Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4Csp-27-2018.pdf
PDF · 84.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková, v spotrebiteľskom spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika IČO: 24785199, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30 , 036 01 Martin, IČO: 36715352 žalovanému X. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., toho času bytom B. XX, XXX XX F. Z., v konaní o zaplatenie 284,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 284,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 284,80 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 284,80 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu právneho predchodcu žalobcu obchodnej spoločnosti Provident Financial, s.r.o. a žalovaného založeného Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.2.2014.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 33Up/215/2018, zo dňa 27.12. 2017, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Na adrese uvedenej v žalobe si žalovaný neprebral v odbernej lehote, pričom Obvodné oddelenie Policajného zboru Ľubotín oznámilo, že žalovaný sa tam nezdržiava. Otec žalovaného uviedol, že nevie kde sa zdržiava. So synom nie je v kontakte a nevie,kde by sa mohol zdržiavať. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica potom, ako žalobca navrhol pokračovať v konaní, v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.. o upomínacom konaní, postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému. Tunajší súd dňa 1.10.2018 doručil žalovanému do vlastných rúk žalobu a jej prílohy. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 284,80 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný ako spotrebiteľ žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 14.3.2019 o 8.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 11.1.2019.
4. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov - Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.2.2014, Výpisom úhrad a splátok úver č. XXXXXXXXX Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, podacím hárkom zo dňa 28.12.2016, predžalobnou výzvou zo dňa 5.10.2017 a podacím hárkom zo dňa 9.10.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.6.2018, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia považuje:
5. Právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila dňa 24.2.2014 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 360,- eur. Pri úrokovej sadzbe 22,90 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov 69,48 % a priemernej hodnote RPMN 44,79 % sa žalovaný zaviazal úver vrátiť 60 týždennými splátkami po 10,02 eura, prvá splátka splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splatná 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Popri istine sa žalovaný zaviazal zaplatiť úrok z úveru vyčíslený sumou 39,06 eura ako aj poplatok za garantovanú službu vo výške 51,45 eura. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť predstavovala 450,55 eura.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch a účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru:
18. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril s právnou predchodcom žalobcu - Provident Financial, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere a čerpal úver vo výške 360,- eur. Svoju povinnosť splácať úver riadne a včas si nesplnil, keď do termínu konečnej splatnosti úveru uhradil len sumu 75,20eur. Kďže žalobca si uplatnil len nesplatnú istinu úveru, preto nebolo potrebné, aby súd posudzoval, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., predovšetkým tie, absenciu ktorých tento zákon sankcionuje v tom smere, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň nežiadal priznať plnenie za garantovanú službu, ktorá je aj tak absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaný v tomto konaní netvrdil ani nepreukázal, že by si žalobkyni zaplatiť istinu úveru v rozsahu vyššom ako 75,20 eur, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
19. Nesplatením istiny úveru v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem istiny úveru sumu 284,80 eur aj úrok z omeškania. Úroky z omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník v § 517. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi istinu úveru v lehote jej splatnosti t.j. sumu 284,80 eur do 5.1.2015. Keďže žalovaný tak neurobil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si však úrok z omeškania uplatnil až odo dňa 17.12.2016 vo výške 5 % ročne. Súd bol preto viazaný týmto návrhom a priznal žalobcovi úrok z omeškania tak ako si ho uplatnil podanou žalobou. Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 284,80 eur trvá, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri istine 284,80 eur aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 284,80 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol:
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Žalobca mal plný úspech v konaní. Súd tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.