Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu STAVEBNINY

- Tatry, s.r.o. so sídlom v Poprade, Teplická cesta 3715/1, 058 01 Poprad, IČO: 36 484 342, t.č. DaK-stav., s.r.o., so sídlom Jána Kostru 6348/49, 080 06 Ľubotice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o. so sídlom v Poprade, Mnoheľová 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. januára 2018 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 04.10.2017 Č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 17 953,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, v ktorom uviedol žalobca totožné dôvody ako sú žalobné námietky uvedené v žalobe. Žalovaný po preskúmaní skutočností uvedených v odvolaní, ako aj administratívneho spisu zistil tento skutkový stav.

3. Správca dane vykonal u odvolávajúceho sa daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia november až november 2014, ktorá bola začatá dňa 30.11.2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 02.11.2015 a ukončená dňa 30.09.2016 doručením protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/Sip zo dňa 28.09.2016, ktorý bol prílohou výzvy na vyjadrenie sa k zistenia uvedeným v protokole správca dane nepriznal odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr :

- dodávateľa W. J. v celkovej sume 64 251,25 Eur, základ dane v sume 53 542,65 Eura a 20% DPH v sume 10 708,60 Eur

- dodávateľa N. v celkovej sume 31 332,00 Eur, základ dane v sume 26 110,00 Eur a 20% DPH v sume 5 222,00 Eur.

- dodávateľa B. za stavebné práce v celkovej sume 12 139,24 Eur, základ dane v sume 10 116,04 Eur a 20% DPH v sume 2 023,20 Eur z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, neboli predložené dôkazy o deklarovaných službách, ktoré by ich reálne a vecne preukazovali, čím bol porušený § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

4. Správca dane preveroval dodanie služby - stavebných prác u dodávateľskej spoločnosti PT., ktorá sa prezentuje ako vydávateľ spravodajského a informačného portálu v odpadovom hospodárstve. Porovnaním údajov uvedených kontrolných výkazoch podaných odvolávajúcim sa a spoločnosťou dodávateľa správca dane zistil, že spoločnosť W. nevykazovala žiadne obchodné aktivity s odvolávajúcim sa, t. j. v kontrolnom výkaze neuviedla žiadne odberateľské faktúry pre odvolávajúceho sa. Zároveň správca dane nahliadol do spisovej zložky odvolávajúceho sa so zameraním na vykonanú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2014, o čom spísal úradný záznam z 28.04.2016 a zo zistení z vykonanej daňovej kontroly vyplynulo, že preverenie zdaniteľných plnení na základe dožiadania miestne príslušným správcom dane bolo negatívne. Konateľ daňového subjektu W. & Z. s.r.o. uviedol, že predmetom ich činnosti je vydávateľská činnosť, stavebnú činnosť nevykonávajú, nemajú na vykonávanie tejto činnosti žiadne predpoklady. Odvolávajúceho sa pozná len z obchodného registra, nikdy s odvolávajúcim sa nespolupracoval, neprijal od neho objednávky na stavebné práce. Predložené faktúry so správcom dane nevystavil, používajú iný software, na dokladoch nie je uvedený správny názov spoločnosti, faktúry nikdy nevystavil ani nepodpisoval. K oprávnenosti C. P. a V. F. konať za spoločnosť W. & Z. s.r.o. uviedol konateľ spoločnosti, že C. P. bol oprávnený konať za spoločnosť ako konateľ do 13.03.2014 a V. F. nepozná. Odvolávajúci sa bol písomne upovedomený o vypočutí svedkov a to upovedomením z 08.09.2015, ktoré prevzal dňa 19.09.2015, pojednávania sa nezúčastnil a neuplatnil si právo klásť svedkom otázky. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov s odvolávajúcim sa daňový subjekt W. & Z. s.r.o. nepotvrdil.

5. Ďalším dodávateľom služieb pre odvolávajúceho sa bola spoločnosť N + K s.r.o., ktorá podľa výpisu z obchodného registra bola zrušená bez likvidácie 16.04.2015, vymazaná z OR 03.06.2015 a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť M. X. s.r.o. so sídlom v A. (pričom ide o právneho nástupcu 68 spoločnosti). Je nekomunikujúci daňový subjekt, pričom správca dane opakovane bezúspešne predvolával na výsluch svedka pána R. C., ktorý v kontrolovanom období bol konateľom uvedenej spoločnosti a to od 13.09.2012 do 02.06.2015, ani KRPZ v Nitre sa nepodarilo predviesť menovaného, nakoľko na adrese trvalého pobytu sa dlhodobo nezdržiava. Z informačného systému správcu dane vyplynulo, že uvedený daňový subjekt si neplní povinnosti voči správcovi dane, vykazuje vysoké nedoplatky na daniach, so správcom dane nekomunikuje, v daňovom priznaný za II. štvrťrok vykázal vysoké obraty s nízkou daňovou povinnosťou, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 nepodal. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov s odvolávajúcim sa daňový subjekt N. nepotvrdil.

6. Ďalším dodávateľom stavebných prác pre odvolávajúceho sa bola spoločnosť B. S., s.r.o. A., ktorá na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri nesídli, je to len schránková spoločnosť. Daňový úrad Bratislava opakovane predvolával p. Q. K., konateľa spoločnosti B. S., s.r.o., a preto požiadal správca dane o jeho predvedenie Obvodné oddelenie PZ Poprad. Odvolávajúci sa bol správcom dane upovedomený o výsluchu svedka p. J. K.. Dňa 26.10.2015 bol predvedený k správcovi dane p. J. K., o čom spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. X.XXXXXXX/XXXX. Menovaný sa do zápisnice vyjadril, že o spoločnosti a jej činnosti nevie nič, splnomocnil W. W. na zastupovanie spoločnosti, ktorý nebol zamestnancom spoločnosti, odvolávajúceho sa nepozná, ani T. S., nespolupracovali s odvolávajúcim sa ani pre neho nevykonával žiadne práce. Na vypočutí svedka sa odvolávajúci nezúčastnil, ani neospravedlnil svoju neprítomnosť. Dá 27.10.2015 sa dostavil ku správcovi dane W. W., splnomocnený zástupca spoločnosti B. S., s.r.o., ktorý za spoločnosť zabezpečoval stavebnú činnosť a vedenie ekonomickej agendy. Odvolávajúceho sa pozná, aj jeho konateľa, ale v rokoch 2014 a 2015 s odvolávajúcim sa nespolupracoval, ani nebol dodávateľom prác. L. zdaniteľných obchodov s odvolávajúcim sa daňový subjekt B.K. S., s.r.o. nepotvrdil. Správca dane len na základe predloženia faktúry a ústneho potvrdenia odvolávajúceho sa nepovažoval deklarované zdaniteľné obchody za dostatočný dôkaz vecného a reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodaných práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

7. Správca dane na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly vypracoval protokol č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28.09.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený odvolávajúcemu sa 30.09.2016. Odvolávajúci sa dňa 21.10.2016 doručil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom poukazoval na nesprávny postup správcu dane, nepreverenie odberateľských vzťahov odvolávajúceho sa, pričom žiadne listinné dôkazy ani doklady o svojom tvrdení nepredložil. Správca dane na základe vyjadrenia doplnil dokazovanie a to preveril dodanie služieb u odberateľov odvolávajúceho sa v spoločnostiach D.a, F. W. K. so sídlom W. 84X/XX, R.. Správca dane len na základe predloženia faktúry a ústneho potvrdenia odvolávajúceho sa nepovažoval deklarované zdaniteľné obchody za dostatočný dôkaz vecného a reálneho uskutočnenia obchodov dodaných práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Vyzval preto odvolávajúceho sa na prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole, spísal dňa 20.09.2017 zápisnicu z ústneho pojednávania, ktorú považoval za poslednú pred vydaním rozhodnutia, nakoľko vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Následne vydal správca dane v zmysle § 63 Daňového poriadku rozhodnutie zo dňa 04.10.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil odvolávajúcemu sa rozdiel DPH v sume 17 953,80 Eur za zdaňovacie obdobie november 2014, voči ktorému sa odvolávajúci odvolal.

8. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán tvrdenia odvolávajúceho sa ohľadom spoločnosti W. & Z. s.r.o., ako aj spoločnosti N. a B. S. s.r.o. nepovažoval za pravdivé, nakoľko preverovaním správcu dane bolo zistené, že spoločnosť PT. & Z. s.r.o. stavebnú činnosť nevykonáva, jej hlavnou činnosťou je vydavateľská činnosť a na verejne dostupných médiách sa prezentuje ako vydavateľ spravodajského a informačného portálu v odpadovom hospodárstve. Poukázal ďalej, že ani spoločnosť N. nepreukázala dodanie služieb - stavebné práce a prenájom náradia, ktoré odvolávajúci sa ďalej fakturoval svojim odberateľom, pričom nepovažoval odvolací orgán tvrdenia odvolávajúceho sa, že stavebné práce nevykonal len ich sprostredkoval za pravdivé. V danom prípade odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že spoločnosť je nekontaktna, so správcom dane nespolupracuje, svoje povinnosti voči správcovi dane si neplní a na výzvy správcu dane nereagovala. Spoločnosť bola v roku 2015 zrušená bez likvidácie, pričom nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť M. s.r.o., C. XXA, XXXXX A. (právny nástupca 68 zaniknutých spoločností), ktorá sa ďalej zlúčila a jej právny nástupca bola spoločnosť A. T. s.r.o. A. A. (právny nástupca 41 spoločností), ktorá sa následne zlúčila a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť B. W. s.r.o. A. XX, C. (právny nástupca 43 zaniknutých spoločností). Z informačného systému správcu dane ako aj z evidencie sociálnej poisťovne vyplynulo, že spoločnosť v inkriminovanom zdaňovacom období nemala zamestnancov a teda fakturované práce nemohla vykonať vo vlastnej réžii. Konateľ spoločnosti B. S., s.r.o. uviedol, že síce podpísal faktúry, ale pre odvolávajúceho sa žiadne stavebné práce nedodal, nakoľko na túto činnosť spoločnosť nemala materiálno-technické a personálne predpoklady, t. j. žiadne stroje, mechanizmy, priestory ani zamestnancov.

X. FR SR nepopiera, že odvolávajúci sa v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 nemal zamestnancov, ktoré by realizovali stavebné práce, ale poukazuje na skutočnosť, že nikde v rozhodnutí správcu dane sa neuvádza, že odvolávajúci sa vykonal zdaniteľné obchody vlastnými zamestnancami a vo vlastnej réžii. Správca dane svojim preverovaním a dokazovaním preukázal, že fakturované práce neboli dodané dodávateľskými spoločnosťami deklarovanými na faktúrach, na základe ktorých si odvolávajúci sa uplatňuje nárok na odpočítanie DPH. Správca dane nespochybňuje vykonanie stavebných prác ako takých, spochybňuje len ich vykonanie spoločnosťami uvedenými na faktúrach.

10. Ďalej FR SR k opakovanému tvrdeniu odvolávajúceho sa o nevykonaní stavebných prác, o posúdení, či stavebné práce boli vykonané a v akom rozsahu a prenájmu náradia musí poukázať na skutočnosť, že M. C., konateľ dodávateľskej spoločnosti N. do zápisnice u správcu dane uviedol, že odvolávajúci sa preberal na jednotlivých stavbách vykonané práce, zabezpečoval materiál, viedol stavebné denníky podľa jednotlivých stavieb, stroje a mechanizmy boli zabezpečované v subdodávkach, mená subdodávateľov si nepamätá, k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. V tomto prípade tiež treba uviesť, že správca dane nikde vo svojom rozhodnutí netvrdil, že fakturované stavebné práce vykonal odvolávajúci sa vo svojej vlastnej réžii, len preverovaním skutočností spochybnil, že stavebné práce fakturované deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami N. W. boli vykonané, a to práve osobami uvedenými na faktúrach. Ak doklady neodrážajú reálne plnenie vykonané osobami uvedenými ha faktúrach, nemôže byť platiteľovi na základe; takýchto faktúr priznané právo na odpočítanie dane.

11. Odvolávajúci sa tvrdí, že stavebné práce nevykonal, len bol ich sprostredkovateľom á následne ich fakturoval svojím odberateľom. Odvolávajúci sa nepreukázal, kto bol skutočným dodávateľom zdaniteľných obchodov, nakoľko si z dodávateľských faktúr nárokuje na odpočítanie dane, je jeho povinnosťou preukázať správcovi dane splnenie všetkých podmienok na vznik nároku i na odpočítanie dane, nielen predložením dodávateľských faktúr. Správca dane preveroval dodanie stavebných prác a prenájmu hnuteľných vecí u odberateľov odvolávajúceho sa a nezistil, že by stavebné práce a prenájmy hnuteľných vecí vykonali odberatelia vo vlastnej réžii a že by ich nedodal odvolávajúci sa, predložili cenové ponuky, podpísané súpisy vykonaných prác, riadne faktúry zaúčtovali, uhradili odvolávajúcemu sa a uplatnili si právo i na odpočítanie dane.

12. Odvolací orgán ďalej argumentoval tým, že nesúhlasí s vyjadrením odvolávajúceho sa, že správa dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní v rozpore s § 19 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko bola vyhotovená vopred t. j. ešte pred ústnym pojednávaním zameraným na prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení odvolávajúceho sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly oboznamoval odvolávajúceho sa s výsledkami zistení, ku ktorým odvolávajúci sa predkladal svoje vyjadrenia. Správca dane doručil dňa 30.09.2016 odvolávajúcemu sa protokol z 28.09.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sak zisteniam uvedeným v protokole s určením lehoty 15 dní na vyjadrenie odo dňa jej doručenia. Nakoľko správa dane zistil vo vyrubovacom konaní úplne a presne skutkový stav a odvolávajúci sa nepredložil nové doklady a dôkazy, ktoré správca dane nemal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii správca dane spísal dňa 20.09.2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených odvolávajúcim sa, pričom odvolávajúci sa bol so zisteniami oboznámený a preto v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku upovedomil odvolávajúceho sa, že ide o poslednú zápisnicu. Ďalšie dokazovanie správca dane nevykoná a do 15 dní vydá rozhodnutie. Žiadne ustanovenie daňového poriadku neukladá správcovi dane spísať zápisnicu pred odvolávajúcim sa, alebo počas ústneho pojednávania, ak sú zistenia jednoznačne preukázané, jasné a zrozumiteľné. kladie dôraz na základné skutočnosti, ktoré musí zápisnica o ústnom pojednávaní obsahovať, t. j. vopred spísaná zápisnica obsahovala všetky základné a právne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre správne posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci a nebola v rozpore s § 19 Daňového poriadku.

13. Ďalej poukázal odvolací orgán na to, že v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, pričom dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, správca dane vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V tejto súvislosti odvolací orgán dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR 4Sžf/20/2011, v ktorom súd dáva do pozornosti, že podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Platiteľ ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Podľa názoru odvolacieho orgánu z vykonaných zistení, predložených dokladov a vyjadrení bolo preukázané, že dodávateľ platiteľa dane neuskutočnil predmet dane uvedený na faktúrach, nepredložil dôkazné prostriedky o ich realizácii. Odvolávajúci sa s úmyslom vyplatiť finančné prostriedky SR deklaroval vystavením faktúry zdaniteľný obchod, ktorý neuskutočnil. Podľa získaných dôkazov by bolo vyplatenie nadmerného odpočtu platiteľovi neoprávnené. Odvolací orgán pritom citoval príslušné ustanovenie § 24 ods. 2, 3 Daňového poriadku.

14. Ďalej argumentoval tým, že dôkazná núdza je na strane platiteľa. Jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov. Zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby nedodali daňové subjekty N. uvedené na faktúrach, nevznikla im daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, následkom čoho je, že platiteľ dane nemá právo na odpočítanie dane. Správca dane podľa odvolacieho orgánu postupoval v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku a preto odvolací orgán konštatoval, že podľa predloženého spisového materiálu správca dane postupoval správne, keď za november 2014 nepriznal platiteľovi dane právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za deklarované služby. Poukázal pritom na ustanovenie § 49 až 51 Zákona o DPH, ktoré stanovuje podmienky, ktoré musí platiteľ splniť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Odvolací orgán vychádzal zo skutočností, že správca dane nevykonal pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácii, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácii nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Podľa odvolacieho orgánu faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Preto odvolací orgán konštatoval, že podľa predloženého spisového materiálu správca dane postupoval správne, keď za november 2014 nepriznal odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za deklarované služby. Zákon o DPH v § 49 až 51 stanovuje podmienky, ktoré musí platiteľ splniť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie dane. V danom prípade neboli splnené podmienky následkom toho je, že odvolávajúcemu sa nevzniklo právo na odpočítanie dane. Bolo zistené a preukázané, že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené za účelom neoprávneného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR. FR SR ako odvolací orgán nezistilo porušenie základných zásad daňového konania správcom dane.

II.

Žalobné dôvody

15. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas podal žalobu, v ktorej argumentoval tým, že rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane sú nezákonné. Ďalej dôvodil v žalobe tým, že poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom základom napadnutého rozhodnutia správcu dane bolo rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 17 953,80 Eur, pričom správca dane na základe svojich zistený konštatoval, že zistil rozdiel medzi výškou dane za zdaňovacie obdobie november 2014 a neuznal žalobcovi uplatnenie odpočtu dane z faktúr od dodávateľov W. uplatnených za zdaňovacie obdobie november 2014 a to vo výške spolu 17 953,80 Eur. Podľa žalobcu celé dokazovanie správcu dane bolo postavené na tej skutočnosti, že tak žalobca, ako aj jeho dodávatelia nemali v kontrolovanom období svojich zamestnancov.

16. Žalobca ďalej argumentoval tým, že pokiaľ sa správca dane zaoberal tým, že nemal svojich zamestnancov, ako aj neplnením si daňových povinností u jednotlivých dodávateľov a taktiež sa zaoberal zlúčením niektorých spoločností, v tejto súvislosti žalobca považuje za dôležité uviesť, že neplnenie si daňových povinností zo strany dodávateľov nie je v kompetencii kontrolovaného subjektu, t. j. jeho. V nadväznosti na zlúčenie niektorých subjektov vystupujúcich v procese zdaniteľných obchodov a existencie donucovacej právomoci správcu došlo na strane správcu dane pravdepodobne k čiastočnému sťaženiu jeho postavenia v prípade vymáhania u niektorých dodávateľov dane z pridanej hodnoty a práve preto správca dane zvolil najjednoduchší spôsob ako eliminovať možný problém a to pripísaním tejto povinnosti uhradenia peňažnej kompenzácie vo forme vyrubeného rozdielu dane v sume 17 953,80 Eur práve žalobcovi ako kontrolovanému subjektu a to aj napriek tomu, že kontrolovaný subjekt si z každého obchodu splnil daňovú povinnosť uvedenú riadne na príslušnom účtovnom doklade.

17. Žalobca ďalej tvrdil, že riadne a včas zaplatil jednotlivé sumy, ktoré boli stanovené ako daňová povinnosť na vstupe a na výstupe, pričom v rozsahu rozdielu dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr a z odberateľských faktúr v celom rozsahu odviedol peňažné plnenie v prospech správcu dane. Tá skutočnosť, že správca dane a následne aj žalovaný neuznali kontrolovanému subjektu dodávateľské faktúry sa v rovnakom postavení ponechali uznané odberateľské faktúry bez povšimnutia svedčí preukázateľne nesprávnom postupe obidvoch orgánov daňovej správy. Aj tá skutočnosť, že daňový subjekt mal iba daňovú povinnosť, ktorú si riadne a včas splnil svedčí o tom, že neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, resp. pripustiť čo i len myšlienku, že žalobca mal konať s úmyslom vyplatiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a to vystavením faktúr na zdaniteľný obchod, ktorý podľa orgánov daňovej správy neuskutočnil. Toto tvrdenie orgánov daňovej správy o nekalých úmysloch kontrolovaného subjektu je nehorázne a poškodzujúce, pričom kontrolovaný daňový subjekt zaplatil viac ako mohol zo štátneho rozpočtu dostať.

18. Zároveň žalobca poukázal na to, že riadne si splnil aj povinnosť úhradou dane z príjmov právnických osôb, ktorá vznikla aktívnym rozdielom medzi vstupnými a nadväzujúcimi výstupnými faktúrami. Dôvodil tým, že počas prieskumného konania mal výhrady k ústnemu konaniu, konkrétne ku zápisnici z ústneho konania, pričom ako daňový subjekt predpokladal, že sa správca dane patrične oboznámil s platným daňovým poriadkom a jeho obsah primerane pozná. Podobne ako to zástupca kontrolovaného subjektu uviedol v administratívnom konaní, čo dáva žalobca do pozornosti súdu, že správca dane konal v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku a to aj s prihliadnutím na jeho zákonné pravidlá a tiež na skutočnosť, že nepozná ustanovenie, v ktorom sa špecifikuje tzv. posledná zápisnica. Takýmto vyjadrením kontrolného orgánu sú nastolené výrazne obmedzujúce podmienky zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, ktoré nemajú zákonnú oporu v daňovom poriadku a to najmä v súvislosti so skutočnosťou, že v daňovom konaní neexistuje zákonná povinnosť zodpovedajúca koncentračnej zásade predloženia dôkazov a to najmä takých, ktoré existenciu spojenosť s predložením objektívne nevie kontrolovaný subjekt vlastnými silami zabezpečiť.

19. Žalobca ďalej argumentoval tým, že nie je pravdou tak, ako sa správca dane vyjadril, že žiadne ustanovenie daňového poriadku neukladá správcovi dane spisovať zápisnicu pred kontrolovaným subjektom. V odvolaní poukázal na § 19 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku, v ktorom je uvedené, že o ústnom pojednávaní, alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kedy a kde ústne pojednávanie, alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone, alebo podstatný obsah listín predložený na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie musí mať náležitosti podania. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zápisnica má preukázať všetky podstatné skutočnosti v danej veci a zároveň má obsahovať súvislé opísanie priebehu ústneho pojednávania, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania pred správcom dane, pričom vopred pripravená zápisnica je písomnou pomôckou správcu a nie zápisnicou s ústneho pojednávania. Vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu nemôže byť písomná pomôcka správcu dane bez riadneho prerokovania veci zákonným podkladom na vydanie rozhodnutia správcu a tiež zákonného rozhodnutia žalovaného. Týmto konaním správcu dane dostáva daňový subjekt do značnej nevýhody, pričom sa bez primeraných možností a oboznámení sa s obsahom zistení vyžadujú bezprostredné reakcie ku vopred pripravenej zápisnici. Žalobca uviedol, že má za to, že neštandardným konaním správcu dane v týchto prípadoch dochádza k porušovaniu práv.

20. Zároveň poukázal žalobca na to, že konanie tak žalovaného, ako aj správcu dane bolo zamerané predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach. Toto zistenie žalovaného je nesprávne a opiera sa o povrchné a nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom jeho dôsledok pripisuje správca dane a neskôr tiež žalovaný výlučne v neprospech žalobcu. Žalobca uviedol, že má za to, že žalovaný rovnako ako správca dane účelovo opomenul, resp. odoprel kontrolu skutkového stavu veci u odberateľov, ktorá súvisí aj s odmietnutím vykonania, dokazovania u odberateľov kontrolovaného subjektu, keďže kontrolou aj napriek jeho tvrdeniam vykonal len po formálnej stránke. Podľa žalobcu konanie orgánov daňovej správy je poškodzujúce voči nemu a to aj napriek tomu, že niektorí z odberateľov dodatočne uznali realizáciu zdaniteľných obchodov vo vlastnej réžii, DPH dodatočne priznali a vyčíslenie dane z pridanej hodnoty dodatočne zaplatili (napríklad C. R. W. spol. s r.o. a T. J. s.r.o.). D. ďalej uviedol, že si je vedomý, že odberatelia sa nachádzajú v iných kontrolovaných obdobiach, ktoré boli pôvodne súčasťou kontroly za zdaňovacie obdobia november až november 2014 v jednom celku a rozhodnutiami správcu dane boli rozčlenené na jednotlivé mesiace v obdobiach november až november 2014. Napriek tomu je potrebné tieto závažnosti v žalobe uviesť.

21. Pokiaľ odvolací orgán nevzal v rozhodnutí do úvahy skutočnosti, že daňový subjekt výlučne sprostredkoval dodávané služby medzi jeho dodávateľmi a odberateľmi a vzhľadom na skutočnosť, že bol integrovanou súčasťou dodávateľsko odberateľského reťazca a riadne si plnil svoje daňové povinnosti vyplývajúce zo zdaniteľných obchodov, pričom daň, ktorá vznikla riadne uhradil, žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane vo výške 17 953,80 Eur, pretože daňové orgány tvrdili, že je oprávnený, lebo mu chýba obsahová stránka zdaniteľného obchodu. Materiálny základ zdaniteľného obchodu je preukázaný, lebo sprostredkovanie stavebného materiálu, prenájmu a náradia existovalo, bolo prenajaté a sprostredkovanie služby bolo žalobcom poskytnuté. Žalobca ďalej uviedol, že ak správca neuznal všetky predpoklady zdaniteľného obchodu bol postupom správcu dane žalobca prinútený, aby vykonal dobropisy ku faktúram vydaných za obdobie november 2014, nakoľko nedošlo ku dodaniu tovaru a služby a v tejto súvislosti podal žalobca aj opravné daňové priznanie súvisiace so zdaňovacím obdobím november 2014 a súčasne si uplatnil aj v období 07/2016 a 09/2016 daň späť.

22. Žalobca v danej veci postupoval v súlade s judikatúrou súdov, pričom poukázal na rozsudok NS SR pod sp. zn. 8Sžf/43/2010. To, že žalobca postupoval správne pri podaní daňového priznania je dôvodné potvrdiť aj na základe rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/45/2010. Žalobca ďalej tvrdil v žalobe, že za zdaniteľné obdobie 11/2014 riadne vykonal ekonomické transakcie, z ktorých mu vznikla daňová povinnosť, z ktorej všetko riadne zaplatil. O úhrade daňovej povinnosti daňovým subjektom podľa predložených daňových priznaní ani dnes niet pochýb. Žalobca ďalej tvrdil, že je nesporné a tiež táto skutočnosť vyplýva z kontrolnej činnosti správcu dane, že kontrolovaný subjekt pri činnostiach, ktoré sprostredkoval ku každej došlej faktúre bezodkladne vystavil odberateľskú faktúru na základe ktorých si splnil daňovú povinnosť a rozdiel DPH včas a v celej výške zaplatil. Preto chybné zistenie správcu dane nepostrehol ani odvolací orgán, chybu správcu dane zopakoval a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Napadnuté rozhodnutie má za základ nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a tým aj nesprávne rozhodnutie orgánu prvého stupňa vo veci určenia rozdielu dane. Podľa žalobcu sa žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí iba formálne stotožnil s nezákonným postupom správcu dane, pričom pri posudzovaní všetkých okolností prípadu posudzoval povrchne a účelovo, tieto rozhodujúce skutočnosti správcu dane nevytkol a nesprávne dospel k záverom, že dovtedajší postup a účelové opomenutie rozhodujúcich skutočností správcom dane sú v súlade so zákonom a zaužívanou praxou.

23. Za závažný zásah práv kontrolovaného subjektu nastal aj pri ústnom konaní, keď správca dane postavil zástupcu kontrolovaného subjektu pred hotovú vec a nepripustil vykonanie ďalších dôležitých dôkazov, ktoré doteraz majú rozhodujúci vplyv na výrok obidvoch orgánov daňovej správy a to ako žalovaného, tak aj správcu dane. Za veľmi závažné a bez ďalšieho dokazovania za neudržateľné tvrdenie je možné považovať tvrdenie žalobcu, že dôkazná núdza bola aj na strane platiteľa, jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno platiteľa sa týkalo výlučne tých skutočností, o ktorých musí subjekt uskutočňujúci ekonomickú činnosť ako zdaniteľná osoba vedieť. Zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby nedodali daňové subjekty N., W. Z. s.r.o. a B. S. s.r.o. na faktúrach, nevznikla im daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH, následkom čoho je, že platiteľ dane nemá právo na odpočítanie dane a to predovšetkým v spojení s tvrdením, že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené za účelom neoprávneného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR.

24. Žalovaný bez preukázania dôležitých skutočností vo svojom napadnutom rozhodnutí určil, že žalobca konal protiprávne, pričom možné pochybenie iných subjektov v dodávateľsko odberateľskom reťazci podobne ako správca dane pripisuje aj v rámci odvolacieho konania žalobcovi. Žalobca ďalej argumentoval tým, že ak nebola medzi žalobcom a obchodnými partnermi spoločnosťami B. S. s.r.o. , N. W. & Z. s.r.o. vylúčená možnosť subdodávateľského dodania plnenia, potom pre kontrolovaný daňový subjekt bolo rozhodujúce len to, či práce boli uskutočnené riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok. Podľa žalobcu daňový orgán v tomto prípade porušil v priebehu konania svoje povinnosti ustanovené § 3 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Zároveň uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt si je vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti vymedzené v ustanoveniach § 49 ods. 1, 2 písm. a) a v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH a túto svoju povinnosť doložením všetkých dokladov splnil. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu ako kontrolovaného subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a 5Sžf/6/2012.

25. Žalobca ďalej poukázal na to, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu uplatňujúceho odpočet DPH je taktiež modifikované právom Európskej únie, pričom správca dane vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva EÚ, pričom citoval rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 324/11, ktorý sa vzťahuje na platnosť Smernice 2006/112/ES, ako aj na rozsudok ESD 354/03 a C - 353/03, ako aj C - 484/03. Podľa žalobcu základným pochybením žalovaného, ako aj správcu dane je to, že napriek reálnej existencii dotknutých plnení daňový orgán tvrdí, že žalobca nepreukázal, že od spoločností B. S. s.r.o. mu tieto boli dodané, nakoľko spoločnosť B. S. s.r.o. nemohla vykonať vo vlastnej réžii dané plnenie, ktoré vyfakturovala. Obdobný názor mal správca dane a žalovaný aj v prípade obchodu s N + K s.r.o., pretože tá nepreukázala ani dokladovo, že práce prijala v subdodávke a oba daňové orgány mali neprimerané pochybnosti, kto mal fakturované plnenie reálne poskytnúť. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaného, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo, lebo súčasný konateľ spoločnosti W. & Z. s.r.o. nepozná pána S.. Pri zisťovaní reálnosti zdaniteľného obchodu bolo zo strany kontrolovaného subjektu jasne preukázané, že spoločnosti W. & Z. s.r.o. v čase dodania plnenia konala prostredníctvom splnomocnenca, ktorý bol pred časom konateľom spoločnosti W. & Z. s.r.o. a preukázal, že pozná pána S. a obchod medzi spoločnosťou dodávateľa a kontrolovaným subjektom sa uskutočnil tak, ako je uvedené na účtovnom doklade.

26. V daňovom konaní nebolo spochybnené, aby plnenia, ktoré boli fakturované, aby vôbec neexistovali. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že k zdaniteľnému obchodu spojené s nárokom na vrtenie DPH nedošlo tak, ako je uvedeného v účtovných dokladoch medzi žalobcom a B. S. s.r.o. nebolo preukázané, že ho uskutočnila spoločnosť B. S. s.r.o. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Otázka právneho posúdenia zdaniteľného plnenia, ak bolo preukázané, že existuje, ale dodávateľ nevie v rámci zisťovania preukázať, že ho dodať žalobcovi ako platiteľovi dane nemôže byť na ťarchu žalobcu. Ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a preto za ne nezodpovedá žalobca. Preto prenesenie dôkazného bremena žalovaného (myslí žalobca na žalobcu v tomto konaní) nemá oporu v zákone č. 563/2009 Z.z. V závere žalobca poukázal na rozsudok 5Sžt/6/2012 (správne má byť 5Sžf/6/2012), ako aj na rozsudok 4Sžf/20/2011. V žalobe žalobca navrhol priznať odkladný účinok žalobe z dôvodu, že prípadným výkonom rozhodnutia Daňového úradu Prešov hrozí závažná ujma a je vážne ohrozená existencia žalobcu.

III.

Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

27. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 14.06.2018 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a to písomným podaním zo dňa 27.07.2018, pričom zotrval na žalobných námietkach a žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.

IV.

Závery správneho súdu

29. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.

33. V zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

34. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí ako aj podanej žaloby predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.01.2018 Č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 04.10.2017 Č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 17 953,80 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014.

35. Správny súd rozhodol dňa 03.07.2018 pod sp. zn. 2S/29/2018 - 77 o zamietnutí odkladu vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

36. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a dôvodoch uvedených v žalobe, pričom vypočul právneho zástupcu žalobcu bez prítomnosti povereného zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby bolo pojednávanie vykonané bez jeho prítomnosti, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil na výzvu súdu a dospel jednohlasne k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.

37. Správny súd sa pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane v prvom rade musel vysporiadať so žalobnou námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného, ako aj správcu dane došlo vydaním nezákonného rozhodnutia k porušeniu práv žalobcu na základe vydaného rozhodnutia, ktoré bolo vydané s poukazom na nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj na tú skutočnosť, že žalobca namietal v podanej žalobe, že žalovaný sa stotožnil s postupom správcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením § 19 ods. 1, 2 Daňového poriadku vypracoval zápisnicu z ústneho pojednávania v rozpore s uvedeným ustanovením.

38. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2014 bola vykonaná u žalobcu správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a táto začala dňa 30.11.2015.

39. Správny súd v prvom rade mal povinnosť ako už vyššie uvádzal vysporiadať so žalobnou námietkou žalobcu, že správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní v rozpore s § 19 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko bola vyhotovená vopred, tzn. pred ústnym pojednávaním zameraným na prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení odvolávajúceho sa, teda od vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedených v protokole. Aj podľa názoru správneho súdu správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly pravidelne oboznamoval žalobcu s výsledkami zistení, ku ktorým žalobca predkladal svoje vyjadrenia. Pokiaľ správca dane doručil dňa 30.09.2016 žalobcovi protokol pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016, ktorý bol prílohou písomnej výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole s určením lehoty na príslušné vyjadrenie a to 15 pracovných dní od doručenia predmetnej výzvy správca dane zistil už vo vyrubovacom konaní úplne a presne skutkový stav a žalobca nepredložil žiadne nové doklady, ani dôkazy, ktoré by správca dane nemal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii a o ktorých by teda ani žalobca pri oboznámení sa s protokolom, resp. s jednotlivými oboznámeniami sa počas výkonu daňovej kontroly nemal vedomosť. Na samotnom ústnom pojednávaní dňa 20.09.2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom sa táto zápisnica týkala skutočností, s ktorými bol žalobca bezpochyby oboznámený a preto v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku správne upovedomil správca dane žalobcu, že ide o poslednú zápisnicu, pričom už ďalšie dokazovanie správca dane nemal v úmysle vykonávať a do 15 dní na základe prerokovania a spísania uvedenej zápisnice má povinnosť vydať v zmysle Daňového poriadku vo veci samej rozhodnutie. Aj správny súd je toho názoru, že žiadne z ustanovení Daňového poriadku neprikazuje resp. nezakazuje správcovi dane vopred spísať do zápisnice zistenia správcu dane, s ktorými žalobca bol už v priebehu daňovej kontroly informovaný priebežne, ak sú zistenia jednoznačne preukázané, jasné a zrozumiteľné. V danom prípade bolo preukázané aj to, že žalobca už žiadne iné dôkazy, resp. žiadne iné doklady nepredkladal. To znamená, že pokiaľ kladie dôraz na základné skutočnosti, ktoré musí zápisnica o ústnom pojednávaní obsahovať, t. j. vopred spísaná zápisnica musí obsahovať všetky základné a právne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre správne posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci a nemá byť v rozpore s § 19 Daňového poriadku. V tomto prípade podľa názoru správneho súdu zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2017 pod č. XXXXXXXXXX/XXXX takouto zápisnicou v zmysle príslušného ustanovenia § 19 ods. 1 Daňového poriadku bola.

40. Čo sa týka žalobnej námietky, že nepozná ustanovenie, v ktorom sa špecifikuje tzn. posledná zápisnica a upriamuje pozornosť na § 68 Daňového poriadku t. j. na vyrubovacie konanie, aj v tejto časti správny súd poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní, ktoré následne existuje po dni prevzatia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu, správca dane úplne a presne zisťuje skutkový stav bez stanovenia záväznej lehoty dokazovania a následne rozhodne. Preto v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku o priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 a to priebežne, opakovane, čo v tomto prípade správca dane aj vykonal a následne vydal do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom rozhodnutie vo veci samej. Správny súd dospel takisto k záveru ako správca dane a žalovaný, že v danom prípade žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, o ktorých by správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nevedel, resp. také dôkazy, s ktorými by sa správca dane počas výkonu daňovej kontroly nevysporiadal a o týchto dôkazov neupovedomil žalobcu. Preto spísaním poslednej zápisnice pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci samej upozornil žalobcu na to, že ide o poslednú zápisnicu pred vydaním rozhodnutia, ktorá je spísaná v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobnú námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

41. Správny súd sa ďalej venoval žalobným námietkam, ktoré sa týkali dodávateľských faktúr od spoločnosti W. & Z. s.r.o. B. C., dodávateľa N.r.o., H. K. XX, D., ako aj dodávateľa B. S., s.r.o., J. C. S. XX, A.. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že dodržal všetky podmienky stanovené v Zákone o dani z pridanej hodnoty správny súd musí oponovať a argumentovať tým, že žalobca aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok nedodržal základný princíp fungovania DPH a postupoval s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným nárokom na vrátenie DPH z obchodu, z ktorého ekonomické opodstatnenie žalobca v daných dodávateľských vzťahov nepreukázal. Pokiaľ s uvedenými skutočnosťami bol oboznámený vyhotovením protokolu správcom dane zo dňa 28.09.2016, na ktorý reagoval týmto zisteniam vyjadrením zo dňa 17.07.2017, pričom následne na vyjadrenie daňového subjektu žalobcu reagoval rozhodnutím vo veci samej správca dane, ktorý aj napriek námietkam odvolávajúceho sa a pripomienkach k uvedenému protokolu vydal rozhodnutie, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 17 953,80 Eur na základe tých skutočností, ktoré mal počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2014 preverené.

42. Správny súd argumentoval tým, že správca dane preveroval dodanie služieb - stavebných prác u dodávateľskej spoločnosti W.. s.r.o., ktorá sa na spravodajskom a informačnom portále v odpadovom hospodárstve. Už z vykonaného výsluchu konateľa spoločnosti bolo bezpochyby preukázané, že táto spoločnosť predmetnú činnosť v stavebnom odbore nevykonávala, pretože jej základnou predmetnou činnosťou je vydávateľská činnosť, pričom stavebnej činnosti sa nikdy nevenovala, nemala na vykonávanie takejto činnosti žiadne predpoklady, žalobcu ako osobu nepozná, len z obchodného registra, nikdy so žalobcom nespolupracovala a neprijala od žalobcu žiaden objednávky na stavebné práce. Pokiaľ boli konateľovi predložené faktúry, tieto po zhliadnutí konateľ spoločnosti W. & Z. s.r.o. nikdy nevystavil, pričom používajú úplne iný software ako spoločnosť a na dokladoch ani nie je uvedený správny názov spoločnosti, pričom zdôraznil tú skutočnosť, že faktúry nikdy nevystavil ani nepodpisoval. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že obchodoval alebo sa stýkal s konateľom spoločnosti C. P., ktorý bol oprávnený konať za spoločnosť, táto skutočnosť nebola preukázaná, lebo táto osoba bola oprávnená za spoločnosť konať do 13. marca 2014, pričom všetky faktúry boli za zdaňovacie obdobie november 2014. Na dôvažok ďalšiu osobu, ktorú označil žalobca ako osobu, s ktorou udržiaval obchodné vzťahy bol V. F., ktorého konateľ spoločnosti, ktorý bol vypočutý v danej daňovej kontrole nepozná. Žalobca bol písomne upovedomený o vypočutí svedkov s tým, že prevzal uvedené písomné upovedomenie dňa 19.09.2015, ústneho pojednávania o vypočutí svedkov sa nezúčastnil, ani si neuplatnil v rámci právneho úkonu svoje právo klásť svedkom otázky. Preto aj správny súd dospel z uvedeného zistenia tak správcom dane, ako aj potvrdeného správneho postupu správcu dane žalovaným k tomu, že tvrdenie žalobcu, že spoločnosť W. & Z. s.r.o. konala v mesiaci november 2014 prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobcu a teda že dodala žalobcovi stavebné práce v rozsahu uvedenom vo faktúrach preukázané nebolo. V tomto prípade tvrdenie žalobcu, že od spoločnosti W. & Z. s.r.o. obdržal faktúru za stavebné práce, ktoré následne fakturoval svojim odberateľom je nepravdivé, nakoľko preverovaním správcu dane bolo zistené, že spoločnosti W. & Z. s.r.o. stavebnú činnosť nikdy nevykonávala, pričom jej hlavnou činnosťou je vydavateľská činnosť na verejne dostupných médiách sa prezentuje ako vydavateľ spravodajského a informačného portálu v odpadovom hospodárstve.

43. Ohľadom dodávateľskej spoločnosti N.. podľa správneho súdu z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že táto spoločnosť bola zrušená bez likvidácie ku dňu 16.04.2015, pričom vymazaná bola z obchodného registra ku dňu 23.06.2015 a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť M. X. s.r.o. so sídlom v A.. B. N.. mala žalobcovi prenajať, resp. dať do nájmu stroje, ako aj zamestnancov na výkon stavebných prác. Čo sa týka uvedenej spoločnosti, tak dodávateľská spoločnosť N.. so správcom dane nespolupracovala, nekomunikovala, na výzvy nereagovala. Spoločnosť bola zrušená k 03.06. spoločnosť N. s tým, že následne nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť M. X. s.r.o. A., ktorá následne bola zrušená k 24.05.2016 a jej právnym nástupcom sa stala následne spoločnosť A. A. s.r.o., ktorá bola takisto zrušená 24.05.2016 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť C. W. s.r.o. a ktorej konateľom je od 26.10.2016 občan ČR. Čo sa týka uskutočnenia zdaniteľných obchodov so žalobcom nebol uvedeným daňovým subjektom N. tento preukázaný. Nepreskúmateľnosť tvrdenia žalobcu, že spoločnosť N. dodala služby - stavebné práce a prenájom náradia, ktoré žalobca ďalej fakturoval svojim odberateľom, pričom tvrdil, že stavebné práce nevykonal, len ich sprostredkoval, aj v tomto prípade správca dane poukázal na skutočnosť, že uvedená spoločnosť je nekontaktná, nespolupracuje, svoje povinnosti voči správcovi dane si nespĺňala, na výzvy správcu dane nereagovala, táto bola následne zrušená, pričom z uvedených skutočností z informačného systému, ako aj z evidencie sociálnej poisťovne bolo zistené, že spoločnosť N. v inkriminovanom období november 2014 nemala zamestnancov, ktoré by uvedené práce mohla vykonať a teda fakturované práce nemohla vo vlastnej réžii vykonať uvedená spoločnosť. Tak, ako to bolo pri spoločnosti N. bolo zistené, že v zdaňovacom období november 2014 táto spoločnosť nemala materiálno technické, ani personálne vybavenie na zabezpečenie fakturovaných prác, t. j. nevykonala práce vo vlastnej réžii, ale subdodávateľsky k uvedeným faktúram boli priradené faktúry dodávateľa spoločnosti N.. a uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcom tak, ako ich deklaroval žalobca dodávateľ nepotvrdil.

44. Správny súd v daných prípadoch konštatoval, že žalovaný, ani správca dane nepopieral, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 nemal zamestnancov, ktorí by realizovali stavebné práce, ale poukázali daňové orgány na skutočnosť, že nikde v ich rozhodnutiach nie je uvedené, že žalobca vykonal zdaniteľné obchody vlastnými zamestnancami a vo vlastnej réžii. Správca dane svojim výkonom daňovej kontroly a preverovaním a dokazovaním preukázal, že fakturované práce neboli dodané dodávateľskými spoločnosťami deklarovanými na faktúrach, ktoré boli predložené žalobcom, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil ani vykonanie stavebných prác ako takých, ale spochybnil ich vykonanie spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Pokiaľ žalovaný dospel ako odvolací orgán k záveru, že napriek opakovaným tvrdeniam žalobcu o nevykonaní stavebných prác o posúdení, či práce boli vykonané a v akom rozsahu a prenájmu náradia, musí správny súd argumentovať poukazom na skutočnosť, že sám konateľ spoločnosti M. C., konateľ spoločnosti N. do zápisnice u správcu dane uviedol, že žalobca preberal na jednotlivých stavbách vykonané práce, zabezpečoval materiál, viedol stavebné denníky podľa jednotlivých stavieb, stroje a mechanizmy boli zabezpečované v subdodávkach, mená subdodávateľov si však nepamätá, pričom k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. V danom prípade ani správny súd nemohol konštatovať a nemohol ani uviesť, že správca dane nikde vo svojom rozhodnutí netvrdil, že fakturované stavebné práce vykonal žalobca vo vlastnej réžii, len preverovaním skutočností spochybnil to, že stavebné práce fakturované deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou N. boli vykonané a to práve osobu uvedenou na faktúrach. Ak doklady neodrážali reálne plnenie vykonané osobami uvedenými na faktúrach, nemohlo byť platiteľovi na základe takýchto faktúr priznané právo na odpočítanie DPH za uvedené faktúry.

45. Pokiaľ žalobca tvrdí, že stavebné práce nevykonával, len bol ich sprostredkovateľom a následne ich fakturoval svojim odberateľom, nepreukázal však, kto bol ich skutočným dodávateľom zdaniteľných obchodov, nakoľko si z dodávateľských faktúr nárokovať odpočítanie dane, pričom jeho povinnosťou bolo preukázať správcovi dane v plnom rade splnenie všetkých podmienok na vznik nároku na odpočítanie dane, nielen predložením dodávateľských faktúr, ale aj materiálnym plnením z uvedených faktúr. Pokiaľ teda správca dane preveroval dodanie stavebných prác a prenájom hnuteľných vecí u odberateľov žalobcu a pri tomto preverovaní nezistil, že by stavebné práce a prenájmy hnuteľných vecí vykonali odberatelia vo vlastnej réžii a že by ich nedodal žalobca, predložili cenové ponuky, podpísané súpisy vykonaných prác, riadne faktúry, zaúčtovali, uhradili žalobcovi a uplatnili si právo na odpočítanie dane, v danom prípade žalovaný správne poukázal na to, že tak dodávateľské faktúry, ako aj odberateľské faktúry, ktorých text v n ich nie je o sprostredkovaní stavebných prác a prenájom stavebných mechanizmov, ale o vykonaní stavebných prác a prenájme mechanizmov, ku ktorým faktúram žalobca správcovi dane nepredložil žiadnu zmluvu uzatvorenú s dodávateľom alebo odberateľom na sprostredkovanie stavebných prác a prenájom stavebných mechanizmov, preto správne žalovaný vyhodnotil opakované tvrdenie žalobcu o sprostredkovaní prác a prenájme mechanizmov za nereálne, irelevantné, za nepreukázané bez vplyvu na výsledok daňovej kontroly.

46. Ďalej správny súd čo sa týka žalobnej námietky preukázania prijatých zdaniteľných obchodov žalobcom, ktorý si z nich uplatnil právo na odpočítanie dane v tomto prípade sa stotožnil so závermi daňových orgánov, že je povinnosťou žalobcu aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov, aby predovšetkým vo svojom záujme preukázal všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov žalobca v daňovom priznaní tvrdí. Povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia vyplýva žalobcovi ako platiteľovi dane z ustanovenia § 45 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý bol uvedený aj v oznámení o daňovej kontrole z 02.11.2015. Potom správny súd argumentuje aj tým, že dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, čo vlastne správca dane ako aj žalovaný konštatovali v rámci vykonanej daňovej kontroly, ako aj vo svojich rozhodnutiach, ktoré boli záverom uvedenej daňovej kontroly. Dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, pričom správca dane vedie dokazovanie podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku, konkrétne § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že on predložil všetky doklady na preukázanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2014 a argumentoval v žalobe aj tým, že zaplatil a odviedol v celom rozsahu peňažné plnenie v prospech správcu dane, ako aj to, že ako daňový subjekt mal iba daňovú povinnosť, ktorú si riadne a v čas splnil. Uvedené tvrdenia však nepreukazujú závery správcu dane, ktorý na základe vykonanej daňovej kontroly dospel k tomu, že faktúry zo strany žalobcu, ktoré eviduje žalobca ako daňový subjekt ako uhradené, počas výkonu daňovej kontroly neboli tieto skutočnosti preukázané. Správca dane zistil tieto skutočnosti na základe preverovania jednotlivých faktúr, ktoré predložil daňový subjekt v rámci zdaňovacieho obdobia november 2014. Z uvedeného mal správny súd za smerodajné, že tvrdenia žalobcu v žalobe, že všetky záväzky voči správcovi dane žalobca si zodpovedne plnil a všetky činnosti žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, pri činnostiach, ktoré sprostredkoval ku každej došlej faktúre bezodkladne vystavil odberateľskú faktúru a na základe ktorých si splnil daňovú povinnosť a rozdiel DPH medzi dodávateľskými a odberateľskými faktúrami súvisiacimi so sprostredkovaním včas a v celej výške zaplatil, nie sú pravdivé.

48. Uvedené skutočnosti teda neboli preukázané a na základe toho aj správny súd je bezpochyby toho názoru, že žalobca ako podnikateľský subjekt mal počas výkonu svojej podnikateľskej činnosti byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka čo sa týka vo vzťahu k správcovi dane, z ktorého teda vyplývajú bezpochyby plnenie si daňových povinností, pričom jedna z podstatných podmienok je uvedené plnenie daňových povinností ako podmienok podnikania. Správny súd dospel k záveru, že oprávnené je požadovať od daňového subjektu vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo, ako aj preukázať kto uvedenú službu skutočne poskytol. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom zabezpečí uvedené dôkazy, ktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúre. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 až 3 Daňového poriadku správca dane v danom prípade aj postupoval. Správny súd dospel bezpochyby k záveru, že dôkazná núdza bola a je na strane žalobcu a preto jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov tak, ako ich deklaroval na základe faktúr za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom zistené skutočnosti a dôkazy preukázali, že fakturované služby nedodal daňový subjekt N + K s.r.o. uvedený na faktúrach, ktorému nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH a zároveň tomu tak bolo aj u spoločnosti W. & Z. s.r.o. B. C., ako aj u dodávateľa B. S. s.r.o. A..

49. Aj podľa správneho súdu správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď za zdaňovacie obdobie november 2014 nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za deklarované služby, pretože žalobca uvedené podmienky v zákone o DPH v § 49 až 51 nesplnil. Správny súd zastáva názor, že správca dane počas daňovej kontroly nevykonával iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na reálne vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti, preto správca dane, ako aj žalovaný vydali rozhodnutia preskúmavané v tomto konaní na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodili správny právny záver a na základe toho rozhodli rozhodnutiami, ktoré následne aj odôvodnili. Poukaz žalobcu na to, že on si splnil povinnosť tým, že predložil doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie nepostačovalo na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácii tak, ako boli deklarované faktúrami, ktoré predložil žalobca ako daňový subjekt za zdaňovacie obdobie november 2014.

50. Správny súd zároveň konštatoval, že správca dane využil všetky procesné podmienky inštitútu na zistenie skutočného stavu veci s poukazom na ustanovenie § 24 Daňového poriadku a vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt tak v prospech žalobcu, ako aj v prospech daňových subjektov, ktoré boli účastní na uvedených dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie november 2014. Daňové orgány vychádzali z výsledkov zistení a zo spisového materiálu, ktorý bol zosumarizovaný správcom dane, pričom daňové orgány netvrdili, že stavebné práce a prenájom stavebného náradia odberateľom žalobcu nedodal, ale spochybnili dodávateľa týchto prác a prenájmu deklarovaného na dodávateľských faktúrach. S dôrazom na Európsku judikatúru má správny súd za to, že ani poukaz na rozsudky Európskeho súdneho dvora, ktorými argumentoval žalobca v žalobe nebolo preukázané, že správca dane, resp. žalovaný nevykonávali daňovú kontrolu v súlade s uvedenou Šiestou smernicou a jej realizáciou v rámci EÚ. V tejto súvislosti aj správny súd poukazuje v prvom rade na závery rozsudku Súdneho dvora vo veciach C - 255/02 a C - 110/99, z ktorých bezpochyby vyplýva, že Šiesta smernica DPH bráni právo platiteľa na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujú cez základ tohto práva predstavujú zneužitie. V daných obchodných transakciách aktivity daňového subjektu nesmerovali k dosiahnutiu cieľa podnikania, t. j. k dosiahnutiu zisku, ale k umelému vytvoreniu podmienok na čerpanie daňovej výhody, na zníženie daňovej povinnosti. Pokiaľ správny súd poukázal na uvedené znenie rozsudku Súdneho dvora, argumentuje ďalej tým, že v daňovom konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy mal právo posudzovať. Pokiaľ správca dane, ktorý získal oprávnene pochybnosti o tom, že bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale žalobca ako daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pričom pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr je povinný uvedené preukázať v rámci daňovej kontroly.

51. Ak daňovník neunesie v danom zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný pri uplatnení nároku na DPH. Uvedené nie je v žiadnom prípade v rozpore s právom EÚ požadovať od žalobcu, aby prijal opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Poukaz na rozhodnutie ESD vo veci C - 409/04. Správny súd k tomu argumentuje ďalej tým, že pokiaľ daňové orgány zastávali názor, že je potrebné vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami tak skutkovými ako aj právnymi, ktoré majú význam pre posúdenie zdaniteľných obchodov musí správny súd konštatovať, že žalovaný ako aj správca dane dodržali zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t. j. vo svojich rozhodnutiach hodnotili právne úkony podľa skutočného obsahu. Pokiaľ žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach a tým nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok uvedených v § 49 až 51 Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak aj správny súd poukazuje na to, že zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

52. Žalobca pokiaľ poukazoval počas daňovej kontroly aj v žalobných námietkach, že preukázal nárok na odpočítanie dane faktúrami, o ktorých pravdivosti správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol počas vykonanej daňovej kontroly oprávnené pochybnosti a žalobca ďalej tvrdil, že faktúra obsahuje všetky náležitosti, správny súd dospel k záveru, že aj pokiaľ faktúra obsahuje formálnoprávne náležitosti je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú materiálnu skutočnosť. Materiálne plnenie - skutočnosť. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku povinnosťou Daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán, t.j. správca dane. Tak správca dane ako aj žalovaný vychádzali z predloženého spisového materiálu, ktorého záver je podľa názoru s právneho súdu zistený správne a zo zistených skutkových okolností postupovali pri zásade logického myslenia a správneho uváženia v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH, keď vydali rozhodnutia, ktorými nepriznali nadmerný odpočet žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2014.

53. Čo sa týka zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane správny súd poukázal na to, že správca dane, ako aj žalovaný postupovali správne a v súlade so zákonom, pričom bola správne určená daň, resp. nárok žalobcu na odpočet DPH v požadovanej výške s poukazom na príslušné ustanovenia § 3 Daňového poriadku, kde sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa uvedenej zásady daňové orgány postupovali.

54. Žalobca ako vyplýva z uvedeného vykonaného dokazovania tak správcom dane, ako aj žalovaným bezpochyby vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdí v podanej žalobe, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný sa nedostatočne vysporiadal a nesprávne vysporiadal s námietkami žalobcu, správny súd je opačného názoru a z uvedeného administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí daňových orgánov mal bezpochyby preukázané, že daňové orgány postupovali v zmysle zákona, tak v súlade s daňovým poriadkom, ako aj v súlade so zákonom o DPH, pričom vydali rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a tieto boli následne aj odôvodnené s poukazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku, ako aj zákona č. 222/2004 Z.z.

55. Na základe týchto skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú s dôrazom na ustanovenie § 190 S.s.p. zamietol.

56. Správny súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. vzhľadom na neúspešnosť žalobcu, že nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pričom vo vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, z dôvodu, že tento si jednak nárok na náhradu trov konania neuplatnil a vo vzťahu k žalobcovi nezistil správny súd také dôvody, pre ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalobca žalovanému nahradil trovy konania.

57. Uvedené rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.