Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-46-2019.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/46/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., v konaní o zaplatenie sumy 2 821,84 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. februára 2018, č. k. 17C/683/2015-107, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 05. 11. 2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného (platobným rozkazom) k zaplateniu sumy vo výške 2 821,84 eura s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 23. 02. 2013 vo výške 130,56 eura, ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 2 821,84 eura od 24. 02. 2013 do zaplatenia a s náhradou trov konania na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 233003552 zo dňa 01. 08. 2005 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100 000 Sk (t. j. 3 319,39 eura). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13. 12. 2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4 778,71 eura, ktorá pozostávala z istiny 3 791,80 eura, riadneho úroku 645,46 eura, úroku z omeškania 293,61 eura a ostatného príslušenstva 47,84 eura, pričom žalobca si sumu 47,84 eura a sumu 293,61 eura v tomto konaní neuplatňoval. Podľa zmluvy mal, žalovaný úver vo výške 3 319,39 eura splácať v mesačných splátkach vo výške 50,39 eura vždy k 20 dňu v mesiaci a preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2015 v počte 56 a celkovej výške 2 821,84 eura. Splátky pôvodne splatné od 20. 02. 2013 do 20. 07. 2015 sa stali splatnými dňa 23. 02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie na základe podanej žaloby vydal dňa 04. 02. 2014 platobný rozkaz č. k. 8Ro/169/2013-26, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16. 10. 2015 č. k. 8Ro/169/2013-47 zrušil.
3. Súd prvej inštancie na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, z neúčasti ktorého sa žalobca ospravedlnil. Taktiež sa nedostavil žalovaný, ktorý nemal riadne vykázané doručenie predvolania, pretože súdu prvej inštancie sa vrátila písomnosť s poznámkou adresát neznámy a preto podľa § 111 ods. 3 CSP písomnosť považoval za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky na súd.
4. Zhora označeným napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
5. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
6. Žalobca sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2 821,84 eura, pričom svoje podanie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 01. 08. 2005 Zmluvu č. 233003552, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4 778,71 eura, ktorá pozostávala z istiny 3 791,80 eura riadneho úroku 645,46 eura, úroku z omeškania 293,61 eura a ostatného príslušenstva 47,84 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 47,84 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 293,61 eura predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 50,39 eura vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2015 v počte 56 a celkovej výške 2 821,84 eura. Splátky pôvodne splatné od 20. 02. 2013 do 20. 07. 2015 sa stali splatnými dňa 23. 02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v konaní neuplatňuje.
7. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na uvedený skutkový stav, citované ustanovenie § 180, § 470 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b), § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 92 ods. 8 a § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ako „Zákon o bankách“) nasledovne:
8. „Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 2 821,84 eura, ktorú si žalobca uplatňuje z titulu, že predmetná pohľadávka mu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bratislava a žalobcom a to dňa 13. 12. 2012. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 01. 08. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 100 000 Sk v prepočte 3 319,39 eura spolu s 12,10 % úrokom, ktorý mal žalovaný splácať mesačne k 20. dňu v mesiaci vo výške 1 518 Sk (50,38 eura), počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20. 09. 2005 a s konečnou splatnosťou úveru 20. 07. 2015. Ďalej bolo v konaní zistené, že právny predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa 18. 12. 2012 oznámil postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Ďalej, že právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ale k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 04. 02. 2013 až zo strany žalobcu, pričom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo spojené spolu s výzvou k úhrade žalovanej sumy. Uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že postupca ukončil záväzkovo - právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej, ani že by bola z jeho strany vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, vypovedaná zmluva alebo že by došlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca nepredložil súdu doklady, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19. 02. 2013. Bol toho názoru, že pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou zo dňa 13. 12. 2012 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012 je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co 17/2016, zo dňa 01. 02. 2017 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 219/2016, zo dňa 08. 12. 2016. O trovách rozhodol tak, že aj keď bol žalovaný v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva“.
9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre jeho nesprávne právne posúdenie. V odvolaní citoval § 92 ods. 8, § 89 ods. Zákona o bankách a bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Bol toho názoru, že § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pričom v súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25. 08. 2016, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05. 10. 2016, sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05. 10. 2016. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od ustanovení zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že vyššie uvedené ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok je možné aplikovať aj na ešte nezosplatnené pohľadávky. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ aj súd mal za to, že postúpiť možno len splatnú pohľadávku, nevysporiadal sa s týmto záverom dôsledne. K postúpeniu pohľadávky totiž došlo 13. 12. 2012, pričom žalobca si v podanej žalobe uplatnil splátky splatné od 20. 02. 2012. Ak je podľa názoru súdu možné postúpiť len splatné splátky (s čím žalobca nesúhlasí), súd sa nijako nevysporiadal so splátkami splatnými od 20. 02. 2010 (?) do 20. 11. 2012 (?), ktoré v čase postúpenia pohľadávky boli splatné a neuhradené. Podľa jeho názoru z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať, tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Zastal názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Uviedol, že aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
10. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu podané nebolo.
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť (a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP) z dôvodu, že je sčasti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, čím sa porušili procesné práva strán sporu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.
12. Je tomu tak preto, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu v preskúmavanej veci nie je daná z nasledovných dôvodov:
- žalobca nepredložil súdu doklady preukazujúce ukončenie zmluvy postupcom, ani, že právny predchodca žalobcu ukončil záväzkovo-právny vzťah medzi ním a žalovaným a
- že Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou zo dňa 13. 12. 2012 predmetnú pohľadávku v celom rozsahu žalobcovi, čím postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a že keď ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti).
13. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu žalobu zamietol.
14. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie síce sa správne ex offo zaoberal otázkou aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá vyplýva z aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže pôvodným veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., t. j. banková inštitúcia a žalobca sa stal veriteľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012, avšak z odôvodnenia nemožno zistiť, či bolo skúmané splnenie zákonných podmienok, (v súlade s citovaným ustanovením), keď k aplikácii - výkladu zhora uvedeného ustanovenia sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018 (Publikované v Zbierke stanovísk NS pod R 60/2018), na ktoré odvolací súd poukazuje.
15. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s námietkou žalobcu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že si žalobca v podanej žalobe uplatnil splátky splatné od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2015, pričom v čase postúpenia pohľadávky dňa 13.12.2012 boli niektoré už splatné a neuhradené, a teda tieto bolo možné platne postúpiť. Rozlišovať preto treba rozsah neplatnosti právneho úkonu.
16. V novom rozhodnutí preto súd prvej inštancie opätovne preskúma, či boli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom sa náležite vysporiada aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje nové rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodní, keď rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách strán sporu v celom konaní (spore).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).