Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/108/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, organizačná zložka v SR: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: U. J., V. XXXX/XX, A., o zaplatenie 9.122,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XCsp/XXX/XXXX- XX zo dňa 1.10.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v jeho zamietavej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudok súdu prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 5.751,48 eur s 5,05 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 10.11.2015 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 26 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 18.11.2016 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 28. 12. 2016 a ktorou žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 9.127,77 eur, úroku z omeškania 5,05% ročne zo sumy 8.910,61 eur od 10.11.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať podľa ust. zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva bola uzavretá na základe žiadosti žalovaného a predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver, a to na úhradu jednorázovo plateného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 1980,- eur a úver bez účelového určenia vo výške 8.250,- eur. Úroková sadzba bola 7% ročne dohodnutá na celé obdobie splatnosti úveru. Výška mesačnej splátky je 118.80 eur a počet splátok 120 pri ich splatnosti mesačne v platobný deň. Konečná splatnosť úveru je uvedená: do 120mesiacov od prvého čerpania úveru, lehota na čerpanie úveru: do 1mesiaca odo dňa platnosti tejto zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru je 0 eur. Ostatné poplatky uvedené v tejto zmluve a cenníku (napr. za zaslanie upomienok, predčasné splatenie úveru, mimoriadnu splátku, vypovedanie zmluvy zo strany klienta pri nečerpaní, zmenu zmluvných podmienok, porušenie zmluvy, vklad splátky úveru v hotovosti) vo výške určenej cenníkom platným v deň spoplatnenia úkonu. RPMN je 12,78% a priemerná RPMN 13,44%. Predpoklady použité na výpočet RPMN: výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia (ak je dohodnuté), pričom úver sa považuje za vyčerpaný ihneď a v plnej výške, pričom v prvý platobný deň, ktorý nasleduje po miesiaci, v ktorom bolo realizované čerpanie, je splatná splátka (anuitná). Podľa bodu VIII. Zmluvy, ak nastane niektorá zo skutočnosti ohrozujúcich riadne a včasné plnenie záväzkov dlžníka, ktorá je podľa ustanovení tejto zmluvy alebo Obchodných podmienok označená za dôvod mimoriadnej splatnosti úveru (prípad neplnenia), záväzky dlžníka sa stanú splatnými pred konečnou splatnosťou úveru, dohodnutou v základných podmienkach úveru, čím zanikajú účinky dohody o konečnej splatnosti úveru a dlžník je povinný vrátiť úver s príslušenstvom a banka je oprávnená požadovať vrátenie úveru s príslušenstvom pred týmto časom. Práva a povinnosti banky a dlžníka súvisiace s vyhlásením mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru upravujú Obchodné podmienky. Oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru - posledný pokus o zmier zo dňa 9.11.2015 žalobca oznámil žalovanému, že dňom 9.11.2015 došlo k splatnosti celého úveru, pretože dlžník napriek výzvam a upozorneniu nedodržal dohodnutý splátkový kalendár. Dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 8.910,61 eur na istiny, na sumu 211,17 eur na úrokoch a na sumu 2,66 eur na úrokoch z omeškania. List žalovaný prevzal dňa 14.11.2015. Z Výpisu z knihy účtov k 7.11.2016 a z prehľadu výpočtov úrokov úveru vyplýva výška poskytnutého úveru 10.230,- eur, riadna úroková sadzba 7% ročne, úrok z omeškania 5,05% ročne a deň predčasnej splatnosti celého zostatku úveru 9.11.2015. Uplatňovaný nárok bol vyčíslený na istine na sumu 8.910,61 eur, na riadnom úroku k 9. 11. 2015 vo výške 214,54 eur a na úroku z omeškania k 9. 11. 2015 vo výške 2,62 eur. Na základe prevedeného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne. Vec posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/,b/,d/, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, 3,5, § 54 ods. 1,2, § 565 Občianskeho zákonníka. Vykonané dokazovanie mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol reálne poskytnutý úver vo výške 8250 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 splátkach po 118,80 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 9.11.2015. Žalovaný v prospech žalobcu v danom úverovom vzťahu uhradil spolu sumu 2.498,52 eur. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach tvrdil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.230,- eur, t.j. vrátane jednorázovo zaplateného poplatku vo výške 1.980,- eur za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Tento jednorazový poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver však súd nezapočítal do výšky čerpaného úveru, pretože sumu 1.980,- eur žalovaný jednak reálne nečerpal titulom úveru a jednak aj sám žalobca pri výpočte RPMN tento poplatok za zaradenie do poistenia nezapočítaval do výšky úveru. Tejto skutočnosti nasvedčuje to, že pri predpokladoch, použitých na výpočet RPMN žalobca osobitne vymenoval poplatok za zaradenie do poistenie, t.j. nezapočítaval ho do výšky úveru. Ďalej mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX). Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX). V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podľa zmluvy termín konečnej splatnosti je 120 mesiacov od prvého čerpania úveru. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X U. XXX/XX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 8250,- eur a vrátil žalobcovi sumu 2.498,52 eur, čo je zrejmé zo žalobcom predložených prehľadov. V zmysle uvedeného tak žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.751,48 eur a preto súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie 5.751,48 eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 5.751,48 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 podľa ktorého súdu priznal náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalovanému. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok Okresného súdu Humenné ako súdu prvej inštancie považuje za nesprávny z nasledovných dôvodov: Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam lebo nemožno tvrdiť, žeby suma 1.980,- eur nebola súčasťou poskytnutého úveru. Sumu 1.980,- eur žalovaný reálne čerpal, čo je zrejmé z výpisu z úverového účtu, ktorý bol súdu doručený v prílohách spolu so žalobou. Suma vo výške 1.980,- eur predstavuje úver poskytnutý účelovo na uhradenie jednorázovo plateného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, o ktorý žalobca dobrovoľne požiadal. Nakoľko však sumu 1.980,- eur neuhradil z vlastných zdrojov, ale o poistenie mal záujem, žalobca žalovanému poskytol úver aj vo výške poplatku za zaradenie do poistenia. Skutočne poskytnutý úver tvorí suma vo výške 10.230,- eur, pričom suma vo výške 1.980,- eur je poskytnutá za účelom uhradenia jednorázovo plateného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Úver vo výške 1.980,- eur bol poskytnutý na ekonomické využitie (poistenia schopnosti splácať úver) - doplnkovú službu, ktoré dojednané nemuselo byť a predstavuje nadštandard, ktorý chráni žalovaným pred jeho neschopnosťou splácať úver v prípadoch uvedených v poistení, pričom však k takejto poistnej udalosti nedošlo, resp. žalobca nemá vedomosť, žeby takáto poistná udalosť nastala. Časť úveru vo výške 1.980,- predstavovala poskytnutie finančnej pomoci na účel zaplatenia jednorázovo plateného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaný reálne čerpal úver vo výške 1.980,- eur a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa tiež nestotožňuje s právnym názorom súdu, že by bolo potrebné uvádzať, akú časť splátky tvorí splátka istiny úrokov príp. poplatkov. Takýto výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákon o spotrebiteľských úveroch nie je v súlade so zákonom, teologickým výkladom ani smernicou. V tejto súvislosti poukazuje aj na závery Súdneho dvora EÚ vo veci I. R. A., Q..A.. proti C. K. sp. zn. R.-XX/XX. Je preto potrebné, aby všeobecné súdy vykladali predmetné ustanovenie eurokonformne, v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel Smernice. Nemožno teda tvrdiť, žeby zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a v tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 11.4.2017. Tiež poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 22.2.2018, ktorý dospel k záveru, že eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v danom prípade nielen možný ale aj potrebný, dospel Najvyšší súd SR ako dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru zahrňuje. K absencii termínu končenej splatnosti spotrebiteľského úveru uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právne posúdenia veci, podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci I. R. A., Q..A.. proti C. K. sp. zn. R.-XX/XXXX zo dňa 9.11.2016 (nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok). Na základe uvedeného mal preto žalobca za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K absencii RPMN namietal, že Okresný súd Humenné vo svojom rozsudku dospel k záveru, že v zmluve absentuje údaj o RPMN pričom v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nepribližuje, na základe čoho dospel k uvedenému záveru. V rozsahu tohto tvrdenia je rozsudok nepreskúmateľný. Naviac zmluva obsahuje údaj o výške RPMN rovnako aj všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Pokiaľ mal súd za to, že suma úveru 1.980,- nebola zohľadnená pri výpočte RPMN uvedený záver je nesprávny, avšak súd sa tejto problematike bližšie nevenuje. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.127,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.910,61 eur od 10.11.2015 do zaplatenia na bankový účet žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podľa zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 dospel k záver, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu je, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne záver a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/X/XXXX).

7. Je nesporné, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a súd prvej inštancie dôvodne skúmal, či predmetná zmluva je založená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. V konaní neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súd prvej inštancie správne podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nie je dôvodný nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní, ktorý pozostával z jednorazového poplatku za zaradenie žalovaného do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 1.980,- eur. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá § 53 ods. 1 OZ. Predmetná zmluva bola vyhotovená veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb bez možnosti žalovaného privodiť zmeny, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane poplatkov. Takáto podmienka je zakomponovaná do textu zmluvy, je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a nebolo zistené, aby bola so žalovaným individuálne dojednaná.

9. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci R.- XXX/XX, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3 výslovne uviedol, že čl. 3 písm. l/ a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES ako aj bod 1 prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

10. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neprijateľné, majúce vplyv na RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

11. Podľa § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

12. Podľa § 9 odsek 2 písm. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Odôvodnenie zamietavej časti založil súd prvej inštancie aj na použití ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami sporu. Podľa uvedeného ustanovenia Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Inak veriteľ nemá právo na úroky a poplatky za úver (§ 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.). Súdna prax nebola pre aplikáciu uvedeného ustanovenia donedávna jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX však prijal záver, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Opačný záver súdu prvej inštancie preto nebol správny.

14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý bližšie popísal vo svojich skutkových zisteniach aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ide teda nepochybne o spotrebiteľský úver a vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľského charakteru. Správne súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a napokon dospel k záveru o tom, že predmetný úver treba považovať za úver, ktorý je bez úrokov a bez poplatkov. Nie je možné konštatovať, že k rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

15. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie súd spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

16. K správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci predpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný.

17. So zreteľom na všetky tieto okolnosti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1,2 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 a úspešnej žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .