Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/337/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: E. H., nar. XX. U. XXXX, bytom R. XXX/X, M. M., zastúpená Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom AK Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 763,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 20Csp/23/2018-111 zo dňa 14. augusta 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré j e jej žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 763,14 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania z priznanej sumy od 10.06.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému, ktorý je povinný ich zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 763,14 Eur s 5% úrokom z omeškania od 10.06.2017 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. V žalobe argumentovala, že požiadala žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, žalovaný jej predložil na podpis formulár s názvom žiadosť o poskytnutie úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č. 8200056978, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného, žalobkyňa ho dňa 16.05.2013 podpísala. Až následne žalovaný schválil žalobkyni revolvingový úver. Súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8, obsahujúci dohodu o poskytnutí služby. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že zmluva má nedostatky, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, absentuje výška splátok istiny úrokov a iných poplatkov, absentuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok a údaj o presnej výške úveru. Namietala nesúlad ohľadne výšky RPMN, uvedený v bode 5 a v bode 6, návrh nebol prijatý bezvýhradne, nesprávny je výpočet výšky RPMN a namietala tiež neprimeranú výšku odplaty. Z uvedených dôvodov žalobkyňa tvrdila, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a nakoľko poskytnuté finančné prostriedky preplatila, domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia.

1.2 Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 16.05.2013 podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úverového limitu 720,-Eur, splatnosť úveru/počet splátok/splatnosť v mesiaci 42/30, mesačná splátka vrátane úrokov 38,58 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť úver + úroky za celú dobu čerpania 1.620,36 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02%, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver 48,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 379,63 Eur, celková čiastka pri revolvingu 925,92 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Z časti 6 - údaj o schválenom revolvingovom úvere vyplýva, že je tam uvedená RPMN za úver 67,99%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,5%. Ostatné údaje sú zhodné ako v časti 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Žalovaný zmluvu podpísal dňa 20.05.2013. Súd prvej inštancie poukázal na oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. 8200056978 zo dňa 20.05.2013, ktorým žalovaný žalobkyni schválil úver vo výške 720,-Eur, o splatnosti úveru 42 mesiacov, výške mesačnej splátky úveru 38,58 Eur, dátumom splatnosti prvej splátky 30.06.2013, dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 30.11.2016, periodicite splácania úveru mesačne, dátumom splatnosti splátky 30, celková výška úveru 720,-Eur, RPMN úveru 67,99%, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 433,39 Eur, schválená výška revolvingu 433,39 Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 38,58 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri revolvingu, predstavuje sumu 1.620,36 Eur, odplata podľa článku 8 odsek 8.1 dohody o poskytnutí služby 51,74 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 925,92 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 20.05.2013.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za nesporné, že predmetom konania bola žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, na strane poskytovateľa bol podnikateľ a na strane žalovaného príjemca služby fyzická osoba. Právny vzťah medzi stranami sporu okresný súd vyhodnotil ako obchodnoprávny vzťah, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Mal však za nesporné, že účastníci chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov formou úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

1.4 Okresný súd mal za preukázané, že dlžník predložil žalovanému formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. Zmluva by bola uzavretá okamihom prijatia jeho návrhu. Žalovaný však v bode 6 žiadosti uviedol iné údaje oproti návrhu v bode 5, nachádza sa tam iná ročná percentuálna miera nákladov za úver a iná ročná percentuálna miera nákladov úveru pre poskytnutie revolvingu. V oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené ďalšie zmeny, okrem iného dátum splatnosti poslednej splátky úveru, predpokladaná RPMN za úver a za revolving, pričom ide o náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., aby boli obsahom zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom. Súd prvej inštancie tak považoval konanie veriteľa nie za prijatie návrhu, ale za nový návrh. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a žalobkyňa ako dlžník mala možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Nakoľko nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ide o neplatný právny úkon. Okresný súd tiež poukázal na to, že vopred predtlačený formulár predložený žalovaným je zavádzajúci a nezrozumiteľný, jedným a tým istým formulárom sa poskytuje úver, ako aj revolvingový úver, pričom v názve žiadosti sa uvádza, že sa jedná o poskytnutie revolvingového úveru. Z oznámenia je pritom nepochybné, že sa v ňom nachádzajú iné údaje, ako v žiadosti pod bodom 5 a v údajoch o schválenom úvere pod bodom 6 žiadosti; oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je totožné s návrhom v bode 5 žiadosti, ktorá obsahuje iné podstatné údaje pre uzavretie zmluvy. Oznámenie o schválení úveru tak nemožno považovať za prijatie návrhu (nesprávne uvedené žaloby), ale za nový návrh, ktorý mal byť žalobkyni zaslaný a táto ho mala prijať alebo odmietnuť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy o revolvingovom úvere; v žiadosti aj v následnom oznámení o schválení úveru chýbajú obligatórne náležitosti alebo sú údaje o týchto podstatných náležitostiach, ktoré vyžaduje zákon, zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti. Uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienku Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môže ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie.

1.5 Súd prvej inštancie považoval konanie žalovaného pri poskytovaní úverov v rozpore s dobrými mravmi; pri dojednávaní úrokov konal v súlade s dobrými mravmi len veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby boli poskytované neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek. Súd prvej inštancie zistil, že v čase uzatvorenia zmluvy boli spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške 11,16%, dohodnuté úroky 70,02% ročne sú v rozpore s dobrými mravmi.

1.6 Na základe uvedeného súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, v dôsledku neplatnosti zmluvy je každý z jej účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyni bola vyplatená čiastka 668,26 Eur a splatená suma 1.431,40 Eur. Nakoľko rozdiel predstavuje žalovanú sumu, okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.7 Okresný súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy vo výške 5% ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 187/1995 Z.z. ako sankciu zo zákona za omeškanie dňom nasledujúcim po poslednej platbe, ktorú žalobkyňa uhradila, teda počnúc dňom 10.06.2017.

1.8 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V podanom odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posudzoval vznik úverovej zmluvy, neprihliadal na ustanovenia zákona upravujúce vznik zmluvného vzťahu. Tvrdil, že na to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. K vzniku zmluvy nedochádza, ak tieto obligatórne náležitosti dodržané nie sú. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti, ich absencia má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Určenie podstatných zložiek právneho vzťahu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka, pre vznik úverovej zmluvy žiadna dohoda o RPMN nie je potrebná. Údaj o RPMN, ani údaj o úroku z omeškania si strany nemôžu dohodnúť, v prvom prípade jeho hodnotu určuje výpočet stanovený zákonom a v druhom prípade právne predpisy. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN, takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Zdôraznil, že žalovaný ako veriteľ akceptoval návrh žalobkyne ako dlžníčky v nezmenenej výške. Uviedol, že pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je, ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. Údaj RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, účastníci zmluvy sa na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Odvolateľ tiež namietal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN; žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza len údaj o predpokladanej RPMN. Namietal tak, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami.

2.2 Odvolateľ taktiež namietal, že ani skutočnosť, že údaje o splatnosti poslednej splátky úveru boli uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru, nemôže zmeniť obsah právneho úkonu do takej miery, aby bolo možné uvažovať o jeho neplatnosti. Predmetné oznámenie navyše v zmysle vôle zmluvných strán predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy; v oznámení sa nenachádzajú žiadne nové údaje, ktoré by mali z pohľadu povinnosti uvádzania obligatórnych zákonných údajov v spotrebiteľskom úvere reálny

právny význam. Ohľadne splatnosti splátok žalovaný poukázal na závery Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15.

2.3 Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozpor s dobrými mravmi vo sfére výšky v zmluve dohodnutej ročnej úrokovej sadzby, odvolateľ tvrdil, že súd nepostupoval podľa právnej normy, ktorá upravovala v čase uzavretia zmluvy maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľský úver; ustanovenie § 53 ods. 6 malo aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami. Odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy pripúšťala výšku odplaty, resp. ročnej úrokovej sadzby vo výške ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere. Nie je na mieste uplatnenie štatistických údajov o bankových subjektoch, v čase uzatvorenia zmluvy bola výška celkovej odplaty regulovaná explicitne. Odvolateľ zdôraznil, že odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom, nie na bankovom trhu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Napadnuté rozhodnutie považovala za správne a dostatočne zdôvodnené, obsahujúce zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Odvolanie žalovaného žalobkyňa považovala za neodôvodnené a účelové. Zdôraznila, že v danom prípade nedošlo k prijatiu návrhu zmluvy o úvere, nakoľko „prijatie návrhu“ obsahovalo zmenu, dodatky, výhrady obmedzenia, a preto išlo o odmietnutie návrhu. Zdôraznila nesúlad medzi RPMN uvedenom v žiadosti o poskytnutie úveru v bode 5 formulárovej zmluvy s údajmi, ktoré vpísal žalovaný do bodu 6 formulára. Nedošlo k vzájomným a obsahovo zhodným prejavom vôle dvoch zmluvných strán, zmluva tak nevznikla. Poukázala na rozdielnu výšku RPMN v návrhu na uzavretie zmluvy od výšky RPMN uvedenej v akceptácii.

3.1 Žalobkyňa sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k oznámeniu o schválení úveru, ktorý nie je totožný s návrhom v bode 5 žiadosti, obsahuje iné podstatné údaje pre uzavretie zmluvy, a preto považovala oznámenie za nový návrh, ktorý by mala žalobkyňa prijať alebo odmietnuť. Žalobkyňa zároveň v písomnom vyjadrení zdôraznila, že zmluva má aj ďalšie vady okrem rozdielnosti RPMN, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, nesprávne je uvedená výška úveru pri započítaní odmeny z neplatnej dohody o poskytnutí služby, dohodu o poskytnutí služby považovala za neplatnú a za neprimeraný považovala úrok vo výške 70,02%.

4. Odvolateľ sa k vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadril.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý mal byť založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200056978 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, z uvedeného dôvodu je potrebné na predmetný vzťah aplikovať aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tento právny vzťah podlieha aj právnej

úprave uvedenej v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere v bode 6 žiadosti/zmluvy vypísané žalovaným sú odlišné ako údaje, ktoré do bodu 5 žiadosti/ zmluvy uviedla žalobkyňa, záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, je v plnom rozsahu správny, nakoľko na platnosť zmluvy sa vyžadovala písomná akceptácia nového návrhu predloženého žalovaným žalobkyni, a táto absentovala.

8.1 Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné, či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára sa na predtlačenom formulári Veriteľa, ktorý je zároveň návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere, a aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako dlžník Žiadosť/Zmluvu podpísala odlišný deň ako tieto žiadosti podpísal žalovaný ako veriteľ, resp. tento do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6), takéto zmluvy o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavreté. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobkyňa písomne akceptovať nemohla. Nové údaje smerom ku žalobkyni predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú účastníkmi zmluvy podpísané a označené dátumom. Nedostatok písomnej formy, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na vyslovenie záveru o to, že predložená zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý má byť zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru ako aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).

8.2 Odvolateľ v tomto smere namietal skutočnosť, že údaj o RPMN za pri uzatváraní úverovej zmluvy dohodnúť nedá. K uvedenému odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na to, či tento údaj je dohodnuteľný alebo nie, ak v návrhu zmluvy sú uvedené údaje o RPMN a v odpovedi na tento návrh dodávateľ údaje o výške RPMN zmení, ide o zmenu návrhu zmluvy. V takom prípade nový návrh pre platné uzatvorenie zmluvy vyžaduje jeho akceptáciu pôvodným navrhovateľom (žalobkyňou). A túto skutočnosť žalovaný v spore nepreukázal. K platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere tak nedošlo.

8.3 Žalovaný v podanom odvolaní zdôraznil, že zmluva medzi ním a žalovanou podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka obsahuje, pre vznik úverovej zmluvy dohoda o RPMN nie je potrebné. V danom prípade ale súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na vade kontraktačného procesu; správne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka; zákon č. 129/2010 Z.z. aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o uzatváranie zmlúv nevylučuje. Ročná percentuálna miera nákladov je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pri zmene RPMN oproti žiadosti o poskytnutie úveru ide o nový návrhu na uzavretie zmluvy. A tento nový návrh veriteľa, uvádzajúceho odlišnú RPMN, žalobkyňou ako spotrebiteľom akceptovaný nebol.

8.4 Právnym následkom neplatnosti úverovej zmluvy je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré okresný súd vyčíslil na sumu 763,14 Eur ako rozdielu medzi finančnými prostriedkami,

ktoré žalovaný žalobkyni reálne poskytol (668,26 Eur) a vrátenými finančnými prostriedkami žalobkyňou žalovanému (1.431,40 Eur). Tento záver, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia žalovaný v podanom odvolaní nenamietal, namietol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy. Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii písomnej formy zmluvy, nebol právny a logický dôvod posúdiť výšku bezdôvodného obohatenia inak, ako to urobil okresný súd. Výpočet bezdôvodného obohatenia tak ako bol súdom prvej inštancie vypočítaný v bode 46 rozsudku, odvolateľ podaným odvolaním nenapadol. Pokiaľ odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie za právne správne vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia, nemal odvolací dôvod vo vzťahu s správnosti výšky priznaného nároku, ktorá je v konečnom dôsledku v súlade s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

8.5 Ak žalobca namietal, že údaj o splatnosti poslednej splátky úveru bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru a v oznámení sa nenachádzali žiadne nové údaje, ktorý by z hľadiska povinnosti uvádzania obligatórnych zákonných údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere mali reálny právny význam odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy v dôsledku vád kontraktačného procesu a nedostatku písomnej formy a nie pre absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pre úplnosť však treba zdôrazniť, že v danom prípade formulárová zmluva vo vzťahu k dobe splatnosti úveru a termínu konečnej splatnosti uvádza splatnosť úveru - splatnosť úveru(počet splátok)/splatnosť - deň v mesiaci 42/30, uvedenie konkrétneho termínu absentuje. Podľa bodu 7 zmluvných dojednaní, bod 7.1.g) „súčasťou tejto zmluvy je príloha č. 7: Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru“. V zmysle zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov (tu zákon č.129/2010 Z.z.) je zrejmé, že údaje vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ako náležitosti zmluvy musí zmluva obsahovať v čase jej uzavretia. Spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy, pred jej podpisom, má právo vedieť podstatné náležitosti zmluvy, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/),. V danom prípade ale spotrebiteľ takúto vedomosť nemal, zo žiadosti/zmluvy v čase jej podpisu dlžníkom (16.05.2013) zákonné náležitosti zmluvy nevyplývajú a vyplýva z nej len počet splátok úveru 42. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 20.05.2013 logicky nemožno považovať v tomto smere za listinu, tvoriacu súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase jej podpisu spotrebiteľom, ide iba o jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi a toto nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu strán sporu - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere.

8.6 Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že úroková sadzba vo výške 70,02% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by inak rovnako viedol k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Ak priemerná úroková sadzba poskytovaná bankovými subjektami v čase poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej predstavovala 11,16% ročne, dohodnutá úroková sadzba podľa predloženej zmluvy túto sadzbu prevyšuje podstatne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole aj v zmysle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi ako pravidlami správania sa, ktorú sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Úrok ako cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly. Neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Neprimeranou je aj výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Aj keď pri nebankových subjektoch sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Úroková sadzba predmetného úveru vo výške 70,02% je tak mnohonásobne vyššia ako priemerná sadzba úverov poskytovaných v rovnakom období. Tu je potrebné zdôrazniť právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozporu dohodnutých úrokov s dobrými mravmi.

8.7 Súd prvej inštancie správne posúdil aj uplatnený nárok na úrok z omeškania, ktorý priznal vo výške 5% ročne zo sumy 763,14 Eur od 10.6.2017 do zaplatenia, keď pri stanovení výšky úroku z omeškania poukázal na ustanovenia § 517 ods.1 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. V konečnom dôsledku voči priznanému úroku z omeškania odvolacie námietky nesmerovali.

9. Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže v konaní bolo preukázané, akú sumu žalovaný žalobkyni na základe neplatnej zmluvy vyplatil a akú sumu žalobkyňa žalovanému vrátila. Preto krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, a to aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania. Tento žalovaný napadol len ako závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej, bez relevantnej argumentácie. Nakoľko odvolací súd považoval napadnuté výroky rozsudku okresného súdu vo veci samej za vecne správne, nevznikol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku ani vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).