Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/180/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Mgr. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. 8, zastúpený Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., konajúcou prostredníctvom JUDr. Juraja Bizoňa, advokáta a konateľa, Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Mgr. Roland Nagy, RONA, Farská 12, Nitra, IČO: 30 934 940, zastúpený JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Mariánska 2, o zaplatenie sumy vo výške 36.762,27 eur s príslušenstvo takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca. III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa žalobným návrhom domáhal vyplatenia sumy vo výške vo výške 1.100.000,- Sk v prepočte 36.513,31 eur . V žalobnom návrhu uviedol, že predmetnej žalovanej sumy sa domáha z titulu, že bol zamestnancom u žalovaného a to v čase od 05.09.1998, kedy uzavreli pracovnú zmluvu, v ktorej sa zaviazal vykonávať pre žalovaného sprostredkovateľskú činnosť, pričom jeho pracovná náplň spočívala vo výkone administratívnych, organizačných, technických a manažérskych činností v prospech žalovaného, týkala sa oblasti kúpy, predaja, prenájmu ako aj výstavby nehnuteľností. Dňa 28.04.2008 mu bola zo strany žalovaného doručená výpoveď z pracovného pomeru a od toho okamihu mu neprideľoval prácu a znemožňoval mu aj prístup na pracovisko. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 01.06.2005 osobitnú dohodu, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 50.000 ,- Sk ( v prepočte 1.659,69 eur) za každý rodinný dom v obci XX.XX.XXXXpostavených v rámci projektu j „X. - S. cesta“, ktorý bol prevedený do vlastníctva tretej osoby. Na tomto projekte pracoval ako zamestnanec realitnej agentúry žalovaného, ktorá ho realizovala, a vykonával všetky činnosti patriace do náplne dohodnutej práce. Ku dňu podania žalobného návrhu bolo do vlastníctva tretích osôb prevedených celkovo XX rodinných domov postavených na pozemkoch, ktoré boli ku dňu 01.06.2005 evidované na liste vlastníctva č.Z.pre kat. úz. X.. Žalovaný mu napriek dohode odmieta zaplatiť dohodnutú sumu a to za každý predaný rodinných domov v rámci predmetného projektu, čo celkovo predstavuje žalovanú sumu vo výške 1.100.000,- Sk, pričom ho listom zo dňa 21.05.2008 vyzval na splatenie predmetného dlhu, žalovaný predmetnú písomnosť prevzal dňa 22.05.2008.

2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 17C/180/2008- 2372, dňa 23.11.2016, v ktorom žalobu žalobcu zamietol, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol v bode 34, že predmetnú dohodu uzavretú medzi stranami sporu posúdil ako dohodu o vykonaní práce podľa § 226 ods.1., zákona číslo 311/2001 Z.z. ( účinného od 01.04.2002 do 31.08.2007) z dôvodu, že strany sporu si v nej vymedzili úlohu a dohodli sa na odmene za jej vykonanie . Súd predmetnú žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca sa odmeny za vykonanú prácu počas trvania pracovného pomeru môže domáhať len formou odmeny dohodnutej v pracovnej zmluve a nie odmeny na základe dohody o odmene, ktorá je uzavretá v rozpore so zákonom ako aj s dobrými mravmi, pretože činnosť, ktorú mal žalobca vykonávať v rámci dohody o odmene je totožná s druhom práce dojednaným v pracovnej zmluve ako aj z dôvodu, že išlo o plnenie počas pracovného pomeru. Voči predmetnému rozsudku bolo v zákonnej lehote podané zo strany žalobcu odvolanie. Krajský súd v Nitre Uznesením č.k. 25Co/369/2017-2425, zo dňa 30.06.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie .

3./ Právny zástupca žalobcu k danej veci ako aj v záverečnej reči uviedol, že majú za to, že pracovnou zmluvou zo dňa 5.9.1998 bol založený pracovno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, kde predmet činnosti bola sprostredkovateľská činnosť, teda žalobca a žalovaný za riadneho trvania pracovného pomeru písomne uzatvorili dohodu o odmene zo dňa 01.06.2005, ktorá podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce predstavuje modifikáciu pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa mzdových podmienok. Skutočnosť, že dohoda bola uzatváraná medzi zamestnancom a zamestnávateľom uznal v tomto konaní písomne aj ústne samotný žalovaný, vyplýva to aj z okolností uzatvárania tejto dohody, ktorá bola uzatváraná na pracovisku a v pracovnom čase a je preto z toho vyvoditeľný vnútorný súvis v zmysle ustanovenia § 54 Zákonníka práce, je splnená písomná forma tohto právneho úkonu a preto aj s ohľadom na obsah dohody riadne označenie strán dohody, dátum a podpisy na dohode majú za to, že dohoda predstavuje platný právny úkon so všetkými náležitosťami. Poukazujú na nález ústavného súdu SR sp. zn. IÚS 242/07 zo dňa 3.7.2008, ktorý priorizuje výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Prípadná neplatnosť tejto dohody, ktorú som nespôsobil sám podľa ustanovenia § 17 ods. 3 Zákonníka práce by mi jednoznačne bola na ujmu, čím by bol zamestnávateľ povinný nahradiť mi škodu, ktorá zodpovedá výške dohodnutej odmeny za predaj rodinných domov a tento nárok som alternatívne uplatnil vo svojom poslednom písomnom podaní. Existenciu tejto dohody v konaní nepovažujú za spornú, nakoľko bola preukázaná, čo vyplýva aj z názoru Krajského súdu v Nitre a uznal ju aj samotný žalovaný, rovnako žalovaný uznal na pojednávaní dňa 29.11.2010 v konaní Okresného súdu Nitra 19C/135/2010 aj tú skutočnosť, že žalobca predal 22 domov, v konaní preukázali aj skutočnosť, že k vyplateniu žalobou uplatneného nároku na odmenu z tejto dohody nedošlo, pričom nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Ďalej uviedol, že je právne irelevantné v akom stave rozostavanosti boli jednotlivé rodinné domy, nakoľko z textu z autentického textu kúpnych zmlúv predložených do vkladových konaní sa v prípadoch za ktoré si uplatňujú odmenu vždy jednalo o (rozostavaný rodinný dom). Tento pojem používal samotný žalovaný. Procesná obrana žalovaného v tomto konaní je zmätočná od toho, že dohodu uznáva, za všetko zaplatil s dokladom, až po tvrdenia, že uzavreli ďalšiu dohodu o odmene, že domy žalobca nepredal a že dohoda je neplatná. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týchto svojich tvrdení, preto navrhuje súdu, aby žalobe vyhovel a rozhodol v súlade so žalobným petitom tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mi dlžnú sumu 36.513,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 24.5.2008 do zaplatenia a uplatňujem si náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4./ Právny zástupca žalovaného k danej veci ako aj v záverečnej reči uviedol, že zotrváva na všetkých svojich písomných vyjadreniach v tejto veci, ktoré boli z ich strany doložené od prevzatia právneho zastúpenia žalovaného. Skutočnosť, že sa jedná v prípade predmetnej dohody o odmene vzťah uzavretý v rámci existujúceho pracovného pomeru potvrdili zhodne obaja účastníci aj napriek tomu z dôvodov, ktoré uvádzala v tomto podaní z 10.2.2019 ako aj s poukazom na už uvádzané Uznesenie NS SR 1Cdo/5/2010 považuje predmetnú dohodu za neplatný právny úkon. Aj napriek tomu, že z vyjadrenia právnej zástupcu žalobcu vyplýva, že došlo k plneniu na základe tejto dohody, tento samotný fakt nezakladá dôvod na priznanie žalovanej sumy v prípade, ak by predmetná dohoda bola vyhlásená za neplatnú. Predmetná dohoda o odmene nespĺňa náležitosti ani dohody o vykonaní práce, ani dohody o pracovnej činnosti a preto s poukazom na znenie § 18 Zákonníka práce 311/2001, ktoré je kogentným ustanovením Zákonníka práce, obsah tejto dohody považuje za neplatný, nakoľko je toho názoru, že ho nie je možné subsumovať pod žiadne ustanovenie platného Zákonníka práce.

Žalobca sa opakovane v priebehu konania vyjadril, že dohoda o odmene zo dňa 1.6.2005 je dohodou uzavretou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá predstavuje modifikáciu pracovnej zmluvy zo dňa 5.9.1998. Táto dohoda bola uzavretá za stavu, keď mal žalobca riadne v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu. úkon, akým je dohoda o odmene za stavu uzavretého pracovného pomeru s dohodnutou mzdou v pracovnej zmluve nepozná. Predmetná dohoda je tzv. nepomenovanou zmluvou. V pracovnom práve platí, že nie je možné v pracovno-právnych vzťahoch ním regulovaných uzatvárať zmluvy nepomenované. Aj sám žalobca opakovane potvrdil jednoznačnú väzbu dohody o odmene na existujúci pracovno- právny vzťah. V pracovno-právnych vzťahoch možno uzatvárať len také zmluvy, ktoré sú upravené v pracovno-právnych predpisoch. Žalobca v konaní nijako nepreukázal predaj, ktorý z nehnuteľností bol sprostredkovaný jeho osobou, je preto v rozpore s dobrými mravmi vykladať obsah dohody tak, že žalobca ako zamestnanec žalovaného má nárok na vyplatenie provízie za predaj všetkých nehnuteľností v čase do ukončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného, bez ohľadu na mieru jeho pričinenia sa o realizáciu predaja. V prípade ak by súd vyhodnotil dohodu zo dňa 01.06.2005 za platný právny úkon, z jej textu vyplýva, že žalovaný sa zaväzuje vyplatiť za každý predaný dom v akcii XX.XXX,-Sk, žalobcovi sumu 50.000,-Sk má za to, že ani jeden predmet prevodu nebol rodinným domom v zmysle platnej právnej úpravy, jednalo sa len o rozostavané stavby v rôznych stupňoch rozostavanosti, prípadne len o pozemky. Rodinným domom sa rozostavaná stavba stáva až vydaním kolaudačného rozhodnutia, čo nebolo splnené ani v jednom prípade.

5./ Strany sporu boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania, v rámci ktorej právny zástupca žalobcu ako aj právna zástupkyňa žalovaného nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

6./ Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy (č.l.5) z ktorej bolo zistené, že strany sporu uzavreli dňa 5.9.1998 pracovnú zmluvu, deň nástupu dohodnutý dňa 05.09.1998 s tým, že žalobca mal u žalovaného vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s miestom výkonu práce RONA, Realitná kancelária, Farská č. 12, Nitra. V predmetnej pracovnej zmluve pod bodom 4 mali strany sporu dohodnuté aj mzdové dojednanie a to 7.500,-Sk brutto + 20 % prémie zo zisku. Dňa 01.06.2005 strany sporu uzavreli dohodu o odmene (č.l. 7), z ktorej bolo zistené, že žalovaný sa zaviazal vyplatiť žalobcovi za každý predaný rodinný dom v akcii X. - S. cesta, ktoré budú postavené na parcelách uvedených v liste vlastníctva XXXX kat. územie X. sumu vo výške 50.000,-Sk. Žalovaný dňa 04.03.2008 dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, pričom ako dôvod uviedol, že vzhľadom k tomu, že uňho dochádza k zníženiu stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ho vedie k zrušeniu jeho pracovného miesta. Vo výpovedi bolo uvedené, že výpovedná lehota je 3-mesačná a pracovný pomer žalobcu končí dňom 30.06.2008. Žalobca výzvou zo dňa 21.05.2008 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu na základe dohody o odmene, pričom dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 1.100.000,-Sk a na základe tejto výzvy bol žalovaný vyzvaný, aby predmetný dlh splnil prvý deň po doručení predmetnej výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 22.05.2008. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné.

7./ Podľa § 18 Zákonníka práce, Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

8./ Podľa § 29 ods. 1, Zákonníka, práce účinného v čase uzavretia pracovného pomeru, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť : a/druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma b/miesto výkonu práce /obec a o organizačnú jednotku alebo inak určené miesto/ c/ deň nástupu do práce .

9./ Podľa odseku 2 vyššie cit. zákonného ustanovenia, okrem toho možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem.

10./ Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

11./ Z obsahu spisu bolo zistené, že predmetnou žalobou si žalobca v konaní uplatňuje nároky vyplývajúce z Dohody o odmene ( č.l. 7), ktorú strany sporu uzavreli dňa 01.06.2005. Predmetná dohoda bola uzavretá medzi žalobcom, označeným v dodatku ako fyzická osoba nie zamestnancom a žalovaným, označeným ako živnostníkom, nie zamestnávateľom. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že žalovaný XX.XXX,- B. sa zaväzuje vyplatiť za každý predaný rodinný dom v akcii X. - S. cesta, ktoré budú postavené na parcelách uvedených v liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie X. T.. G. W. sumu 50.000,- Sk ( v prepočte 1.659,69 eur ) . Dohoda bola podpísaná stranami sporu ako fyzickými osobami. Žalobca v konaní tvrdil, že dohodnutá odmena mu mala byť vyplatená v rámci jeho pracovnoprávneho vzťahu pričom sa nejedná o sprostredkovateľskú činnosť, kde by odmena mala byť viazaná až na výsledok a to, či žalobca zabezpečil konečného kupujúceho( záverečná reč právneho zástupca žalobcu č.l. 2367). Ako vyplýva z pracovnej zmluvy, žalobca pre žalovaného vykonával sprostredkovateľskú činnosť, vyhotovoval nájomné zmluvy, zabezpečoval prenájom nehnuteľností, mal na starosti nájom, kúpu a predaj nehnuteľností, čo bolo potvrdené nielen výpoveďou žalobcu, ale aj výpoveďou žalovaného a svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí. Žalobca za svoju činnosť vykonávanú v zmysle pracovnej zmluvy poberal od žalovaného plat a provízie dohodnuté v pracovnej zmluve pod bodom 4, ktoré nezdaňoval. Odmenu si v konaní uplatňuje za 22 predaných rodinných domov zhruba za čas, dokedy tam pracoval nakoľko potom bol s ním ukončený pracovný pomer zo strany žalovaného. Právny zástupca žalobcu, či už vo svojich ústnych ako aj písomných prejavoch tvrdil, že uplatňovaný nárok vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu a to v zmysle zákonníka práce, samotná dohoda má povahu dohody o zmene pracovných podmienok podľa §54 Zák. práce ( č.l. 1679) a aj vo svojom odvolaní ( č.l. 2380) uviedol, že právny vzťah medzi sporovými stranami, na základe ktorého došlo k vzniku tohto sporu vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou, ktorá bola dňa 01.06.2005 dodatočne modifikovaná Dohodou o odmene v zmysle § 54 Zákonníka práce v časti týkajúcej sa mzdových podmienok. Jednalo sa o upresnenie nárokovateľnej zložky mzdy pre konkrétny prípad predaja rodinných domov v akcií ,, X. - S. cesta “. Žalobca si nevyplatenú odmenu uplatňuje práve z titulu neskôr dohodnutej odmeny, ktorú si dohodli dňa 01.06.2005 a ktorá mu vo výške 1.100.000,- Sk ( 36.516,31 eur ) nebola zo strany žalovaného vyplatená aj napriek tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi nie je nič dlžný.

12./ Na základe vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne za preukázané, že žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú opätovne zamietol.

13./ Súd uvádza, že v predmetnom konaní bolo sporné a to, či žalobcom uplatnený nárok vyplýva z pracovného vzťahu a to konkrétne z Dohody o odmene v zmysle § 54 Zákonníka práce v časti týkajúcej sa mzdových podmienok, čo tvrdí žalobca, alebo z mimopracovného pomeru uzavretého medzi žalovaným ako živnostníkom (SZČO ) a žalobcom ako fyzickou osobou. Sporné bolo, či v danej veci je predmetom konania plnenie zo zmluvy uzavretej v rámci pracovného pomeru ( § 54 , alebo mimo pracovného pomeru (napr. podľa § 51 Občianskeho zákonníka ), pričom súd v danej veci poukazuje aj na závery Krajského súdu v Nitre vo svojom rozsudku. Vzhľadom na uvedené rozpory, súd v predmetnom konaní podrobil prieskumu Dohodu o odmene uzavretú dňa 01.06.2005 ( č.l.7) medzi stranami sporu, v zmysle ktorej si žalobca v konaní uplatňuje nároky z nej vyplývajúce.

14./ Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či medzi stranami sporu došlo k zmene pracovných podmienok podľa §54 Zák. práce ohľadom dohody o odmene, na základe čoho si žalobca uplatňoval predmetný nárok. Zo samotného znenia predmetnej dohody vyplýva, že dohoda o odmene bola uzavretá medzi žalovaným ako SZČO a žalobcom ako fyzickou osobou, pričom v takomto znení bola aj podpísaná z čoho vyplýva, že predmetná dohoda nebola uzavretá medzi stranami sporu s označením zamestnanec ( žalobca ) a zamestnávateľ ( žalovaný).

Ďalej z predmetnej dohody vyplýva, že žalovaný Mgr. G. B. (označený v samotnom texte ako živnostník) sa zaväzuje vyplatiť za každý predaný rodinný dom v akcii X. - S. cesta, ktoré budú postavené na parcelách uvedených v liste vlastníctva čísloXX.XXX,-Sk, kat územie X. žalobcovi T.. G. W. označenému výslovne ako fyzickej osobe sumu 50.000,-Sk (v prepočte 1.659,69 eur). Podpisy na predmetnej dohode mali charakter podpisov fyzických osôb bez bližšieho označenia alebo špecifikácie ( napr. zamestnanec - zamestnávateľ ) Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že medzi stranami sporu došlo podľa § 54 Zákonníka práce iba k modifikácii pracovnej zmluvy v časti dohody o mzde súd uvádza, že ak zamestnávateľ so zamestnancom majú záujem meniť dohodnutý obsah pracovnej zmluvy, t. j. meniť pracovné podmienky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného vzťahu a to v danom prípade pracovnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 05.09.1998 v časti 4. - mzdové dojednanie, môžu tak urobiť len na základe dohody o zmene pracovných podmienok uzatvorenej podľa § 54 Zákonníka práce. Môžu sa však dohodnúť len na zmene tých pracovných podmienok, ktoré boli dohodnuté v pracovnej zmluve (alebo v inej dohode, ktorú uzavreli počas trvania pracovného pomeru) alebo ktoré vyplývajú z dispozitívnych ustanovení Zákonníka práce alebo z pracovnoprávnych predpisov. Dohodou o zmene pracovných podmienok nie je možné meniť tie práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z kogentných ustanovení Zákonníka práce <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=XX&p=XXXXXXX&f=X> alebo iných pracovnoprávnych predpisov. Čo sa týka dohody o zmene pracovných podmienok , tu možno uzatvoriť kedykoľvek a to aj niekoľkokrát počas trvania pracovného pomeru. zakotvuje povinnosť zamestnávateľa zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Absencia písomnej formy nespôsobuje neplatnosť takejto zmeny pracovných podmienok (nedodržanie písomnej formy však môže inšpektorát práce pokutovať), avšak v praxi to môže zamestnávateľovi spôsobiť neunesenie dôkazného bremena v prípadnom súdnom konaní. Pre dohodu o zmene pracovných podmienok sa v praxi používajú rozličné označenie napr. dodatok k pracovnej zmluve, doplnok k pracovnej zmluvy alebo zmena pracovnej . Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy uzatvoriť písomne avšak podľa § 17 ods. 2 absencia písomnej formy zmluvy či dohody o zmene dohodnutých podmienok nie je podmienená neplatnosťou. V predmetnej veci súd poukazuje aj na judikatúru a to na rozhodnutie Ústavného súdu ČR I..ÚS 27/1996,, Vzhľadom na kogentnú povahu Zákonníka práce <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=30&p=1009905&f=2> môžu účastníci pracovnoprávnych vzťahov uzavrieť len také zmluvy, ktoré sú typovo upravené pracovnoprávnymi predpismi. “ Z dohody o odmene na základe, ktorej si žalobca uplatňuje svoj predmetný nárok a to zo samotného označenia dohody, strán označených v dohode ako aj z jej textu a obsahu nevyplýva, že by medzi stranami sporu malo dôjsť k uzavretiu Dohody o zmene pracovných podmienok v zmysle § 54 Zákonníka práce, čiže nimi uzavretá dohoda nespĺňa náležitosti stanovené § 54 Zákonníka práce.

15./ Ďalej sa súd v poslednom rade vzhľadom na vyslovený názor ohľadom dohody o odmene vysporiadal aj s otázkou, či ide o plnenie zo zmluvy uzavretej v rámci pracovného pomeru alebo mimopracovného pomeru, vychádzajúc taktiež zo záverov Krajského súdu vo svojom rozhodnutí. Aby bol založený platný pracovný pomer, zamestnávateľ si musí so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť podstatné náležitosti, a to druh práce, miesto výkonu práce a deň nástupu do práce. Vzhľadom na to, že pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon a aby bola platná, musí spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho a Pracovného práva. Občiansky zákonník okrem iného požaduje, aby bol právny úkon určitý a zrozumiteľný, preto aj jednotlivé obsahové náležitosti musia byť dohodnuté určito a zrozumiteľne. Okrem podstatných obsahových náležitostí je zamestnávateľ povinný u viesť aj ďalšie zložky pracovnej zmluvy a to pravidelné zložky pracovnej zmluvy ( dohoda o skúšobnej dobe, dohodnutie výške mzdy, resp. platu, náhrada cestovných a sťahovacích náhrad, dohoda o kratšom pracovnom čase..), a náhodilé zložky pracovnej zmluvy ( sem patria podľa ustanovenia § 29 ďalšie podmienky výkonu práce, na ktorých majú účastníci záujem, ale aj odkladacie a rozväzovacie podmienky podľa ustanovenia § 241 ). Je pravdou, že v konaní z výpovedi svedkov bolo jednoznačne zistené, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda, predmetom ktorej bolo vyplatenie čiastky 50.000,-Sk za každý predaný rodinný dom. Táto dohoda bola potvrdená aj svedkom T. O. ( č.l. 1818), ktorý potvrdil, že vedel o dohode uzavretej medzi stranami sporu, namietal spôsob výplaty peňazí z dôvodu, že to nešlo do nákladov, išlo o finančné prostriedky žalovaného, pričom k spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov sa nevedel vyjadriť a taktiež uviedol, že táto skutočnosť nie je ani evidovaná v záväzkoch a dohoda medzi stranami sporu bola uzavretá len z dôvodu nadštandardný vzťahov medzi stranami sporu. Svedkyňa vypočutá v konaní O. S. taktiež potvrdila, že je pravdou, že bola medzi nimi uzavretá takáto dohoda a časť peňazí aj žalobca dostal. Existenciu dohody potvrdili aj svedkovia L. R. a V. L., pričom už k vyplateniu finančných prostriedkov sa nevedeli vyjadriť, čiže existencia dohody nebola medzi stranami sporná, sporná bola skutočnosť, či ide o plnenie v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Právny zástupca žalobcu v priebehu celého pojednávania, ako aj v záverečnej reči tvrdil, že ide o dohodu o odmene, pričom ide o pracovnoprávny úkon, ktorý je obojstrannou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom o spôsobe vyplácania osobitnej odmeny ako ďalšej zložky mzdy. Ďalej tvrdil, že majú za to, že žalobca a žalovaný za riadneho trvania pracovného pomeru písomne uzatvorili dohodu o odmene zo dňa 01.06.2005 a to podľa § 54 Zákonníka práce, čo predstavuje modifikáciu pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa mzdových podmienok, pričom predmetná dohoda ohľadom na jej obsah, riadne označenie strán dohody, dátumy a podpisy má za to, že predstavuje platný právny úkon so všetkými náležitosťami. Súd z dohody predloženej stranami sporu, ako aj z jej samotného znenia mal za preukázané, že zo samotnej dohody v žiadnom prípade nevyplýva, že by predmetná dohoda mala byť uzavretá v rámci pracovnoprávneho vzťahu a taktiež, že by malo ísť podľa § 54 Zákonníka práce o modifikáciu pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa mzdových podmienok. Na rozdiel od právnych úprav v iných právnych odvetviach predpokladá, že je možné uzatvárať iba také typy zmlúv, ktoré sú upravené v pracovnoprávnych predpisoch a zmluva, ktorá nie je upravená v pracovnoprávnych predpisoch nie je v zmysle Zákonníka práce pre pracovné právo dovolená a prípustná. V dôsledku toho, že pracovnoprávne predpisy majú v zásade kogentnú povahu, účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzatvárať zmluvy (dohody) len s ohľadom na také typy v zmlúv, ktoré sú upravené pracovnoprávnymi predpismi a ich zmluvná voľnosť sa uplatní len tam, kde to pracovnoprávne predpisy umožňujú. Kogentný charakter pracovnoprávnych predpisov je založený na zásade ,,to čo nie je dovolené je zakázané “ z čoho vyplýva, že takzvaná nepomenovaná zmluva t.j. je zmluva, ktorá nie upravená v pracovnoprávnych predpisoch nie je v pracovnom práve prípustná. Vzhľadom na skutočnosť ako aj konštatovanie, že v rámci Zákonníka práce je možné uzatvárať iba také typy zmlúv, ktoré sú upravené v pracovnoprávnych predpisoch a nakoľko z obsahu dohody o odmene nevyplýva, že by predmetná dohoda bola uzavretá v súlade so zákonníkom práce a nevyplýva to ani z jej označenia, ani z obsahu, preto súd predmetnú zmluvu podľa svojho charakteru posúdil ako nepomenovanú zmluvu uzavretú v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom jej existencia nebola sporná a takáto nepomenovaná zmluva, ktorá nie je upravená v pracovnoprávnych predpisoch, nie je v pracovnom práve prípustná, čiže v rámci pracovnoprávnych vzťahov je neplatná. Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že predmetnú dohodu o odmene uzatvárali strany sporu v rámci pracovnoprávneho vzťahu a že by malo ísť podľa § 54 Zákonníka práce iba o modifikáciu pracovnej zmluvy v časti dohode o mzdy a taktiež pre neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadom uplatňovaného nároku poukazujúc hlavne na vykonané dokazovanie ako aj na výsluchy svedkov v konaní, ktorí síce zhodne potvrdili existenciu predmetnej dohody avšak nedošlo k potvrdeniu skutočnosti , že by malo ísť o dohodu uzavretú v rámci pracovnoprávne vzťahu, čomu jednoznačne nasvedčuje skutočnosť, že k vyplácaniu odmeny došlo z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalovanému, vyplácanie finančných prostriedkov nebolo evidované v účtovníctve žalovaného a ani v záväzkoch žalovaného, čo výlučne zodpovedá charakteru uzavretej dohody a z čoho jednoznačne vyplýva a potvrdzuje, že strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka o odmene mimo pracovného pomeru a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Na záver súd uvádza, že žalobca má právo na vyplatenie dohodnutej odmeny avšak nie ako odmeny dohodnutej ako dodatok k pracovnej zmluve v zmysle zákonníka práce ale na základe uzavretej nepomenovanej zmluvy, pričom podľa § 51 Občianskeho zákonníka, sa nepomenovaná zmluva považuje za platnú len za podmienky, že neodporuje obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka.

16./ Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

17./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania § 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.