Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-13-2019.pdf
PDF · 133.5 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu MF - Trade Plus, s. r. o., so sídlom Trstice 119, 925 42 Trstice, IČO: 47 063 106, právne zast. Mgr. Matej Krajči, PhD., advokát, Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava - Ružinov proti žalovanému PETRA - REAL, s. r. o., so sídlom Rudohorská 1/A, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 624 821, právne zast. JUDr. Karína Uhrínová, advokátka, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/51/2018-75 zo dňa 21. júna 2018 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/51/2018-75 zo dňa 21. júna 2018 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,- Eur žalobcovi do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy zaplatenia 10.000,- Eur odôvodnil tým, že ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako sprostredkovateľom a so spoločnosťou Pizzeria Evijo, s. r. o., Banská Bystrica ako predávajúcim dňa 24.05.2016 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohodu o zložení rezervačnej zálohy, na základe ktorej žalobca zložil na účet žalovaného ako sprostredkovateľa zálohu 10.000,- Eur. Táto mala byť zložená v súvislosti s budúcou kúpou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, špecifikovaných na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa čl. 1.2.1. tejto zmluvy kúpna zmluva mala byť uzavretá a podpísaná len za podmienky zmeny územnoplánovacej informácie, a to z garážovej výstavby na bytovú výstavbu. Rezervačná záloha mala slúžiť ako garancia uzavretia Kúpnej zmluvy a na úhradu časti kúpnej ceny.
3. Podľa čl. IV. uvedenej zmluvy sa žalobca ako kupujúci zaviazal, že v prípade, ak neuzavrie Kúpnu zmluvu s predávajúcim alebo iným spôsobom zmarí uzavretie Kúpnej zmluvy v dojednanej lehote s výnimkou podľa čl. I. ods. 1.2.2., je povinný zaplatiť predávajúcemu a sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu v sume rovnajúcej sa rezervačnej zálohe. Záväzok kupujúceho na zaplatenie zmluvnej pokuty sa započíta s pohľadávkou kupujúceho na vrátenie rezervačnej zálohy, pričom sprostredkovateľ a predávajúci majú každý samostatne nárok na polovicu dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú je žalobca ako kupujúci povinný zaplatiť podľa tohto ustanovenia zmluvy.
4. Dňa 24. 08. 2016 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohody o zložení rezervačnej zálohy, ktorým zmluvné strany predĺžili dobu na uzavretie Kúpnej zmluvy do 30. 06. 2017 za podmienky, ak sa zmena územného plánu bude vyvíjať v prospech záujmu kupujúceho. Keďže uplynutím lehoty 30. 06. 2017 došlo k ukončeniu zmluvy a nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi rezervačnú zálohu v sume 10.000,- Eur. Žalovaný si však uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy a vzájomné záväzky žalobcu a žalovaného započítal 28.08.2017. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca neuznal nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, keďže žiadnym spôsobom nezmaril uzavretie Kúpnej zmluvy a neporušil žiadnu so svojich zmluvných povinností. Žalobca tvrdil, že neprevzal na seba záväzok zabezpečiť zmenu územného plánu, ako ani vykonať úkony, ktoré by smerovali k zmene územného plánu ako podmienky uzavretia budúcej Kúpnej zmluvy. Žalobca preto trval na vrátení rezervačnej zálohy vo výške 10.000,- Eur, ktorú mu žalovaný nevrátil.
5. Žalovaný v priebehu konania potvrdil uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Dohody o zložení rezervačnej zálohy vrátane uzavretia Dodatku č. 1 k tejto zmluve, ako aj prijatie rezervačnej zálohy vo výške 10.000,- Eur. Potvrdil tak isto neuzavretie Kúpnej zmluvy do 30. 06. 2017. Na výzvu žalobcu o vrátenie rezervačnej zálohy zo dňa 04. 07. 2017 reagoval tak, že jednostranným právnym úkonom dňa 28.08.2017 uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty do výšky 10.000,- Eur a vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného započítal dňom 28. 08. 2017. Vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil ust. čl. IV. bod 4.1. Zmluvy uzavretej medzi stranami konania, pretože žalobca sa zaviazal vykonať činnosti smerujúce k zrealizovaniu predaja a kúpy podľa zmluvy a za tým účelom vybaviť zmenu územného plánu. Žalovaný tvrdil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo v dôsledku konania žalobcu, ktorý zmaril uzavretie Kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote. Naopak bol to žalovaný, ktorý vybavil potrebné podklady, stanoviská a dokumentáciu predložil dňa 08.06.2017 Stavebnému úradu Banská Bystrica za účelom zmeny schválenia územného plánu. Podľa žalovaného sa žalobca zaviazal vybaviť zmenu územného plánu len ústne, tento záväzok nebol formulovaný v zmluve ako povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou. Z dôvodu započítania vzájomných nárokov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
6. Žalobca v priebehu celého konania namietal tvrdenia žalovaného, pretože žalobca zmluvne nikdy neprevzal záväzok, resp. povinnosť vykonať akékoľvek úkony, ktoré by smerovali k zmene územného plánu, ako podmienky uzavretia Kúpnej zmluvy. Zo strany žalobcu preto nemohlo ani dôjsť k porušeniu akejkoľvek jeho zmluvnej povinnosti, na základe ktorej by vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy výsluchom svedka H. ako konateľa predávajúceho a svedka D., ako ani výsluch svedka R.. Nevykonanie dôkazov súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že nedošlo k zmene územnoplánovacej informácie z výstavby garáži na bytovú výstavbu, preto nebola naplnená podmienka povinnosti uzavrieť uvedenú zmluvu. Žalobca namietal, že zmluvná pokuta nebola viazaná na porušenie povinnosti vybaviť zmenu územno - plánovacej informácie z výstavby garáži na bytovú výstavbu, ale na zmarenie uzatvorenia kúpnej zmluvy. V priebehu celého konania žalobca zdôrazňoval, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve mohla byť zmenená len písomným dodatkom, k uzavretiu ktorého nedošlo.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej rezervačnej zálohy vo výške 10.000,- Eur je dôvodný v celom rozsahu. Konštatoval, že nespornou medzi stranami sporu bola skutočnosť uzavretia Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohody o zložení rezervačnej zálohy dňa 24.05.2016 medzi stranami sporu a spoločnosťou Pizzéria Evijo, s. r. o., vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 24.08.2016, ktorým bola predĺžená lehota na uzavretie Kúpnej zmluvy na špecifikované nehnuteľnosti do 30. 06. 2017. Tak isto nebola sporná skutočnosť vyplatenia rezervačnej zálohy žalobcom v prospech žalovaného v sume 10.000,- Eur. Nespornou skutočnosťou bolo aj konštatovanie neuzavretia kúpnej zmluvy do 30.06.2017.
9. Podľa súdu prvej inštancie spornou skutočnosťou bolo preukázanie tvrdení žalovaného, či žalobca zmaril uzavretie zmluvy podľa čl. IV. bod 4.1. a či žalobcovi ako kupujúcemu vznikol záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy. Na preukázanie tvrdenia žalovaného o prevzatí záväzku žalobcu na zmenu územnoplánovacej informácie podľa odôvodenia napadnutého rozhodnutia žalovaný nenavrhol vykonať dokazovanie v písomných vyjadreniach a tieto navrhol až na pojednávaní dňa 21. 06. 2018. Súd prvej
inštancie vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že tento záväzok neprevzal, ako aj z dôvodu, že uvedené dohody mali byť uzatvorené v písomnej forme tieto dôkazy nevykonal.
10. Súd prvej inštancie z obsahu uzavretej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Dohody o zložení rezervačnej zálohy (ďalej len Zmluva) zo dňa 24. 05. 2016, vrátane Dodatku č. 1 zistil, že podľa čl. 1.2.1. bola podmienkou jej uzavretia zmena územnoplánovacej informácie na bytovú výstavbu. Podľa súdu prvej inštancie zmluvné strany v zmluve nedohodli, ktorá zo strán má zabezpečiť zmenu územnoplánovacej informácie, ku ktorej do 30. 06. 2017 nedošlo. Súd prvej inštancie ustanovenie bodu 1.2.1. Zmluvy posúdil ako odkladaciu podmienku uzavretia zmluvy, keďže od jej splnenia záviselo, či právne následky úkonu nastanú. Dospel k záveru, že zmena územnoplánovacej informácie na bytovú výstavbu nebola do termínu podľa Dodatku č. 1, t. j. do 30.06.2017 naplnená, preto došlo k zániku Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Zmluvné strany preto neboli povinné podpísať do tohto termínu kúpnu zmluvu, keďže k zmene územno-plánovacej informácie na bytovú výstavbu nedošlo.
11. Podľa záveru súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal, že by kupujúci bol povinný po splnení podmienok uzavrieť kúpnu zmluvu s predávajúcim do 30.06.2017 a ani to, že by iným spôsobom zmaril uzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty posúdil preto ako nedôvodný. Z tohto dôvodu považoval za neplatný aj započítací prejav, ktorým žalovaný započítal pohľadávku žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy s nárokom žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy, pretože predmetom zápočtu bola neexistujúca pohľadávka žalovaného na zmluvnú pokutu započítaná s existujúcim nárokom žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy vo výške 10.000,- Eur. Pretože žalovaný nevrátil ani na základe výzvy žalobcovi uvedenú rezervačnú zálohu, súd prvej inštancie ho na zaplatenie uvedenej sumy 10.000,- Eur zaviazal.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi nevznikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s predávajúcim, pretože nedošlo k zmene územno-plánovacej informácie podľa čl. 1.2.1. Zmluvy zo dňa 24.05.2016 a nebolo preukázané, že by kupujúci iným spôsobom zmaril uzavretie zmluvy v dohodnutej lehote, keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobca prevzal záväzok vybaviť zmenu územnoplánovacej dokumentácie do dohodnutého termínu podľa dodatku č. 1, t. j. do 30.06.2017. Podľa súdu prvej inštancie bola naplnená výnimka neuzavretia predmetnej zmluvy z dôvodov podľa jej článku 1.2.1., na základe ktorej žalovanému nevyplýval zo žiadnych ustanovení zmluvy nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi vo výške rezervačnej zálohy. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že z dôvodu neuzavretia zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi rezervačnú zálohu, čo analogicky vyplýva aj z ust. čl. IV. bod 4.3. Zmluvy. 13. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z dôvodu nepreukázania dohody, ktorá zo strán zmluvy mala zabezpečiť zmenu územnoplánovacej informácie, považoval skutočnosti uvádzané stranami ohľadne úkonov vedúcich k zmene územnoplánovacej informácie pre posúdenie nároku žalobcu za právne irelevantné.
14. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 písm. b) a e) CSP.
15. Namietal v ňom tvrdenie súdu, ktorý konštatoval, že žalovaný na preukázanie skutočnosti, či žalobca zmaril uzavretie kúpnej zmluvy podľa čl. IV. bod 4.1. nenavrhol vykonať dokazovanie v písomných vyjadreniach a tieto navrhol vykonať až na pojednávaní uskutočnenom 21.06.2018 výsluchom svedka H., svedka D. a konateľky žalovaného. Súd nevykonal tieto dôkazy z dôvodu poukazu na § 153 ods. 2 CSP, t. j. že žalovaný navrhol doplniť skutkový stav až na pojednávaní 21.06.2018. Žalovaný tvrdil, že už v odpore uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo v dôsledku konania žalobcu, ktorý vybavením zmeny územného plánu poveril svedka Y. D. a z dôvodu jeho nekompetentného prístupu k zmene územného plánu v dohodnutej lehote nedošlo. Túto skutkovú okolnosť žalovaný považoval za rozhodujúcu pre posúdenie konania žalobcu, v dôsledku ktorého došlo k zmareniu uzavretiu kúpnej zmluvy. Práve od takéhoto zavineného konania žalobcu sa odvíja aj nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na preukázanie týchto skutkových okolností žalovaný navrhol vypočuť žalobcu, žalovaného, svedka Y. D., a to už v odpore zo dňa 21.03.2018, t. j. pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril. Na pojednávaní 21.06.2018 tieto návrhy na dokazovanie len zopakoval a doplnil o výsluch svedka H.. Odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov súd prvej inštancie pochybil v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, nakoľko mu bolo znemožnené preukázanie jeho tvrdení.
16. Podľa žalovaného v odvolaní bola dohoda o povinnosti zabezpečenia zmeny územného plánu voči žalobcovi ústna, preto ju bolo možné preukázať len svedeckými výpoveďami. Práve nezabezpečenie zmeny územného plánu spôsobilo nepodpísanie kúpnej zmluvy a to tak, že žalobca zmaril jej podpísanie. Z tohto dôvodu preto žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si započítal voči vyplatenej zálohe. Skutkové zistenia súdu sú preto nedostatočné, pričom vykonanie navrhovaných dôkazov mohlo priniesť nové relevantné skutkové zistenia v prospech žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 09.10.2018. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, účelové, založené na fabulácii v spojení s nepreukázanými tvrdeniami. Žalobca zopakoval svoje skutkové tvrdenia, že žiadnym spôsobom nezmaril uzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote, keďže nebol povinný zabezpečiť zmenu územnoplánovacej informácie z hromadnej garážovej výstavby na bytovú výstavbu. Opatovne zdôraznil, že každá zmena zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohody o zložení rezervačnej zmluvy v súlade s čl. V. bod 5.3. mohla byť realizovaná len na základe písomného dodatku podpísaného všetkými zmluvnými stranami. K žiadnemu písomnému dodatku, ktorý by zaväzoval žalobcu na zabezpečenie zmeny územnoplánovacej informácie nedošlo. Z tohto dôvodu sú preto výsluchy svedkov bezpredmetné. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal 100% úspech v odvolacom konaní.
18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril podaním doručeným 26.11.2018, v ktorom uviedol, že žalobca sa konkrétne nevyjadril k dôvodom, pre ktoré bolo podané odvolanie.
19. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 27.12.2018 nesúhlasil s konštatovaním žalovaného o tom, že sa nevyjadril dostatočne k odvolaniu žalovaného. Spolu s týmto podaním doručil oznámenie o vznesení obvinenia konateľke žalovaného za prečin sprenevery priamo súvisiace s predmetným súdnym konaním. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.02.2019 doručil uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp.zn. 1Pv/133/18/6601-15 zo dňa 28.01.2019, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia konateľke žalovanej zrušené.
20. Odvolací súd vyzval strany konania podľa § 382 CSP na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 261, § 269 ods. 2 a § 289 - 292 Obchodného zákonníka, ako aj § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré môže byť pre rozhodnutie vo veci samej podstatné.
21. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 22.02.2019, v ktorom uviedol, že síce Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohoda o zložení rezervačnej zálohy bola uzavretá medzi stranami tejto zmluvy majúcich postavenie podnikateľov, avšak tento záväzkový vzťah priamo nesúvisí s podnikateľskou činnosťou všetkých zmluvných strán, keďže predávajúci a výlučný vlastník nehnuteľností nerealizoval predaj nehnuteľnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že zmluva sa vzťahuje k budúcemu predaju a prevodu nehnuteľností realizovaného kúpnou zmluvou, ktorá sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka si zmluvné strany v rámci princípu zmluvnej voľnosti dohodli, že záväzkový vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
22. Vo vzťahu k vyjadreniu sa k aplikácii § 269 ods. 2 a § 289 - 292 Obchodného zákonníka žalobca poukazoval na skutočnosť, že uzavretá zmluva obsahuje v sebe viacero zmluvných typov, a to jednak zmluvu o budúcej zmluve, zmluvu o úschove, ako aj nepomenovanú zmluvu. Bol toho názoru, že v danom prípade sa jedná o nepomenovanú zmluvu a nemožno ju subsumovať výlučne pod právnu úpravu zmluvy o budúcej zmluve upravenej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
23. Podľa žalobcu Zmluva o budúcej zmluve zaväzuje účastníkov, že do dohodnutej určenej doby uzavrú budúcu kúpnu zmluvu. Určenie doby, do kedy má byť zmluva uzavretá, je jednou z jej podstatných náležitostí a ak nie je určená, je zmluva neplatná. V zmysle dodatku č. 1 zo dňa 24.08.2016, ktorou došlo k zmene čl. I bod. 1.6 tak, že zmluva sa uzatvorila na dobu určitú do 30.06.2017 s podmienkou „že sa zmena územného plánu bude vyvíjať v prospech záujmu kupujúceho“ je takéto ustanovenie neurčité. Nebola uvedená jasne a zrozumiteľne doba uzavretia zmluvy, a teda záväzok predávajúceho
a kupujúceho uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu je nesplniteľný, čo zakladá neplatnosť uvedenej zmluvy. Žalobca ďalej zotrval na svojich tvrdeniach, že započítanie pohľadávky titulom uplatnenej zmluvnej pokuty je nedôvodné, neprijateľné a z dôvodu nesplnenia zákonných a zmluvných podmienok neplatné a nie je ho možné v uplatnenom rozsahu na započítanie žalovaným priznať.
24. Žalobca opätovne zdôrazňoval skutočnosť, že zmluvné strany v spojení s povinnosťou uzavrieť kúpnu zmluvu v zmluve dojednanej v lehote po splnení odkladacej podmienky vylúčili vo vzťahu k zmluvnej pokute vzťahujúcej sa na porušenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu pre prípad, kedy k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodu, že odkladacia podmienka nebude splnená, v dôsledku čoho sa na prípad, keď k uzavretiu kúpnej zmluvy nepríde z dôvodu uvedeného čl. I. bod 1.2.1 Zmluvy, právo na uplatnenie zmluvnej pokuty voči kupujúcemu vo výške rezervačnej zálohy nevzťahuje. Zotrval aj na svojich tvrdeniach, že k žiadnemu záväzku na zabezpečenie zmeny územného plánu sa žalobca nezaviazal, pričom akékoľvek zmeny alebo dodatky mali byť podľa čl. V. bod 5.3. dohodnuté v písomnej podobe. Opakovane zdôrazňoval, že či už v zmysle úpravy Občianskeho alebo Obchodného zákonníka predpokladom vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je porušenie zmluvnej povinnosti dohodnutej v zmluve, pričom žiadne takéto porušenie povinnosti žalobcom preukázané nebolo. Poukazoval ďalej na skutočnosť, že aj keby vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, potom vo vzťahu k žalovanému mohlo dôjsť k uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu len vo výške 5.000,- Eur podľa čl. IV. bod 4.1. K tomuto podaniu zároveň žalobca pripojil znalecký posudok č. 29/2018.
25. Žalovaný na výzvu súdu podľa § 382 CSP reagoval tak, že v danom prípade sa jedná o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti, pretože žalovaný ako sprostredkovateľ vykonával realitnú činnosť a mal záujem sprostredkovať obchod za dohodnutú províziu. Predávajúci mal záujem o predaj majetku za účelom dosiahnutia zisku a žalobca kúpou nehnuteľnosti chcel realizovať podnikateľský zámer - výstavbu bytov. Podľa vyjadrenia žalovaného je možné uzavretú zmluvu posúdiť ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá zahŕňa zmluvu o budúcej zmluve, ako aj dohodu o zložení rezervačnej zálohy. Žalovaný ďalej súhlasil aj s posúdením uvedenej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. Konštatoval, že súdom prvej inštancie nebolo vykonané žiadne dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či niektorá zo zmluvných strán vyzvala na uzavretie kúpnej zmluvy. Opakovane tvrdil, že na ústnom stretnutí došlo k dohode o tom, že zmenu územnoplánovacej informácie mal zabezpečiť žalobca, pričom na preukázanie tohto tvrdenia súd prvej inštancie žalovaným navrhované dôkazy nevykonal. Podľa žalovaného zmena územnoplánovacej informácie už bola prejednaná a v krátkej dobe bude schválená.
26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a §219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť o uzavretí Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohody o zložení rezervačnej zálohy (ďalej len Zmluva) zo dňa 24.05.2016 medzi žalobcom ako kupujúcim, žalovaným ako sprostredkovateľom a spoločnosťou Pizzéria Evijo, s. r. o., IČO: 36 051 985 ako predávajúcim. Predmetom zmluvy podľa čl. I. bod 1.1. bola úprava práv a povinností v súvislosti so zložením rezervačnej zálohy, záväzku predávajúceho predať žalobcovi ako kupujúcemu a záväzok žalobcu ako kupujúceho kúpiť od predávajúceho nehnuteľnosti určené v čl. I. bod 1.2. V čl. 1.2.1 sa konštatuje, že žalobca bol informovaný, že podľa platnej územnoplánovacej informácie na prevádzaných pozemkoch podľa čl. 1.2 je možná výstavba hromadnej garáži. Podľa druhej vety čl. 1.2.1 sa zmluvné strany dohodli, že kúpnu zmluvu na základe tejto Zmluvy podpíšu len za podmienky zmeny územnoplánovacej informácie, a to na bytovú výstavbu. Pôvodne bola zmluva uzavretá na dobu určitú podľa čl. I. bod 1.6. v lehote 3 mesiacov od jej podpisu s možnosťou predĺženia na ďalšie 3 mesiace za podmienky, že zmena územného plánu sa bude vyvíjať v prospech záujmu kupujúceho a z objektívnych príčin nebude možné dosiahnuť súhlasné stanovisko príslušného orgánu v danom termíne.
28. Zároveň sa predávajúci a žalobca ako kupujúci zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu na prevádzané nehnuteľnosti najneskôr v lehote dojednanej v tomto ustanovení. Dňa 24.08.2016 všetky tri zmluvné strany podpísali Dodatok č. 1, ktorým sa menil čl. I. ods. 1.6. Zmluvy a ktorým sa predĺžila lehota na
uzavretie budúcej kúpnej zmluvy do 30.06.2017, t. j. Zmluva sa uzavrela na dobu určitú do 30.06.2017 za podmienky, že sa zmena územného plánu bude vyvíjať v prospech záujmu kupujúceho. Podľa tretej vety čl. 1.6 v znení dodatku č. 1 sa žalobca ako kupujúci a predávajúci zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu na prevádzané nehnuteľnosti najneskôr v lehote dojednanom v tomto ustanovení zmluvy. V zmysle čl. I. bod 1.3. a čl. II. bod 2.1. Zmluvy bola dohodnutá výška rezervačnej zálohy v sume 10.000,- Eur, ktorá mala byť žalobcom uhradená žalovanému na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľností. V zmysle čl. IV. bod 4.1. sa žalovaný zaviazal, že v prípade, ak neuzavrie kúpnu zmluvu s predávajúcim alebo iným spôsobom zmarí uzavretie kúpnej zmluvy v dojednanej lehote s výnimkou podľa čl. I. ods. 1.2.1, je povinný zaplatiť predávajúcemu a žalovanému ako sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu v sume rovnajúcej sa rezervačnej zálohe. Záväzok kupujúceho na zaplatenie zmluvnej pokuty sa započíta s pohľadávkou kupujúceho, t. j. žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy. Podľa čl. V. bod 5.3. druhá veta Zmluvy, akékoľvek zmeny alebo dodatky k tejto zmluve sú pre zmluvné strany záväzné iba vtedy, ak sú vyhotovené ako písomný dodatok a podpísané všetkými zmluvnými stranami.
29. V konaní nebola sporná skutočnosť vyplatenia rezervačnej zálohy žalobcom v prospech žalovaného v dohodnutej výške 10.000,- Eur. Tak isto nebola sporná skutočnosť, že k dátumu 30.06.2017 nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Sporná nebola ani skutočnosť, že k dátumu 30.06.2017 nedošlo k zmene územnoplánovacej informácie z výstavby hromadných garáží na bytovú výstavbu na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy.
30. Dňa 04.07.2017 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej rezervačnej zálohy vo výške 10.000,- Eur z dôvodu neuzavretia kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote.
31. Dňa 28.08.2017 (nesprávne uvedené na doklade rok 2016) si žalovaný uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu podľa čl. IV. bod 4.1 vo výške rezervačnej zálohy 10.000,- Eur z dôvodu zmarenia uzavretia kúpnej zmluvy na strane žalobcu ako kupujúceho. Zároveň týmto úkonom žalovaný započítal pohľadávku žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy z jeho pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Eur.
32. V konaní zostala sporná otázka vzniku nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty a posúdenia úkonu jeho jednostranného zápočtu zo dňa 28.08.2017.
33. Podľa § 261 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
35. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
36. Podľa § 289 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
37. Podľa § 289 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.
38. Podľa § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
39. Podľa § 544 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
40. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
41. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ,ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
42. Podľa § 578 Občianskeho zákonníka Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
43. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
44. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
45. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady a súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa stotožňuje s jeho záverom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatnený nárok. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
46. Súd prvej inštancie posúdil nárok uplatnený žalobcom v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka. Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohoda o zložení rezervačnej zálohy v znení jej Dodatku č. 1 bola uzavretá troma obchodnými spoločnosťami zapísanými v Obchodnom registri. Všetky tri strany zmluvy spĺňajú definíciu podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že žalovaný ju uzavrel ako sprostredkovateľ s nárokom na sprostredkovateľskú províziu v zmysle čl. II. bod 2.4. Žalovaný preto podpísal túto zmluvu ako podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca uzavrel túto zmluvu ako kupujúci, pričom z čl. 1.2.1 nepochybne vyplýva účel nadobudnutia budúcich nehnuteľností - realizácia bytovej výstavby. Aj žalobca preto podpísal túto zmluvu ako podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti. Tretí účastník zmluvy budúci predávajúci - Pizzéria Evijo s. r. o. je tiež podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Na to, aby zmluvný vzťah medzi týmito stranami zmluvy mohol byť posudzovaný ako obchodno-právny vzťah je nevyhnutné, aby aj na strane predávajúceho sa jednalo o podnikateľa, pričom už pri vzniku tohto vzťahu musí byť zrejmé, že aj u neho sa tento vzťah s prihliadnutím na všetky okolnosti týka jeho podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že o obchodno-právny vzťah sa jedná vždy vtedy, ak sa jedná o záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania, to znamená pri tzv. základných činnostiach. O obchodno-záväzkové vzťahy však ide aj vtedy, ak sa jedná o záväzky vzniknuté z činností súvisiacich s predmetom podnikania, t. j. z činností zabezpečujúcich chod a rozvoj podniku, to znamená pri tzv. akcesorických činnostiach. Aj vzťahy pri týchto akcesorických činnostiach sa považujú za obchodno-záväzkové vzťahy a riadia sa Obchodným zákonníkom.
47. Je nesporné, že predávajúci - Pizzéria Evijo, s.r.o. mal v zmysle Zmluvy predať žalobcovi pozemky za dohodnutú kúpnu cenu 310.000,- Eur. Odvolací súd je toho názoru, že sa jedná o takú činnosť, ktorá zabezpečuje chod a rozvoj podniku na strane predávajúceho z dôvodu transformácie jeho majetku z formy nehnuteľnosti na peňažné prostriedky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že na strane žalobcu a žalovaného sa jednoznačne jedná o obchodno-záväzkový vzťah týkajúci sa hlavného predmetu ich činnosti, pričom pri predávajúcom sa jedná o činnosť súvisiacu s predmetom podnikania, t. j.
zabezpečujúce jeho chod a rozvoj. Na základe týchto záverov preto odvolací súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah uzavretý stranami sporu sa riadi Obchodným zákonníkom. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti, potom v zmysle kogentnej úpravy § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, aplikáciu Obchodného zákonníka zmluvné strany vylúčiť nemôžu, a to ani vzájomnou dohodou a aj napriek zneniu zmluvy, ktorá odkazuje na príslušné ust. Občianskeho zákonníka (viď. Mária Patakyová a kolektív: Obchodný zákonník, komentár 5. vydanie, C.H. Beck 2016, strana 1072).
48. Z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že jej účastníkom sú tri subjekty, a to budúci predávajúci, budúci kupujúci - žalobca a sprostredkovateľ - žalovaný. Základným predmetom zmluvy je záväzok o budúcom predaji nehnuteľnosti podľa čl. I bod 1.2. Zmluvy v lehote najneskôr do 30.06.2017. Z uvedenej zmluvy vyplývajú povinnosti nielen medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim, ale aj medzi sprostredkovateľom, t. j. žalovaným a budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim. Uvedená zmluva v sebe obsahuje prvky zmluvy o budúcej zmluve, nepomenovanej zmluvy, ako aj prvky zmluvy o uložení veci podľa § 516 a nasl. Obchodného zákonníka.
49. Vzhľadom na vzájomnú previazanosť práv a povinností zmluvných strán, obsah vzájomných práv a povinností a okruh zmluvných strán, dospel odvolací súd k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy vznikla vzájomná povinnosť medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim uzavretia kúpnej zmluvy na predmet nehnuteľnosti podľa čl. I ods. 1.2. v lehote do 30.06.2017. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie na daný právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu aplikoval úpravu Obchodného zákonníka. V danom prípade je irelevantná skutočnosť, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy mal byť prevod nehnuteľností, ktorý sa riadi zmluvným typom podľa Občianskeho zákonníka. Ak sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah a daný zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník, potom jeho vylúčenie nepripadá do úvahy. Aj v prípade, ak predmetom budúcej zmluvy mal byť prevod nehnuteľností, riadi sa zmluva, v danom prípade nepomenovaná, úpravou Obchodného zákonníka (viď vyššie citované dielo str. 1137, ako aj dielo Ovečková, O.a kol.: Obchodný zákonník, komentár 2, Bratislava, juraedition 2005, str. 56). Pri ostatných skutkových záveroch a zisteniach súdu prvého stupňa sa odvolací súd s jeho závermi stotožňuje.
50. Súd prvej inštancie správne posúdil čl. 1.2.1, druhá veta Zmluvy keď určil, že záväzok uzavretia kúpnej zmluvy je viazaný na podmienku zmeny územnoplánovacej informácie, a to na bytovú výstavbu. Správne je aj jeho posúdenie tohto ustanovenia ako odkladacej podmienky, na ktorej vznik je viazaná povinnosť uzavretia kúpnej zmluvy podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj záver o tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne nedošlo a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatenú rezervačnú zálohu. Vznik nároku na vrátenie rezervačnej zálohy žalobcovi sporný nie je vzhľadom na to, že samotný žalovaný vykonal započítací prejav voči tejto pohľadávke žalobcu. Pokiaľ by žalovaný túto pohľadávku neuznal, nemohol by zrealizovať ani započítanie svojho tvrdeného nároku na zmluvnú pokutu voči nároku žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy.
51. V zhode so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s tvrdením žalobcu odvolací súd konštatuje, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bod 4.1. vzniká žalovanému vo vzťahu k žalobcovi len vtedy, ak tento neuzavrie kúpnu zmluvu s predávajúcim alebo iným spôsobom zmarí uzavretie kúpnej zmluvy v dojednanej lehote, s výnimkou podľa čl. I ods. 1.2.1., t.j. ak dôjde k splneniu odkladacej podmienky - zmeny územnoplánovacej informácie na bytovú výstavbu v termíne do 30.06.2017. Takto upravený vznik nároku na zmluvnú pokutu je viazaný na porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu alebo ak jej uzavretie iným spôsobom zmarí. Základným predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je vznik povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Z čl. IV. bod 4.1. prvá veta však nepochybne vyplýva, že žalovanému ako sprostredkovateľovi žiaden nárok na zmluvnú pokutu nevznikne, ak nenastane splnenie odkladacej podmienky podľa čl. 1.2.1. Zmluvy.
52. Keďže nedošlo do dohodnutého termínu 30.06.2017 k zmene územnoplánovacej informácie, nevznikla žalobcovi povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca preto nemohol porušiť povinnosť, ktorá mu ani nevznikla, preto nebol splnený dohodnutý predpoklad vzniku nároku žalovaného na zmluvnú pokutu - porušenie povinnosti uzavretia zmluvy alebo iným spôsobom zmarenie jej uzavretia. Výnimka zo vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. IV. bod 4.1. sa viaže nielen na neuzavretie kúpnej zmluvy,
ale aj na zmarenie jej uzavretia za predpokladu, ak nenastane splnenie podmienky čl. 1.2.1. Keďže k zmene územnoplánovacej informácie na bytovú výstavbu nedošlo, nemohlo dôjsť ani k vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. IV. Bod 4.1. tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
53. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď nevykonal žalovaným navrhované dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia o tom, že žalobca mal na seba prevziať záväzok zabezpečenia zmeny územnoplánovacej informácie a že tento svoj záväzok nesplnil. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že akékoľvek zmeny mali byť dohodnuté v písomnej forme. Žiadne zmeny v písomnej forme týkajúce sa takéhoto záväzku žalobcu zrealizované neboli. Z ust. §544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienkou platnosti dojednania zmluvnej pokuty je jej písomná forma. Znamená to, že nielen samotný spôsob určenia zmluvnej pokuty, ale aj určenie práv a povinností, na porušenie ktorých sa viaže, musí mať písomnú formu. Keďže žiaden záväzok žalobcu na zabezpečenie zmeny územnoplánovacej informácie písomne dohodnutý nebol, nemá súd v konaní preukázané tvrdenie žalovaného o prípadnom zmarení uzavretia kúpnej zmluvy žalobcom. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď navrhované dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti nevykonal, pretože sú nadbytočné a nie sú spôsobilé zmeniť skutkový stav a z toho vyplývajúce právne posúdenie. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mal žalovanému znemožniť uplatnenie jemu patriacich procesných práv z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov.
54. Odvolací súd nezistil ani pochybenie súdu prvej inštancie a existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), keď žalovaný tvrdil, že neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcom navrhnuté dôkazy nemohli viesť k zmene skutkového stavu a k zmene právneho posúdenia súdom prvej inštancie.
55. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, s týmto jeho záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného potom vyplýva, že zápočet vykonaný žalovaným 28.08.2017 nemohol mať vo vzťahu k zániku pohľadávky žalobcu žiadne účinky, nakoľko žalovaný započítal pohľadávku, ktorá mu nevznikla.
56. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.02.2019 tvrdil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná vzhľadom na znenie Dodatku č. 1 v bode 1.6, ktorým bola posunutá doba na uzavretie budúcej zmluvy do 30.06.2017 za podmienky „že sa zmena územného plánu bude vyvíjať v prospech záujmu kupujúceho“, t. j. z dôvodu určenia doby uzavretia zmluvy neurčitým, nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, s takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Toto tvrdenie, ktoré je možné považovať podľa § 149 CSP za prostriedok procesného útoku vykonal žalobca až po ukončení dokazovania a v lehote po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania v zmysle § 154 CSP. Na takéto tvrdenie preto z procesných dôvodov odvolací súd nemohol prihliadnuť.
57. Odvolací súd však konštatuje, že ani po obsahovej stránke sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Všetky zúčastnené strany, ktoré podpísali Dodatok č. 1 svojim podpisom prejavili vôľu predĺženia lehoty na podpis budúcej zmluvy do 30.06.2017 v prvej vete za podmienky, že zmena územného plánu sa bude vyvíjať v prospech záujmu kupujúceho. Tretia veta zmeneného čl. 1 bod 6 v znení Dodatku č. 1 však jednoznačne konštatuje, že predávajúci a žalobca ako kupujúci sa zaväzujú uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr v lehote dojednanej v tomto ustanovení zmluvy. Odvolací súd preto vychádzal z prejavu vôle a z účinkov, ktoré mienili strany zmluvy týmto dodatkom dosiahnuť, pričom z jeho znenia, ako aj z obsahu celej zmluvy vyplýva zámer predĺžiť lehotu uzavretia budúcej kúpnej zmluvy najneskôr do 30.06.2017. Z tohto dôvodu súd preto zmluvu uzavretú medzi stranami sporu za neplatnú nepovažoval.
58. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní voči žalobcovi v plnom rozsahu.
60. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).