Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-117-2021.pdf
PDF · 108 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/117/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: S. Č., R.. XX.X.XXXX, D. S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 522,22 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 522,22 EUR spolu s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca (ako nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaná uzatvorili spolu dňa 5.7.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1 000 EUR („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 28,72 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1 723,20 EUR. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1 107,64 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 28.11.2018 - Predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.1.2019 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 20.1.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo v zmysle § 53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel právny predchodca žalobcu počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej
ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 522,22 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 57,33 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 1 629,86 EUR /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok 41, Výška splátky 28,72, Suma splátok (počet*výška) 1 177,52, Suma po zosplatnení 452,34, Spolu Istina (EUR) = 1 629,86. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 1 107,64 EUR. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 4,86 EUR /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „MP3“/. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovanej ku dňu podania návrhu tvorí: Istina (bez akontácie) + Náklady - Prijaté úhrady = Dlžná suma, t.j. 1 629,86 EUR + 4,86 EUR - 1 107,64 EUR = 527,08 EUR. Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca neuplatňuje. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad/stĺpec „Zostatok“ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 57,33 EUR /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca neuplatňuje. Na základe vyššie uvedeného: Dlžná suma - Neuplatnené náklady = Žalovaná suma, t.j. 527,08 EUR - 4,86 EUR = 522,22 EUR. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.7.2015, žiadosť o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.7.2015, kópia občianskeho preukazu a preukazu poistenca žalovanej, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov zo dňa 5.7.2015, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.7.2015, informácia o RPMN a priemernej RPMN zo dňa 5.7.2015, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky klientov Consumer Finance Holding, a.s., zoznam dokladov k pôžičkám zo dňa 5.7.2015, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky). Predložil tiež notársku zápisnicu o projekte rozdelenia zlúčením.
2. Súd doručil žalobu s prílohami a s poučením spotrebiteľa o procesných právach a povinnostiach žalovanej dňa 12.10.2021 spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote 15 dní vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP, keďže sa jedná o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči spotrebiteľovi vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, akým spôsobom bola zisťovaná a preverovaná bonita žalovanej z hľadiska jej príjmov a výdavkov a zároveň, aby predložil listiny preukazujúce tieto skutočnosti.
5. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 23.9.2021 uviedol, že žalovaná uviedla v žiadosti mesačný príjem vo výške 320 EUR a tento bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne. ˇ6alovaná uviedla mesačné finančné výdavky na splátky existujúcich úverov vo výške 50 EUR. Jej skutočné finančné výdavky však boli vo výške 69 EUR. V žiadosti uviedla 0 nezaopatrených detí. Pri platobnej kapacite sa vychádzalo z priemerného príjmu žiadateľa 320 EUR, a výdavkov - náklady na register, žiadosť, CFH 69 EUR, výšky životného minima 198,09 EUR, disponibilného príjmu 52,91 EUR a splátky úveru 28,72 EUR. Disponibilný príjem žalovanej bol vo výške 82,91 EUR, mesačná splátka požadovaného úveru bola 28,72 EUR, preto je žalobca toho názoru, že bonita žalovanej bola riadne posúdená. Žalobca predložil tiež výpis z dopytu SRBI (Spoločný register bankových informácií) a SP (Sociálnej poisťovne).
6. Keďže v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
7. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 9.2.2022.
8. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov predložených spolu so žalobou a odpoveďou na výzvu zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaná a právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. uzavreli dňa 5.7.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX5, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver pri nasledovných podmienkach: výška úveru 1 000 EUR, výška splátky 27,91 EUR, výška splátky s poistením 28,72 EUR, počet splátok 60, celková čiastka 1 674,60 EUR, RPMN 24,98 %, fixná ročná úroková sadzba 25 %, priemerná hodnota RPMN 37,67 %, odplata 24,98 %, najvyššia prípustná výška odplaty 27,66 %, celkové náklady spotrebiteľa 674,60 EUR, splatnosť prvej splátky 20.8.2015, splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti 7/2020. Žalovaná najprv úver riadne splácala, neskôr sa začala dostávať do omeškania s úhradou splátok. Listom zo dňa 22.11.2018, doručeným žalovanej dňa 27.11.2018, žalobca vyzval žalovanú na bezodkladnú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 86,16 EUR s upozornením, že ak do 5.1.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.1.2019 žalobca oznámil žalovanej, že dlh z úverovej zmluvy č. 6209094 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka prestavuje sumu 567,23 EUR.
10. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná doposiaľ uhradila sumu 1 107,64 EUR, súhrn splátok je v sume 1 629,86 EUR, pokuty v sume 57,33 EUR a zostatok úveru 584,41 EUR.
11. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) <https://www.beck-online.sk/bo/ chapterview-document.seam?documentId=pj5f6mrqgeyf6mjshewtembrg4ydcmbs> tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.beck- online.sk/bo/chapterview-document.seam?documentId=pj5f6mrqgeyf6mjshewtembrg4ydcmbs> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqgeyf6mjshewtembrg4ydcmbs> Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqgeyf6mjshewtembrg4ydcmbs> niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqgeyf6mjshewtembrg4ydcmbs> a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqgeyf6mjshewtembrg4ydcmbs> týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
13. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
15. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
16. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
18. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
20. Vzhľadom na znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 5.12.2018 súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobca žiada priznať je alebo nie je premlčané. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že prvá omeškaná splátka, kvôli ktorej vôbec zo strany poskytovateľa úveru došlo k zosplatneniu úveru bola splatná dňa 20.9.2018 a žaloba bola podaná dňa 27.8.2021, nároky, ktoré sú predmetom tohto sporu nie sú premlčané, keďže ani od splatnosti nárokov do podania žaloby neuplynula všeobecná premlčacia lehota troch rokov.
21. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18 (ECLI:EU:C:2020:167): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“
23. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
24. Súd mal za to, že v danom prípade nebola bonita žalovanej, teda jej schopnosť splácať úver preverená s vynaložením potrebnej odbornej starostlivosti. Veriteľ síce formálne lustroval potrebné údaje v registri SRBI a v Sociálnej poisťovni, avšak následne nereflektoval na rozpory zistené medzi údajmi uvedenými v žiadosti o spotrebiteľský úver a výsledkami lustrácií. Žalovaná totiž v žiadosti uviedla priemerný čistý mesačný príjem 350 EUR, mesačné finančné náklady 50 EUR a iné mesačné výdavky 40 EUR, pričom zo žiadosti o úver tiež vyplýva, že má predplatenú telefónnu službu, je rozvedená a býva u rodičov/detí. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne si veriteľ overil príjem žalovanej, ktorý zodpovedal skutočnostiam uvedeným v žiadosti o spotrebiteľský úver - overený bol minimálny príjem 320 EUR. Z lustrácie v registri SRBI ale vyplýva, že žalovaná mala v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru už jeden úver na sumu 4 000 EUR, ktorý si vzala dňa 6.3.2015 a zaviazala sa splácať v 109 splátkach po 69 EUR mesačne. Mesačné finančné výdavky, ktoré žalovaná uviedla v zmluve sa tak nezhodovali, keďže tieto neboli v sume 50 EUR, ale vo výške 69 EUR na už skôr vzatý úver. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaná okrem týchto výdavkov uviedla v žiadosti aj iné mesačné výdavky v sume 40 EUR. V prípade, ak by veriteľ pri posudzovaní bonity žalovanej vychádzal zo všetkých týchto dostupných údajov, nemohol by dôjsť k záveru o schopnosti žalovanej splácať predmetný úver, a to aj s poukazom na parametre - výšku a dobu splácania úveru. Pri správnom prepočte disponibilného príjmu žalovanej by veriteľ dospel
k sume 12,91 EUR (príjem 320 EUR - výdavky na predchádzajúci úver 69 EUR - iné výdavky 40 eur - životné minimum 198,09 EUR), čo nedosahuje výšku splátky úveru 28,72 EUR.
25. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že veriteľ pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaného ustanovenia, pričom spôsob, akým pristupoval k overovaniu bonity žalovanej, súd vyhodnotil ako formalistické, nezohľadňujúce skutočnú situáciu na strane žalovanej, a preto ho považoval za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ jednak fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa.
26. Súd vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Z prehľadu splátok a úhrad je nepochybné, že žalovanej bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 1 000 EUR. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná uhradila doposiaľ za účelom splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru sumu 1 107,64 EUR. Vzhľadom na uvedené žalovaná žalobcovi už vrátila istinu úveru bez úrokov a poplatkov, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanej ako plne úspešnej nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanej vznikli nejaké účelné trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.