Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/296/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu C. I., R.. XX.X.XXXX, D. Q., J. XX proti žalovanej N.. S. I., D. Q., R. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/16/2005-1234 zo dňa 16. mája 2018

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. U r č u j e sa, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadajú žalovanej do jej výlučného vlastníctva v podiele 1/1 (t.j. v celku) - nehnuteľnosť a to dvojgaráž súpis. č. XXXX stojaca na parcele registra „C“ č. XXX/X, Druh stavby: Samostatne stojaca garáž, nachádzajúca sa v k.ú. Q., Mesto Q., V. Q. podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Q., katastrálnym odborom; - podielový list podielového F. S.- B..N..F.. U. W. XXXX v počte 10 ks podielov vedený v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, správ. spol, a.s., - podielový list podielového fondu - 5-ročný - u.p.f. z roku 2001 v počte 10 ks vedený v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, správ. spol, a.s., - dlhopisový o.p.f. KREDIT v počte 575 ks podielov vedený v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, správ. spol, a.s., - akcie fondu WIOF Balanced Euro v počte 232,922 ks. II. Určuje sa, že žalovaná je p o v i n n á uhradiť nesplatenú časť úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 730,31 Eur, vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. Bratislava. III. Určuje sa, že žalovanej pripadajú peňažné prostriedky na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Levoča, pôvodné číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 138,08 Eur, na účte vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča, pôvodné číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 16,50 Eur, na účte vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča, pôvodné číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 39,81 Eur, na terminovanom účte vedenom v Tatrabanke, a.s., pobočka Poprad, číslo účtu XXXXXXXXXX vo výške 983,09 Eur, v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, pobočka Levoča, na terminovanom účte pôvodne vedenom pod číslom: XXXXXXX/XXXX vo výške 1.355,82 Eur. IV. Určuje sa, že žalobcovi pripadajú peňažné prostriedky na účte vedenom vo Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., pôvodné číslo účtu XXXXXXXX/XXXX výške 1.113,17 Eur, na účte vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča, pôvodné číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX výške 96,26 Eur, na účte vedenom v Poštovej banke, a.s., pôvodné číslo účtu XXXXXXX/XXXX výške 1.070,85 Eur. V. Žalovaná je p o v i n n á na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaplatiť žalobcovi sumu 140.552,20 Eur a to do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania. VII. Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách štátu v rozsahu 50 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Slovenská republika má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách štátu v rozsahu 50 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.02.2005 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou a to tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve sa prikáže do vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť - novostavba dvojgaráže a bytovej jednotky v hodnote 1.200.000,- Sk a na úplné vyporiadanie žalovaná žalobcovi vyplatí sumu 1.186.410,- Sk a do vlastníctva žalovanej prikáže veci uvedené v žalobe ako aj záväzok zaplatiť zbytok dlhu voči Stavebnej sporiteľni.

3. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že so žalovanou uzavreli manželstvo 4. septembra 1999 pred Mestským úradom v Q. a počas ich manželstva sa im narodili syn O. C. dňa 6. októbra 2000 a dcéra V. O. dňa 5. novembra 2002. Na návrh žalovanej Okresný súd v N. zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. septembra 2003.

4. Uviedol, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) nadobudli nehnuteľnosti - novostavbu dvojgaráže a bytovej jednotky postavenej na parcele č. XXX/X kat. územia Q. v hodnote 1.200.000,- Sk, hnuteľné veci - vitráž v rodinnom dome č.p. XXX/XX v Q. R. B.. R. XX v hodnote 80.000,- Sk, vysávač ZEPTER zakúpený v roku 2001 za 20.000,- Sk, hodnota ktorého ku dňu právoplatnosti rozsudku 19C 124/03-15 bola 14.000,- Sk, Eko čistič ZEPTER zakúpený v roku 2001 za 20.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 18.000,- Sk, otočné kreslo ratanové zakúpené v roku 2002 za 6.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 4.800,- Sk, mikrovlnná rúra zakúpená v roku 2002 za 6.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 4.800,- Sk, zvlhčovač vzduchu zakúpený v roku 2002 za 8.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 5.600,- Sk, zvlhčovač- ventilátor zakúpený v roku 2003 za 4.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 3.600,- Sk, detský kočiar hlboký zakúpený v roku 2000 za 14.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 9.800,- Sk, detský kočiar športový zakúpený v roku 2001 za 6.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 4.800,- Sk, detská postieľka zhotovená v roku 2000 za 18.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 12.600,--Sk, detská postieľka zhotovená v roku 2002 za 16.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 14.400,- Sk, drevená kolíska zhotovená v roku 2000 za 7.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 4.900,- Sk, prebaľovací pult zhotovený v roku 2000 za 22.000,- Sk, v zostatkovej hodnote 15.400,- Sk, drevená čalúnená lavica rohová zakúpená v roku 2000 za 15.000,-- Sk, v zostatkovej hodnote 10.500,- Sk, detská autosedačka zakúpená v roku 2001 za 5.800,- Sk, v zostatkovej hodnote 4.640,- Sk, detská autosedačka zakúpená v roku 2003 za 2.200,- Sk, v zostatkovej hodnote 1.980,- Sk, vklad v Slovenskej sporiteľni - pobočka Levoča č. účtu XXXXXXXXXX so zostatkom 501.000,- Sk, vklad v VUB - pobočka Levoča č. účtu XXXXXXXXXX so zostatkom 77.000,- Sk, Vklad vo VUB - pobočka Levoča č. účtu XXXXXXXXXXXXXX so zostatkom 78.000,- Sk, vklad v Unibanke

- pobočka Levoča č. účtu XXXXXXX so zostatkom 35.000,- Sk, vklad v Unibanke - pobočka Levoča / vkladový list/ č. účtu XXXXXXX so zostatkom 48.000,- Sk, vklad v Tatrabanke - pobočka Poprad č. účtu XXXXXXXXXX so zostatkom 314.000,- Sk, vklad v Prvej stavebnej sporiteľni č. účtu XXXXXXXXXX so zostatkom 71.000,- Sk, vklad v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti - podielové listy č. Y.-XXXXXX v hodnotne 10.000,- Sk, č. C.-XXXXXX v hodnotne 10.000,- Sk a B.-XXXXXX v hodnote 10.000,- Sk, vklad v Istro Asset Management správc. spol. a.s. č. podielnika XXXXXX v hodnote 25.000,- Sk, vklad World Opportunities Funds č.úč. XXXXXXXXX so zostatkom 45.000,- Sk, vkladná knižka v Unibanke, pobočka Levoča č.úč. XXXXXX so zostatkom 39.000,- Sk, vkladná knižka v Unibanke, pobočka Levoča č.úč. XXXXXX so zostatkom 100.000,- Sk, čisté obchodné imanie firmy a pasíva - pôžička zo Stavenej sporiteľne v hodnote cca 30.000,- Sk. 5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením sp.zn. 11Co/871/2014-1084 zo dňa 09.11.2015 predmetný odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 8C/16/2005 - 972 zo dňa 23.05.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie odôvodniť priznanú disparitu podielov strán sporu s odkazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z dôkazov, ktoré vykonal už pri svojom pôvodnom rozhodnutí berúc do úvahy písomné vyjadrenia strán sporu, lekárske správy žalobcu a následne výpovede strán sporu a ich vyjadrenia k veci po ich doplnení a s odkazom na konkrétne vyhodnotenie dôkazov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo dňom 22.09.2003, t.j. dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 19C/124/03

- 15 zo dňa 08.07.2003, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušené za trvania ich manželstva s tým, že s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.09.1989 sp.zn. 3Cz/45/89 mal za to, že je možné aj čiastkové vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho aj vychádzal. Ďalej s odkazom na ust. § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/1622/98 zaujal názor, že pri konečnom vyrovnaní, ktorým má byť vyporiadané BSM, neprichádza do úvahy preskúmanie správnosti ustálenej platnej dohody o rozdelení časti spoločného majetku, či ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci čiastkového vysporiadania, čím predchádzajúcu platnú dohodu už nemožno znovu vysporiadať, keďže predmet BSM tvoria strany sporu a súd môže prekročiť návrhy strán sporu len ohľadom výšky ceny s poukazom na § 216 ods. 2 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/684/2004 zo dňa 27.09.2004. Preto za predmet BSM súd prvej inštancie poňal to, čo navrhli strany sporu v rámci svojich návrhov a prednesov.

7. Za predmet konania v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov čo sa týka aktív, vzal súd prvej inštancie nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva Č.. XXXX vedenú toho času Okresným úradom Q., odborom katastrálnym pre k.ú Q., a to stavbu so súp. č. XXXX stojacu na parcele číslo XXX/X popis stavby: Dvojgaráž, Druh stavby: samostatne stojacu garáž a nachádzajúca sa na ul. J. XX C. Q., bola podľa znaleckého posudku č. 3/2013 súdnej znalkyne X.. K. W. je v skutočnosti domom s dvojgarážou a bola ocenená v aktualizovanom znaleckom posudku č. 6/2018 na všeobecnú hodnotu 73.114,- eur s plným vybavením a na hodnotu 61.113,- eur po demontážach uskutočnených na tejto nehnuteľnosti po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu, avšak ešte pred jeho vyporiadaním, kedy znehodnotenie uvedenej nehnuteľnosti súdna znalkyňa určila na sumu 12.001,37 eur, resp. na sumu 12.000,- eur po zaokrúhlení.

8. Súd nepovažoval predmetnú stavbu za stavbu, ktorej výstavbu mal stranám sporu financovať otec žalovanej, s čím sa napokon stotožnil aj odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, a to s poukazom aj na to, že v konaní o rozvod manželstva, sa súd prvej inštancie s predloženými dôkazmi zo strany žalovanej a financovaním predmetnej stavby jej rodičmi vysporiadal v tom znení, že nemohol otec žalovanej disponovať ďalšími peňažnými zdrojmi na prefinancovanie výstavby dvojgaráže na J. B., vychádzajúc aj z vyšetrovania vedeného Krajským riaditeľstvom PZ Odborom kriminálnej polície v Prešove pod ČVS: J. -X/OEK-XXXX, kde boli riešené majetkové pomery strán sporu (viď body 124. až 126. odôvodnenia napadnutého rozsudku), v kontexte odôvodnenia nemožnosti použitia peňazí zo zálohy na piliarskú technológiu od X.. H. vo výške 2.000.000,- Sk a splátok z pôžičky, ktorú mal otec žalovanej poskytnúť p. Š. Š. vo výške 1.000.000, - Sk ako aj úhrady leasingu zo strany jej otca na osobné motorové vozidlo v štvrťročných splátkach po 44.604,- Sk, nakoľko otec žalovanej nemal iný príjem, pričom sa časti výberov z účtu žalovanej, či už z jej podnikateľského, ako aj osobného kryli s úhradami, ktoré v danom období sa realizovali na úhrade stavby predmetnej nehnuteľnosti v prospech zhotoviteľa. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že to boli práve príjmy žalovanej, cez ktoré sa prefinancovala výstavba uvedenej dvojgaráže.

9. Strany sporu sa zhodli na tom, že ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva do ich majetku neprináležali žiadne hnuteľné veci. Súd za hnuteľné veci nepovažoval vitráže, pričom na základe znaleckého dokazovania nariadeného na stanovenie hodnoty vitráži, bolo Znaleckým posudkom č. 5/2013 zo dňa 20.05.2013 Ing. Jánom Bukovčanom preukázané, že vitráž v drevenom masíve so stanovením hodnoty ku dňu zániku BSM vo výške 2.572,87 eur, sa sumou 39.000,- Sk sa na úhrade pôvodnej ceny týchto vitráži podieľali aj rodičia žalovanej, a preto na vyhotovenie oboch vitráži spolu, sa z uhradených prostriedkov použilo 66,1 % zo spoločných prostriedkov oboch strán sporu patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Súd voľnou úvahou určil, že podiel spoločných prostriedkov vynaložených zo spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov na výlučný majetok žalovanej ku dňu zániku tohto bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. k 22.09.2003 predstavoval 1.700,68 eur - 66,1 % z čiastky 2.572.87 eur, t.j. všeobecnej hodnoty vitráži.

10. Pri vyporiadaní BSM strán sporu súd prvej inštancie vychádzal z právneho posúdenia veci v zmysle ust § 143, § 149 ods. 1, 3 až 5, § 879k, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ), ako aj v zmysle ust. § 2 písm. b) a § 5 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) s poukazom na § 476, § 11 ods. 1 a s odkazom na § 147 a § 148a ods. 1 OZ.

11. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že výnos z podnikania rovnako ako aj mzda z pracovného pomeru patriacej ďalej jednému z manželov je najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom vyhotovený spoločný majetok manželov s tým, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk chápaný ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a náklady na podnikanie v súvislosti s ním vynaloženými, a to aj v zmysle štandardnej judikatúry R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk str. 243, keďže výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM, pričom ak sú z výnosu podnikania obstarávané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela a ak sú výnosy opätovne vložené do podnikania, ide o použitie prostriedkov BSM na oddelený majetok jedného z manželov, ktorý by mal byť k požiadavke druhého z manželov do BSM nahradený. Preto mal za to, že podnikajúci manžel je povinný nahradiť do BSM takú sumu, ktorá sa rovná pozitívnemu rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo spravidla je cena jeho podniku, keďže bol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela (viď rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/2296/2004 zo dňa 18.04.2005). Preto súd poňal do vyporiadania BSM v rámci jeho aktív aj čistú hodnotu obchodného imania podniku, tej ktorej zo strán sporu ku dňu zániku ich BSM, t.j. k 22.09.2003 s tým, že v prípade žalobcu nebolo sporné medzi stranami sporu, že táto hodnota aj na základe vykonaných znaleckých dokazovaní predstavuje sumu 1.190,34 eur. 12. V prípade žalovanej boli ale pochybnosti, a to aj na základe vykonaných znaleckých posudkov ohľadom hodnoty čistého obchodného imania žalovanej ku dňu vzniku BSM strán sporu, t.j. k 04.09.1999, ako aj ku dňu jeho zániku, t.j. k 22.09.2003 (viď kontrolné znalecké dokazovanie realizované súdnym znalcom Ing. S. Š.É. N.. a jeho dodatok č. 3 zo dňa 04.07.2012 k znaleckému posudku č. 4/2009), nakoľko znalec nemal k dispozícii dokladové inventúry, vychádzajúc podľa zistení súdneho znalca z účtovníctva žalovanej, z ktorého vyplynuli nezrovnalosti. Po zohľadnení všetkých dosiaľ vykonaných zistení týkajúcich sa účtovníctva žalovanej, súd prvej inštancie ustálil výšku obchodného imania podniku žalovanej ku dňu zániku BSM postupom podľa § 254 v spojení s § 4 základných princípov a určil hodnotu vo výške 6.428.062,47 Sk ako hodnotu čistého obchodného imania s neprihliadnutím na pôžičku, ktorú mal žalovanej poskytnúť A. A. vo výške 3.500.000,- Sk, keďže nebola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalovanej, čo bolo povinnosťou žalovanej v zmysle ust. § 36 zák.č. 431/2002 Z.z. so zreteľom aj na ďalšie skutočnosti, t.j. jej výplatu až tri mesiace po údajnom prevzatí tejto pôžičky s tým, že samotná výška vyplateného vkladu mala byť podstatne vyššia ako táto pôžička, keďže samotný vklad žalovanej do podnikania bol zaznamenaný až dňa 29.09.2000 resp. 30.10.2000 a to vo výške takmer dvojnásobnej oproti sume, ktorú mala žalovaná od A. A. dostať, t.j. vo výške 6.462.000,- Sk, pričom pred vyšetrovateľom v trestnom konaní vedenom pod ČVS: V. -XXX/-Q.-N.-XXXX zo dňa 06.04.2010 svedok Daniel Drozdy vyhlásil, že mu túto pôžičku žalovaná v dohodnutej lehote vrátila, a teda z jej strany nedošlo k porušeniu nejakých podmienok zmluvy o pôžičke, pričom splatnosť pôžičky bola takmer dva roky pred dátumom zániku BSM. Pochybnosti podľa súdu vzbudzoval aj samotný vklad tichého spoločníka do podnikania žalovanej a jeho následná výplata, pričom sumu 5.700.000,- Sk mala poskytnúť osoba, ktorá vôbec takýmito prostriedkami nedisponovala, keďže bola v čase jej poskytnutia čašníkom a následne bezdomovcom, pričom tichý spoločnosť žalovanej písomnú zmluvu o pôžičke s pánom Sabom zo dňa 26.05.1998 spochybnil, keďže uviedol, že on zmluvu s dotyčným neuzatváral a peniaze si od neho nezapožičal a rovnako ohľadne vkladu tichého spoločníka vo výške 4.200.000,- Sk sa znalkyňa Ing. Vysopalová vyjadrila v tom znení, že tento vklad bol vrátený ešte pred dátum 01.09.1999.

13. Za takého stavu preto určil hodnotu čistého imania podniku žalovanej ku dňu zániku BSM v sume 6.428.062,47 Sk, nezohľadňujúc hodnotu čistého obchodného imania podniku žalovanej pri vzniku tohto BSM, keďže za jeho trvania sa do podniku žalovanej uskutočnil vklad v hodnote 6.462.000,- Sk a tiež výber v sume 7.250.263,78 Sk, bez náležitého a riadneho zdokladovania účtovných operácii, ako aj pôvodu týchto finančných prostriedkov, pričom ich použitie nebolo z hľadiska vedenia účtovníctva spochybnené.

14. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal žalovanou v jej písomnom podaní zo dňa 3.4.2018 navrhovaný ďalší dôkaz - ďalšie znalecké dokazovanie a to znaleckým ústavom za účelom stanovenia hodnoty obchodného imania žalovanej ku dňu vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu, nakoľko s otázkou ustálenia tejto hodnoty sa súd vysporiadal už pri svojom prvotnom rozhodnutí, pričom so spôsobom ustálenia sa stotožnil aj odvolací súd, a zo samotného vyjadrenia žalovanej rovnako vyplynulo, že toho času nedisponuje žiadnymi inými účtovnými podkladmi než boli tie, z ktorých sa vychádzalo pri tomto jeho ustálení.

15. Do aktív strán sporu tvoriacich ich BSM ku dňu jeho zániku, súd prvej inštancie rovnako zahrnul aj zostatky na bankových účtoch strán sporu a vyporiadal ich (viď body 141. až 149. napadnutého rozsudku) a rovnako prihliadol aj na pasíva strán sporu existujúcich v čase zániku BSM t.j. k 22.09.2003.

16. Dospel k záveru, že ku dňu zániku BSM hodnota aktív predstavovala 299.075,26 eur a tvorila ich suma 61.119,- eur, ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti - dvojgaráže, nachádzajúcej sa na ul. J. XX C. Q. - zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenej toho času Okresným úradom Levoča, odborom katastrálnym pre k.ú Levoča po jej znehodnotení žalobcom; ďalej suma 1.190,30 eur (35.860,15 Sk) ako hodnota čistého obchodného imania podniku žalobcu ku dňu 22.9.2013; suma 213.372,58 eur (6.428.062,47 Sk) ako hodnota čistého obchodného imania podniku žalovanej ku dňu 22.9.2013; ďalej suma 96,26 eur (2.900,- Sk) ako zostatok na účte žalobcu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča; suma 1.070,85 eur (32.260,30 Sk) ako zostatok na účte žalobcu číslo: XXXXXXX/XXXX vedeného v Poštovej banke, a.s., obchodné zastúpenie Levoča; suma 1.113,17 eur (33.535,50 Sk) ako zostatok na účte žalobcu číslo XXXXXXXX/XXXX vedeného vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s.; suma, 138,08 eur (4.159,90 Sk ) ako zostatok na účte žalovanej číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Levoča; suma 983,09 eur (29.616,43 Sk) ako zostatok na účte žalovanej číslo XXXXXXXXXX vedený v Tatrabanke, a.s., pobočka Poprad; suma 1.355,82 eur(40.845,43 Sk) ako zostatok na účte žalovanej číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v UniCreditBank Slovakia, a.s., pobočka Levoča; suma 15,60 eur ako čiastočný zostatok na účte žalovanej číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča; suma 39,81 eur ako čiastočný zostatok na účte žalovanej číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča; suma 1.085,42 eur ako hodnota 232,922 ks akcií fondu WIOF Balanced Euro; suma 442,81 eur ako hodnota 10 ks podielov podielového listu podielového fondu J5R- u.p.f. rok 2000; suma 440,15 eur ako hodnota 10 ks podielov podielového listu podielového fondu 5-ročný - u.p.f. rok 2001; suma 21,32 eur ako hodnota 575 ks podielov dlhopisového o.p.f. KREDIT; suma 6.638,78 eur (200.000,- Sk) ako hotovosť, ktorú dňa 19.6.2003 žalovaná vybrala zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Levoča číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a suma 9.958,18 eur (300.000,- Sk) ako hotovosť, ktorú žalovaná vybrala dňa 9.7.2003 zo svojho účtu vedeného v Tatrabanke, a.s., pobočka Poprad, číslo účtu: XXXXXXXXXX, keďže u oboch týchto súm žalovaná nevedela zdokladovať, na čo boli vybraté finančné prostriedky použité.

17. Hodnotu pasív predstavovala suma 730,31 eur (t.j. zostatok na konte úveru č. XXXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.).

18. Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu podľa súdu prvej inštancie predstavovala sumu 298.344,95 Eur (299.075,26 eur - 730,31 eur).

19. Vychádzajúc z rovnosti pomerov strán sporu a s poukazom aj na rozhodnutie NS ČSSR sp.zn. 8Cz/36/69, aj keď žalovaná žiadala disparitu podielov strán sporu, súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil a právne posúdil v zmysle ust. § 150 veta prvá a pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a v danom prípade podiely predstavovali hodnotu polovice z 312.045,63 eur t.j. 156.022,815 eur.

20. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že bolo preukázané, že žalovaný do začatia podnikania nebol úplne bez príjmu, nakoľko mu príjem zabezpečoval jeho výsluhový dôchodok a s týmto príjmom pomerne prispieval do domácnosti, keďže uhrádzal v dvojmesačných intervaloch inkasné poplatky vo výške cca 4.500,- Sk a neskôr potom, čo začal dosahovať príjem aj z výkonu živnosti, ich hradil každý mesiac a k tomu náklady na benzín v sume cca 2.000,- Sk, a tiež ďalšie poplatky za poistky.

21. Žalovaná sa dožadovala, aby súd pri vyporiadaní dvojgaráže na ul. J. XX C. Q., ako aj jej čistého obchodného imania na jej podnikaní postupoval tak, aby žalobcu z týchto položiek nevyplácala. Poukázala pritom, na odvolacím súdom označený Nález Ústavné súdu SR sp.zn. I.ÚS 537/2012 zo dňa 13. marca 2013, v ktorom tento súd tiež konštatoval, že sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2914/99, podľa ktorého znenie ust. §150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku, nakoľko zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom vyporiadať (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2914/99 zo dňa 25.10.2001). Žalovaná mala za to, že predmetná dvojgaráž síce bola súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak slúžila na podnikanie jedného z manželov a bola obstaraná z dotácií a úverov, zaplatených z výlučných prostriedkov tohto manžela t.j. žalovanej.

22. Podľa súdu prvej inštancie v danom spore takáto situácia nenastala, keďže z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetná dvojgaráž bola nadobudnutá zo spoločných prostriedkov manželov a čisté obchodné imanie žalovanej , tiež za trvania BSM strán sporu, ale so zreteľom na nedostatky v účtovníctve žalovanej nebolo možné ustáliť hodnotu čistého obchodného imania pri vzniku BSM manželov , keďže za jeho trvania sa do podniku žalovanej uskutočnil vklad v hodnote 6.462.000,- Sk a tiež výber v sume 7.250.263,78 Sk, bez náležitého a riadneho zdokladovania týchto účtovných operácii ako aj pôvodu finančných prostriedkov a ich použitie nebolo z hľadiska vedenia účtovníctva spochybnené, pričom z rozvodového spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 9C/135/2004 vyplynulo, že manželstvo strán sporu bolo usporiadané až do Vianoc 2002, kedy sa vyskytli nezhody ohľadne financií, čo ale nemalo vplyv vo vzťahu k ich deťom, s ktorými naďalej trávili spoločný čas , chodili na prechádzky, či k doktorovi, a to, že žalobca dosahoval podstatne nižší príjem, nemalo negatívny dopad na hospodárenie rodiny. Aj keď žalovaná poukazovala na fyzické násilie, ktoré sa mal žalobca dopustiť voči jej otcovi, za čo má byť aj právoplatne odsúdený, stalo sa to až v roku 2007 a po tom, čo medzi stranami sporu vznikol spor o užívanie dvojgaráže, t.j. po zániku BSM, čo rovnako nemohlo byť určujúcim kritériom pre posudzovanie veľkosti podielov oboch manželov rozdielne.

23. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že podiely strán sporu sú rovnaké a preto aj prikázal nehnuteľnosť - dvojgaráž, nachádzajúcu sa na ul. J. XX C. Q. a zapísanú na Liste vlastníctva č. XXXX / vedenom toho času Okresným úradom Levoča, odborom katastrálnym pre k.ú Q./, do výlučného vlastníctva žalovanej, berúc do úvahy skutočnosť, že táto stojí na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a v blízkosti ďalšej stavby - rodinného domu žalovanej na ulici R. XX C. Q., ako aj na existujúce napäté vzťahy medzi stranami sporu a tiež medzi rodičmi žalovanej predovšetkým jej otcom a žalobcom, s prihliadnutím aj na znehodnotenie, ktoré bolo vykonané na tejto nehnuteľnosti žalobcom.

24. Pokiaľ ide o zostatky na bankových účtoch, tieto súd prisúdil tej strane sporu, ktorej uvedené účty patrili.

25. Žalobcovi prikázal zostatok vo výške 1.113,17 Eur vedený na účte číslo: XXXXXXXX/XXXX vo Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., zostatok vo výške 96,26 eur vedený na účte číslo: XXXXXXXXXX/ XXXX vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča a zostatok vo výške 1.070,85 eur vedený na účte číslo: XXXXXXX/XXXX v Poštovej banke, a.s.

26. Žalovanej prikázal zostatok vo výške 138,08 Eur vedený na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Levoča, zostatok vo výške 983,09 eur vedený na účte číslo XXXXXXXXXX v Tatrabanke, a.s., pobočka Poprad, zostatok vo výške 1.355,82 eur, vedený na pôvodnom účte číslo XXXXXXX/XXXX v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, pobočka Levoča a tiež súdom upravené zostatky a to vo výške 16,50 Eur na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča a vo výške 39,81 Eur na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Levoča. V prípade cenných papierov a to Akcií fondu WIOF Balanced Euro v počte 232,922 ks a podielového listu podielového fondu J5R- u.p.f. roku 2000 v počte 10 ks podielov, podielového listu podielového fondu 5-ročný - u.p.f. roku 2001 v počte 10 ks podielov a dlhopisového o.p.f. KREDIT v počte 575 ks podielov tieto vzhľadom k tomu, že boli vedené na meno žalovanej, prikázal do jej majetku.

27. V prospech žalovanej súd prvej inštancie započítal sumu 6.638,78 eur (200.000,- Sk) )ako aj sumu 9.958,18 eur (300.000,- Sk), ktoré tieto žalovaná krátko pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu vybrala zo svojich účtov, nakoľko ich následne použitie nevedela riadne zdokladovať.

28. Pokiaľ ide o hodnoty čistých obchodných imaní podnikov strán sporu, každej z nich prikázal do majetku hodnotu čistého obchodného imania pripadajúcu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva na jej podnik. Takto žalobcovi prikázal do majetku sumu 35.860,15 Sk (1.190,30 eur), ktorá predstavovala hodnotu čistého obchodného imania jeho podniku, a žalovanej sumu 213.372,58 eur (6.428.062,47 Sk), ktorá predstavovala hodnotu čistého obchodného imania jej podniku.

29. Pasívum, ktorému predstavovalo debetný zostatok na konte úveru č. XXXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., v sume 730,31 eur, súd prikázal žalovanej, keďže tejto bola prikázaná do výlučného vlastníctva aj nehnuteľnosť na ul. J. XX C. Q., na ktorú sa použili finančné prostriedky z tohto úveru.

30. Súd prvej inštancie uviedol, že zo spoločného majetku strán sporu došlo za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva k vyplateniu časti prostriedkov na výlučný majetok žalovanej, pričom tieto prostriedky je žalovaná povinná vrátiť do spoločného majetku s tým, že išlo o príslušnú percentuálnu všeobecnú hodnotu vitráži, zabudovaných do rodinného domu na ulici R. XX C. Q., ktorú vzhľadom na vyššie uvedený súdom realizovaný výpočet predstavovala suma 1.700,68 eur. Na spoločnom majetku strán sporu došlo do dňa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k znehodnoteniu spoločnej nehnuteľnosti - Dvojgaráže, nachádzajúcej sa na ul. J. XX C. Q. zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX /vedeného toho času Okresným úradom Levoča, odborom katastrálnym pre k.ú Q./ a to činnosťou žalobcu, ktoré znaleckým dokazovaním bolo vyčíslené na sumu 12.000,- eur , pričom toto znehodnotenie súd zúčtoval na ťarchu žalobcu, keďže ho zavinil.

31. Po zúčtovaní tohto reálneho majetku tak uvedeným vyporiadaním žalobca nadobudol zostatky k 22.9.2013 na svojich bankových účtoch v sumách 1.113,17 eur, 96,26 eur, a 1.070,85 eur, a tiež hodnotu čistého obchodného imania svojho podniku vo výške určenej k 22.09.2013, t. j. v sume 1.190,34 eur, a tiež sa na jeho ťarchu bola zúčtovaná aj suma 12.000,- eur, ako hodnota poškodenia nehnuteľnosti

- Dvojgaráže, nachádzajúcej sa na ul. J. XX C. Q.. Pri zohľadnení skutočnosti, že podiel žalobcu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu ma predstavovať sumu 156.022,815 eur ( t.j. 50% podiel na sume 312.045,63 eur), žalobcovi vnikol nárok na doplatenie sumy 140.552,20 eur (t.j. / 1.113,17 eur + 96,26 eur +1.070,85 eur + 1.190,34 eur - 12.000,- eur/ - 156.022,815 eur = - 140.552,195 eur - chýbajúca čiastka do hodnoty jeho podielu).

32. Naproti tomu po zúčtovaní reálneho majetku nadobudnutého týmto vyporiadaním u žalovanej, táto získala nehnuteľnosť- Dvojgaráž, nachádzajúcu sa na ul. J. XX C. Q. a zapísanú na Liste vlastníctva č. 6564v hodnote 61.113,- eur, hodnotu čistého obchodného imania jej podniku v sume 213.372,58 eur, zostatky k 22.9.2013 na svojich bankových účtoch v sumách 138,08 eur, 983,09 eur, 1.355,82 eur a upravené zostatky na jej bankových účtoch v sumách 16,50 eur a 39,81 eur, akcie fondu WIOF Balanced euro k 22.9.2013 v hodnote 1.085,42 eur, podielový list podielového fondu J5R- u.p.f. roku 2000 v počte 10 ks podielov , podielový list podielového fondu 5-ročný - u.p.f. roku 2001 v počte 10 ks podielov a dlhopisový o.p.f. KREDIT v počte 575 ks k 22.9.2013 v hodnotách 442,81 eur, 440,15 eur, a 21,32 eur, hotovostné výbery z jej účtov v sume 6.638,78 eur a 9.958,18 eur, a tiež nadobudla pasívum v hodnote 730,31 eur, a zároveň jej vznikla povinnosť vráti späť do spoločného majetku sumu 1.700,68 eur., ktorá predstavovala príslušnú percentuálnu všeobecnú hodnotu vitráži, zabudovaných do jej rodinného domu na ulici R. XX C. Q.. 33. Pri zohľadnení skutočnosti, že jej podiel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu ma predstavovať sumu 156.022,815 eur (t.j. 50% podiel na sume 312.045,63 eur), žalovanej vznikol preplatok nad uvedený podiel v sume 140.552,195 eur. (t.j. / 61.113,- eur+ 213.372,58 eur + 138,08 eur +983,09 eur+ 1.355,82 eur +16,50 eur +39,81 eur + 1.085,42 eur, +442,81 eur + 440,15 eur + 21,32 eur +6.638,78 eur +9.958,18 eur- 730,31 eur + 1.700,68 eur / - 156.022,815 eur = + 140.552,195 eur - presahujúca čiastka nad hodnotu jej podielu.). Na vyrovnanie podielov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa súdu prvej inštancie má žalovaná žalobcovi vyplatiť sumu 140.552,195 eur.

34. Súd prvej inštancie uviedol, že už pri pôvodnom rozhodnutí nevykonal ďalšie žalobcom požadované dôkazy t.j. správy z Daňového úradu v Levoči o daňových kontrolách vo veci financovania STK, úhrad za rodinný dom odporkyne na adrese R. XX C. Q. a preverovania pôžičiek poskytnutých žalovanej, nakoľko kópie spisov z daňových kontrol, ktoré sa zaoberali aj týmito skutočnosťami, boli obsiahnuté vo vyšetrovacom spise KR PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov ČVS: J. -X/OEK-XXXX, s ktorým súd prvej inštancie, ako listinným dôkazom oboznámil strany sporu, a aj z ktorých vychádzal pri rozhodovaní v tomto spore.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keďže každá zo strán mala len čiastočný úspech. O trovách štátu rozhodol zase s odkazom na § 259 CSP, § 255 ods. 2 a čl. 4 ods. 1 základných princípov tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov voči každej zo strán sporu v rozsahu 50 %, t.j. v rovnakom rozsahu akým bol určený i podiel strán sporu na spoločnom majetku s tým, že o zaplatení súdneho poplatku z vyporiadania BSM strán sporu, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím.

36. Proti výroku rozsudku pod č. V, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie podielu z BSM sumu 140.552,20 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, podala odvolanie žalovaná v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.

37. Žalovaná nesúhlasila s určením hodnoty čistého obchodného imania podniku žalobkyne ku dňu zániku BSM, nakoľko súd do aktív BSM zaradil hodnotu čistého obchodného imania podniku žalovanej ku dňu zániku BSM, a vôbec nezohľadnil, že začala podnikať ešte pred uzavretím manželstva, kedy nadobudla značný hnuteľný aj nehnuteľný majetok a vybudovala podnik s tým, že do BSM mal byť zahrnutý len zisk, ktorý vyplynul z podnikania žalovanej za trvania BSM a nie hodnota čistého obchodného imania podniku žalovanej ku dňu zániku BSM, keďže žalovaná začala podnikať dňa 17.04.1998, kedy získala živnostenské oprávnenie a pred vznikom manželstva nadobudla halu, meracie prístroje, nehnuteľnosti v podobe pozemkov, na ktorých vybudovala parkovisko a príjazdovú cestu, z čoho jej vznikli aj záväzky z titulu pôžičiek.

38. Žalovaná rovnako považovala za nespravodlivé, aby žalobca profitoval len z aktív jej podnikania, nakoľko jej podnikanie malo aj pasíva, ktoré uhrádzala a to, aj napriek tomu, že zo znaleckých dokazovaní vyplynulo, že účtovníctvo neobsahuje chronologicky zoradené účtovné prípady.

39. Ďalej namietala, že znalec X.. Š.É. nezohľadnil vklad tichého spoločníka S. N. a pôžičky od N.. W., keďže ich vklady neboli riadne zaúčtované, aj keď sa v účtovníctve spomínajú, a to s poukazom aj na ich výpovede.

40. Mala za to, že z kontrolného znaleckého posudku nevyplýva, aby znalecká organizácia potvrdila závery znalca X.. S. Š., t.j. aby sa nedala určiť hodnota čistého obchodného imania žalobkyne ani to, aby účtovníctvo vykazovalo nedostatky a nezrovnalosti, pričom znalecké posudky X.. C. O. X.. Š. sú rovnocenné. Mala za to, že v konaní neboli pri ustálení masy BSM zohľadnené vysoké záväzky žalovanej v podnikaní, ale ani majetok, ktorý žalovaná nadobudla do podnikania pred vznikom BSM.

41. Súd prvej inštancie sa zároveň žiadnym spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil, prečo zahrnul do masy BSM aj majetok, ktorý nadobudla žalovaná v podnikaní pred vznikom BSM (nehnuteľnosti a technické vybavenie podnikateľskej prevádzky žalovanej), pričom znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky, neboli zapísaní v odbore oceňovania a hodnotenia podnikov. Navrhovala nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom za účelom stanovenia hodnoty obchodného imania ku dňu vzniku BSM.

42. Apelovala aj na to, že súd rovnako nezohľadnil správne, z akých finančných prostriedkov bola financovaná výstavba stavby dvojgaráže so súp. č. XXXX (s poukazom na body 123. až 126. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ako aj na peniaze, ktoré získal jej otec, keďže súd nezohľadnil investície jej otca do výstavby dvojgaráže a rovnako nesprávne zoradil spotrebované finančné prostriedky do masy BSM, ide o sumu dividend vo výške 6638,79 eur, ktorú žalovaná vybrala dňa 19.06.2003 zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v SLSP a.s., ako aj sumu 9958,18 eur, ktorú vybrala z Tatrabanky a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré boli spotrebované a preto nemali byť poňaté do masy BSM.

43. Súd prvej inštancie preto nesprávne stanovil podiely strán sporu na BSM a mal prihliadnuť na disparitu podielov strán sporu, keďže manželstvo trvalo krátko, žalobca sa nijako nezaslúžil na nadobudnutí a udržaní podnikania žalovanej, ani neskôr sa nestal súčasťou podnikania žalovanej, nevyvinul žiadnu iniciatívu ani úsilie pri udržaní podnikania žalovanej, pri výstavbe nehnuteľnosti dvojgaráže sa žalobca finančne nepodieľal, čo ani nespochybnil, a práce, ktoré vykonával na stavbe predstavovali bežnú výpomoc v rodine, a aj keď žalobca sa na stavbe podieľal v rámci svojich fyzických schopností a možností, nešlo o žiadnu kvalifikovanú stavebnú činnosť. Ďalej žalobcove prijmi plynuli len z jeho podnikania, ktoré záviselo od podnikania žalovanej a z jeho výsluhového dôchodku, pričom žalobca nevyvinul žiadnu snahu aby sa zamestnal a začal skutočne vlastné podnikanie a reálnym príjmom podporil rodinný rozpočet, aj keď nemal zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že sa nepodieľal vo významnej miere na starostlivosti o detí a domácnosť, so zohľadnením aj fyzického násilia, ktorého sa dopustil, a za ktorý mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody a na sústavné osočovanie, podávanie trestných oznámení a podnetov na kontroly Daňového úradu vo vzťahu k otcovi žalovanej a žalovanej, čo bolo tiež jedným z dôvodov rozpadu ich manželstva.

44. Uviedla, že súd nemal poňať do masy BSM hodnotu čistého obchodného imania podniku žalovanej ku dňu zániku BSM, ani finančné prostriedky vo výške 6.638,78 eur a 9.258,18 eur, mal zachovať disparitu s tým, aby žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 2.201,71 eur, prípadne navrhovala rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

45. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok. Nesúhlasil s disparitou podielov na vyporiadaní BSM, keďže na to nie sú splnené zákonné predpoklady. Uviedol, že žalovaná v podanom odvolaní len poukazuje na námietky, s ktorými sa odvolací súd už vysporiadal sčasti vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí s tým, že súd prvej inštancie namietané skutočnosti správne po skutkovej stránke vyhodnotil a vec rovnako správne právne posúdil a to aj čo sa týka rozsahu a stanovenia čistej hodnoty BSM.

46. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

47. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) a aj keď žalovaná podala odvolanie len proti výroku rozsudku pod č. V., ktorým súd prvej inštancie ju zaviazal zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu z BSM sumu 140.552,20 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, nakoľko predmetom konania je vyporiadanie BSM manželov, t.j. strán sporu, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi stranami sporu, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) a preto predmetom odvolacieho prieskumu sú všetky výroky napadnutého rozsudku, vrátane aj súvisiacich výrokoch o trovách konania.

48. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.03.2019 o 09.00 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, s uverejnením dňa 27.02.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

49. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, ktorých naplnenie v spore nie je dané.

50. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní (s účinnosťou od 01.07.2016 v Civilnom sporovom poriadku) za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

51. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

52. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

53. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi (stranami sporu) prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov (strán sporu). Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

54. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

55. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a nasl. CSP, pričom správne odôvodnil nevykonanie navrhnutého dôkazu zo strany žalovanej (viď bod 14 odôvodnenia tohto rozsudku,), s ktorým sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje, z vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu záveru o rovnosti pomerov oboch manželov t.j. strán sporu v zmysle § 150 OZ, keďže nezistil vo veci danosť predpokladov pre disparitu podielov s tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s ust. § 220 a konaním súdu nedošlo k znemožneniu stranám sporu, t.j. ani žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

56. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo sa týka stanovenia predmetu BSM a jeho vyporiadania, pričom v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje na odôvodnenie výrokov napadnutého rozsudku a len na doplnenie ich správnosti konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej sčasti opätovne korešpondujú s odvolacími námietkami, s ktorými sa už odvolací súd vysporiadal v skôr zrušujúcom rozhodnutí a v tomto znení ich aj odôvodnil, s čím sa opätovne odvolací súd stotožňuje a na ne poukazuje, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je po vecnej ako aj právnej stránke správne.

57. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne nezohľadnil investície otca žalovanej S. D. I.. do výstavby nehnuteľnosti, a to aj čo sa týka vrátkov z pôžičiek od Š. Š. O. X.. H., ako aj vklad tichého spoločníka S. N. O. R. O. N. V. N. A. (viď odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 122. až 127.), pričom žalovaná žiadnymi novými dôkazmi tieto skutkové zistenia ani nevyvrátila ani nespochybnila, a to aj čo sa týka určenia súpisu aktív patriacich žalovanej, do ktorých bola správne poňatá aj výplata dividend, ako aj výbery žalovanej, keďže opätovne žalovaná nepreukázala, na aký účel boli výbery z týchto účtov použité a keďže súd prvej inštancie konštatoval, že ich použitie bolo na bežné účely, správne ich opätovne zahrnul do masy vyporiadania BSM strán sporu (viď bod 151. odôvodnenia napadnutého rozsudku), so započítaním aj pasív, ktoré boli v konaní jednoznačne preukázané, so zreteľom aj na stav účtovníctva žalovanej.

58. Súd prvej inštancie preto pri vyporiadaní BSM strán sporu správne vychádzal z celkovej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vo výške 298.344,95 eur, po odrátaní hodnoty pasív vo výške 730,31 eur ako zostatku na konte úveru č. XXXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni a keďže k tejto sume ešte pripočítal 12.000,- eur predstavujúcu znehodnotenie nehnuteľnosti dvojgaráže spôsobenej žalobcom + 1.700,68 eur predstavujúcu príslušnú percentuálnu všeobecnú hodnotu vitráži zabudovaných do rodinného domu žalovanej, keďže vitráž bola zhotovená z prostriedkov patriacich do BSM manželov a rovnako správne vec právne posúdil veci v zmysle § 150 OZ, nakoľko pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch strán sporu na vyporiadaní BSM sú rovnaké, určil sumu 156.022,815 eur ako podiel jednej zo strán.

59. Odvolací súd uvádza, že správne súd prvej inštancie nezistil dôvodnosť disparity podielov strán sporu, čo aj správne odôvodnil v bode 176. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že nezhody medzi stranami sporu nastali až od Vianoc 2002 a prestali sa rozprávať až od júla 2003, čo ale nemalo žiaden vplyv na fungovanie vo vzťahu k ich deťom, s ktorými aj potom trávili spoločný čas, chodili s nimi na prechádzky, či k doktorovi s tým, že z rozvodového spisu ani nevyplýva skutočnosť, aby žalobca nejakým spôsobom starostlivosť o rodinu zanedbával, aj keď mal podstatne nižší príjem ako žalovaná a k fyzickému násiliu, na ktoré poukazovala žalovaná, došlo až po zániku BSM strán sporu, čo aj podľa odvolacieho súdu nemôže mať vplyv na disparitu vyporiadania ich BSM, keďže žalobca sa v rámci svojich možnosti podieľal na tvorbe ich BSM. Preto odvolací súd nezohľadnil odvolacie námietky žalovanej vychádzajúce zo skutočnosti, že manželstvo trvalo len krátko, že sa žalobca nezaslúžil na nadobudnutie a udržania podnikania žalovanej, pričom jeho práce pri výstavbe nehnuteľnosti predstavovali len bežnú výpomoc a príjem žalobcu pramenil a závisel od podnikania žalovanej, ako aj z jeho výsluhového dôchodku, ktorý bol nižší s tým, že nevyvinul žiadnu snahu, aby sa zamestnal, začal podnikať a tým podporil rodinný rozpočet, dávajúc do pozorností aj jeho trestné oznámenia a podnety na kontroly Daňového úradu vo vzťahu k otcovi žalovanej, čo bolo tiež jedným z dôvodov rozpadu ich manželstva.

60. V tomto smere odvolací súd opätovne apeluje na to, že výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopností, profesiu, zdravie a podobne), než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti, nevyužil svoje možnosti a schopnosti a to bez zreteľa na všetky kritéria pri vyporiadaní BSM uvedené v § 150

- viď v tomto smere aj judikatúru NS SR a ÚS SR (rozsudok NS SR 7Cdo/288/2013, Nález Ústavného súdu SR z 13.03.2013, sp.zn. I.ÚS/537/2012 - 37, R-42/1972, strana 139, Z IV Str 499 a nasl.).

61. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, súd prvej inštancie správne určil, že podiely oboch strán sporu pri vyporiadaní BSM sú rovnaké, pričom tento záver nemôžu vyvrátiť ani ničím nepodložené odvolacie námietky žalovanej, keďže súd prvej inštancie sa s nimi po vecnej ako aj právnej stránke veci v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vysporiadal, s odkazom na doplnenie odvolacím súdom v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

62. Čo sa týka stanovenia hodnoty masy BSM so zreteľom na čisté obchodné imanie podniku žalovanej ku dňu zániku BSM s odkazom na to, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil všeobecnú hodnotu masy BSM, keďže nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaná podnikala už pred uzavretím manželstva a počas podnikania mala nielen aktíva ale aj pasíva, odvolací súd v tomto smere poukazuje na závery znaleckých dokazovaní vykonávaných v tomto smere a na to, že z nich jednoznačne vyplývajú nezrovnalosti v stave účastníctva žalovanej, berúc do úvahy aj pôžičky, ktoré mali byť použité pri financovaní výstavby dvojgaráže otcom žalovanej, ktorých pravosť a dôvodnosť v konaní preukázaná žalovanou nebola, keďže súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na príjem otca žalovanej a jeho výdavky a platenie ďalších úverov to nemohlo byť možné z jeho strany vzhľadom na jeho reálnu finančnú situáciu, ako aj nezhody vo vedení účastníctva zo strany žalovanej.

63. Nakoľko žalovaná ďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhovala, pričom ide o sporové konanie a povinnosť preukázať stranou sporu tvrdené skutočnosti, napriek tomu, že žalovaná v odvolacom konaní opakovane popierala výšku hodnoty čistého obchodného imania podniku žalovanej ku dňu zániku BSM, ako aj zoradenie spotrebovaných finančných prostriedkov do masy BSM a rovnako aj financovanie výstavby stavby dvojgaráže z príjmov otca žalovanej, tieto tvrdenia ňou predloženými dôkazmi neboli preukázané a preto odvolací súd opätovne konštatuje správnosť a úplnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie čo sa týka stanovenia predmetu BSM a jeho vyporiadania a čo sa týka nevykonania žalovanou navrhnutého ďalšieho znaleckého dokazovania, odvolací súd poukazuje na správne a dôvodné odôvodnenie bodu 14. tohto rozsudku.

64. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyčíslil masu BSM, správne zohľadnil hodnotu aktív ako aj pasív, ktoré patria do výlučného vlastníctva každého z manželov a po vecnej ako aj právnej stránke správne posúdil vyporiadanie BSM z hľadiska rovnakých podielov na vyporiadaní BSM v zmysle § 150 OZ.

65. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na ods. 2 potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

66. Odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania napadnutého rozsudku, ktorý je rovnako vecne správny, aj keď z iného právneho dôvodu, t.j. danosťou dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 prameniacich z predmetu konania, ktorým je vyporiadanie BSM, ktoré je v záujme oboch strán sporu, a preto čo sa týka tohto predmetu konania, nemožno hovoriť ani o plnom prípadne pomernom úspechu strán sporu v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.

67. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 257 a vychádzajúc z dôvodov hodných osobitného zreteľa viažucich sa k predmetu tohto konania, ktorým je vyporiadanie BSM, ktoré je v záujme oboch strán sporu, nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, čím odpadá dôvod na rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, t.j. vydanie rozhodnutia o výške priznaného nároku, o ktorom rozhoduje súdny úradník v konaní na súde prvej inštancie.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .