Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-344-2018.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Subarea
55Ek/344/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti povinnému: A. C.Ň., H.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX XX C. H. C., R. Č.B. C. S. XXX/XX, XXX XX F. - S., Č. Q. o vymoženie 312,33 EUR a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.02.2019 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Matejovom, so sídlom Štúrova 326/2, 958 01 Partizánske, pod sp. zn. 109EX 99/18 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.02.2018, vedeného pod sp. zn. 55Ek/344/2018, domáhal od povinného vymoženia 312,33 EUR na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vydaného pod č. 1710869317 dňa 10.08.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Matejova vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/344/2018 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2018:6118232757.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 109EX 99/18.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa, ktoré bolo dňa 28.12.2018 doručené povinnému. V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 312,33 EUR, o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.
4. Povinný podaním zo dňa 14.02.2019 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.02.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 08.03.2019. Prílohou podania bolo vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.02.2019 povinný uviedol, že žiada, aby bola exekúcia zastavená, pretože v období od 15.11.2015 do 30.04.2016 povinný vykonával činnosť ako dobrovoľník v DSS - zariadenie pre seniorov AUXILIUM, n.o.. Má za to, že za dané obdobie platil poistné za neho štát.
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotýka, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykonala u povinného dňa 10.08.2017 ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2016. Výsledkom bol nedoplatok. V mysle ustanovení zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení oprávnený vystavil na nedoplatok z RZ 2016 výkaz nedoplatok č. 1710869317 vo výške 312,33 EUR. Výkaz nedoplatkov bol povinnému doručovaný ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Oprávnený doručoval výkaz nedoplatkov na poslednú adresu oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností. Zásielka bola vrátená oprávnenému s označením - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle ust. § 17b ods. 5 zákona 580/2004 „ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Povinná v lehote do 15 dní odo dňa doručenia nepodala voči výkazu nedoplatkov námietky. Výkaz nedoplatkov č. 1710869317 nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2017 a vykonateľnosť dňa 06.11.2017 a je exekučným titulom. Oprávnený ďalej uvádza, že zo strany povinného nedošlo v lehote určenej výkazom nedoplatkov k úhrade pohľadávky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Dňa 13.11.2017 zaslal oprávnený povinnej predexekučnú výzvu na úhradu pohľadávky zo zdravotného poistenia vo výške 312,33 EUR. Zásielka bola doručovaná ako obyčajná listová zásielka. Vo výzve oprávnený žiadal platiteľa poistného o úhradu nedoplatku v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Zo strany povinného nedošlo k úhrade z nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2016 ani v dodatočnej lehote. Z uvedeného dôvodu, že povinný neuhradil svoju povinnosť dobrovoľne, oprávnený bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na záver svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený dodáva, že zo strany povinného nedošlo k oznámeniu skutočnosti, že vykonáva činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo riadne a včas. Ak by tak urobil oprávnený by to zohľadnil pri ročnom zúčtovaní a vydávaní výkazu nedoplatkov. K spomínanému oznámeniu zo strany povinného do dňa vykonávania ročného zúčtovania a ani v lehote na podanie námietok proti výkazu nedoplatkov nedošlo a preto sa platiteľom poistného nestal štát, ale povinný je považovaný za osobu podľa § 11 ods. 2 o zdravotnom poistení - samoplatcu. Skutočnosť, že povinná vykonávala činnosť pre neziskovú organizáciu bola oprávnenému doručená dňa 04.01.2019, t. j. po začatí exekučného konania. Oprávnený zároveň uvádza, že Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR opakovane potvrdil, že súdy v exekučnom konaní majú skúmať len formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Nie je v kompetencii exekučného súdu skúmať vecnú správnosť rozhodnutia, ktorého vykonanie sa navrhuje. Na základe námietok povinného môže súd skúmať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, relevancia skutočnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom sa končí nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v plnom rozsahu.
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno h) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
18. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
19. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
20. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
21. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
22. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 28.12.2018, čo potvrdil svojim podpisom na poštovej doručenke, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 29.12.2018, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 12.01.2019 (sobota). Vzhľadom na ust. § 121 ods. 4 CSP posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie, uplynul dňa 14.01.2019, t.j. najbližší pracovný deň. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 14.02.2019 vytvoril, podal na poštovú prepravu a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 18.02.2019 doručený súdnemu exekútorovi, t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
23. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
24. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (výkazu nedoplatkov). Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku (v námietkach) proti výkazu nedoplatkov, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinný mohol využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie námietok využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - výkazu nedoplatkov, ktorý nebol právoplatne zrušený. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul nebol zrušený. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.