Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/829/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad vládneho auditu, T.G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, IČO: 50 086 821, proti povinnému: G., nar.., trvale bytom X. V., o vymoženie 3 797,56 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/829/2018 zo dňa 18.09.2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.05.2018, domáhal od povinného vymoženia 3 797,56 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodnutia Úradu vládneho auditu Zvolen, číslo: 186/1936/8/6 zo dňa 19.02.2018.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.09.2018 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku. Lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného (dlžníka) bol uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5OdK/3/2018 zo dňa 10.01.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku 11/2018 pod č. K003115 dňa 16.01.2018, vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marián Lipa, so sídlom kancelárie Štefánikova 18, 066 01 Humenné. Právne účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň po jeho zverejnení, teda dňa 17.01.2018. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka predchádzalo podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, t. z. pred januárom 2018 (pohľadávka vznikla v roku 2014, nakoľko povinný nepreukázal použitie časti poskytnutého príspevku na oprávnené výdavky, v oprávnenom období 08.08.2012 - 07.08.2012, resp. v lehote 30 dní po uplynutí oprávneného obdobia určeného na vrátenie rozdielu) a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len v konkurze.

3/ S poukazom na ustanovenie § 167f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), v zmysle ktorého na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a exekučné konanie už začaté by muselo byť zastavené, konštatoval, že neboli splnené podmienky, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

4/ Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vo veci vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že listom č. UVA-84/2018-3 zo dňa 10.01.2018 upovedomil povinného o začatí správneho konania, ktoré si prevzal dňa 10.01.2018, teda pred začatím konkurzu. Na rozdiel od účinkov konkurzu vyhláseného podľa 2. časti ZoKR, kedy sa podľa § 47 vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, pri konkurze vyhlásenom podľa 4. časti ZoKR sa podľa § 167e zastaví len súdne konanie. V uvedenom ustanovení nie je upravené zastavenie aj správneho konania a rovnako ani v ďalších ustanoveniach týkajúcich sa konkurzu vyhláseného podľa 4. časti ZoKR, teda oddlženia, nie je odkaz na primerané použitie ustanovení 2. časti ZoKR týkajúcich sa iných ako súdnych konaní. Z tohto dôvodu začaté správne konanie nebolo prerušené a Úrad vládneho auditu vydal dňa 19.02.2018 Rozhodnutie č. 186/1936/18/6. Keďže účastník konania nepodal voči nemu odvolanie, stalo sa dňa 08.03.2018 právoplatné a dňa 23.03.2018 nadobudlo vykonateľnosť. Úrad vládneho auditu je v zmysle § 3 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z. z.) správcom pohľadávky štátu. V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 374/2014 Z. z. verejnou pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Oprávnenému teda nemohla vzniknúť pohľadávka už v roku 2014, kedy „povinný nepreukázal použitie časti poskytnutého príspevku na oprávnené výdavky v oprávnenom období 08.08.2012 - 07.08.2012, resp. v lehote 30 dní po uplynutí oprávneného obdobia určeného na vrátenie rozdielu“ ako sa uvádza v napadnutom uznesení, ale až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť odvod za porušenie finančnej disciplíny.

5/ Mal za to, že jeho pohľadávka vznikla až dňa 08.03.2018, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, čo je po dátume vyhlásenia konkurzu (17.01.2018). Nakoľko vznikla až po rozhodujúcom dni, nemožno ju považovať za pohľadávku podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ktorá by mohla byť uspokojená vo vyhlásenom konkurze. Nesúhlasil ani s formuláciou o zbavení sa vo všeobecnosti všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti na základe dovtedy uzatvorených zmlúv, či záväzkov. Budúce pohľadávky, ktoré vznikli po rozhodujúcom dni a môžu byť uspokojené v konkurze sú upravené len v § 166a ods. 1 písm. b) a c) ZoKR. Účinky oddlženia teda nemajú dosah na tzv. pokonkurzné pohľadávky, ktoré nespadajú do uvedenej kategórie. Jeho (oprávneného) pohľadávka nie je budúcou pohľadávkou ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby ani pohľadávok upravených v uvedenom odseku § 166a ods. 1 písm. c) nakoľko nedošlo k vypovedaniu, prípadne odstúpeniu od zmluvy. Nespĺňa ani definície uvedené v § 166b ods. 1 ZoKR, keďže ju nemožno považovať za pohľadávku vylúčenú z uspokojenia, ani za nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 ZoKR. Pohľadávka oprávneného predstavuje tzv. pokonkurznú pohľadávku, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, a keďže nespadá do žiadnej z uvedených kategórií pohľadávok, mala by byť konkurzom nedotknutá. Tohto dlhu nemôže byť povinný zbavený uznesením o vyhlásení konkurzu. Podľa § 167h ods. 1 ZoKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, t. j. ku 17.01.2018. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.05.2018, prípadné exekučné konanie by postihlo majetok dlžníka, ktorý nepodlieha konkurzu, pretože bude postihovať majetok, ktorý mohol dlžník nadobudnúť, prípadne nadobudne po vyhlásení konkurzu a samotnom oddlžení. Rovnako v prípade začatia exekučného konania by nešlo o vymáhanie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, nakoľko pohľadávka oprávneného vznikla až 08.03.2018, teda ide o pohľadávku, ktorú nemožno považovať za pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze a tiež o pohľadávku, ktorá nespadá pod definíciu pohľadávok vylúčených z uspokojenia.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

10/ Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11/ Podľa § 167f ods. 2 prvá veta ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

12/ Podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZoKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

13/ Podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.

14/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka ju sudca vyhodnotil ako nedôvodnú.

15/ Kľúčovým tvrdením oprávneného bolo, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia, a až po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. V dôsledku uvedeného sa na ňu nevzťahujú ustanovenia ZoKR týkajúce sa nemožnosti viesť na ňu exekúciu. Rozhodujúce bolo preto posúdenie doby vzniku pohľadávky oprávneného a jej charakter, a teda či môže byť na základe rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v tejto veci, vymáhaná v exekúcii.

16/ Oddlženie povinného formou konkurzu bolo Okresným súdom Prešov v konaní povolené uznesením zo dňa 10.01.2018, sp. zn. 5OdK/3/2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 11/2018 dňa 16.01.2018.

17/ Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.05.2018 na základe exekučného titulu - rozhodnutia Úradu vládneho auditu, č. 186/1936/18/6 zo dňa 19.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2018. Ním bola povinnému v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy uložená povinnosť uhradiť odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 3 796,44 Eur a podľa § 31 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z.z. penále za porušenie finančnej disciplíny, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

18/ V napadnutom uznesení vyšší súdny úradník návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166a ZoKR) a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (§ 166c ZoKR). Oprávnený okrem iného namietol tú časť odôvodnenia, v ktorej vyšší súdny úradník uviedol, že dlžník sa oddlžením zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Sudca oprávnenému prisvedčil, že taký výklad právnej normy by znamenal, že sa dlžník zbavil akýchkoľvek záväzkov zo zmlúv (záväzkov) uzatvorených pred rozhodným dňom. Z ustanovení ZoKR však takéto úplné zbavenie sa dlhov, resp. záväzkov vo všeobecnosti nemožno vyvodiť.

19/ Povinnosť v exekučnom titule bola povinnému uložená za porušenie finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z.z.. V ustanovení § 31 ods. 1 citovaného zákona je definované čo sa považuje za porušenie disciplíny a v nasledujúcich odsekoch 3 až 6 sú uvedené následky za jej porušenie v podobe sankcií. Odvod a penále uložené povinnému exekučným titulom sú teda sankciami za porušenie finančnej disciplíny. Sankcia je podľa teórie práva považovaná za sekundárnu povinnosť, ktorá vzniká ako následok nesplnenia primárnej povinnosti. Vzhľadom na porušenie noriem verejného práva, medzi ktoré možno zaradiť aj zákon č. 523/2004 Z.z., ide o verejnoprávnu sankciu. Uvedená sankcia bola povinnému uložená v správnom konaní, ktoré sa podľa 4. časti ZoKR vyhlásením konkurzu pri oddlžení neprerušuje. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie (08.03.2018) vznikla pohľadávka oprávneného - odvod a penále predstavujúca peňažnú sankciu za porušenie finančnej disciplíny. K nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie došlo až po vyhlásení konkurzu na majetok povinného (17.01.2018). Oprávnený tak v sťažnosti správne tvrdil, že pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu na majetok povinného.

20/ Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov (§ 166e ods.2 ZoKR). Druhá skupina pohľadávok sú tie pohľadávky, ktoré sú nevymáhateľné ex lege a nesmú byť uspokojované (§ 166b ZoKR). Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky (§ 166e ods.4 ZoKR).

21/ Oprávnený tvrdil, že jeho pohľadávka je pokonkurznou pohľadávkou a nepatrí do žiadnej z kategórií pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, ani do kategórie pohľadávok vylúčených z uspokojenia. Súdom bolo ustálené, že pohľadávka priznaná exekučným titulom - odvod a penále za porušenie finančnej disciplíny vznikla po rozhodujúcom dni a že ju treba považovať za verejnoprávnu peňažnú sankciu. Prihliadnuc na charakter pohľadávky potom nemožno súhlasiť s tvrdením oprávneného, že sa na ňu nevzťahujú žiadne ustanovenia ZoKR vylučujúce jej nevymáhateľnosť.

22/ Medzi nevymáhateľné pohľadávky patria zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom (§ 166b ods. 1 písm. d/ ZoKR). Nerozhodné pritom je kedy bola pokuta alebo sankcia uložená. Podľa dôvodovej správy bola účelom ustanovenia o vylúčení niektorých nárokov z uspokojenia najmä snaha o to, aby v prípadoch, ak nie je dostatok majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok t.j. kauzálne nároky, nie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t.j. nejde o kauzálne nároky).

23/ V posudzovanom prípade bolo právne významnou skutočnosťou porušenie povinnosti, ktorá založila právo správneho orgánu (oprávneného) uložiť sankciu. Z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom sudca zistil, že povinnému bol poskytnutý príspevok na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Dohody č. 138/§49/2012/NP I-2/D/707 zo dňa 07.08.2012, ktorý mal použiť a preukázať jeho použitie na oprávnené výdavky v oprávnenom období (08.08.2012-07.08.2014), resp. v lehote 30 kalendárnych dní po uplynutí oprávneného obdobia určenej na vrátenie rozdielu medzi poskytnutým príspevkom a oprávnenými výdavkami. Finančnou kontrolou vykonanou na mieste a ukončenou zaslaním Správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 14.04.2016, doručenej 20.04.2016 bolo zistené porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z.. Povinný teda porušil svoju povinnosť - dodržiavať finančnú disciplínu v zmysle Dohody a zákona č. 523/2004 Z.z., ešte v roku 2014, pričom k zisteniu jej porušenia oprávneným orgánom došlo na základe kontroly v roku 2016. Povinný svoje povinnosti porušil ešte pred rozhodujúcim dňom, t.j. kalendárnym mesiacom v ktorom bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Okresný súd Prešov, ako konkurzný súd, dlžníka (povinného v exekučnom konaní) uznesením zo dňa 10.01.2018, sp. zn. 5OdK/3/2018, zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Oddlženie sa tak vzťahovalo aj na pohľadávku oprávneného, ktorá je predmetom tohto exekučného konania a po povolení oddlženia konkurznom nemožno na ňu ako nevymáhateľnú pohľadávku viesť exekúciu (§ 167f ods. 1, 2 ZoKR).

24/ Aj keď vyšší súdny úradník neposúdil pohľadávku oprávneného ako nevymáhateľnú v zmysle § 166b ods. 1 písm. d/ ZoKR, nemá jeho postup za následok nesprávne rozhodnutie, pretože v prejednávnej veci nie je možné rozhodnúť inak, ako návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, a to podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku.

25/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť podľa ustanovenia § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.