Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/109/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerník a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: U., právne zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom kancelárie Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: R., právne zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, so sídlom kancelárie Štefánikova 87, Bardejov, IČO: 35 531 835, o určenie manželského výživného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XX/XXXX-XXX, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Nepriznáva sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaný je p o vi n n ý prispievať na výživu žalobkyni manželským výživným vo výške 80,- Eur mesačne za obdobie od 13.02.2015 do 20.09.2016. Dlžné výživné za obdobie od 13.02.2015 do 20.09.2016 vo výške 1.000,24 Eur je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. Výrok svojho rozhodnutia odôvodnil tým, že v predmetnej veci tak žalobkyňa žiadala určiť manželské výživné za obdobie od podania návrhu až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. od 13.2.2015 do 20.9.2016. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja účastníci sú starobní dôchodcovia, ktorí nevedú spoločnú domácnosť, toho času sú už rozvedení. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či priznať výživné žalobkyni nebude v rozpore s dobrými mravmi. Súd však nezistil v osobe žalobkyne ako osoby oprávnenej na výživné žiadne okolnosti, ktoré by zakladali nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Následne súd posudzoval životnú úroveň účastníkov konania. Príjem žalobkyne zo starobného dôchodku bol v roku 2015 vo výške 267,40 eur mesačne a príjem žalovaného vo výške 512,70 eur. Súd prihliadol na skutočnosť, že počas spoločného bývania účastníkov v rozhodnom období povinný manžel sa nepodieľal na spoločnej domácnosti, čo sám potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 2.3.2017. Rovnako súd prihliadol i na tú skutočnosť, že žalobkyňa počas manželstva bola nútená opustiť spoločný dom a presťahovať sa do sociálneho bytu, s čím sú spojené ďalšie zvýšené výdavky. Pokiaľ ide o poukazovanie povinným na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola v rozhodnom období pracovne aktívna ako predavačka, tak súd uvádza, že v rozhodnom období žalobkyňa pracovala iba v období dvoch letných mesiacov júl a august 2015. Pokiaľ ide o ďalšiu jej prácu v období mesiacov september až december 2016 tak toto súd nemohol brať do úvahy, pretože išlo o obdobie po rozvode manželstva. Zároveň súd tvrdenia povinného ohľadom

ďalších príjmov žalobkyne súvisiacich s prácou v základnej škole resp. s predajom rodinného domu nemal za preukázané. Súd neprihliadol ani na námietku povinného týkajúcu sa tej skutočnosti, že dcéra žalobkyne má vyživovaciu povinnosť k rodičom, pretože vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, preto ak žalobkyni pomáhala dcéra, išlo o bezodplatné plnenia len vo vzťahu k nej, ktoré nijako neovplyvňujú rozsah vyživovacej povinnosti manžela ako povinného voči žalobkyni. Rovnako neprihliadol ani na povinným tvrdené výbery finančných prostriedkov z ich spoločného účtu, pretože tieto sa netýkali rozhodného obdobia, ale išlo o roky 2011-2013. Súd tak po preskúmaní osobných a majetkových pomerov účastníkov dospel k záveru, že tieto sú dôvodom pre priznanie výživného zo strany manžela, avšak nie vo výške 180,- eur žiadaného žalobkyňou. Vzhľadom na príjem povinného ako starobného dôchodcu má súd za to, že výživné vo výške 80 eur mesačne vyrovnáva životnú úroveň oboch účastníkov. Dlžné výživné za rozhodné obdobie od 13.2.2015 do 20.9.2016 predstavuje sumu 1.539,04 eur (za mesiac február 2015 vo výške 45,71 eur + za mesiace marec 2015-august 2016 - 18 x 80 eur + za mesiac september 2016 53,33 eur) s tým, že povinný navrhovateľke vyplatil sumu 538,80 eur na výživnom po 30 eur mesačne na základe predbežného opatrenia s tým, že žalobkyňa preplatok na výživnom v sume 190 eur vrátila súdnemu exekútorovi. Rozdiel vo výživnom tak činí 1.000,24 eur. V súlade s ustanovením § 232 odsek 3 súd určil dlhšiu lehotu na zaplatenie nedoplatku na výživnom do 31.8.2017, a to vzhľadom k jeho výške.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, keď sa zaoberal otázkou, či priznanie výživného žalobkyni z pohľadu rozporu s dobrými mravmi, keď osobe žalobkyne, ako osobe oprávnenej na výživné nezistil žiadne okolnosti, ktoré by zakladali nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Toto konštatovanie považuje za všeobecné, neurčité a nejasné, a preto nepreskúmateľné, ako aj uviedol, že ide o okolnosti vyplývajúce z osobných pracovných, zdravotných a ďalších špecifík. Namietal, že žalobkyňa sa zo spoločnej domácnosti do nájomného bytu odsťahovala dobrovoľne, pretože opak tvrdenia žalobkyňou nebol preukázaný tak, aby žalovaný bol pred 13.2.2015 čo i len priestupkovo za svoje správanie postihnutý. Z dôvodu, že medzi stranami konania boli porušené manželské vzťahy v inom konaní súd ich manželstvo rozviedol. Súd uveril žalobkyni, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, lebo žalovaný sa k nej správal neslušne bez toho, aby zohľadnil obranu žalovaného v konaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v rozhodnom období sa žalovaný nepodieľal na spoločnej domácnosti, čo mal potvrdiť aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 2.3.2017, aj keď žalovaný sa takto nikdy nevyjadril. Súd prvej inštancie uveril bez ďalšieho tvrdenia žalobkyne. Poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobkyňa napriek svojmu veku v rozhodnom období, teda v júli a auguste 2015 bola zamestnaná, mala okrem dôchodku ďalší príjem a tiež bola zamestnaná aj tesne pred rozvodom v septembri 2016, ako aj v októbri toho istého roku čo súd nezohľadnil, pokiaľ ide o príjem žalobkyne, ako aj o schopnosť žalobkyne byť pracovne činnou a nebyť odkázanou na inú osobu. Súd neskúmal skutočnosť, že žalobkyňa bola aktívne činná po rozvode strán konania výkonom prace v základnej škole a navrhované dokazovania nevykonal, a teda neskúmal schopnosť žalobkyne vykonávať pracovnú aktivitu aj v rozhodnom období. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne hodnotil námietku žalovaného schopnosť vyživovacej povinnosti dcéry voči žalobkyni, keď žalobkyňa po predaji rodinného domu ak by nedala svojim dcéram podiel z predaja rodinného domu, mala by dostatok finančných prostriedok pre svoju potrebu a nemusela by byť odkázaná napr. na manželské výživné. Zároveň súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobkyňa z účtu žalovaného v priebehu rokoch 2011 až 2013 vybrala značnú sumu, ktorú si ponechala pre seba, aj keď v tomto období nemali žiadne zvýšené výdavky, či už na spoločnú domácnosť alebo osobné výdaje, napr. súvisiace so zdravotným stavom. Ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou týkajúcou sa pridelenia nájomného bytu. Zároveň považoval za nepostačujúce, ak súd zaplatenie dlžného výživného v sume 1.000,24 eur uložil žalovanému zaplatiť v 30 dňovej lehote, aj keď súdu prvej inštancie nič nebránilo s prihliadnutím na poberanie dôchodku žalovaným a výške jeho dôchodku, ak rozhodol o splatnosti dlžného výživného primerane v mesačných splátkach lebo plnenie celej sumy v 30 dňovej lehote je pre žalovaného pri jeho jedinom príjme likvidačným opatrením, následkom čoho sa žalovaný dostane do minimálne hmotnej núdze. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania prípadne, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov celého konania.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a násl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa dovolateľ domáha prieskumu určení v rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolateľ nie len vymedzuje to ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, aj súčasne stanový medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétne odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením toho, či súd prvej inštancie na zistenie skutkového stavu správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky K.. Ú. XX/XX) .

9. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k rovnakému záveru, že návrh žalobkyne na určenie manželského výživného v rozsahu priznaného súdom prvej inštancie je plne dôvodný.

10. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovacia povinnosť deti voči rodičom.

12. Súd prvej inštancie podrobne preskúmal majetkové a osobné príjmy žalobkyne aj žalovaného.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie odôvodňoval riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje, a ktoré považuje za správne zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

14. Odvolacie námietky žalovaného sú zamerané na skutočnosť, že súd prvej inštancie nebral do úvahy okolnosti, ktoré podľa žalovaného vylučujú priznanie manželského výživného pre nesúlad so zásadami spoločenskej morálky, kedy poukazoval na to, že žalobkyňa pracovala v období 2 mesiacov, júl a august 2015 a v mesiacoch september až december 2016 z čoho vyplýva, že bola schopná si privyrobiť a nebola odkázaná na príjem žalovaného. Ďalej na to, že súd prvej inštancie neprihliadal na vyživovaciu povinnosť dcéry žalobkyne k nej, ako aj na dôvody, pre ktoré žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti a skutočnosť, že žalobkyňa vybrala z účtu žalovaného v rokoch 2011 až 2013 finančné prostriedky. K týmto odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že so všetkými týmito námietkami sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v bode 16 napadnutého rozsudku a so závermi súdu prvej inštancie v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje.

15. Odvolací súd sa zaoberal skutočnosťou, či závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ktorý sa precízne a podrobne zaoberal už vznesenými námietkami žalovaného o nesúlade s dobrými mravmi a dospel k záveru, že tieto odvolacie námietky nie sú dôvodné. Ako to už bolo uvedené súd prvej

inštancie sa v odseku 16 svojho odôvodnenia podrobne vyporiadal s namietanými skutočnosťami, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Čo sa týka splatnosti manželského výživného odvolací súd nezistil, že by žalovaný požiadal v konaní pred súdom prvej inštancie o možnosť zaplatenia dlžného výživného v splátkach a ani v odvolacom konaní. Odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu splatnosti určeného manželského výživného.

16. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania Krajský súd rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2. druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .