Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-25-2020.pdf
PDF · 106.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu N. K., R.. XX.X.XXXX, XXX XX T. XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Višňové 53, IČO: 37 432 109, proti žalovanej K. D., R.. X.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX T., zastúpenej Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, IČO: 53 198 646, v konaní o určenie vlastníctva a vydanie veci takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 7.5.2020 a následne na základe jej doplnenia zo dňa 13.7.2020 domáhal voči žalovanej: prvým výrokom určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia Combi, rok výroby 2007, strieborná metalíza, šedá pastelová, č. VIN: T., EČV I., ŠPZ: T. XXE a druhým výrokom uloženia povinnosti žalovanej vydať toto vozidlo žalobcovi. Uplatnil i nárok na náhradu trov tohto konania. V rámci skutkových tvrdení, produkovaných v priebehu celého sporu, uviedol, že uvedené vozidlo v mesiaci február 2020 kúpil od občana Českej republiky S. K. C. V.. Toho kontaktoval pred kúpou vozidla a potom po dvoch dňoch. So žalovanou, s ktorou bol vtedy v normálnom, priateľskom vzťahu, sa dohodol, že vozidlo pôjde kúpiť s ním (na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti nemá so žalovanou vzťah žiadny, je tam nenávisť, žalovaná ho zneužila, naliehala naňho, aby jej kúpil auto). Pri kúpe však zistil, že nemá pri sebe doklady (cestovný pas), preto sa so žalovanou dohodli, že vozidlo bude formálne dočasne napísané na ňu a že neskôr ho na Slovensku oficiálne prepíšu na žalobcu. Po príchode na Slovensko však na jeho prekvapenie žalovaná odmietla vozidlo naňho prepísať. Žalobca vozidlo kúpil za kúpnu cenu 52.000,- Kč, z čoho časť vo výške 1.000,- Kč si požičal od svojho známeho N. N. (v replike podanej na súde dňa 14.10.2020 na čl. 42 spisu uviedol, že pri kúpnej cene došlo k chybe, správne mala byť uvedená vo výške 49.000,- Kč a na pojednávaní uviedol, že od N. N. si požičal 2 000 € - sumu 1 000 Kč v žalobe právny zástupca žalobcu uviedol nesprávne, pri spisovaní žaloby totiž použil materiál trestného konania), na druhý deň mu ich chcel vrátiť. Kúpnu cenu žalobca vyplatil priamo predávajúcemu S. K. v kaviarni v V. pred žalovanou a bratom predávajúceho. Jeho brat pri žalobcovi stál, keď menil peniaze v zmenárni. Bločik žalobca odovzdával v trestnom konaní, ale nejako sa stratil. Žalovaná disponuje všetkými dokladmi týkajúcimi sa vozidla. Odmietla dať žalobcovi presnú adresu predajcu vozidla, doklady od vozidla a iné technické údaje o vozidle. O tom, že žalobca ide kúpiť vozidlo, vedela aj jeho matka, nakoľko keď si bral z domu peniaze, povedal jej, že ide kupovať auto. Peniaze boli na kuchynskej linke, matka mu ich ešte prerátala. Vedela, že boli od N. N.. Žalobca tiež uviedol, že v čase kúpy vozidla poberal opatrovné na otca. Peniaze za jeho opatrovanie mu boli poukazované na jeho účet v Prima banke, v čase kúpy však nemal na
ňom toľko peňazí. Účet mal aj v Čechách, v Komerčnej banke, keďže tam mal živnosť, ktorú však zrušil z dôvodu, že už bolo málo práce aj peňazí. Z tohto účtu vybrať peniaze nemohol, pretože šlo o účet termínovaný. Na pojednávaní uviedol, že v trestnom konaní vypovedal inak, lebo to cítil inak. Necítil to tak, ako vypovedal. Vypovedal sám, z vlastnej vôle. Zo strany žalovanej to nebolo o láske, ale šlo jej len o peniaze. Zo začiatku ju mal rád, po tom s tým autom už nie. Potom si povedal, že ho nikto nebude cigániť a okrádať. Proste si to rozmyslel. Vzniesol návrh na výsluch strán, na výsluch svedka S. K., ako aj matky S. K. O. N. N.. Výpoveď svedka S. K. navrhol preto, lebo v trestnom konaní nehovoril pravdu. Peniaze mu vyplácal osobne. Spolu s ním ich prerátali, keď sa vrátil zo zmenárne.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe na čl. 23 spisu uviedla, že so žalovaným sa zoznámila prostredníctvom svojho brata, s ktorým boli v tom čase kamarátmi. So žalobcom vychádzali dobre, nemali žiadne konflikty, či nezhody. Keď sa dopočul, že žalovaná ide kupovať auto do Českej republiky, ponúkol sa, že pôjde s ňou. Napokon, žalovaná potrebovala druhého šoféra, ktorý by odviezol druhé auto naspäť na Slovensko. Mala dosť finančných prostriedkov na kúpu vozidla. Pracovala pre súkromné lesy, za jej prácu jej bola vyplatená suma 1.900,- €. Zároveň v tom čase predala svoje vozidlo zn. Škoda Felicia za 500,- €. Dňa 9.2.2020 so žalovaným vycestovali do Českej republiky. S predávajúcim sa stretli v V. pri Tescu, kde prišiel aj so svojim bratom. Nakoľko žalovaná mala pri sebe iba hotovosť v mene EUR, bolo potrebné zmeniť ju na českú korunu. Žalobca sa ponúkol, že zájde do zmenárne a peniaze zmení. Žalovaná, predávajúci a jeho brat zatiaľ sedeli v kaviarni v Tescu, kde spisovali kúpno-predajnú zmluvu. Keďže žalovaná potrebovala 49.000,- Kč, dala žalobcovi 2.000,- €, aby jej ich zmenil. Lenže to nestačilo, tak mu dala ešte ďalších 100,- €. Nestačilo ani to, tak potom predajcovi doplatila ešte 150,- €, ktoré sa už nemenili. Po príchode na Slovensko ona i žalobca si ponechali vozidlá tak, ako prišli. Ona si ponechala vozidlo žalobcu a žalobca si ponechal jej nové kúpené vozidlo. Dôvod spočíval v tom, že bol február, zľadovatená cesta a žalovaná sa nemohla dostať k svojmu rodičovskému domu, keďže nové vozidlo nemalo pohon 4x4, zatiaľ čo vozidlo žalobcu áno. So žalobcom sa dohodli, že autá si vymenia nasledujúci deň 10.2.2020. Žalovaný však bez akejkoľvek konzultácie s ňou zaviezol jej vozidlo do servisu, telefonicky jej to oznámil po tom, ako ho kontaktovala, keď mu zároveň oznámila, že si neželá, aby riešil jej záležitosti. Keďže jej vozidlo nevrátil, bola nútená ísť na políciu do T., aby jej pomohli vozidlo vypátrať. Podala trestné oznámenie za odcudzenie vozidla. Po výzve polície dňa 14.2.2020 žalobca žalovanej oznámil, že vozidlo je zaparkované pred Jednotou v T.. Auto jej vrátil so slovami, že mu je to všetko ľúto, že to takto nechcel. Žalobca sa k odcudzeniu vozidla priznal a skutok oľutoval, preto žalovaná nemá žiadnu povinnosť vydať toto vozidlo žalobcovi ani mu podať akúkoľvek informáciu o ňom. Navrhla, aby súd prihliadol na výpoveď žalobcu, ktorú učinil na Policajnej stanici v T. a nahliadol do tohto spisu. V duplike doručenej súdu dňa 30.11.2020 čl. 55 na svojom vyjadrení zotrvala. Je pravdou, že mala veľa exekúcií, dlhov, problémy s bývalým manželom, ktorý bol gambler, ale vyriešila to, pracuje, má živnosť. V súčasnosti už nie je voči nej vedené žiadne exekučné konanie. Kúpnu zmluvu podpísala a peniaze vyplatila ona. So žalobcom boli len kamarátmi, už na začiatku mu dala najavo, že budú len kamaráti, nakoľko on chcel niečo viac. V priebehu sporu, po odročení pojednávania, na základe výzvy súdu, doručila oznámenie o aktuálnom evidenčnom čísle vozidla P. XX, vo vzťahu ku ktorému nebolo možné vykonať hodnovernú lustráciu, v nadväznosti na čo na ďalšom pojednávaní ozrejmila, že ide o vozidlo s prevoznou značkou. Nakoľko mala v auguste minulého roka nehodu, vozidlo je v súčasnosti v servise, nedá sa používať.
3. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti oboch strán. Na pojednávaní vykonal dôkaz ich výsluchom, ako i výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom a oboznámením listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania, v spojení so skutkovými tvrdeniami strán, zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:
4. Z výdavkového pokladničného dokladu na čl. 33 vyplýva, že U. C. R. Q. C. A. R. J. bolo dňa 10.12.2019 vyplatených žalovanej 1.900,- € za lesnícke práce.
5. Dňa 9.2.2020 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim S. K. a kupujúcou K. D.. Predmetom bol predaj motorového vozidla značky Škoda Octavia Combi 1.9, rok výroby 2006, WIN: T., ŠPZ: XB XXX XX. Cena vozidla bola dohodnutá na 49.000,- Kč (čl. 34). Z osvedčenia o registrácii vozidla čl. 33 zo dňa 19.2.2020, platného do 19.5.2020, vyplýva, že prevádzkovateľom uvedeného vozidla s registračnou značkou T. XXE je žalovaná. V zmysle daňového dokladu na čl. 29 spisu žalovaná dňa 19.2.2020 uhradila za evidenčnú kontrolu uvedeného vozidla 550,-
Kč. Z protokolu č. P.-XXXX-XX-XX-XXXX o technickej prehliadke zo dňa 19.2.2020 vyplývajú údaje o vozidle totožné s údajmi uvedenými v kúpnej zmluve. Z odborného posudku o kontrole originality z 5/2020 vozidla čl. 31, vykonanej 28.5.2020, vyplýva, že vodičom a prevádzkovateľom vozidla zároveň je žalovaná.
6. Z potvrdenia zo dňa 11.2.2020, vydaného OR PZ Č., odborom poriadkovej polície, OO PZ v T. na čl. 27 spisu vyplýva, že žalovaná dňa 11.2.2020 podala trestné oznámenie týkajúce sa prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Uznesením OR PZ, odbor poriadkovej polície, OO PZ T., vydaným pod Č.:V.-XX/TU-P.-XXXX dňa 17.3.2020, právoplatným dňa 14.4.2020, príslušný orgán činný v trestnom konaní (ďalej len OČTK) odložil vec podozrenia z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že skutku, ktorý bol predmetom trestného konania, sa mal dopustiť žalobca, ktorý mal od presne nezisteného času dňa 10.2.2020 do 19.00 hod. dňa 28.2.2020 používať bez súhlasu vlastníčky - žalovanej osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi, rok výroky 2006, šedá metalíza, WIN: T., EČV: XB XXX XX pre svoju vlastnú potrebu, ktoré mu zverila v presne nezistený čas dňa 9.2.2020. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia okrem iného vyplýva, že v konaní pred OČTK bol dňa 17.2.2020 vypočutý i S. K., ktorý uviedol, že v mesiaci február 2020 predával prostredníctvom internetu osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi, šedá metalíza, rok výroky 2006, WIN: T., EČV: XB XXX XX. Začiatkom mesiaca február 2020 sa mu ozval pán zo Slovenska, ktorému popísal technický stav a ten uviedol, že v prípade záujmu sa ozve. Následne sa ozval, pričom sa dohodli na stretnutí na 9.2.2020 okolo 17.00 hod. pri Tescu v V. v Českej republike. Pán prišiel aj s nejakou pani. Uvedené vozidlo si prezreli. S. K. nevedel uviesť, či pán uviedol, že vozidlo kúpi alebo pani uviedla, že kúpia vozidlo. Uviedol, že počul, ako sa pán pýta pani, či je spokojná, či sa jej vozidlo páči. Dohodli sa na cene 49.000,- Kč. Potom šli do kaviarne v Tescu, s pani D. zohnali papier, aby spísali zmluvu a pán šiel niekde meniť peniaze. Po chvíli sa vrátil a povedal pani D., že mu chýba a tá mu dala ešte nejaké peniaze. Následne sa pán vrátil, položil peniaze na stôl a pani D. mu ich vyrátala. Všetci odišli preč. Neskôr, o dva dni, mu pán volal, že či by neprepísal zmluvu, na čo mu S. K. povedal, že nebude nič prepisovať. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia na čl. 67 spisu tiež vyplýva, že žalobca v uvedenom konaní okrem iného uviedol, že jeho družka K. (žalovaná) mala ušetrené peniaze, chcela si kúpiť nejaké auto. Tak jej našiel na internete v Českej republike, konkrétne v V., na predaj Škodu Octaviu, ktorú chcela za sumu 52.000,- Kč. Telefonicky sa kontaktoval s predajcom, všetko následne povedal družke, ktorá uviedla, že vozidlo kúpi. K. mu 1.900,- € dala, tie šiel vymeniť do zmenárne a ona ostala s predávajúcim spísať zmluvu. Vrátil sa, že je to málo, tak mu dala ešte 200,- €, ktoré tiež vymenil. Následne sa vrátil do kaviarne a vymenené peniaze jej položil na stôl. Tá ich predávajúcemu dala, šlo o 49.000,- Kč. Zobrala jednu zmluvu a jedna zmluva ostala predávajúcemu, pánovi K.. Naspäť šiel žalobca domov na kúpenom vozidle a žalovaná na vozidle, ktoré patrilo jemu. Na druhý deň dal vozidlo prezrieť mechanikovi A.. Ešte v ten deň medzi ním a žalovanou došlo k výmene názorov, pohádali sa. Žalovaná mu začala hovoriť, že ona mu vozidlo nekázala zaviezť k mechanikovi. Dňa 11.2.2020 mu zasa volala, nech jej vozidlo vráti. Preto ho ešte v tento deň zobral od mechanika a vozidlo používal pre vlastnú potrebu do 28.2.2020 bez toho, aby ona o tom vedela. Dňa 28.2.2020 jej vozidlo vrátil bez poškodenia, tak, ako mu ho zverila.
7. V tomto spore bol na návrh žalobcu vypočutý svedok N. N., ktorý uviedol, že so žalobcom spolu robili, ťažili. Žalobca prišiel za ním, že potrebuje požičať peniaze na kúpu auta. Potom vravel, že nevie od žalovanej auto dostať. Podľa svedka sa asi pohádali. Svedok žalobcovi povedal, že mu je to jedno, že chce peniaze alebo auto. Žalobcovi požičal 2.000,- € tak hodinu alebo dve predtým, než šiel auto kupovať. Peniaze si vybral v bankomate v T. a žalobcovi ich dal v T. pred večierkou pri dome žalobcu. Boli tam len oni dvaja. Potom mu žalobca volal, že nemá doklady, že ich nechal v inom aute. V tom čase mal 4 autá. Nové šiel kúpiť preto, lebo bolo za dobrú cenu. Svedok v tom čase nepracoval nikde, nemusel, pretože mal dosť finančných prostriedkov, investoval do akcií. Nevie o tom, že by mal nejaké dlhy alebo že by boli voči nemu vedené nejaké exekučné konania, pretože nežije na Slovensku. Dlh voči VšZP, ktorý mal ku dňu 25.5.2021 vo výške 727,03 € (pozn. súdu: na uvedené na pojednávaní upozornil právny zástupca žalovanej), sa mu sťahuje z účtu.
8. Z výsledku lustrácie v sociálnej poisťovni na čl. 85 spisu (ktorú súd vykonal v rámci zisťovania adresy svedka na účely jeho predvolania) vyplýva začiatok jeho registrácie ako zamestnanca od 1.7.1995. Odvádzateľmi do sociálnej poisťovne boli od 12.1.2019 viacerí zamestnanci, či už S. D. alebo spoločnosť
Q., I..W..V.., spoločnosť A. O. I.D. J. &. T., I.. I. W..V.., spoločnosť N. D. T., I..W..V.., Č. F. P. - J.W., u ktorých svedok pracoval v čase do 11.9.2020.
9. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa i matka žalobcu S. K., žijúca sa žalobcom v spoločnej domácnosti, ktorá k veci uviedla, že žalobca mal peniaze v obálke, v detskej izbe. Nevie, koho peniaze to boli. Nevie, koľko ich tam bolo, ona ich nepočítala. Žalobca musel mať našetrené, lebo bol v Nemecku. Asi dva dni predtým sa vrátil. Peniaze bral zrána, doobeda a ešte doobeda odchádzal kúpiť auto. Ako sa zobudil, bol doma a potom šiel kúpiť auto. Nevie o tom, že by mal nejaký účet. Auto šiel kúpiť z dôvodu, že to, ktoré mal, už dosluhovalo. Je autičkár, predtým mal jej dve autá a svoje ďalšie tri či štyri.
10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11. Žalobca predmetom sporu učinil prvým požadovaným výrokom určovaciu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom osobného motorového vozidla (§137 písm. c/ CSP) a druhým žalobu reivindikačnú, ktorou žiadal uložiť žalovanej povinnosť toto vozidlo vydať (§137 písm. a/ CSP). Ako súd už v predbežnom právnom posúdení na prvom pojednávaní oboznámil, na prvom požadovanom výroku nebol naliehavý právny záujem, keďže rei vindikačná žaloba, teda žaloba o vydanie veci, konzumuje v danom prípade i prvý určovací výrok, pretože pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (keďže reivindikačnú žalobu môže podať len vlastník veci) súd skúma otázku vlastníckeho práva prejudiciálne. Keďže žalobca na požadovanom určení aj po predbežnom právnom posúdení naďalej zotrval, súd nemal inú možnosť, ako žalobu v tejto časti z vyššie uvedeného dôvodu zamietnuť.
12. Vo vzťahu k druhému výroku sa súd v nadväznosti na vyššie uvedené zaoberal teda tým, či je žalobca oprávneným vydanie veci od žalovanej žiadať, teda, či je skutočne vlastníkom veci. Táto otázka bola totiž spornou. Z vykonaného dokazovania nebolo možné prijať iný záver, než ten, že žalobca svoje vlastnícke právo nepreukázal. Výpovede jeho svedkov sa rozchádzali, dokonca sa rozchádzala i výpoveď svedkyne s tvrdeniami žalobcu. Žalobca tvrdil, že o tom, že ide kúpiť vozidlo, vedela aj svedkyňa, jeho matka, nakoľko keď si bral z domu peniaze, povedal jej, že ide kupovať auto. Peniaze boli na kuchynskej linke, matka mu ich ešte prerátala. Vedela, že boli od N. N.. To však svedkyňa vo výpovedi nepotvrdila! Naopak, uviedla, že žalobca mal peniaze v obálke, v detskej izbe. Nevedela, koho peniaze to boli. Nevedela ani to, koľko ich tam bolo, lebo ona ich nepočítala. Rozpor bol zjavný aj v tom, že žalobca mal podľa jej výpovede ísť z domu auto kúpiť po zobudení, doobeda, z čoho možno usúdiť, že už sa nemal domov vrátiť, do čoho však nezapadá výpoveď svedka N., ktorý uviedol, že peniaze dal žalobcovi tak hodinu či dve predtým, ako šiel vozidlo kúpiť. Súd mal dokonca pochybnosť o dôveryhodnosti výpovede svedka N., vychádzajúc z výsledkov lustrácií v sociálnej poisťovni, z ktorých vyplývali úplne iné skutočnosti, než tvrdil (tvrdil, že nepracoval, pretože nemusel, dokonca sa mal zdržiavať a žiť v zahraničí).
13. V tomto spore bolo možné vzhliadnuť rozpory i vo vyjadreniach samotného žalobcu. Iné skutočnosti tvrdil v žalobe, iné v priebehu sporu, na pojednávaní. Napríklad o vzťahu so žalovanou. Podľa tvrdení v žalobe sa so žalovanou, s ktorou bol vtedy v normálnom, priateľskom vzťahu, dohodol, že pôjde vozidlo kúpiť s ním. Na pojednávaní však už uviedol, že v súčasnosti nemá so žalovanou vzťah žiadny, je tam nenávisť, žalovaná ho zneužila, naliehala naňho, aby jej kúpil auto. Ide teda o rozpor týkajúci sa osoby kupujúceho. Čo je zároveň v rozpore i s vyjadrením žalobcu učineným pred orgánom činným v trestnom konaní (odsek 6 tohto odôvodnenia), z ktorého bez pochýb vyplýva, že vozidlo patrilo žalovanej. Žalovaná mala podľa vyjadrenia žalobcu ušetrené peniaze, chcela si kúpiť nejaké auto. Dala mu 1.900,- € a následne ešte 200 €, ktoré šiel žalobca vymeniť do zmenárne, kým ona ostala s predávajúcim spisovať zmluvu. Vymenené peniaze položil žalovanej na stôl, tá ich dala predávajúcemu. Na druhý deň sa so žalovanou pohádali. Podľa názoru súdu sa bolo možné domnievať, že následkom toho kontaktoval žalobca predávajúceho a žiadal ho o zmenu údajov v zmluve. Žalobca tiež v trestnom konaní priznal, že
vozidlo používal pre vlastnú potrebu do 28.2.2020 bez toho, aby žalovaná o tom vedela. Dňa 28.2.2020 jej vozidlo vrátil bez poškodenia, tak, ako mu ho zverila. Pokiaľ teda v tomto spore žalobca uvádzal niečo iné, tak podľa názoru súdu len účelovo, zrejme pod vplyvom zhoršených vzťahov so žalovanou. Tomu zodpovedali podľa názoru súdu také tvrdenia, ako napríklad, že ako kupujúci nevystupoval v zmluve preto, lebo nemal pas alebo že mu žalovaná odmietla dať kontakt či adresu na predávajúceho, čo vyvrátila výpoveď predávajúceho, podľa ktorej mal žalobca predávajúceho po kúpe kontaktovať a žiadať o prepis údajov v zmluve, teda v snahe zmeniť údaje v zmluve. Opäť zrejme pod vplyvom udalostí, ktoré po kúpe nastali, ktoré do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní uviedol sám žalobca. Súd vzhliadol i ďalší rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý uvádzal, že v čase kúpy nemal na účte v Prima banke toľko peňazí a z účtu v ČR vyberať nemohol, pretože bol termínovaný. No na druhej strane sa vyjadril, že svedkovi N. chcel peniaze na druhý deň vrátiť. Súd by zaujímalo, z čoho, z akých prostriedkov.
14. Na strane druhej žalovaná listinnými dôkazmi preukázala, že v čase kúpy mohla peňažnými prostriedkami disponovať. Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z odôvodnenia rozhodnutia OČTK (odsek 6. tohto odôvodnenia), do ktorého bola poňatá i výpoveď svedka - predávajúceho S. K., ktorá potvrdzuje skutočnosti uvádzané žalovanou.
15. V tejto súvislosti sa súd na záver považuje za potrebné vysporiadať s dôkazným návrhom žalobcu na výsluch svedka S. K. v tomto spore. Vo vzťahu k tomuto dôkaznému návrhu súd vychádzal z uznesenia OR PZ, odboru poriadkovej polície v T. na čl. 65 spisu, ktoré do obsahu poňalo i výpoveď tohto svedka. Jeho predmetom boli všetky skutočnosti, ktoré majú pre rozhodnutie v uvedenom spore význam. Podstatným tiež je, že šlo o takmer bezprostrednú výpoveď, učinenú krátko po kúpe vozidla, čo má podľa názoru súdu tiež vplyv na hodnovernosť. Súd nepovažoval za potrebné uvedeného svedka viac vypočuť, pretože dôkaz vykonaný v konaní pred orgánom činným v trestnom konaní vyhodnotil za dôkaz k meritu veci za dostatočný. V súvislosti s týmto dôkazným návrhom, z dôvodu ktorého bolo pojednávanie odročené, nedá súdu nepoukázať na absolútnu nečinnosť žalobcu po odročení pojednávania. Žalobca teda bez toho, aby vedel, či sa súdom predvolaný svedok na pojednávanie dostaví alebo nie, na pojednávanie neprišiel, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd teda nepovažoval ďalej za účelné a hospodárne pojednávanie pre neprítomnosť svedka znova odročiť. Napokon, súd presvedčila predovšetkým výpoveď žalobcu učinená pred orgánom činným v trestnom konaní, kde sa ku všetkému priznal a sám označil predmetné vozidlo za vozidlo patriace žalovanej.
16. Súd v danom prípade hodnotil každý dôkaz jednak jednotlivo a všetky dôkazy zároveň vo vzájomných súvislostiach. Z vykonaného dokazovania prijal záver o nedôvodnosti žaloby v časti II. výroku, preto ju i v tejto časti zamietol.
17. Na záver, len v krátkosti, súd považuje za potrebné vysporiadať sa aj s predmetom vlastníctva, najmä jeho individualizáciou. ŠPZ vozidla sa síce v priebehu sporu menilo, ale strany i súd vedeli, o ktoré konkrétne vozidlo, ktorú konkrétnu vec, sa jedná. Žalovaná na poslednom pojednávaní dňa 18.2.2022 ozrejmila, z akého dôvodu má vozidlo naďalej len značku prenosnú. Šlo len o údaje evidenčné, formálne, ktoré bolo možné v priebehu konania zhojiť (napr. úpravou žaloby). To však vzhľadom k výsledkom dokazovania napokon ani nebolo potrebné.
18. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Keďže v danom prípade žalobu zamietol, úspešnou stranou sa stala žalovaná, ktorej vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov tohto sporu v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.