Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/184/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v exekučnej veci oprávneného BERHAM, spol. s r.o. so sídlom Třemošná Doľany čp. 12 Česká republika právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KORABOVA & LOVICH s.r.o. <javascript:%20setItemName('blox/cms/sk/sak/ adv/osp/proxy/select/683710/display');> so sídlom Záborského č. 42 Bratislava proti povinnému V. T. nar. XX.X.XXXX bytom N. č. XXX v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Nemčíkovou so sídlom M.R. Štefánika č. 157/45 Rožňava pod EX 43/2012 o vymoženie 54 825,00 Kč s príslušenstvom o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 15.6.2015 č.k. 10Er/887/2010-68 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že exekúciu zastavuje. Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava z 21.7.2010 č.k. 1T/83/2010-166. Návrh na začatie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi 26.10.2010, na základe ktorého 28.2.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislava Laifera. Súd prvej inštancie uznesením z 20.4.2012 č.k. 10Er/887/2010-40 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril exekútorku JUDr. Andreu Nemčíkovú. Ďalej uviedol, že povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok podliehajúci exekúcii, pričom sa dlhodobo lieči na psychiatrii a vzhľadom na túto skutočnosť, nie je u neho v budúcnosti predpoklad, že sa zamestná a uhradí pohľadávku. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie a žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na vek povinného, ktorý zakladá predpoklad na zlepšenie jeho zdravotného stavu a zamestnanie sa, ako aj na to, že exekučným titulom mu bola priznaná náhrada škody spôsobenej úmyselnou trestnou činnosťou. Oprávnený mal za to, že povinný nedôvodne vopred špekulatívnym spôsobom vylučuje možnosť, že by si v budúcnosti zadovážil vyhovujúcu pracovnú činnosť adekvátnu jeho zdravotnému stavu. Oprávnený sa nazdával, že povinný pri vypracovaní návrhu na zastavenie exekúcie využil právne služby, a preto jeho tvrdená nemajetnosť nie je v súlade s jeho reálnou finančnou situáciou. Taktiež súdny exekútor nesúhlasil so zastavením konania z dôvodu nemajetnosti povinného z dôvodu, že momentálny stav povinného neumožňujúci uspokojenie pohľadávky oprávneného môže byť len dočasný. Súd prvého stupňa citoval § 57 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že nedostatok majetku musí byť dlhodobý a preukázaný šetrením exekútora. Vyjadrenie povinného o svojich majetkových pomeroch je len jedným zo spôsobov, akým exekútor zisťuje majetok povinného pri výkone exekúcie. Je len úlohou exekútora, aby pri zisťovaní majetku oprávneného postupoval účelne a efektívne. Exekútorka doposiaľ nemala za preukázanú takúto nemajetnosť povinného a oprávnený trval na pokračovaní exekúcie, pričom sa

stotožnil s jeho argumentáciou, že povinný je v produktívnom veku a v budúcnosti sa môžu jeho sociálne a majetkové pomery zmeniť. Súd preto zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal, aby sudca súdu prvej inštancie odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu na návrh povinného zastaví. Uviedol, že k návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný z dôvodu nedostatku majetku, sa vyjadril oprávnený s poukazom na vek povinného, ktorý zakladá predpoklad zlepšenia zdravotného stavu a zamestnanie sa. K uvedenému povinný poukázal, že oprávnený nie je lekár v odbore psychiatria, ktorý dokáže stanoviť prognózu vývoja diagnózy do budúcna. Zdôraznil, že diagnóza schizofrénia, ktorú povinnému diagnostikovali, nie je krátkodobým vírusovým ochorením, ale chronickým duševným ochorením. Ďalej povinný uviedol, že z vyjadrenia exekútora vyplýva nemožnosť uspokojenia pohľadávky, pričom oprávnený sa len nazdáva, že nemajetnosť povinného nie je v súlade s jeho reálnou finančnou situáciou. Zdanie sa dostatku majetku nie je podľa povinného zákonný dôvod na pokračovanie exekúcie, keď zo šetrenia majetkových pomerov exekútora vyplýva zjavný nedostatok. Preto aj súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Súdny exekútor nemá oprávnenie vyjadrovať závery a hypotézy do budúcna ohľadom majetkových pomerov povinného. V ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je dané oprávnenie exekútora ani iných účastníkov konania polemizovať o majetnosti resp. nemajetnosti povinného. Uvedené ustanovenie hovorí o nemajetnosti povinného v čase návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný bol názoru, že ak exekútor potvrdil nemajetnosť povinného v čase návrhu na zastavenie exekúcie, sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, pretože ďalšie pokračovanie exekúcie je neefektívne a zvyšuje zbytočné náklady. Zároveň poukázal na uznesenia Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline. Na základe uvedených skutočností považoval povinný za zjavné, že nemajetnosť na jeho strane tu je, čo je preukázané aj súdnym exekútorom. V zmysle uvedeného je podľa povinného splnená zákonná podmienka pre zastavenie exekúcie v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že má za to, že súd prvej išntancie pri rozhodovaní o zamietnutí zastavenia exekúcie úplne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a tie správne vyložil a odôvodnil. Ďalej k námietke povinného, že oprávnený nie je odborníkom v odbore psychiatria uviedol, že schizofrénia je vážne duševné ochorenie, no v súčasnosti je pomocou liekov porovnateľne liečiteľná ako iné vážnejšie telesné ochorenia. Preto je predpoklad, že povinný bude schopný aj s prihliadnutím na jeho vek, zabezpečiť si zamestnanie primerané jeho zdravotnému stavu aspoň na čiastočný úväzok. V súčasnosti je povinný poberateľom invalidného dôchodku a možno predpokladať, že v budúcnosti dôjde k zvýšeniu tohto dôchodku. Zároveň oprávnený podotkol, že samotný Exekučný poriadok neuvádza medzi dôvodmi zastavenia exekúcie zdravotný dôvod. Ďalej oprávnený poznamenal, že nemajetnosť povinného musí vychádzať zo šetrení súdneho exekútora a samotné vyjadrenie povinného je len jedným zo spôsobov šetrenia. Súdny exekútor ako nestranný a nezávislý orgán skúma majetkovú situáciu povinného v každom štádiu exekučného konania a prihliada na to, či sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pričom berie zreteľ aj na to, či v najbližšej dobe možno očakávať zmenu majetkových pomerov povinného. Súdna exekútorka v tomto prípade vyjadrila svoj nesúhlas so zastavením exekúcie vzhľadom na to, že momentálny stav povinného neumožňujúci uspokojenie pohľadávky oprávneného je len dočasný. Oprávnený poukázal na profil povinného na sociálnej sieti Facebook v časti práca a vzdelanie, v ktorej uvádza, že pracuje pre spoločnosť L & G armierungen, Eisenleger manager Zürich, Switzerland. V závere odvolania oprávnený upriamil pozornosť súdu na charakter vymáhanej pohľadávky. Exekučným titulom je trestný rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/83/2010, ktorým bol povinný uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a ktorým súd zaviazal povinného nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Povinný pritom dobrovoľne neuhradil ani časť spôsobenej škody.Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby sudca súdu prvej inštancie odvolaniu povinného nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu. Oprávnený si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania 76,38 eura vrátane 20 % DPH.

5. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného zotrval na svojich odvolacích dôvodoch.

6. Oprávnený v duplike zotrval na argumentoch prezentovaných vo vyjadrení k odvolaniu a poukázal na skutočnosť, že povinný bol od začatia exekučného konania viackrát zamestnaný, čo vylučuje jeho tvrdenia o nemožnosti sa zamestnať z dôvodu existencie chronickej duševnej choroby.

7. Podaním z 15.6.2016 oznámil oprávnený súdu prvej inštancie, že povinný bol v období od 7.3.2016 do 18.3.2016 na základe pracovnej zmluvy zamestnaný u zamestnávateľa spoločnosti PERSOnica s.r.o., IČO: 48 225 223, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina na pracovnej pozícii operátor výroby, pričom pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj zo strany bývalého zamestnávateľa povinného prostredníctvom e-mailu zo dňa 24.5.2016. Na základe elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni poverená súdna exekútorka zistila, že povinný bol od 23.5.2016 vedený ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa spoločnosti AktivPersonal SK s. r. o., IČO: 44 878 095, so sídlom Marka Aurélia 2942/2, Trenčín. S poukazom na aktuálne informácie zistené v priebehu exekúcie oprávnený navrhol, aby ich príslušný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci zohľadnil.

8. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že odvolaniu nemožno v celom rozsahu vyhovieť.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, v zmysle § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní. 11. Podľa § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani zrušenie.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo 26.10.2010, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Rožňava z 21.7.2010 č.k. 1T/83/2010-166, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.7.2010. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 28.2.2011 poverenie na výkon exekúcie.

15. Povinný podal 28.8.2013 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je liečený na psychiatrii na diagnózu schizofrénia, kde nie je predpoklad vyliečenia sa. Vzhľadom k tomu, že je invalid postihnutý duševnou chorobou, mal za to, že nie je predpoklad nájsť si adekvátnu prácu so mzdou, prostredníctvom ktorej by mohol svoj dlh splatiť. Ďalej povinný uviedol, že jeho dávky od štátu sú vo výške 72 eur, čo potrebuje na lieky. Poukázal na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a na základe vyššie uvedeného mal za zrejmé, že nemá dostatok finančných prostriedkov ani na úhradu trov exekúcie. Preto žiadal exekúciu zastaviť.

16. Súdna exekútorka podala 10.10.2013 na základe výzvy súdu správu o stave exekučného konania, v ktorej oznámila, že aj napriek skutočnosti, že aktuálny stav povinnému neumožňuje exekútorke vykonanie úkonov, na základe ktorých by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, sa domnieva, že tento stav je iba dočasný, keďže povinný je fyzickou osobou. Preto so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasila. Ďalej uviedla, že v rámci ďalšieho postupu bude v konaní pokračovať osobnými návštevami povinného za účelom vykonania súpisu jeho hnuteľných vecí a zároveň bude sledovať, či má nejaké príjmy, ktoré by bolo možné exekučne postihovať. Ani nadobudnutie iného majetku v budúcnosti nepovažovala za vylúčené. Iné dôvody zastavenia exekúcie

jej neboli známe. V ďalšom súdna exekútorka uviedla, že vykonala osobné návštevy povinného, pri ktorých bolo zistené, že v dome, kde mal bývať, sa nik nenachádzal. Obyvatelia obce sa vyjadrili, že povinný s najväčšou pravdepodobnosťou nepracuje, požičiava si na živobytie a ťažko vracia požičané. K vykonaniu súpisu bez prítomnosti povinného súdna exekútorka nepristúpila, z dôvodu nehospodárnosti postupu, keďže mala za to, že pri pohľade na „biedny dom“, v ktorom by mal povinný bývať, nebol predpoklad, že by sa v ňom mohli nachádzať veci s primeranou hodnotou vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke. Navyše tu videla riziko, že by rodičia povinného, ktorým patrí predmetný dom, podali návrh na vylúčenie vecí z vykonávania exekúcie. Ako ďalej exekútorka uviedla, pri ďalšom pokuse o vykonanie súpisu bolo zistené, že povinný sa v domácnosti nenachádza a v domácnosti sa nenachádzajú veci, ktoré by patrili povinnému. Preto súpis ani osobnú prehliadku nebolo možné vykonať. V závere vyjadrenia súdna exekútorka skonštatovala, že povinnému je od decembra 2012 vyplácaný invalidný dôchodok. V prospech oprávneného bola prikázaná zrážka z dôchodku, avšak zrážky z dôvodu nízkej sumy dôchodku nebolo možné vykonať.

17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

20. Citované ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia, teda či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez preskúmania rozhodujúcich skutočností nemôže exekúciu zastaviť.

21. V citovanom ustanovení je tiež zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

22. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

23. V predmetnej veci súdna exekútorka podala rozporuplné vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na jednej strane uviedla, že majetkové a zárobkové pomery povinného niekoľkokrát preverovala, a to aj osobnými návštevami u rodičov povinného, s ktorými tento býva a zistila pritom, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Taktiež uviedla, že povinný poberá invalidný dôchodok, z ktorého však z dôvodu jeho nízkej sumy nemožno vykonávať zrážky. Na strane druhej však skonštatovala, že i keď aktuálny stav majetkových pomerov povinného neumožňuje vymáhanie pohľadávky oprávneného, ide o dočasný stav, ktorý sa môže v budúcnosti zmeniť, a preto vyjadrila vôľu pokračovať v osobných návštevách povinného a sledovaní, či povinný nenadobudne nejaké príjmy.

24. K tomuto odvolací súd dodáva, že úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Pre rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného sú rozhodujúce majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Z tohto dôvodu sa vyčkávanie súdnej exekútorky na zmenu pomerov povinného a opakované vykonávanie úkonov za účelom ich zisťovania javí ako nehospodárne, neúčelné a dochádza tým k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie. Ak by k zmene pomerov povinného nedošlo, v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného by sa povinnosť náhrady trov exekúcie súdnej exekútorky v konečnom dôsledku preniesla na oprávneného.

25. Z pripojeného exekútorského spisu zn. EX 43/12 vyplýva, že súdna exekútorka v rámci exekúcie vykonala rozsiahle šetrenie majetku povinného lustráciou v peňažných ústavoch Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností ako aj osobnými návštevami v mieste bydliska povinného za účelom zistenia vlastníctva a vykonania súpisu hnuteľných vecí povinného. Zo šetrení súdnej exekútorky ako aj z oznámení povinného vyplýva, že povinný trpí psychickým ochorením (schizofréniou), kvôli ktorému dlhodobo nie je zamestnaný. Odvolací súd z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že za obdobie od októbra 2016 do októbra 2018 bol povinný zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, avšak vždy len krátke obdobie (niekoľkých dní, resp. týždňov). Jedná sa o spoločnosť FORSE s. r. o., IČO: 47360691, Jesenského 21, Bardejov (obdobie zamestnania povinného od 2.11.2016 - 11.11.2016); spoločnosť Berto sk, s.r.o., IČO: 45278156, Hlavná 1, Vysoká pri Morave (obdobie zamestnania povinného od 25.11.2016 - 14.12.2016); spoločnosť Renewal Agency s. r. o., IČO: 46175679, Pri štepnici 1, Bardejov (obdobie zamestnania povinného od 3.4.2017 - 12.4.2017); spoločnosť EDYMAX Europe s.r.o., IČO: 44498152, Hurbanova 21, Bardejov (obdobie zamestnania povinného od 29.5.2017

- 22.6.2017) a spoločnosť Slovak People s.r.o., IČO: 36749681, Račianska B, Bratislava (obdobie zamestnania povinného od 4.12.2017 - 18.2.2018). Povinný poberá invalidný dôchodok v úhrnnej výške 184,40 eura.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v súdenej veci nesporne preukázané, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný a teda neexistuje žiaden jeho majetok postihnuteľný exekúciou, preto súd prvej inštancie nepostupoval správne ak návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 a exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

27. K odvolacej námietke oprávneného, že povinný na svojom profile na sociálnej sieti uvádza, že je zamestnaný v spoločnosti L & G armierungen, Eisenleger manager Zürich, Switzerland, túto námietku súd považoval za irelevantnú, nakoľko informácie uvedené na tejto sociálnej sieti nemajú pre konanie na súde žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu a zároveň z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že povinný v súčasnosti nie je zamestnaný, ani pre uvedenú spoločnosť nepracoval.

28. Podľa § 396 ods. 1, ods. 2 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

29. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou rozhodol odvolací súd o trovách konania tak, že úspešnému povinnému ich náhradu nepriznal, nakoľko tento si ich neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by mu nejaké vznikli.

32. O trovách súdneho exekútora rozhodne súd prvej inštancie podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 .