Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/84/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: M.A.S.CH. s.r.o., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 723 932, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Marián Macko s.r.o., so sídlom Čsl. Armády 6, 040 01 Košice, IČO: 47 860 057, proti žalovanému: Mikuláš Karaffa, miesto podnikania Sadová 23, 083 01 Sabinov, IČO: 31 288 669, zastúpenému Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, P.O.BOX 215, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 721, o zaplatenie sumy 9 898,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.651,11 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.1.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.898,55 eura a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eura odo dňa nasledujúceho po dni doručenia platobného rozkazu žalovanému do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že ako objednávateľ uzavrel so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 26.10.2010 Zmluvu o dielo č. 26/13/2010. Predmetom zmluvy bola oprava, revízia a rekonštrukcia plaveckého bazéna a príslušenstva. Žalobca sa v súlade s uvedenou zmluvou zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu diela a poskytol žalovanému zálohové platby vo výške 22.470,64 eura. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Žalovaný sa zaviazal vykonať a ukončiť dielo do apríla 2011. Táto povinnosť splnená žalovaným nebola riadne ani včas napriek dodatočne poskytnutej lehote do 17.6.2011. Z tohto dôvodu a z ďalších dôvodov porušenia povinnosti žalovaným žalobca listom zo dňa 10.8.2011 odstúpil od Zmluvy o dielo č. 26/10/2010 a vyzval žalovaného, aby najneskôr do 24.8.2011 vrátil žalobcovi uhradené sumy ponížené o skutočne dodané tovary a technológie a skutočne realizované práce k 10.8.2011. Žalovaný odstúpenie od zmluvy o dielo prevzal dňa 10.8.2011. Žalovaný do dňa odstúpenia od zmluvy o dielo realizoval práce a dodal technológie podľa súpisu uvedeného v prílohe v hodnote 10.072,09 eura s DPH a 2.500 eur ako čiastkové práce na prekrytí bazéna, súhrne vo výške 12.572,09 s DPH. Odstúpením od zmluvy odpadol dôvod plnenia a strany sú povinné sa vzájomne vysporiadať. Nakoľko žalobca žalovanému zaplatil 22.470,64 eura a žalovaný zrealizoval výkony v hodnote 12.572,09 eura s DPH, vznikla mu povinnosť zaplatiť/vrátiť žalobcovi 9.898,55 eura. Žalovaný túto povinnosť nesplnil napriek výzve žalobcu.

3. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 29.2.2012, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 6.3.2012 upravil petit žalobného návrhu tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 898,55 eura a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eura od 13.1.2012 do zaplatenia.

4. Následne Okresný súd Prešov vydal dňa 15.3.2012 platobný rozkaz č.k.21Rob/6/2012-23, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9.898,55 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením v dôsledku čoho bol tento platobný rozkaz zo zákona zrušený.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uviedol, že žalobca svojvoľne zrušil zmluvu o dielo bez oprávnených dôvodov a tým zabránil dokončeniu diela krátko pred jeho ukončením. Materiál, ktorý bol na zákazku zakúpený z finančných prostriedkov žalobcu, je dodnes v sklade žalovaného a žalovanému nebolo umožnené tento materiál pri dokončovacích prácach vykonávaného diela zabudovať. Žalobca neumožnil žalovanému nástup na montáž predmetu zákazky v dohodnutom termíne dňa 26.10.2010, ale až 14.2.2011, čím vzniklo omeškanie začiatku prác o 4 mesiace a k ďalšiemu posunu termínov došlo po zmene typu bazénu, ktoré mali za následok ďalšie zdržanie prác a zvýšenie nákladov na uvedenej zákazke.

6. Písomným podaním zo dňa 19.11.2014 vzal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 388,91 eura z dôvodu numerickej chyby v pôvodnej tabuľke. Súd toto jeho podanie podľa obsahu posúdil aj ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 388,91 eura od 13.1.2012 do zaplatenia.

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 18.4.2017, č. k. 21Cb/84/2012-377 konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 388,91 eura a 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 388,91 eura od 13.1.2012 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.951,16 eura a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.951,16 eura od 13.12012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti vyššie uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené zmenil a žalobu zamietol. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecné správny potvrdiť.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl. Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je len čiastočne dôvodné. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré v odvolaní napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

10. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.9.2018, č. k. 7Cob/45/2018-411 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené vo vzťahu k istine a zrušil rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku, okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o istinu uplatňovanú žalobcom v tomto konaní v rozsahu, ako mu bola súdom priznaná, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a o veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie (vo vzťahu k istine) sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Krajský súd ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu predmetnej Zmluvy o dielo pod č. 2010/10/26 z 26.10.2010, predmetom ktorej mala byť oprava, revízia a rekonštrukcia plaveckého bazénu a príslušenstva v objekte Wellness Rímske kúpele v Košiciach na ulici Werferovej 3 s dohodnutou cenou 28.193,60 eura. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto zmluvu ako neplatnú

z dôvodu, že v skutočnosti išlo o výstavbu súkromného bazéna Petra Remiáša. Vzhľadom na tieto nezrovnalosti vyvodil súd prvej inštancie uvedenú neplatnosť predmetnej zmluvy o dielo. V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiadal s cenou diela, podrobne rozviedol, ktoré komponenty boli dodané a akým spôsobom dospel k sume 4.951,16 eura istiny, ktorú by mal žalovaný žalobcovi zaplatiť, pretože zohľadnil skutočne dodané tovary a technológie, ako aj skutočne realizované práce. Okolnosť, že súd prvej inštancie vychádzal v tomto smere z cenovej ponuky predloženej žalovaným, nemôže vyvolať pochybnosti o správnosti jeho rozhodnutia. Išlo o dôkaz, ktorý bol súčasťou dokazovania na súde prvej inštancie, pričom ide o dôkaz predložený žalovaným a zo strany sporových strán neboli predložené ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere. Správne sú úvahy súdu prvej inštancie aj o tom, že pri posudzovaní nárokov uplatňovaných v tomto konaní, ktoré musia byť zo zreteľom na uvedené okolnosti posúdené v režime bezdôvodného obohatenia, je potrebné vychádzať z ceny obvyklej. Ako bolo naznačené, cenová ponuka je dôkazom, ktorý predložil samotný žalovaný a je jej autorom, preto nemožno mať pochybnosti (pri absencii ďalších návrhov na doplnenie dokazovania v zmysle vyššie uvedeného) o tom, že ide o cenu obvyklú. Okolnosť, že tento dôkaz si osvojil súd prvej inštancie a so zreteľom na absenciu iných návrhov na doplnenie dokazovania aj samotný žalobca, treba vyhodnotiť v tom smere, že ide o dôkaz, ktorý nebol zásadným spôsobom v tomto konaní vyvrátený. Skutočne exaktný dôkaz, ktorým by mohlo byť len znalecké dokazovanie sporové strany nenavrhli. Možno konštatovať, že žalobca si predmetnú cenovú ponuku osvojil a žalovaný žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Preto nemožno súdu prvej inštancie vytýkať, že vychádzal pri ustanovení ceny predmetných prác, výkonov materiálov z tejto cenovej ponuky.

12. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí ďalej konštatoval, že pochybil súd prvej inštancie pokiaľ priznal úroky z omeškania nekriticky od 13.1.2012, čím si osvojil záverečný prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 16.3.2017, hoci pôvodne boli uplatňované úroky z omeškania za obdobie odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu protistrane, t. j. žalovanému, pričom tento platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 3.4.2012 a v závislosti od toho by mali byť úroky z omeškania priznané od 4.4.2012. Súd prvej inštancie jednak nereagoval na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 16.3.2017 procesným spôsobom, teda nežiadal vysvetlenie, či v tomto smere treba prednes právneho zástupcu žalobcu vnímať ako zmenu žaloby v polohe jej rozšírenia, pričom v takom prípade sa mal súd prvej inštancie s touto okolnosťou vysporiadať. Najpodstatnejšie však vo vzťahu k úrokom z omeškania je to, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil na základe čoho dospel k tomu, že úroky z omeškania je potrebné priznať od 13.1.2012 a vôbec sa nezaoberal jednoznačným stanovením termínu, kedy sa žalovaný dostal s uvedeným plnením do omeškania tak, aby mohol tento dátum porovnať s požiadavkou na úroky z omeškania zo strany žalobcu tak, ako bola uplatňovaná v tomto konaní, a to vo vyššie uvedených dvoch variantoch.

13. Zároveň bol zrušený aj súvisiaci výrok o trovách konania a postupom podľa § 391 ods. 1 bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tejto súvislosti Krajský súd v Prešove uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude jednoznačne na základe dotazu vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu zistiť, od kedy si tento uplatňuje úroky z omeškania v tomto konaní a v prípade potreby zvážiť či ide o takú zmenu žaloby, o ktorej je potrebné procesne rozhodnúť, pričom takto uplatňované nároky musí súd prvej inštancie porovnať s tým, kedy podľa zistení súdu objektívne došlo k omeškaniu žalovaného. Až po doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť s tým, že v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (396 ods. 3 .

14. S poukazom na vyššie uvedené, predmetom konania ostalo príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to konkrétne 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.951,16 eura od 13.1.2012 do zaplatenia.

15. Pri rozhodovaní vo veci, ktorá ostala ešte predmetom tohto konania súd vychádzal zo všetkých predložených listinných dôkazov a zo svedeckých výpovedí, pričom dospel k záveru, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.1.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.898,55 eura a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eura odo dňa nasledujúceho po dni doručenia platobného rozkazu žalovanému do zaplatenia. Právny zástupca žalobcu potom písomným podaním zo dňa 29.2.2012, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 6.3.2012, upravil petit žalobného návrhu tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.898,55 eura a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eura od 13.1.2012 do zaplatenia. Následne Okresný súd Prešov vydal dňa 15.3.2012 platobný rozkaz č.k.21Rob/6/2012-23,

ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9.898,55 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením v dôsledku čoho bol tento platobný rozkaz zo zákona zrušený. 16. Podľa § 172 ods. 6 O.s.p., zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh. 17. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd konštatuje, že zmenu návrhu na začatie konania, ktorú zrealizoval právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 29.2.2012, teda ešte pred vydaním platobného rozkazu, súd vybavil tak, že následne vydal platobný rozkaz v rozsahu, ktorý vyplýval z právnym zástupcom žalobcu uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a žalovanému spolu s návrhom na začatie konania doručil zmenu návrhu na začatie konania uskutočnenú písomným podaním zo dňa 29.2.2012 ,teda do vydania platobného rozkazu. O podaní zo dňa 29.2.2012 pred vydaním platobného rozkazu súd osobitne nerozhodoval a keďže o návrhu na začatie konania rozhodol platobným rozkazom, tak v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu bol predmetom konania takto upravený posledný návrh, teda pokiaľ ide o príslušenstvo tak v tom čase predmetom konania bol 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eura od 13.12012 do zaplatenia. Po rozhodnutí Okresného súdu v Prešove v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove to bol už len 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.951,16 eura od 13.1.2012 do zaplatenia. 18. Písomným podaním žalobcu zo dňa 10.8.2011, označeným ako „VEC: ODSTÚPENIE OD ZMLUVY O DIELO 2010/10/26“ žalobca odstúpil od predmetnej Zmluvy o dielo 2010/10/26 a zároveň žalovaného vyzval, aby mu najneskôr do 24.8.2011 vrátil späť nim už uhradenú sumu poníženú o skutočne dodané tovary a technológie a skutočne realizované práce. Aj keď súd posúdil predmetnú Zmluvu o dielo 2010/10/26 ako neplatnú a od neplatnej zmluvy nemožno platne odstúpiť, je však možné písomné podanie žalobcu zo dňa 10.8.2011 podľa jeho obsahu posúdiť ako výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vyplatení peňažných záloh, v súvislosti s neplatne uzatvorenou Zmluvou o dielo 2010/10/26, bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca žalovanému bez právneho dôvodu vyplatil peňažné zálohy v celkovej výške 4.951,16 eura. Toto bezdôvodné obohatenie mal žalovaný žalobcovi vydať na základe výzvy žalobcu zo dňa 10.8.2011 najneskôr do 24.8.2012. Keďže tak neučinil, po prvýkrát sa teda žalovaný dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenie, t. j. vrátením sumy 4.951,16 eura, dňa 25.8.2011. Žalobca si voči žalovanému uplatnil úroky z omeškania za oneskorené vydanie bezdôvodného obohatenia ale až odo dňa 13.1.2012. Teda odo dňa keď už bol žalovaný nepochybne v omeškaní s vydaním predmetného bezdôvodného obohatenia. Žalobca si teda voči žalovanému dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 4.951,16 eura od 13.1.2012 do zaplatenia. Dňa 5.11.2018 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 5.000 eur, z toho na istinu 4.951,16 eura a zvyšok 48,84 eura na úroky z omeškania. Kapitalizovaný 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.951,16 eura za obdobie od 13.1. 2012 do 4.11.2018 predstavuje sumu 2.699,94 eura. Keďže žalovaný žalobcovi už na úroky z omeškania uhradil sumu 48,84 eura, dlhuje žalovaný žalobcovi na úrokoch z omeškania už len sumu 2.651,11 eura. 19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 24. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

25. Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. 26. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 27. Podľa § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 28. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013) , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 32. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. 33. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. 34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa voči žalobcovi dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátením sumy 4.951,16 ako bez právneho dôvodu vyplatenej zálohy v súvislosti s neplatne uzatvorenou Zmluvou o dielo č.26/10/2010, ktoré bezdôvodné obohatenie mal vydať najneskôr do 25.8.2011.Žalovaný ho žalobcovi vydal až dňa 5.11.2018, v rámci úhrady sumy 5.000 eur. Žalobca sa teda dostal do omeškania s úhradou tohto jeho záväzku titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.8.2011 do 4.11.2018. Z tohto dôvodu bol žalobca voči žalovanému oprávnený požadovať úroky z omeškania. Žalobca ich od žalovaného požadoval len za obdobie od 13.1.2012 do zaplatenia, dôvodne zo sumy 4.951,16 eura, v zákonom stanovenej výške 8%. Keďže žalobca žalovanému sumu 4.951,16 eura uhradil dňa 5.11.2018, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 4.951,16 eura od 13.1.2012 do 4.11.2018, čo v kapitalizovanej forme predstavuje sumu 2.699,94 eura. S poukazom na to, že žalovaný žalobcovi už na tieto úroky zaplatil sumu 48,84 eura, má žalobca voči žalovanému titulom úrokov z omeškania nárok už len na zaplatene sumy 2651,11 eura. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2651,11 eura titulom dlžných úrokov z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ohľadne úrokov z omeškania už v čase rozhodovania súdu ako nedôvodnú zamietol. 36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov.

39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže sporové strany mali vo veci úspech len čiastočný, obaja v rozsahu približne 50%, vyslovil súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.