Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-195-2021.pdf
PDF · 122.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/195/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Vidovenec, so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 1, proti žalovanej: L. Z., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, zastúpenej: Hrčka - Sabó s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Sečovciach, Obchodná 187/6, o zaplatenie 400 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. júna 2021 č.k. 27C/49/2020-52
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.) a vyslovil, že žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 400 EUR s prísl. titulom tvrdenej zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke ústnou formou, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky ako pôžičky vo výške 300 EUR a 100 EUR, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v celosti a podľa finančných možností. Poukázal tiež na vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že od žalobcu si nikdy nepožičala žiadne peniaze a preto nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Uviedla tiež, že so žalobcom po smrti svojho manžela udržiavala priateľský vzťah, pričom jeden druhému si pomáhali a že žalobca jej koncom roka 2012 a začiatkom roka 2013 dal postupne finančné prostriedky, nešlo však o pôžičku, ale o výpomoc v rámci vzťahu na zaplatenie, resp. zakúpenie bežných vecí do domácnosti. Potom ich vzťah bol ukončený a niekoľko rokov sa nestretávali. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania.
3. Vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a § 101 OZ so záverom, že po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj po vypočutí žalovanej, súd v celom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože zo strany žalobcu nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žiadna písomná zmluva o pôžičke uzavretá nebola, taktiež súd vyhodnotil spolužitie medzi stranami v rokoch 2012 až 2013 ako vzájomnú výpomoc v ich vzťahu použitím finančných prostriedkov na zakúpenie potravín a iných vecí do spoločnej domácnosti, pričom ako uviedla žalovaná, aj ona žalobcovi dávala peniaze v týchto rokoch na zakúpenie cigariet a podobne. Pokiaľ by aj bola medzi stranami uzavretá jedine ústnou formou zmluva o pôžičke koncom roka 2012, resp. začiatkom roka 2013 podľa výpovede žalovanej, v ktorom období spoločne žili, pričom žalobca v žalobe neuvádza žiaden dátum uzavretia zmluvy o pôžičke ústnou formou, nakoľko sa jednalo o
spolužitie v období rokov 2012 až 2013, je nárok uplatnený v konaní premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej by ani súd nemohol premlčané právo žalobcovi priznať, pretože po roku 2013 sa strany nestretávali, spolu už nežili, k odovzdaniu finančných prostriedkov titulom pôžičky medzi stranami v konaní nedošlo a nárok uplatnený na súde prvého stupňa až dňa 8.7.2020 v prípade, ak by k nejakej ústnej zmluve o pôžičke došlo, je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nárokom premlčaným.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že rozhodol o nároku úspešnej žalovanej vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v jeho zákonnej lehote odvolanie a tiež doplnenie odvolania (ďalej len odvolanie), a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím mal byť naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že dňa 29.6.2021, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku, sa rozhodlo vo veci v jeho neprítomnosti, a bez toho, aby bol v konaní ako účastník vypočutý, hoci toto svoje základné procesné právo využiť chcel. Žalobca sa chcel riadne zúčastniť pojednávania, vyjadriť k veci a reagovať na tvrdenia žalovanej, ktoré neboli pravdivé. Za tým účelom v predmetný deň cestoval z miesta svojho bydliska, teda z obce Sliepkovce, na Okresný súd do Michaloviec, avšak z dôvodu neočakávanej prekážky na ceste, kedy sa zhodou okolností vykonávala oprava cesty - pokládka nového asfaltu na úseku tesne pri vstupe do Michaloviec na ulici G., došlo k zdržaniu, a preto žalobca sa nedokázal z týchto objektívnych dôvodov dostaviť na predmetný termín pojednávania na čas. Napriek tejto skutočnosti sa na súd dostavil, kde sa dotazoval na predmetné pojednávanie, avšak bolo mu už asistentkou zákonného sudcu oznámené, že pojednávanie sa už skončilo a bolo rozhodnuté a že vo veci sa bude môcť odvolať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v daný deň konalo iba prvé a teda iba jediné pojednávanie, žalobca už nemohol ďalej uplatniť svoje základné procesné právo byť vypočutý. Je toho názoru, že vzhľadom na tieto okolnosti, že sa jednalo o prvé pojednávanie v predmetnej veci, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol prednostne o námietke premlčania vznesenej žalovanou vychádzajúc iba z jej tvrdení, súd rozhodol jednoznačne predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu, preto súd mal pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie vo veci umožniť vypočutie žalobcu, prípadne žalobcu vyzvať na vyjadrenie alebo vytýčiť nový termín pojednávania, keďže žalobca nebol v konaní právne zastúpený advokátom, ktorý by mu náležitým spôsobom vysvetlil všetky jeho procesné práva, ako aj postup pri nastavení takýchto nepredvídaných okolností. Okrem toho bol toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, teda je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že podľa jeho názoru súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a síce, pokiaľ vyhodnotil spolužitie medzi stranami v konaní v rokoch 2012 až 2013 ako vzájomnú výpomoc ich vzťahu použitím finančných prostriedkov na zakúpenie potravín a iných vecí do spoločnej domácnosti a to v súvislosti s tvrdením žalovanej, že aj ona žalobcovi dávala peniaze v rokoch 2012 až 2013 na zakúpenie cigariet a podobne. K takémuto záveru dospel súd iba na základe tvrdenia žalovanej, hoci žalobca nikdy so žalovanou netvoril pár a nikdy s ňou nežil v spoločnej domácnosti. Takéto tvrdenia žalovanej považuje za ničím podložené, nepravdivé a nepreukázané. Rovnako žiadnym spôsobom zo strany žalovanej nebolo preukázané ani jej tvrdenie, že takáto vzájomná výpomoc mala byť v rokoch 2012 až 2013, čo podľa jeho názoru bolo dôležité, pretože súd na základe iba tohto ničím nepodloženého tvrdenia dospel k záveru, že prípadný nárok žalobcu by bol premlčaný. Súd síce uvádza, že žalobca v žalobe neuvádza žiaden dátum uzavretia zmluvy o pôžičke ústnou formou, avšak aj v prípadoch, ak by došlo k pôžičke viac ako tri roky pred podaním žaloby (čo nie je tento prípad), bol by rozhodujúci dátum, kedy mala žalovaná požičané finančné prostriedky vrátiť, a pokiaľ by nebol takýto termín dohodnutý, bola by žalovaná povinná pôžičku vrátiť prvého dňa potom, čo by ju o to žalobca požiadal, prípadne, ak by bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určil by ho súd na návrh navrhovateľa podľa okolností prípadu. Žalobca požičal žalovanej žalovanú čiastku niekedy v neskorších jesenných mesiacoch v roku 2017 a žalovaná mu mala finančné prostriedky vrátiť najneskôr do 3 mesiacov. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 8.7.2020, je zrejmé, že žalobca podal žalobu a teda uplatnil svoje právo včas. O tejto skutočnosti svedčí aj dôkaz, ktorý žalobca predložil súdu a to notárskou zápisnicou osvedčený výpis vzájomnej komunikácie účastníkov konania v aplikácii Messenger o tom, kedy sa pôžička vráti, ktorá je z januára a februára 2018 a tiež z októbra, novembra a decembra 2018, čo ním uvádzané skutočnosti
potvrdzuje. Preto súd nesprávne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, ktoré v odôvodnení rozsudku uvádza, predovšetkým ust. § 101 vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení. Záverom namietol tú skutočnosť, že keďže sa z objektívnych dôvodov nemohol dostaviť na pojednávanie, kde chcel navrhnúť vypočutie svedkov na preukázanie nepravdivosti tvrdení žalovanej o tom, že údajne mali žiť v rokoch 2012 až 2013 v spoločnej domácnosti, ako aj na preukázanie skutočnosti, že k pôžičke došlo v čase pred uplynutím premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na súde, pričom týmito svedkami sú: Tomáš Balog ako jeho sused a Radoslav Tkáč rovnako bytom Sliepkovce, ktorých účasť na pojednávaní by zabezpečil. Súčasne uviedol, že tieto návrhy predkladá v súlade s § 366 písm. a) a d). Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Žalobca v doplňujúcom podaní k podanému odvolaniu pripojil dôkaz, ktorým mienil potvrdiť skutočnosť, že sa nemohol z objektívnych dôvodov dostaviť včas na pojednávanie konania dňa 29.6.2021 - správu z portálu Košického samosprávneho kraja o plánovaných opravách cestných komunikáciách v ich pôsobnosti, ktorá je verejne prístupná na stránkach Košického samosprávneho kraja.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny s náležitým zistením skutkového stavu. Mala za to, že žalobca v odvolaní v podstate odôvodňuje odvolanie tým, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti, ktorú ospravedlnil opravou ciest, čo zapríčinilo jeho meškanie, na základe čoho žalobca nemohol dostatočným spôsobom preukázať svoje tvrdenia. Žalobca okrem toho navrhol vykonať dokazovanie vypočutím uvedených svedkov. Žalovaná považuje tvrdenia žalobcu za tendenčné a ničím nepodložené. V prvom rade za potrebné považovala uviesť, že dôvod jeho zmeškania na pojednávanie nemožno akceptovať, pretože pokiaľ by takýto dôvod bol akceptovaný, zrejme by dochádzalo vo všetkých veciach k odročovaniu pojednávaní, čo samozrejme nie je reálne a akceptovateľné. To, že sa žalobca nedostavil na pojednávanie, je jeho vinou a súd preto správne konal bez jeho prítomnosti. Za podstatnú skutočnosť považovala fakt, že žalobca ani vo výzve, ktorá jej bola doručená právnym zástupcom zo dňa 19.5.2020, neuviedol, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke a taktiež túto skutočnosť neuviedol ani v podanej žalobe. Z toho je zrejmé, že žiadna zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená nebola a finančné prostriedky žalobca žalovanej požičal tak, ako to uviedla jednak v odpore, ako aj vo svojich ústnych prednesoch. Pokiaľ žalobca v súčasnej dobe navrhuje vypočuť uvádzaných svedkov, treba uviesť, že týchto v doterajšom konaní žalobca vôbec nespomínal a ani nenavrhol ich vypočutie a súčasne sa o nich vôbec nezmieňoval ani vo svojich písomných podaniach. Je preto zrejmé, že ide o nevierohodných svedkov. Navrhla preto rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Žalobca vo svojej odvolacej replike poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuviedla žiadne nové skutočnosti. Zopakoval, že chcel uplatniť svoje základné procesné právo a teda chcel byť vo veci vypočutý, kde by sa ku všetkým skutočnostiam podrobne vyjadril a dátum uzavretia zmluvy o pôžičke konkretizoval vo svojom odvolaní. Dôvod, ktorý uvádza ako dôvod omeškania termínu pojednávania je jednoznačne objektívnym dôvodom, takže za danej situácie žalobca už nemohol urobiť nič, aby termín pojednávania stihol, ani aby ospravedlnil, resp. oznámil svoj neskorší príchod. Súčasne uviedol, že v prílohe k doplneniu podania k odvolaniu priložil dôkaz o skutočnosti o vykonávaní opráv na cestách KSK aj na G. ulici v Michalovciach v čase vykonávania termínu pojednávania, a to správu zo stránky Košického samosprávneho kraja. Uviedol tiež, že v ostatnom v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní.
8. Žalovaná vo svojom poslednom podaní k odvolaniu zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. K uvedenému dátumu poskytnutia pôžičky, ktorý žalobca uviedol až v odvolaní poznamenala, že žalobca tento dátum neuviedol z toho dôvodu, že žiadna pôžička uzatvorená nebola.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.2.2022 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 11.2.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP. 12. Žalobca v odvolaní označil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, t.j. v konaní neboli splnené procesné podmienky (a), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (c), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že odvolateľ v odvolaní nesprávnosť rozsudku vidí pre naplnenie všetkých odvolacích dôvodov vymenovaných v § 365 ods. 1 CSP, podľa znenia odvolania argumentuje "iba" naplnením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
15. Odhliadnuc od uvedeného, v kontexte s § 380 ods. 2 CSP (na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené) odvolací súd skúmal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.
17. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiaden z uvedených procesných nedostatkov, preto tento odvolaním uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tieto je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súde pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
19. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
20. Odvolateľ v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom predovšetkým namietal, že súd rozhodol vo veci na prvom a súčasne jedinom pojednávaní v jeho neprítomnosti a bez toho, aby bol v konaní vypočutý, hoci toto svoje základné procesné právo využiť chcel, pričom na pojednávanie sa nedokázal dostaviť načas z objektívnych dôvodov (neočakávaná prekážka na ceste na pojednávanie) a tým už nemohol ďalej uplatniť svoje základné procesné právo byť vypočutý a vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol prednostne o námietke premlčania vznesenej žalovanou vychádzajúc iba z jej tvrdení, súd rozhodol jednoznačne predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu, preto súd mal pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie vo veci umožniť vypočutie žalobcu, prípadne žalobcu vyzvať na vyjadrenie alebo vytýčiť nový termín pojednávania, keďže žalobca nebol v konaní právne zastúpený advokátom, ktorý by mu náležitým spôsobom vysvetlil všetky jeho procesné práva, ako aj postup pri nastavení takýchto nepredvídaných okolností.
21. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že pokiaľ súd konal a prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 29.6.2021 v neprítomnosti žalobcu, postupoval tak v súlade s § 180 v spojení s § 183 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že pred otvorením pojednávania súd zisťoval prítomnosť na pojednávaní, konštatoval neprítomnosť žalobcu a následne rozhodol o tom, že bude konať v neprítomnosti žalobcu, pričom súčasne v súvislosti s predmetným pojednávaním žalobca nepožiadal o jeho odročenie.
22. Odvolací súd k uplatnenému odvolaciemu dôvodu ďalej uvádza, že ani samotná okolnosť, že súd rozhodol na prvom a súčasne jedinom pojednávaní, teda bez toho, aby žalobca bol v konaní vypočutý, tento odvolací dôvod nezakladá. Civilný sporový poriadok v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje počet pojednávaní nevyhnutných na rozhodnutie vo veci samej a v tomto smere je založený na zásade hospodárnosti konania vyjadrenej v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V kontexte uvedeného preto súdu nemožno bez ďalšieho vytknúť, že rozhodol na prvom pojednávaní a iba samotná okolnosť, že žalobca sa nemohol dostaviť na pojednávanie z objektívneho dôvodu, na uvedenom nič nemení.
23. Napokon nedôvodnou je tá odvolateľom namietaná okolnosť, podľa ktorej súd rozhodol bez toho, aby bol v konaní ako strana sporu vypočutý, hoci toto svoje základné procesné právo využiť chcel, z ktorého dôvodu podľa odvolateľa súd rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu, preto súd mal pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie vo veci umožniť vypočutie žalobcu, prípadne žalobcu vyzvať na vyjadrenie alebo vytýčiť nový termín pojednávania. K tomu odvolací súd uvádza nasledovné.
24. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Žaloba pritom musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať tiež osobitné náležitosti uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda o.i. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Na uvedené nadväzuje tiež § 150 ods. 1 CSP, ktorý zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť, keďže schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore a v zásade zaťažuje žalobcu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, sa odvíja od hmotného práva. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného predstavujú prostriedky procesnej obrany. Skutkové tvrdenia majú spravidla formu písomných podaní, prípadne ústnych prednesov. Z hľadiska koncentrácie konania je však želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia, pokiaľ ide o žalobcu ako stranu sporu, boli obsiahnuté už v žalobe a v jeho vyjadrení podľa § 167 ods. 3 CSP. S uvedeným súvisí tiež § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku (pozri Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, Števček a spol., Nakladatelství C.H.BECK, 2016, str. 564 až 569). V kontexte uvedeného nemožno preto súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu, pretože súd vo veci rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý bol zistiteľný a súčasne zistený zhodnotením dovtedy uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Úlohou súdu pritom nie je
aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ako sa mylne domnieva odvolateľ, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán (porovnaj str. 796 označenej literatúry).
25. Odvolateľ neopodstatnene uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. c) a d) CSP, keď ich síce označil, súčasne bez akejkoľvek špecifikácie. Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, v čom majú spočívať tzv. vady v obsadení súdu (písm. c/) a v čom má spočívať iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), pričom aj z kontextu odvolania možno vyvodiť, že tieto odvolacie dôvody odvolateľ použil z opatrnosti.
26. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
27. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.
28. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov a tvrdení strán sporu, tieto hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (článok 15 základných princípov CSP), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a so zreteľom na to, že vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 1 a 2 CSP). Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal a ak v tomto smere nemožno vytknúť súdu žiadne pochybenia, potom nie je možné ani polemizovať so skutkovými závermi, resp. namietať, že súd mal vziať na zreteľ iný dôkaz, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne.
29. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne plynie, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykovaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z výpovede žalovanej alebo ktoré vyšli najavo inak, ak súd zamietol žalobu prioritne z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a nie ako sa žalobca nesprávne domnieva, že súd rozhodol prednostne o námietke premlčania vznesenej žalovanou. Aj z tohto dôvodu nie je opodstatnená odvolacia námietka v časti, v ktorej odvolateľ mal za to, že súd rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a napokon, že súd nesprávne vyhodnotil vzťah medzi žalobcom a žalovanou iba na základe nepravdivého tvrdenia žalovanej, najmä, ak tento odvolací dôvod odvolateľ vzhliadol v podstate iba vo vzťahu k tomu, akým spôsobom súd vyhodnotil žalovanou vznesenú námietku premlčania.
30. V kontexte uvedeného potom nemôže obstáť ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) a písm. g) CSP, pokiaľ odvolateľ namieta, že v konaní chcel navrhnúť v rámci vykonania dokazovania vypočutie svedkov na preukázanie nepravdivosti tvrdení žalovanej o tom, že údajne mali žiť v rokoch 2012-2013 v spoločnej domácnosti, ako aj na preukázanie skutočnosti, že k pôžičke došlo pred uplynutím premlčacej lehoty, ktorý návrh navyše žalobca prvýkrát podal až v odvolaní.
31. V prejednávanom prípade žalobca v odvolaní podal návrh na vykonanie dôkazov, teda v odvolaní uplatnil prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie, pričom vzhľadom na to, čo mienil žalobca navrhovanými dôkazmi preukázať, možno uzavrieť, že nejde o
prostriedok procesného útoku, ktorý by sa týkal procesných podmienok, ako sa žalobca nesprávne domnieva, pokiaľ v odvolaní v súvislosti s týmto návrhom odkazuje o.i. na § 366 písm. a) CSP.
32. Pokiaľ ide o odvolateľom tvrdené naplnenie § 366 písm. d) CSP, z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, tzv. novoty v odvolacom konaní iba za situácie, že ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
33. Z obsahu podaného odvolania jednoznačne vyplýva, že žalobca označené dôkazy, prípadne tiež okolnosť časového momentu uzavretia pôžičky, mohol použiť a uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Na uvedenom nemení nič ani tá okolnosť, že vo veci bolo rozhodnuté na pojednávaní v jeho neprítomnosti (súčasne bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa žalobca pojednávania nezúčastnil), pretože žalobcovi nič nebránilo uviesť časový údaj uzavretia pôžičky už v podanej žalobe, následne podať aj návrh na výsluch svedkov najneskôr vo vyjadrení uskutočnenom postupom podľa § 167 ods. 3 CSP, pretože už v tomto štádiu konania sa žalobca dozvedel, že žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe poprela uzavretie tvrdenej pôžičky, uviedla vlastné skutkové tvrdenia a tiež vzniesla námietku premlčania. Na strane žalobcu preto nebola splnená podmienka, že bez svojej viny daný prostriedok procesného útoku nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
34. Odvolanie žalobcov nemožno hodnotiť ako dôvodné ani v časti, ktorou žalobca namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
35. Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
36. Súd použil správny právny predpis upravujúci zmluvu o pôžičke, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.j. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o tom, či v prejednávanom prípade žalobou uplatnená pohľadávka vznikla z tvrdenej pôžičky. Žiadna písomná zmluva o pôžičke medzi stranami sporu uzavretá nebola, žalobca v konaní iba tvrdil, že medzi stranami sporu bola uzavretá pôžička ústnou formou, čo ale žalovaná od začiatku popierala, preto súd vo veci rozhodol vecne správne, ak jeho žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena (t.j. z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke). Bezpredmetné je potom zaoberať sa posúdením, či súd správne posúdil tiež žalovanou vznesenú námietku premlčania.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú neopodstatnené odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce správnosť napadnutého zamietavého výroku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
38. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania procesne v odvolacom konaní úspešnej žalovanej, o konkrétnej výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).