Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_22C-17-2017.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: K.. B. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX V. N., proti žalovanej: R. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX V. N., zastúpená spoločnosťou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, v spore o zaplatenie 1.763,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 11. 12. 2017 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.763,69 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že počas prípravy a konania schôdze vlastníkov bytov boli porušené viaceré ustanovenia zákona č. 205/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nerešpektovaním uvedených predpisov boli porušené práva žalobcu, ako aj jeho manželky. Odkázal na priebeh schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa uskutočnila dňa 20. 01. 2015 o 15.30 hod. Počas konania tejto schôdze nebol prítomný žiadny uchádzač, neboli otvárané žiadne obálky, ani žiadna dokumentácia nebola predložená aspoň k nahliadnutiu. Prezentácia pána C. smerovala len k jednému dodávateľovi stavebných prác. Hlasovanie vlastníkov bytov nebolo vykonané podľa mena, len všeobecne, čo pri investícii vo výške 50.816,- eur je neprípustné. Žalobca tak dňa 19. 01. 2016 telefonicky oslovil p. N. I. a žiadal o poskytnutie informácií vo veci zateplenia a obnovy bytového domu na ulici Majeríkova. Pán I. aj napriek prísľubu informácie neposkytol, uviedol, že na schôdzu nebol pozvaný a výsledok súťaže mu nebol oznámený. Žalobca tiež poukázal na chybnú pozvánku, ktorá bola zverejenená na dverách vchodu bytového domu a tiež na nástenke v pivničných priestoroch. Nebol v nej uvedený program schôdze, nebola doručená každému vlastníkovi bytu a bola vyhotovená deň pred konaním schôdze. Žalobca tiež upriamil pozornosť na nerešpektovanie znenia ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 205/2014. Poukázal na to, že v súvislosti s obnovou bytového domu neboli zverejnené cenové ponuky, nebola vytvorená prípravná skupina, nebola vyhlásená obchodná súťaž, nevymenovala sa žiadna komisia, nevyhodnotili sa súťažné návrhy a o výsledku obchodnej súťaže nebol vyhotovený písomný záznam ani odporučenie komisie. Výsledky obchodnej súťaže zo schôdze bez dokumentácie o ponukách len s verbálnymi informáciami boli prezentované v zápisnici, ale v iných finančných položkách, omnoho vyšších ako boli uvedené na schôdzi dňa 20. 01. 2015. Rovnako tiež poukázal na to, že vydanie kolaudačného rozhodnutia nebolo zverejnené. Žalobca dňa 21. 12. 2015 podal vo veci trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zástupcami SBD bola vybraná firma Thermastav s.r.o., ktorá síce pri prezentácii mala najnižšiu ponuku (51.816,- eur), ale v skutočnosti sa jednalo o sumu 61.026,96 eur. Žalobca poukázal na to, že konaním R. Š. došlo k jeho finančnej strate v sume 1.151,37 eur. Žalovaná svojím konaním v rozpore s ustanoveniami zákona č. 205/2014 Z. z. priamo umožnila a tolerovala korupčné konanie a správanie K. C. - energetika, ktorý R. Š. vyzval, aby si sama prišla pozrieť projekty na zateplenie a obnovu bytového domu na ulici Majeríkova v Liptovskom Mikuláši. V závere žaloby žalobca formuloval žalobné petity, ktorými sa domáhal voči žalovanej R. Š. zaplatenia sumy 1.321,43 eur (finančná strata v dôsledku nerešpektovania ustanovení zákona č. 205/2014 Z. z. a úroky z omeškania vo výške 170,06 eur), sumy 42,26 eur (neprimerane vysoká čiastka za balkónové vešiaky), náhrady morálnej ujmy v sume 400,- eur, ako aj náhrady trov konania. K žalobe boli pripojené jednotlivé listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca odvolával, vrátane fotodokumentácie.
2. Keďže v žalobe spomínal žalobca nejasne ako žalovanú osobu aj H. L., súd ho uznesením sp. zn. 22C/17/2017 zo dňa 09. 01. 2018 vyzval na odstránenie vád žaloby tak, aby bolo jednoznačne uvedené, či je H. L. stranou sporu. Vzhľadom na obsah podania žalobcu zo dňa 11. 12. 2017 súd uznesením sp. zn. 22C/17/2017 zo dňa 06. 02. 2018 odmietol podanie žalobcu zo dňa 11. 12. 2017 v časti žalobného návrhu pod bodom 4/, ktorým sa domáhal voči H. L. náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100,- eur. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo v odvolacom konaní potvrdené Krajským súdom v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/65/2018 zo dňa 26. 04. 2018. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal žalobca dovolanie, ktoré však Najvyšší súd odmietol uznesením sp. zn. 3Cdo/226/2018 zo dňa 06. 12. 2018.
3. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že zo žaloby a jej doplnenia nevyplýva, aký je právny dôvod vzniku jednotlivých nárokov a z čoho vychádza ich výška. Taktiež zo žaloby nevyplýva, z akého dôvodu žalobca žaluje práve žalovanú. Žalovaná je zástupkyňa vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici Majeríková 1397/5,7 v Liptovskom Mikuláši. Zo žaloby možno vyvodiť, že jednotlivé uplatnené nároky majú mať súvis so schôdzou vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorá sa konala dňa 20. 01. 2015. Žalovaná predložila súdu fotokópiu zápisnice z tejto schôdze, z ktorej vyplývajú tam prijaté uznesenia schôdze vlastníkov a aj počty hlasov, ktoré hlasovali za prijatie jednotlivých uznesení. Z tejto zápisnice je zrejmé, že aj sám žalobca hlasoval za jednotlivé prijaté uznesenia. Je potrebné uviesť, že žalobca v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v stanovenej lehote výsledky hlasovania nenapadol žalobou na súde. Na základe prijatých uznesení schôdze vlastníkov bytov zo dňa 20. 01. 2015 sa realizovala komplexná obnova bytového domu s odsúhlaseným zhotoviteľom, ktorú zabezpečoval správca - Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš. Žalovanej nebolo jasné, na základe akého titulu a ako boli vypočítané jednotlivé sumy, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal. K vyjadreniu boli pripojené listinné dôkazy.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej požiadal okresný súd o stanovisko k jednotlivým porušeniam ustanovení zákona č. 205/2014 Z. z. Zopakoval niektoré svoje argumenty zo skorších podaní a odkázal na potrebu vyžiadania ďalších dokumentov od R. Š.. Poukázal na fakt, že nemajetková ujma sa bude riešiť až v závere konania, pretože má byť náhradou za stratený čas pri písaní dokumentov vo vzťahu k predmetnej veci a za každý ďalší dokument bude navýšená.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojom skoršom vyjadrení. Uviedla, že nie je zrejmé, aký je právny dôvod vzniku jednotlivých nárokov a ich výška a tiež z vyjadrenia žalobcu nevyplýva pasívna legitimácia žalovanej. Tvrdenia žalobcu sú nesúrodé, nezrozumiteľné a v niektorých častiach nepochopiteľné. Vzhľadom na uvedené vyslovila názor, že by súd mal využiť postup podľa § 130 CSP a výsluchom žalobcu odstrániť neúplnosť, resp. nezrozumiteľnosť jeho podaní.
6. Listom zo dňa 15. 02. 2019 bol žalobca v zmysle § 138 CSP vyzvaný na späťvzatie žaloby, pretože táto je zjavne nedôvodná. Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval.
7. Podaním zo dňa 18. 02. 2019 vzniesol žalobca voči zákonnej sudkyni námietku premlčania, na ktorú súd v zmysle § 53 ods. 1 a 3 CSP neprihliadal, pretože bola podaná po uplynutí zákonnej 7-dňovej lehoty (žalobca uviedol, že dôvodom námietky je postup vykonaný na pojednávaní v inej veci dňa 29. 05. 2018) a navyše bola založená na nesúhlase s procesným postupom súdu v inom súdnom konaní.
8. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania.
9. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.
10. V zmysle vyššie uvedených kritérií mal súd za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba žalobcu všetky zákonné požiadavky, avšak z materiálneho hľadiska nevymedzila dostatočne také tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli viesť k vyhoveniu žalobnému petitu.
11. V zásade platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).
12. V posudzovanej veci odkázal žalobca na porušenie viacerých ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v dôsledku čoho malo dôjsť na jeho strane k majetkovej ujme vo vyčíslenej výške. Uplatnený nárok posúdil súd ako nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Bolo na žalobcovi, aby v rámci skutkových tvrdení vymedzil dôvody, ktoré mali viesť ku konštatovaniu zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu, rovnako tiež spôsob výpočtu škody. Žalobca ponúkol súdu množstvo tvrdení, ktoré však neposkytli dostatočný základ pre záver o vzniku škody či zodpovednosti žalovanej. Zo žaloby nebolo možné zistiť, z akého dôvodu by mala práve žalovaná zodpovedať za tvrdenú majetkovú ujmu. Žalobca pripojil k žalobe viaceré listiny, ktoré však mohli byť analyzované až potom, čo žalobca ponúkne súdu konzistentné argumenty o uplatnenom nároku. Keďže uvedené v podaniach žalobcu absentovalo, súd bližšie listiny neskúmal a žalobu zamietol.
13. Pokiaľ by sa žaloba mala týkať uplatnenia nároku prehlasovaného vlastníka, žalobca mohol dosiahnuť ochranu svojich práv postupom podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom k 20. 01. 2015. Žiadna žaloba v zmysle uvedeného ustanovenia žalobcom podaná nebola.
14. Napokon súd uvádza, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov podľa § 183 ods. 1 CSP.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z procesného úspechu žalovanej v spore. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.