Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/105/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd V Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: U. Q., Y. S. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 873,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 17. septembra 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom nepriznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.4.2018 doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.4.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 873,28 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

3. Právny predchodca žalobcu J. Ú. Y. N..H.. so sídlom D. P. X, XXX XX Y. uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanej spotrebný úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 35 mesačných splátkach vo výške 109,16 eur a tieto splátky boli splatné k 15.-temu dňu každého mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 15.2.2013 a dátum poslednej mesačnej splátky úveru a zároveň dátum splatnosti úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 15.12.2015. V rozpore s ustanoveniami úverovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, porušila žalovaná svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne a včas. Na základe toho sa dostala do omeškania s vrátením poskytnutého úveru a zaplatením úrokov z úveru. Čerpanie a splácanie úveru žalovanou bolo preukázané výpisom z úverového účtu žalovanej. Keďže žalovaná svoj dlh pozostávajúci z 8 neuhradených splátok úveru vo výške 109,16 eur neuhradila, odo dňa 16.12.2015 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 873,28 eur s príslušenstvom. Dňa 16.11.2016 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi VÚB a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a bola postúpená pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru. Súd sa pri skúmaní platnosti postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu zameral na zistenie, či úver poskytnutý žalovanej bol pred postúpením pohľadávky vyhlásený za predčasne splatný a či bol vyzvaný

predtým na zaplatenie dlžných splátok a to postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení sú stanovené kumulatívne dve podmienky platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru (vyhlásenia úveru za predčasne splatný) a to uplynutie lehoty 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasné predchádzajúce upozornenie spotrebiteľa v lehote 15 dní vopred na zosplatnenie úveru. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dňa 2.12.2016 Všeobecná úverová banka a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky, k tomu pripojila aj podací hárok zo Slovenskej pošty a.s., avšak súčasťou spisu nebola výzva a upozornenie na zaplatenie dlžných splatných splátok úveru pred zosplatnením úveru. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že úver bol zosplatnený a teda upozornenie, že žalovaná nebola ani upovedomená o predčasnej splatnosti úveru. Súdu nebola predložená žiadna listina, z ktorej by vyplývalo upozornenie žalovanej na možnosť zosplatnenia úveru. Súd preto vo vzťahu k otázke, či pred postúpením pohľadávky voči žalovanej z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, z ktorého predmetná pohľadávka voči žalovanej vznikla, konštatuje, že účinky zosplatnenia úveru voči žalovanej nenastali pre porušenie podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ. Súd vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách dospel k právnemu záveru, že v dôsledku nesplnenia vyššie uvedených podmienok, nebolo možné úver postúpiť platne Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu. Banky majú vo svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a vo vzťahu k správe spotrebiteľských úverov poskytnutých bankou má súd za to, že postúpenie nesplatných pohľadávok z týchto úverov na subjekty, ktoré nie sú bankami a nepodliehajú tak sprísnenému dozoru a dohľadu NBS, nie je konaním s odbornou starostlivosťou. Postúpením nesplatnej pohľadávky na subjekt odlišný od banky by tiež nastal stav, kedy by správu bankového úveru vykonával subjekt bez bankového povolenia, čo je v rozpore s ustanovením § 3 zákona č. 483/2001 Z. z.. Súd má za to, že ak chce banka podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. postupovať svoje pohľadávky na subjekty, ktoré nie sú bankou, musí byť úverový vzťah medzi bankou a dlžníkom ukončený, aj napríklad platným vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Následne pohľadávka vo vyčíslení ku dňu zosplatnenia môže byť postúpená na ďalší subjekt, čím sa tiež predíde pochybnostiam o výške pohľadávky - jej istiny, úrokov a pod.. Z uvedených dôvodov nebola založená aktívna vecná legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd preto žalobu zamietol, nakoľko voči žalovanej nenastali účinky postúpenia pohľadávky a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1,2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ a navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 873,28 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy vo výške 873,28 eur od 16.12.2015 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Namietal, že je nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie ak zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách. Aktívnu legitimáciu žalobcu preukázal predložením fotokópie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2016, ktoré bolo doporučenou zásielkou zaslané na poslednú známu adresu žalovaného. Doručenie predmetného oznámenia žalovaný nerozporoval a v spore ostal pasívny. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky, ktorou ho vyzval na zaplatenie sumy, so zaplatením ktorej bol v omeškaní tak ako je to zrejmé z predloženého výpisu z úverového účtu, v ktorom sú účtovné debetné transakcie na odosielanie upomienok. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XObo/XXX/XXXX, podľa ktorého „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ Teda je toho názoru, že preukázal svoju aktívnu legitimáciu riadnym a správnym spôsobom. Namietal, že ak súd nepovažoval predložené dôkazy za dostatočné, mohol ho vyzvať na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ku ktorému uviedol, že zákon o bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie bankového tajomstva a neobmedzene možnosti postúpiť bankovú pohľadávku, čo nepochybne vyplýva zo systematického začlenenia dotknutého ustanovenia zákona ako aj dôvodovej správy k ust. § 92 Vládneho návrhu zákona o bankách: „V ustanovenia odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva.“ Zákon o bankách ani dôvodová správa k nemu neobsahujú žiadne ustanovenia

o tom, žeby podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách podmieňovali platnosť postúpenia bankovej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššie súdu ČR sp. zn. XXOdo/ XXXX/XXXX zo dňa 29.4.2008, ďalej na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22.11.2012 vo veci W.- XXX/XX, G. E. proti D..P. C., T.:T.:W.:XXXX:XXX, ktorý výslovne viaže možnosť postúpenia pohľadávky operátora na viazanosť postupníka telekomunikačným tajomstvom, nespochybňuje však samotnú možnosť postúpenia pohľadávky. Okrem jazykového výkladu je nevyhnutné pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu brať na zreteľ ústavný príkaz, preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov (nálet Ústavného súdu SR z 3.7.2008, sp. zn. M.. Ú. XXX/XX). Ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. M.. Ú. XX/XX, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 25.8.2016, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.8.2018 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, na nálet Ústavného súdu ČR sp. zn. M. Ú.H. XXX/XX zo dňa 11.5.2011 a konštatoval, že vzhľadom na uvedené dostatočne preukázal, že je v konaní aktívne legitimovaným. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s petitom tohto odvolania a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania za zaplatení súdny poplatok v konaní pred súdom prvej inštancie, za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.

6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočnosti bol vyvodený správny právne záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

8. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ust. o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom odlišného zmluvného dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky voči žalovanému, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu J. Ú. Y. N..H.. H. H. D. P. X, XXX XX Y. uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanej spotrebný úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 35 mesačných splátkach vo výške 109,16 eur a tieto splátky boli splatné k 15.- temu dňu každého mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 15.2.2013 a dátum poslednej mesačnej splátky úveru a zároveň dátum splatnosti úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 15.12.2015. V rozpore s ustanoveniami úverovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, porušila žalovaná svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne a včas. Na základe toho sa dostala do omeškania s vrátením poskytnutého úveru a zaplatením úrokov z úveru. Čerpanie a splácanie úveru žalovanou bolo preukázané výpisom z úverového účtu žalovanej. Keďže žalovaná svoj dlh pozostávajúci z 8 neuhradených splátok úveru vo výške 109,16 eur neuhradila, odo dňa 16.12.2015 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 873,28 eur s príslušenstvom. Dňa 16.11.2016 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi VÚB a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a bola postúpená pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru.

12. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť podľa ust. § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takým povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal na podmienky, ktoré pred postúpením pohľadávky banky na iný subjekt musia byť splnené, a to na podmienku predchádzajúcej výzvy omeškania dlžníka a na podmienku splatnej pohľadávky.

14. Spôsobilým predmetom postúpenia podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 28.3.2018, podľa ktorého: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách za splnenia, ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, ú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“

15. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby počas konania podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo stany Slovenskej sporiteľne a.s. bola dodržaná. Súčasťou spisu nebola ani výzva na upozornenie na zosplatnenie dlžných splátok úveru pred zosplatnením úveru. Žalobca počas konania nepreukázal ani skutočnosť, že úver bol zosplatnený a teda upozornenie, že žalovaná nebola ani upovedomená o predčasnej splatnosti úveru. Žalobca predložil len zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016 medzi J. N..H.. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorou bola postúpená pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, žeby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu. Neobstojí preto odvolacia námietka žalobcu, že ak predložené dôkazy nepostačovali na preukázanie oprávnenosti jeho nároku, mal byť súdom vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní ani dôkazy predložené k odvolaniu, t.j. výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 20.8.2013 doručenkou. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 153 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo

so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ďalej poukazuje na ust. § 154 podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. K nedodržaniu zákonom stanoveného postupu upraveného v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách odvolací súd dodáva, že tým, že banka výzvu neadresovala dlžníkovi, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku postúpiť v splnenej zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok, teda nebola preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu, nie je preto ani čiastočne daná.

17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, uznesenie Ústavného súdu SR z 8.6.2006, M.. Ú. XXX/XX).

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa ust. § 387 rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP, v spojení s ust. § 396 ods. 1 a vzhľadom na to, že žalobca v konaní nebol úspešný priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .