Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-62-2018.pdf
PDF · 97.3 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: F. G.Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a otca: S. G., nar. XX.XX.XXXX, hláseným pobytom bezdomovca Q. Č. I., t.č. H. X/X, G. - V., o návrhu navrhovateľky: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. I. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a na ustanovenie majetkového opatrovníka, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 80,- Eur, ktorú sumu je povinný poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Obmedzuje sa výkon rodičovských práv a povinností otcovi, a to právo a povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu maloletej, o jej zdravie, vrátane rozhodovania o určení zdravotného poistenia a lekárskych zákrokov, vyžadujúcich súhlas zákonného zástupcu, ako aj celkového poistenia maloletej, pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, vodičského preukazu a cestovného pasu, rozhodovania vo všetkých otázkach vzdelávania sa maloletej a jej prípravy na budúce povolanie, zastupovanie maloletej pred súdmi, štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy, a to do dňa dosiahnutia plnoletosti maloletej.
IV. Maloletej sa v rozsahu obmedzení výkonu rodičovských práv otca maloletej, za opatrovníka ustanovuje navrhovateľka.
V. Súd konanie v časti ustanovenia majetkového opatrovníka zastavuje.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2018 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu, že matka maloletej, t.j. sestra navrhovateľky dňa 21.06.2018 zomrela. Otec maloletej o svoju dcéru neprejavuje žiadny záujem, zanedbáva platenie výživného a svoju dcéru pravidelne nenavštevuje. Nakoľko maloletá je s ňou v príbuzenskom vzťahu, žijú v spoločnej domácnosti, je na ňu naviazaná, pričom má všetky predpoklady či už osobné, zdravotné a morálne, žiadala o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, ktorú bude vykonávať v jej záujme.
2. Súd uznesením č.k. 19P/62/2018-57 zo dňa 24.10.2018 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 19P/62/2018 a 21P/149/2018 s tým, že spoločné konanie bude vedené po sp. zn. 19P/62/2018, a to z dôvodu, že lustráciou v súdnom registri sa zistilo, že na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. 21P/149/2018 o návrhu navrhovateľky na ustanovenie majetkového opatrovníka maloletému dieťaťu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletej a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu a obsahom pripojeného spisu sp. zn. 20C/36/2007 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloletá O. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20C/36/2007-19 a ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal na platenie výživného vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) mesačne a styk otca s maloletou ponechal bez obmedzenia na základe predchádzajúcej dohody oboch rodičov. Matka maloletej, do starostlivosti bola maloletá zverená predmetným rozsudkom dňa 21.06.2018 zomrela. Od tohto obdobia starostlivosť o maloletú zabezpečuje navrhovateľka.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka, doručenej súdu dňa 12.11.2018, vyplýva, že dňa 05.11.2018 bolo vykonané šetrenie v domácnosti navrhovateľky, ktorá s maloletou býva v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve nebohej matky maloletej. Jedná sa o jednopodlažný rodinný dom. V spoločnej domácnosti s maloletou a navrhovateľkou žije aj maloletý syn navrhovateľky. Maloletá má vlastnú izbu s vlastným lôžkom a všetkým potrebným pre dieťa v jej veku. Navrhovateľka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 890,- Eur. Je zároveň poberateľkou prídavku na maloletého syna vo výške 23,68 Eur. Na výživu maloletého syna navrhovateľky prispieva jeho otec výživným vo výške 100,- Eur mesačne. Maloletá navštevuje 7. ročník Základnej školy v S.. Má diagnózu ľahkej mozgovej obrny, z dôvodu ktorej má individuálny študijný plán. Je oslobodená z viacerých predmetov, učí sa dobre. Okrem uvedenej diagnózy je zdravá, máva len bežné detské ochorenia. Podľa tvrdení navrhovateľky, maloletá má dobrý vzťah so synom navrhovateľky. Otec maloletej sa o maloletú nezaujíma, nenavštevuje a nekontaktuje ju a neprispieva na jej výživu. Následne bol vykonaný pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že s navrhovateľkou a bratrancom si vychádzajú dobre. Žiadala byť zverená do starostlivosti navrhovateľky. Ďalej uviedla, že s otcom nemá dobrý vzťah, nechcela by k nemu ísť. Nestretáva sa s ním. V závere správy sa konštatuje, že v domácnosti navrhovateľky ako aj na strane navrhovateľky sú vytvorené vhodné podmienky na riadnu starostlivosť o maloleté dieťa.
6. Na pojednávaní dňa 15.11.2018 navrhovateľka sa pridržiavala podaného návrhu, nakoľko o maloletú sa dlhodobo stará, keďže žila v spoločnej domácnosti s ňou a jej matkou, ktorá náhle zomrela v júni 2018. V spoločnej domácnosti žili od roku 2006, preto pozná potreby maloletej. Táto je na ňu zvyknutá, rovnako ako aj na syna navrhovateľky. Vzhľadom na potrebu čiastočnej rekonštrukcie rodinného domu si zobrala pôžičku vo výške 21.000,- Eur, ktorú spláca mesačne splátkami 300,- Eur. Uviedla, že je pravdou, že otcovi bráni v kontakte s maloletou, ale je to z dôvodu negatívnych skúseností, nakoľko otec požíval alkohol v nadmernej miere, následkom čoho bol agresívny voči navrhovateľke a aj voči jej sestre. Po pohrebe matky maloletej sa jej otec vyhrážal, že jej maloletú zoberie, lebo sa chce o ňu starať.
7. Otec na pojednávaní dňa 15.11.2018 uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí. Žije v ubytovni, kde uhrádza mesačné náklady vo výške 150,- Eur. Živí sa formou brigád stavebnej činnosti s mesačným príjmom 400-500,- Eur. Zdravotný stav má dobrý. Nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku ani žiadneho významného hnuteľného majetku. Uviedol, že má záujem o dcéru. Naposledy ju videl na pohrebe matky s tým, že predtým ju navštevoval každé 2-3 mesiace, kedy prišiel na víkend. Chodil by aj častejšie, ale navrhovateľka si to nepraje. Ďalej uviedol, že jeho vzťah s maloletou je dobrý, rád by si ju vzal na víkend, ale myslel si, že navrhovateľka by s tým nesúhlasila. Zdôraznil, že nepožíva alkohol už dva roky, iba príležitostne.
8. Na pojednávaní dňa 14.03.2019 navrhovateľka uviedla, že v rozsahu zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti trvá na svojom návrhu. Rovnako mala za to, že sú splnené dôvody na obmedzenie rodičovských práv otca, ktorý sa o maloletú nezaujíma, nenavštevuje ju a neplatí výživné. Navrhla, aby ona bola ustanovená za opatrovníčku v rozsahu obmedzenia, ktoré ponechala na posúdení súdom. Dedičské konanie po nebohej matke maloletej nebolo doposiaľ ukončené, preto nevedela súdu poskytnúť rozpis majetku maloletej. Na základe uvedeného, vzala svoj návrh ohľadne ustanovenia majetkového opatrovníka späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 14.03.2019 navrhla, aby súd vyhovel v celom rozsahu návrhu s tým, že konanie v časti ustanovenia majetkového opatrovníka zastaví. Výšku výživného ponechala na rozhodnutie súdu.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
11. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZR, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
13. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
14. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
15. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
16. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
17. Podľa § 46 ods. 2 ZR, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
18. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
19. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
20. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 39 ods. 3 ZR, ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.
24. Podľa § 60 ods. 1 ZR, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 61 ods. 1, 2 ZR, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
27. V zmysle § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
28. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade je dôvodné návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, v celom rozsahu vyhovieť. Navrhovateľka sa o maloletú O. fakticky stará už aj teraz, pričom kolízny opatrovník nezistil v rámci šetrenia pomerov na strane navrhovateľky ako aj na strane maloletého dieťaťa nijaké vážne nedostatky poskytovanej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním neboli zistené ani žiadne iné prekážky, pre ktoré by maloleté dieťa nemohlo byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Matka maloletej, do starostlivosti ktorej bola maloletá rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20C/36/2007-19 zo dňa 26.06.2007 na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej, dňa 21.06.2018 zomrela. Otec maloletej nejaví skutočný záujem o maloletú, pravidelne ju nenavštevuje, nepodieľa sa na jej výchove a výžive, pričom so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil. Súd preto s poukazom na uvedené skutočnosti, zohľadňujúc želanie maloletej, rozhodol tak, že zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, spĺňa morálne, osobnostné, aj zdravotné podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti.
29. Súd ďalej určil, ako má otec maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletej. Pri určení výšky výživného zohľadnil jednak vek maloletej (takmer 15 rokov) a potreby a možnosti a schopnosti otca. Súd zistil, že otec žije z brigád, pričom mesačne si podľa vlastného tvrdenia, dokáže zarobiť 400-500,- Eur. Iný oficiálny príjem nemá. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Žije na ubytovni, kde uhrádza mesačné náklady vo výške 150,- Eur. Nehnuteľné veci a hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Je nemajetný. Vychádzajúc z uvedeného, súd mal za to, že výživné vo výške 80,- Eur je adekvátne. Otec je povinný poukazovať výživné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta.
30. Keďže otec dlhodobo svoje povinnosti vyplývajúce mu z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec a ani nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa, súd zároveň rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností otcovi, spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, pričom maloletému dieťaťu v rozsahu obmedzenia výkonu rodičovských práv a povinností ustanovil za opatrovníka navrhovateľku, ktorá súhlasila s ustanovením do tejto funkcie.
31. Nakoľko navrhovateľka vzala svoj návrh v časti ustanovenia majetkového opatrovníka maloletej z dôvodu, že pred skončením dedičského konania nevie súdu poskytnúť rozpis majetku maloletej, súd rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľky s návrhom, konanie v časti ustanovenia majetkového opatrovníka zastavil.
32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nemôžu podať odvolanie navrhovateľka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto uzneseniu môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.