Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: D. C., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. XX, zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, IČO: 35510722, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12Csp/226/2017-59 z 13.11.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXX XXX XXX zo dňa 11.8.2016 k Zmluve o spotrebiteľom úvere č. XXX XXX XXX zo dňa 11.8.2016 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy. Určil, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 11.8.2016 bola uzatvorená formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Zo zmluvy nie je zrejmé, či žalovaný zisťoval bonitu žalobkyne. Formulár zmluvy v časti 1. obsahuje vyjadrenie, že veriteľ na žiadosť spotrebiteľa sa zaväzuje po podpise zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 400,- eur. Úrok spojený v spotrebiteľskom úvere bol uvedený vo výške 101,60 eur a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- eur, a preto sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť celkovo čiastku 601,60 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé 4 splátky zaplatí vo výške 1,- eur, a ďalšie splátky zaplatí vo výške 74,70 eur, vždy k 11. kalendárnemu dňu v mesiaci. V bode 2 bolo uvedené, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 0,- eur. RPMN bola uvedená vo výške 38,30 % úrok vo výške 32,86 % s tým, že prvá splátka bola splatná počnúc dňom 11.9.2016. V texte tiež bolo uvedené, že priemerná RPMN je vo výške 25,87 %.

3. V ten istý deň na osobitnej listine bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy medzi stranami, kde opäť žalobkyňa príslušný formulár textu dohody podpísala dňa 11.8.201,6 celý formulár je predtlačený a dopísané sú len údaje žalobkyne, číslo úverovej zmluvy, výška úveru, v ďalšej časti je doplnený názov jej zamestnávateľa a mesačná zrážka zo mzdy vo výške 74,70 eur. V čl. IV je uvedené, že účastníci tejto dohody prehlásili, že táto bola spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy a vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, na znak čoho dlžník podpisom potvrdzuje svojím podpisom, že bol pred uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov osobitne poučený a podpis žalobkyne.

4. Žalobkyňa ďalej predložila žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 3.3.2017 v zmysle, ktorej mal súd zistené, že by žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.

5. Vo veci bola vypočutá žalobkyňa, ktorý uviedla, že mala finančné problémy, potrebovala si požičať peniaze. Následne bol úver schválený a podpisovala listiny ktoré si predtým neprečítala. Uviedla, že listiny na podpis boli pripravené, už vypísané s tým, že ich bolo veľké množstvo a tieto podpisovala automatický jednu za druhou.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že predtým žiadala o poskytnutie úveru v banke, avšak z dôvodu, že poberala len minimálnu mzdu, nebol jej úver bankou poskytnutý. S odstupom času sa dostala do situácie, že úver nesplácala, pretože nemala dostatok finančných prostriedkov, preto došlo k zrážkam zo mzdy. Žalobkyňa potvrdila, že pred uzatvorením z úverovej zmluvy zo strany, žalovaného neboli zisťované jej finančné pomery.

7. Citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane -spotrebiteľa, síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak pre takéto zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok, a to:

a) dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny,

b) spotrebiteľ bol poučený o následkoch jej uzavretia,

c) spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že síce prvá z uvedených podmienok bola splnená (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny), avšak zvyšné dve podmienky preukázané neboli. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by pred jej uzavretím bola žalobkyňa ako spotrebiteľ poučená o následkoch jej uzavretia a ani to, že by mala možnosť túto dohodu odmietnuť. Bolo preukázané, že možnosť odmietnuť dohodu bola súčasťou dohody len formálne, žalovaný nepredložil súdu žiaden iný dôkaz, ktorým by splnenie týchto dvoch podmienok preukazoval. O ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a tým aj o podmienkach prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu, pritom musel mať žalovaný vedomosť.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuviedol dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 cit zákona, a v prípade použitia dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi (žalovanému) siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa tým, že si uplatní nároky, ktoré mu zo zmluvy nepatria.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Poukázal na to, že žalobkyňa podala žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, teda na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Predpokladom predmetnej žaloby o určenie je preukazovanie naliehavého právneho záujmu s výnimkou prípadu, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu, avšak žalobkyňa nepreukázala, z akého osobitného predpisu vyplýva právo domáhať sa určenia zdržania sa zrážok zo mzdy.

14. Ak by súd určil, že žalovaný nemá právo, nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno len v konaní o návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenie v tomto konaní by nevytvorilo pevný základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa by sa mohla domáhať zdržania sa práva žalovaného určovacou žalobou aj pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvnej pokuty, určenie neplatnosti poplatku za zaslanie upomienky, určenie neplatnosti zmluvy o úvere, určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky a podobne. Práve v tejto súvislosti treba poukázať na to, že až rozsudok na plnenie vyrieši s konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi sporovými stranami. Za týchto okolností je podaná žaloba zjavne zneužitím práva v zmysle Čl. 5 CSP.

15. Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Táto dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Dohoda je samostatný dokument, a preto je v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná, uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo z iného príjmu dlžníka, pričom nesmú byť vyššie ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 Občianskeho zákonníka. V dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Žalobkyňa jasne mala možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť s predmetnou dohodou. Je to v nej jasne uvedené a možno vylúčiť akékoľvek pochybnosti o možnosti odmietnutia dohody.

16. Nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy možno dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože § 551 Občianskeho zákonníka obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie ako by boli v prípade výkonov rozhodnutia, predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy a ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a toto obohatenie by musel vrátiť. Treba zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je povoleným zabezpečovacím prostriedkom. Okolnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prípustným zabezpečovacím prostriedkom, vyplýva aj zo Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, a taktiež zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. Ak zákonodarca v súlade s príslušnou európskou legislatívou takéto zabezpečenie pripúšťa, nemožno akceptovať námietku žalobkyne o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa ustanovenia § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

27. V prejednávanej veci možno kvalifikovať predmetnú žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, t.j. že ide o tzv. určovaciu žalobu, ktorou možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem. Najmä z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takejto žalobe za účelom odstránenia stavu neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza z dôvodu ohrozenia jeho majetkovej sféry. Právne posúdenie nárokov uplatňovaných v súdnom konaní, vrátane kvalifikácie, či ide o žalobu určovaciu v zmysle § 137 písm. c) alebo žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) je vecou (oprávnením) súdu (pozri najmä 4Obdo/11/2015 Najvyššieho súdu SR z 30.11.2016 a ďalšie).

28. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

29. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal).

30. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

31. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

32. „Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

33. Článok 4 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

34. Argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní týkajúca sa toho, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti tohto inštitútu, najmä písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou a je regulovaná zákonnými limitmi rozsahu vykonávaných zrážok v zmysle § 866 Občianskeho zákonníka, nie je argumentáciou, ktorá by mohla priniesť priaznivejšie rozhodnutie v prejednávanej veci v štádiu odvolacieho konania. V tejto súvislosti totiž treba poukázať predovšetkým na to, že v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou a naviac správne sú závery súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s výnimkou prípadu, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

35. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku, a to pokiaľ ide o riadne poučenie žalobkyne o následkoch uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy a vytvorenie podmienok pre žalobkyňu ako spotrebiteľku, aby mala možnosť túto dohodu odmietnuť. Je nepochybné, že aj samotná dohoda o zrážkach zo mzdy bola pripravená ako formulárová zmluva. Z dokazovania na súde prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa o možnosti odmietnutia uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy poučená nebola.

36. Za týchto okolností správne sú závery súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre riadne uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle špeciálneho ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Zároveň treba konštatovať (ako to naznačil aj súd prvej inštancie), že takáto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vytvárajúca hrubú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto právneho vzťahu vzhľadom na to, že umožňuje zásah do majetkovej sféry žalobkyne aj za situácie, keby predmetný úver bolo potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.

37. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 .

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .