Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/116/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, 916 26 Považany, IČO: 36 322 202, právne zast. JUDr. Daniela Trajteľová, advokátka, Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 o zaplatenie sumy 191. 175,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/279/2013-365 zo dňa 10. apríla 2018 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/279/2013-365 zo dňa 10. apríla 2018 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd žalobu, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 191.175,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od podania žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 17.12.2013 až do zaplatenia. V odôvodnení uviedol, že v konaní nebola sporná tá skutočnosť, že pred Okresným súdom Nitra sa viedlo súdne konanie pod sp.zn. 16C/136/2011, v ktorom bola žalobcom spoločnosť LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica, ktorú v ňom právne zastupoval žalovaný, u ktorého advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Peter Kočička. Aj pôvodným žalobcom v tomto konaní bola vyššie uvedená spoločnosť, ktorá následne, po podaní žaloby postúpila pohľadávku, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 na nového žalobcu B & B PARTNERS, s. r. o., Považany.

2. Súdne konanie vedené pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 16C/136/2011 bolo právoplatne skončené rozsudkom dňa 05.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2013 a vykonateľnosť dňa 05.04.2013. Žalobcovi v tomto súdnom konaní, a to spoločnosti LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica bol priznaný proti Slovenskej republike - Ministerstvo financií SR nárok na zaplatenie sumy 106.698,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.01.2005 do zaplatenia. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR dňa 24.10.2013 zaplatilo sumu uloženú mu vyššie uvedeným rozsudkom na účet právneho zástupcu žalobcu, a teda v prejednávanej veci na účet žalovaného. Žalovaný prijatú sumu 191.175,32 Eur (istinu + úroky priznané vyššie uvedeným rozsudkom) uhradil dňa 10.01.2014 spoločnosti LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica.

3. Súd najskôr v konaní skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie pohľadávky, ktorá mala na neho prejsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi ním a pôvodným žalobcom dňa 17.12.2013 (ďalej Zmluva), a to z dôvodu, že len platný právny úkon môže viesť k zmene v osobe

veriteľa. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia č.k. 64Cb/279/2013-182 zo dňa 27.01.2016, ktorým vyhovel návrhu, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil súčasný žalobca. Z jeho obsahu vyplýva, že súd nie je pri rozhodovaní o zmene účastníka konania oprávnený skúmať platnosť Zmluvy, preto podľa vtedy platného ust. § 92 ods.3, veta prvá OSP v znení účinnom do 30.06.2016 posudzoval len to, či žalobca preukázal prevod práv a povinností, ktorý je formálno-právnou skutočnosťou majúcou podľa hmotného práva za následok ich prevod. V štádiu rozhodovania o zmene žalobcu nebol súd oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo aj z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Vzhľadom na to, že nebol oprávnený hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, a teda Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi spoločnosťou LUX- INVEST a.s. Banská Bystrica ako pôvodným žalobcom a súčasným žalobcom dňa 17.12.2013, pretože by šlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej, z dôvodu splnenia procesných podmienok návrhu na zmenu účastníka vyhovel.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol aj to, že ak nie je Zmluva o postúpení pohľadávok (ďalej len Zmluva) určitým a zrozumiteľným právnym úkonom tak, ako to má na mysli § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, je povinný ex offo zisťovať, či postúpená pohľadávka je v Zmluve dostatočne identifikovaná a individualizovaná, a teda určitá, čo Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2013 nespĺňa. Jej predmet je špecifikovaný tak, že sa postupuje celá pohľadávka postupcu z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania, čo vyplýva z jej čl. I. bod 1, pričom jej predmetom je tiež postúpenie súčasti tejto pohľadávky spočívajúcej vo výške 191.175,32 Eur, ktorú súčasť od dlžníka Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR zinkasoval žalovaný. Zároveň je v nej uvedené, že ak by táto časť pohľadávky bola posudzovaná už ako osobitná pohľadávka voči žalovanému, postúpila sa celá táto pohľadávka voči žalovanému s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami aj trovami konania tak, ako to vyplýva z čl. I. bod 2 Zmluvy.

5. Súd bol toho právneho názoru, že z textu tejto listiny nie je možné jasne poznať, aká konkrétna a určitá pohľadávka proti žalovanému má byť postúpená. Z textu tejto listiny nie je jasne poznateľné ani právny dôvod vzniku pohľadávky proti žalovanému, prečo má byť táto pohľadávka súčasťou pohľadávky z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR a prečo je postupovaná pohľadávka proti žalovanému ako dlžníkovi, keď postupovaná bola pohľadávka z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR. Pohľadávka, ktorá mala byť pohľadávkou proti žalovanému bola postúpená ako súčasť pohľadávky proti dlžníkovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR.

6. Súd ďalej poukázal na definíciu súčasti veci, ktorou je podľa jeho názoru to, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Uviedol tiež, že zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky špecifikovali predmet Zmluva tak, že ak by táto časť pohľadávky bola posudzovaná už ako osobitná pohľadávka voči žalovanému, postupuje sa týmto celá táto pohľadávka voči žalovanému s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania.

7. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že ak Zmluva o postúpení pohľadávky mala byť uzavretá a podpísaná dňa 17.12.2013, t.j. v čase, kedy konanie vedené pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 16C/136/2001 bolo už právoplatne skončené, pričom nič na tomto závere nemení ani prípadné dovolacie konanie, keďže dovolanie bolo prípustné len proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal, je nesporné, že k tomuto dňu 17.12.2013 už postupca vedel, že výška pohľadávky z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR je právoplatným rozhodnutím súdu priznaná v sume istiny 106.698,82 Eur spolu s 9% - ným úrokom z omeškania z tejto sumy ročne od 01.01.2005 do zaplatenia a vedel aj to, že žalovaný ako právny zástupca postupcu prijal od dlžníka - Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií SR sumu 191.175,32 Eur, keď zmluvné strany v čl. III. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky deklarovali, že postupcu k postúpeniu pohľadávky/pohľadávok uvedených v čl. I Zmluvy vedie finančná nespôsobilosť zaplatiť súdne poplatky, napr. za žalobu podanú dnešného rána na vymoženie sumy uvedenej v čl. I ods.2 a touto žalobou mala byť práve žaloba, o ktorej sa vedie toto súdne konanie.

8. Súd mal tiež za to, že ak Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 17.12.2013 a v tento istý deň bola súdu doručená aj žaloba v prejednávanej veci, pričom zmluvné strany v Zmluve o postúpení

pohľadávky konštatovali, že táto žaloba mala byť na súd doručená pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky. Postupca a cez osobu konateľa aj postupník, keďže konateľ postupníka bol právnym zástupcom žalobcu pri podaní žaloby, na základe ktorej je toto súdne konanie vedené, mali dostatok informácií k tomu, aby v prípade, ak mienili postúpiť pohľadávku proti žalovanému ako dlžníkovi, túto určito identifikovali osobou dlžníka, právnym dôvodom a výškou.

9. Súd prvej inštancie neakceptoval tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 10.04.2018 o tom, že stranám Zmluvy bolo zrejmé, čo je jej predmetom a že spolu so žalobou je pohľadávka určite a zrozumiteľne špecifikovaná, pričom cez interpretačné pravidlá výkladu vôle v spojení s výsluchom osoby konajúcej za postupcu je možné dovodiť obsah právneho úkonu, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie nestačí, že postupcovi a postupníkovi, ktorý Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvárajú je jasné, akú pohľadávku mienia postúpiť, ak to nie je poznateľné z textu listiny a ak takýto ich prejav vôle vzbudzuje dôvodné pochybnosti o obsahu Zmluvy u tretích osôb.

10. Uviedol tiež, že každá Zmluva, a teda aj Zmluva o postúpení pohľadávky je právnym úkonom, preto musí spĺňať všeobecné zákonné požiadavky o to viac, že zákon pre ňu vyžaduje písomnú formu a zmyslom posúdenia jej platnosti je aj to, aby sa vylúčilo, že by mohol byť dlžník v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie Zmluvy o postúpení pohľadávky. Účelom je aj posúdenie, že právo bude súdom priznané aktívne legitimovanému subjektu. To bol dôvod, pre ktorý súd musel ex offo skúmať, či sú splnené predpoklady pre singulárne právne nástupníctvo na strane žalobcu z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a rovnako bolo zákonným prostriedkom procesnej obrany žalovaného namietať neplatnosť úkonu postúpenia pohľadávky.

11. Súd prvej inštancie dospel po posúdení obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky k záveru, že táto je postihnutá absolútnou neplatnosťou, na ktorú musí prihliadať ex offo, preto je irelevantné, kedy žalovaný takýto prostriedok procesného útoku uplatnil, pričom ho uplatnil už v duplike, a teda v rámci sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácie súdneho konania včas. Z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky dospel súd k záveru, že žalobca v konaní svoju aktívnu legitimáciu nepreukázal.

12. Zároveň súd v odôvodnení poukázal aj na to, že nebol dôvod na vyhovenie návrhu žalovaného, aby súd konanie pre nedostatok procesnej subjektivity pôvodného žalobcu zastavil, keď súd právoplatným rozhodnutím vyhovel návrhu, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu, spoločnosti LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica vstúpila spoločnosť súčasného žalobcu. Vyhodnocovať nedostatok podmienok konania v tomto štádiu konania ex post nebolo možné. Rovnako nebolo potrebné vylúčiť vec na samostatné konanie, keďže takýto návrh žalovaného nebol konkretizovaný, ktorá vec má byť na samostatné konanie vylúčená a žalovaný ani na pojednávaní dňa 10.04.2018 na otázku súdu, aká konkrétna vec a teda nárok má byť vylúčený na samostatné konanie, nešpecifikoval.

13. K tvrdeniam žalobcu v podaní zo dňa 02.11.2017 súd uviedol, že návrhu žalobcu, aby vzhľadom na zásadu koncentrácie konania neprihliadal na novoty žalovaného uvedené v jeho podaní zo dňa 01.08.2017, keď súdne konanie začalo dňa 17.12.2013 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a súd žalovanému žalobu doručoval až dňa 04.05.2017 s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a na pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, na čo žalovaný reagoval a na ktoré vyjadrenie žalovaného reagoval aj žalobca, pričom ich súd poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods.1 v nadväznosti na jeho postup v súlade s § 167 ods.4 sa zo strany žalovaného nejedná o novoty, preto súd na túto argumentáciu žalobcu neprihliadol.

14. Záverom poukázal na to, že pokiaľ právny zástupca žalobcu oznámil súdu podaním zo dňa 09.04.2018, že na pojednávanie dňa 10.04.2018 zabezpečí prítomnosť ním navrhovaného svedka S. X., hoci mal súd o takomto návrhu upovedomiť vopred, rovnako ako aj protistranu, čo vyplýva z § 197 CSP, nie jeden deň pred termínom pojednávania nevyhovel, pretože žalobca nesplnil zákonnú podmienku včasného upovedomenia súdu a protistrany a takýto dôkaz na pojednávaní nevykonal a ani ho vykonať nemienil.

15. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie. Ako dôvody odvolania uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považoval záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za nesprávny najmä vo svetle celého priebehu tohto konania. Žalobca sa stal stranou sporu na základe rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013, ktorej uzavretie malo za následok prechod práv a povinností z postupcu, a to pôvodného žalobcu - LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica na postupníka. Argumentácia súdu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu pri určení postupovanej pohľadávky je preto v rozpore so skutočnosťou. Súd nedôsledne preskúmal a nesprávne interpretoval jej obsah v časti jej predmetu - popisu postupovaných pohľadávok, následkom čoho jeho záver o údajnej neurčitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky neobstojí. Žalobca bol toho názoru, že predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je vymedzený dostatočne, určite a zrozumiteľne, pretože pohľadávka, ktorá je postupovaná je identifikovaná dostatočne, a to ako peňažné plnenie v konkrétnej výške istiny a je uvedený aj pôvod peňažných prostriedkov sume vo výške 191.175,32 Eur, ktorú od dlžníka, a to Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií SR zinkasovala spoločnosť žalovaného.

16. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu, že nie je jasne poznateľné zo Zmluvy, aký je právny dôvod vzniku pohľadávky proti žalovanému, pretože právne posúdenie je vecou súdu. Strany v spore majú len povinnosť skutkových tvrdení, nie tvrdení právnych, pričom ani z hmotného práva nie je možné vyvodiť, že by pre platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo nevyhnutné uvádzať nejaký konkrétny právny dôvod jej vzniku. Ani odkaz na definíciu súčasti veci súdom prvej inštancie nie je právne relevantný, pretože túto definíciu nie je v prejednávanej veci možné aplikovať, keďže peňažná pohľadávka, o ktorú v konaní ide, nie je vecou. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 118 OZ, podľa ktorého pohľadávka medzi veci nepatrí, ale má povahu práva na určité plnenie.

17. Uviedol tiež, že z obsahu Zmluvy je zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo postúpiť celú pohľadávku v pôvodne uplatňovanej výške, ako je špecifikovaná v čl. I bod 1 Zmluvy, samozrejme podmienkou by bolo preukázanie existencie takejto vyššej pohľadávky napr. výsledkom dovolacieho konania, prípadne ďalšieho konania na súdoch nižších stupňov po vrátení veci Najvyšším súdom SR na ďalšie konanie. K vymedzeniu pohľadávky vo výške 191.175,32 Eur ako súčasti pohľadávky uvedenej v ods.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca poukázal na to, že v tomto odseku 1 je popísaná pohľadávka voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR v sumách vyšších. V Zmluve sa pritom jasne, určite a zrozumiteľne uvádza, že predmetnú sumu 191.175,32 Eur zinkasovala od dlžníka - Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií SR práve spoločnosť žalovaného spolu s popisom ďalších skutkových okolností, ktoré identifikáciu pohľadávky umožňujú.

18. Odvolateľ vytýka súdu, že sa nezaoberal tým, či údajnou absolútnou neplatnosťou nemohla byť postihnutá len niektorá časť Zmluvy, pričom jej zvyšok obsahu by obstál ako platný a účinný právny úkon, a to najmä s poukazom na vymedzenie predmetu Zmluvy v čl. I ods.2, kde je jednoznačne obsiahnutý charakter postupovanej pohľadávky, a to peňažná pohľadávka vo výške 191.175,32 Eur, ako aj popis ďalších skutkových okolností ako pôvod peňažného plnenia. Zmluvné strany vzhľadom na to, že právne posúdenie prináleží konajúcemu orgánu prejavili vôľu, eventuálne teda vymedzili predmet Zmluvy ako pohľadávky voči dvom rôznym dlžníkom. Nič v takomto vymedzení však nespôsobuje neurčitosť Zmluvy o postúpení pohľadávky a už vôbec nie súdom zjavne konštatovanú neurčitosť Zmluvy ako celku.

19. Žalobca zároveň namietal zásadné porušenie jeho práva na spravodlivý proces a porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď sám nebol pôvodným podávateľom žaloby, ale do konania vstúpil neskôr na základe právoplatného rozhodnutia o pripustení zmeny v subjekte žalobcu, pričom z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako aj Civilného sporového poriadku jednoznačne vyplýva, že ak nastala právna skutočnosť, že došlo k prevodu práv, pričom musí ísť o prevod alebo prechod práve tých práv alebo povinností, o ktorých sa koná, súd zmenu žalobcu pripustí. Súdu prvej inštancie preto muselo byť pre prijatie takéhoto rozhodnutia zrejmé, že boli kumulatívne splnené zákonné podmienky vrátane preukázanie existencie kvalifikovanej, platnej a účinnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok prevod práva.

20. Žalobca predložil dôkazy o existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práva alebo povinností tvoriacich predmet konania, pričom súd bol oprávnený skúmať, či prevzatie dlhu je platné a či spôsobujú skutočne zamýšľané právne účinky. Takéto rozhodnutie v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd preto pripustí zmenu na strane žalobcu len v prípade, ak sa existencia takejto kvalifikovanej právnej skutočnosti preukáže. Pritom aj súd v rozsudku v bode 22 odôvodnenia výslovne konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 191.175,32 Eur titulom vyplatenia prijatého plnenia, pričom po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva, a to uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 a žalobcom sa stala obchodná spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., Považany.

21. Neobstojí preto argumentácia súdu uvedená v bodoch 25 až 27 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia o rozlišovaní medzi skúmaním splnenia procesných a hmotnoprávnych podmienok, pretože ak by Zmluva o postúpení pohľadávky mala byť právnym úkonom absolútne neplatným, už pri rozhodovaní o návrhu na zmenu žaloby by takémuto procesnému návrhu nebolo vyhovené, pretože by absentoval dôkaz o existencii zákonom požadovanej kvalifikovanej právnej skutočnosti, ktorá zamýšľaný účinok spôsobí. Absolútne neplatný právny úkon by totiž nemohol spôsobiť vôbec žiadne právne účinky a v takom prípade by spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., Považany označená ako postupník nemohla nadobudnúť vôbec žiadne postúpené práva a povinnosti, nielen tie, ktoré sa týkali konania vedeného v prejednávanej veci. Súd by v takom prípade ani nemohol procesne rozhodnúť o zmene žalobcu na základe absolútne neplatnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože by nemohol prijať záver, že by bolo preukázané, že nastala právna skutočnosť spôsobujúca prevod alebo prechod práv alebo povinností, a to z toho dôvodu, že Zmluva by bola absolútne neplatným právnym úkonom práve z dôvodu neurčitosti jej predmetu postupovanej pohľadávky. Pritom Zmluva bola skúmaná čo do obsahu a formy nielen súdom prvej inštancie, ale aj súdmi vyšších inštancií, a to dokonca opakovane. V tejto súvislosti poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie na str. 4, ktoré vydal dňa 27.01.2016 a ktorým vyhovel návrhu na zmenu žalobcu. Sám súd konštatoval, že zistil, že postupca na postupníka postúpil na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 17.12.2013... a mal preukázané, že došlo k prevodu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z pôvodného navrhovateľa na obchodnú spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., Považany..., a teda nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva.

22. Je preto neprípustné, aby v ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie tvrdil absolútnu neplatnosť tej istej zmluvy, keď dôvody absolútnej neplatnosti ex offo skúmal už pri rozhodovaní o návrhu na zmenu žalobcu. Takýmto postupom súdu došlo k negácii princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, keď pri posudzovaní absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky nastal zásadný vnútorný rozpor. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

23. Dňa 15.06.2018 bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica doplňujúce podanie žalobcu k odvolaniu. Poukázal v ňom na závažný negatívny dopad rozhodnutia súdu prvej inštancie na obchodovanie s pohľadávkami Slovenskej republiky, kedy by, pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, drvivá väčšina zmlúv o postúpení pohľadávok bola postihnutá neplatnosťou. K neurčitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 s ohľadom na absenciu uvedenia právneho dôvodu jej vzniku uviedol, že uvádzanie právneho dôvodu v takejto zmluve nevyžaduje žiadne zákonné ustanovenie. Vyjadrenie právneho dôvodu je obtiažne a mohlo by byť zmätočné, pretože stačí mnohokrát uviesť len faktúry a vo faktúrach ani nie je možné riadne definovať právny dôvod plnenia, jediným zrejmým právnym dôvodom vzniku pohľadávky v prejednávanej veci voči žalovanému bola náhrada škody spôsobená trestným činom sprenevery. Postupca aj postupník mali dôvod sa domnievať, že žalovaný si prisvojil cudzie peňažné prostriedky, ktoré mu boli zverené, pričom neboli oprávnení takýto právny dôvod vyjadriť v Zmluve, keďže na takéto konštatovanie sú príslušné iné štátne orgány. Požiadavku na vyjadrenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky v Zmluve o postúpení pohľadávky tak považoval žalobca za nezákonnú.

24. Nesúhlasil ani s názorom súdu, že pohľadávka musí byť priamo zo Zmluvy identifikovateľná aj nezúčastnenou treťou osobou, keďže takýto názor ide nad rámec zákonných ustanovení. Súdu prvej inštancie pritom unikol fakt, že Zmluva uvádza, že vymáhaná pohľadávka bola žalovaným zinkasovaná, čo si vie overiť aj tretia osoba. Takýmto postupom súdu došlo k neprimeranému obmedzeniu zmluvnej voľnosti a ním vydaným rozhodnutím bola popretá predvídateľnosť rozhodovania, keď súd povolil vstup

žalobcu do konania na základe Zmluvy, ktorú neskôr vyhlásil za absolútne neplatnú. Ak takouto bola, nemal sa žalobca ako postupník nikdy stať účastníkom súdneho konania. Sú tak podľa jeho názoru dané dôvody na to, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil v zmysle návrhu žalobcu vyjadrenom v jeho odvolaní.

25. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie aj žalovaný podaním zo dňa 06.08.2018. Rozhodnutie súdu považoval za vecne správne, preto ho navrhol potvrdiť. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové hodnotiace úsudky a nepoukázal na takú právnu argumentáciu, ktorá by mala za následok zmenu argumentácie súdu obsiahnutej v odôvodnení jeho rozhodnutia. Súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a na jeho základe použil zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu. V rozhodnutí uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svojej rozhodnutie založil a ktoré sa týkajú skutkovej, ako aj právnej stránky. Bol toho názoru, že odvolateľovi nevzniklo právo domáhať sa plnenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky, preto súd správne žalobu o zaplatenie sumy zamietol, keďže skutkový stav bol vo veci vymedzený obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013.

26. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že postúpená pohľadávka, jej právny dôvod vzniku a výška nie sú v konaní sporné. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017 nerobil spornou otázku, že dňa 24.10.2013 bolo na jeho účet pripísané finančné plnenie predstavujúce prisúdenú istinu s príslušenstvom v konaní sp.zn. 16C/136/2001 vedenom na Okresnom súde Nitra, čo neznamená, že by špecifikácia nároku v replike zo dňa 23.06.2017, ktorý žalobca považuje za nesporný, bola totožná s predmetom konania, ako bol tento vymedzený v žalobnom návrhu zo dňa 16.12.2013. V žalobe uviedol žalobca ako jej hlavný skutkový dôvod neposkytnutie pokynu, súhlasu, či poverenia žalobcu s prijatím prisúdeného finančného plnenia na účet žalovaného. Neuviedol žiadnu právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, ktorá by zodpovedala popísanému skutkovému stavu. V texte repliky zo dňa 23.06.2017 žalobca novo zadefinoval predmet konania, ktorý stotožnil s dovtedajším predmetom konania ako nespornú pohľadávku a poukázal na § 526 oprávňujúci právneho nástupcu pôvodného žalobcu v pozícii postupníka žiadať to isté plnenie, čo uplatnil voči žalovanému postupca v pozícii pôvodného žalobcu.

27. Žalovaný nepovažoval nárok uplatnený pôvodne postupcom voči nemu za totožný s nárokom postúpeným Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 na postupníka tak, ako to tvrdí žalobca v replike. Namietal, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka spôsobilá na postúpenie, pretože táto zanikla skôr, ako bola postúpená. V zmysle zásady nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má nenastali účinky postúpenia, t.j. zmena subjektu na strane veriteľa. 28. V čl. I. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky je zadefinovaná pohľadávka tvoriaca predmet dovolacieho konania sp.zn. 16C/136/2001 Okresného súdu Nitra a v čl. I bod 2 je zadefinovaná splatná a veriteľovi - LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica už dňa 24.10.2013 vyplatená pohľadávka, ktorú žalobca označil ako súčasť celkovej pohľadávky uvedenej v čl. I/1 Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom v čase podpisu Zmluvy už táto pohľadávkou byť nemohla, lebo zanikla plnením dlžníka, a to Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom financií SR podľa § 559 v spojení s § 567 ods.2 Obč. zák. Žalovaný v čase plnenia dlžníkom, Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom financií SR dňa 24.10.2013 konal nesporne v mene a na účet pôvodného žalobcu - LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica podľa § 31 a nasl. OZ, takže táto časť pohľadávky v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky už neexistovala, a preto nemohla byť ani postúpená.

29. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017 uviedol skutkové informácie a listinné dôkazy, napr. splnomocnenie zo dňa 11.01.2010, ktoré ho oprávňovalo prijímať plnenie za zastupovaného mandanta, e-mailovú správu J. X. zo dňa 10.07.2013 o neexistencii účtu, z ktorých je možné bez výkladových problémov ustáliť, že žalovaný bol oprávnený priznané plnenie prijať s účinkami zániku dlhu.

30. Nie je bez významu pre právne posúdenie zisteného skutkového stavu z hľadiska kritérií dobrých mravov, že žalovaný preukázal vlastné zištné záujmy postupcu - manželov X. na úkor G.. H., ktoré sa však nepodarilo naplniť, pričom žaloba mala byť jedným z donucovacích prostriedkov, ako získať dispozíciu s finančnými prostriedkami.

31. Ušlo pozornosti účastníkov Zmluvy o postúpení pohľadávky, že predmet žaloby zo dňa 17.12.2013 nie je totožný s pohľadávkou zadefinovanou v čl. I. bod 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože táto už neexistovala. Predmetom žaloby zo dňa 17.12.2013 je úplne iný nárok, napr. na vyúčtovanie prijatého plnenia v rámci vzájomného vzťahu advokát - klient. Predmetom postúpenej pohľadávky podľa čl. I. bod

2 Zmluvy o postúpení pohľadávky je pohľadávka vo vzťahu LUX-INVEST a.s. k Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR.

32. Podľa názoru žalovaného je preto za daného stavu po vstupe postupníka do konania, ktorý vymedzil nové skutkové okolnosti prípadu jeho postavenie iné než v pôvodnej žalobe, preto je potrebné považovať tieto jeho tvrdenia za novú žalobu.

33. Súd v štádiu rozhodovania o návrhu na povolenie zmeny strany sporu na strane žalobcu neskúma hmotnoprávne aspekty - dôvody singulárnej sukcesie, preto pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keďže postúpená pohľadávka zanikla splnením, navrhol žalovaný alternatívne žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keďže súd nepovažoval za vhodný postup vylúčením veci na nové samostatné konanie. Žalovaný tiež nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože ho so žalobcom neviaže žiaden vzťah vyplývajúci z hmotného práva. Žalobca ako postupník nikdy nebol skutočným nositeľom tvrdeného subjektívneho práva tak, ako nebol žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti.

34. Žalovaný dňa 10.01.2014 zaplatil priznané plnenie vo vzťahu advokát - klient na účet postupcu, čím došlo k zániku dlhu - pohľadávky z tohto vzťahu.

35. K absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a jej určitosti a zrozumiteľnosti, ako aj Oznámenia s poukazom na § 37 žalovaný uviedol, že porovnaním textu Oznámenia a Zmluvy o postúpení pohľadávky je možné zistiť, že tieto sa po obsahovej stránke nezhodujú. Vo vzťahu k dlžníkovi bola vyslaná správa o tom, že sa jedná o pohľadávku vo vzťahu dlžník SR-MF SR a veriteľ LUX-INVEST a.s., pričom v čl. I/2 Zmluvy o postúpení pohľadávky je pohľadávka v sume 191.175,32 Eur vymedzená ako osobitná pohľadávka voči žalovanému. Keďže autorom Oznámenia bola strana postupníka, sú námietky žalovaného voči neurčitosti vymedzenia postúpenej pohľadávky v oznámení zo dňa 17.12.2013 možné a je ich potrebné vykladať z titulu absolútnej neplatnosti v prospech žalovaného a na ťarchu postupníka v tom význame, že dlžník mohol dlh splniť aj postupcovi. Z textu Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to najmä jej špecifikácie nie je možné ani výkladom odstrániť vytýkaný defekt neurčitosti, pretože nie je zrejmé, kedy by sa mala stať časť pohľadávky v sume 191.175,32 Eur samostatnou v kombinácii s formuláciou uvedenou v predchádzajúcej vete, v ktorej sa tá istá časť pohľadávky označuje ako súčasť pohľadávky uvedenej v bode I/1.

36. Žalovaný sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o postúpení pohľadávky vykazuje znaky neurčitosti a zmätočnosti, a to aj pri formulácii úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky vrátane úhrady nákladov za zaplatený súdny poplatok. Podstatná námietka žalovaného je však tá, že pohľadávka, ktorá tvorila predmet konania 16C/136/2001 zanikla zaplatením dňa 24.10.2013 a v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 17.12.2013 už neexistovala, preto ju nebolo možné ako neexistujúcu pohľadávku postúpiť.

37. Argumentáciu žalobcu v otázke neodôvodneného spájania dôsledkov procesného postupu súdu podľa § 92 ods.3 OSP pre hmotnoprávne posúdenie dôvodnosti a zákonnosti žaloby o zaplatenie považoval žalovaný za jednostrannú a neudržateľnú argumentáciu, keďže nie je možné podmieňovať posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky/prevzatia dlhu posudzovaním skutočností spôsobujúcich procesný prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich hlavný predmet konania.

38. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku. Uviedol v nej, že záver súdu prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu z dôvodu údajného nedostatku vecnej legitimácie nového žalobcu odvodiac túto skutočnosť od jeho záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 je v totálnom rozpore s jeho skôr prijatým právnym záverom o tom, že k prevodu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z pôvodného navrhovateľa na žalobcu došlo a že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva, čo žalobca vytýkal už v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa s dotknutou časťou textu Zmluvy, ktorá popisovala predmet postúpenia zaoberal už priamo v uznesení zo dňa 27.01.2016, ktorým bola zmena žalobcu pripustená a jasne rozlišoval v tom, že boli postupované jednak pohľadávky voči dlžníkovi SR - MF SR a jednak pohľadávky voči žalovanému. Podľa názoru žalobcu dôvody absolútnej neplatnosti súd z úradnej povinnosti skúma v každom okamihu konania a ak by mala byť ním citovaná časť zmluvného textu neurčitá, nemohol prijať záver o tom, že došlo k prevodu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, neobstojí preto argumentácia poukazovaním na to, že vo všeobecnosti súdy

v prípade návrhu na zmenu účastníka konania neskúmajú zmenu právneho nástupníctva z hľadiska hmotného práva. 39. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu len kopíruje svoje skoršie právne názory, avšak nereflektuje na komplexnú argumentáciu žalobcu v odvolaní, v ktorej poukazoval na to, že v čl. I ods.2 Zmluvy je jednoznačne obsiahnutý charakter postupovanej pohľadávky, ako aj jej výška s popisom ďalších skutkových okolností, ako je napr. pôvod peňažného plnenia. Nesúhlasil s tým tvrdením žalovaného, že predmetom postúpenej pohľadávky podľa čl. I/2 je pohľadávka vo vzťahu LUX-INVEST a.s. a SR-MF SR, pretože predmetom postúpenia bol aj samostatný nárok voči žalovanému tak, ako to vyplýva z čl. I. bod 2 Zmluvy.

40. Zotrval na tom, že súd nesprávne právne posúdil súčasť pohľadávky ako súčasť veci práve z dôvodu, že na túto vec aplikoval definíciu súčasti veci podľa § 120 ods.1 OZ, ktorú nie je možné v prejednávanej veci aplikovať. Zotrval preto na svojom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a navrhol jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

41. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný na výzvu súdu vyjadrenie elektronicky, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 01.10.2018. Uviedol v ňom, že vníma námietky žalobcu ako jeho legitímny vyjadrovací prostriedok nesúhlasu s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Keďže sú uvádzané žalobcom opakovane, nie je potrebné zvlášť na ne reagovať. Žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové hodnotiace úsudky, ktoré by neboli súdu a stranám sporu známe z doterajšieho konania a ktoré by zásadným spôsobom mohli ovplyvniť vecnú preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

42. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

43. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11. 01. 2010 splnomocniteľ LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica, ktorý bol pôvodným žalobcom v tomto súdnom konaní a v mene ktorého v tom čase konal p. X. splnomocnil žalovaného, aby ho najmä vo veci o zaplatenie 1 767 011,88 Eur s prísl. vedenej pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 16C 136/2001 ním ako žalobcom proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava titulom náhrady škody zastupoval, resp. obhajoval vo všetkých právnych veciach pred súdmi, orgánmi štátnej správy, verejnej moci a tretími osobami, vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy, žiadosti, sťažnosti, opravné prostriedky a vzdával sa ich, navrhoval vykonanie a doplnenie dôkazov, pristúpenie ďalších účastníkov, pripravoval zmluvy a iné právne podania, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, nazeral do súdnych spisov, prípadne iných spisov a robil z nich výpisy, odpisy a fotokópie, alebo požiadal súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, vykonával všetky ďalšie úkony s vecou súvisiace, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie dal v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, Správneho poriadku, a to vyslovene i advokátskym koncipientom splnomocnenca.

44. Podľa výpisu z Obchodného registra LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica.....

45. Okresný súd Nitra v uvedenej právnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C 136/2001-1688 zo dňa 05. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 04. 2013 a vykonateľnosť dňa 05. 03. 2014. Uložil ním žalovanému povinnosť zaplatiť LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica sumu 106 698,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z nej od 01. 01. 2005 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

46. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyplatilo suma 191 175,32 Eur na číslo účtu žalovaného dňa 24. 10. 2013, ktorý túto skutočnosť v konaní potvrdil.

47. Dňa 20. 11. 2013 uzatvorila spoločnosť LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica so Všeobecnou úverovou bankou, a. s., Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibinis účtu.

48. Žalobca vyzýval žalovaného na vyplatenie prijatého plnenia písomnými výzvami zo dňa 21. 11. 2013 a 27. 11. 2013.

49. Dňa 26. 11. 2013 žalobca žalovanému odvolal všetky udelené splnomocnenia na zastupovanie a taktiež zrušil všetky mandátne zmluvy s ním uzatvorené.

50. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný dňa 10. 01. 2014 uhradil na bankový účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., ktorého majiteľom je spoločnosť LUX-INVEST, a. s., Banská Bystrica sumu 191 175,32 Eur.

51. Dňa 17. 12. 2013 spoločnosť LUX-INVEST, a. s. Banská Bystrica ako pôvodný žalobca v tomto súdnom konaní a tiež ako postupca a nový žalobca ako postupník uzatvorili v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v písomnej forme Zmluvu o postúpení pohľadávky.

52. Podľa čl. I. bod 1 Zmluvy je predmetom zmluvy postúpenie celej pohľadávky postupcu postupníkovi z titulu náhrady škody voči Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava tak, ako táto pohľadávka bola uplatnená v pôvodnej výške 27 010 253,90 Sk (896 576,18 Eur), neskôr ustálenej na 1 767 011,88 Eur (53 233 000,-- Sk) s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01. 01. 2005 do zaplatenia v konaní na Okresnom súde Nitra, č. k. 16C 136/2001, o ktorej sa koná v súčasnosti v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k. 9Co 115/2012-1775 zo dňa 24. 01. 2013. Je z neho zrejmé, že sa postupuje celá pohľadávka s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania.

53. Podľa článku I. bod 2 Zmluvy je predmetom zmluvy postúpenie aj súčasti celej pohľadávky uvedenej v odseku 1 tejto zmluvy, spočívajúcej v sume vo výške 191 175,32 Eur, ktorú od dlžníka uvedeného v odseku 1 tohto článku zinkasovala právnická spoločnosť Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461. Ak by táto časť pohľadávky uvedenej v odseku 1 tohto článku bola posudzovaná už ako osobitná pohľadávka voči Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, postupuje sa týmto celá táto pohľadávka voči uvedenému dlžníkovi Lion Law Partners s. r. o. s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania.

54. Vyplýva z neho aj to, že postupca nemal ku dňu uzatvorenia Zmluvy dostatok informácií o právnej povahe, štruktúre (či a v akej časti ide o istinu, úroky, či trovy pohľadávky uvedenej v odseku 1 tohto článku) a nakladaní s touto sumou uvedeným dlžníkom Lion Law Partners s. r. o., ktorý ako bývalý právny zástupca ho o nej opomenul riadne informovať, aj mu túto vyplatiť.

55. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013 spoločnosť LUX-INVEST, a. s. Banská Bystrica, za ktorú konal predseda predstavenstva S. X., žalovanému oznámila, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2013 bola postúpená celá pohľadávka spoločnosti LUX-INVEST, a.s. z titulu náhrady škody voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava tak, ako táto pohľadávka bola uplatnená v konaní na Okresnom súde Nitra, č. k. 16C 136/2001, o ktorej sa koná v súčasnosti v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k. 9Co 115/2012-1775 zo dňa 24. 01. 2013 v prospech nadobúdateľa - postupníka B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, 916 26 Považany. Postúpená bola celá pohľadávka s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania. Postúpená bola taktiež časť pohľadávky vo výške 191 175,32 Eur, ktorú zinkasovala právnická spoločnosť Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 s tým, že zinkasované finančné prostriedky vo výške 191 175,32 Eur nepreviedol dovtedy žalovaný v prospech spoločnosti LUX-INVEST, a.s., po doručení oznámenia má plniť už na účet postupníka.

56. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

57. Podľa ods. 2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

58. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

59. Podľa § 118 ods.1 cit. zák. predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

60. Podľa § 120 ods.1 súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

61. Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

62. Podľa § 369 ods. 2 zák. č. 513/19991 Zb. Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

63. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

64. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti, a to aj s prihliadnutím na rozsah a obsah žalovaným podaného odvolania, pričom uvádza, že na doplňujúce podanie žalobcu k jeho odvolaniu, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.06.2018 nemohol odvolací súd prihiadnúť, pretože bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dopĺňa odvolací súd nasledujúce skutočnosti.

65. Jedným z podstatných tvrdení žalobcu v odvolaní bola nesprávna interpretácia obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 v časti jej predmetu súdom prvej inštancie, čo bol dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti z dôvodu neurčitosti predmetu postupovanej pohľadávky súdom prvej inštancie a tiež jeho konštatovanie, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanej veci nepreukázal.

66. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že sa stal stranou sporu na základe v poradí tretieho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodoval o zmene účastníkov tohto konania, keď o pripustení zmeny na strane žalobcu na základe ním doručeného návrhu podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodol súd opakovane až rozhodnutím zo dňa 27.01.2016, ktoré sa stalo právoplatným až za účinnosti Civilného sporového poriadku tak, že mu vyhovel a účastníkom konania na strane žalobcu sa namiesto spoločnosti LUX-INVEST a.s. stala spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., Považany.

67. Odvolací súd zistil, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcu LUX-INVEST a.s. na zmenu účastníka konania na strane žalobcu zo dňa 27.01.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/175/2016-200 zo dňa 30.06.2016, právoplatnosťou ktorého sa spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., Považany stala stranou tohto konania, pričom nič na jej postavení nezmenilo ani dovolanie podané žalovaným, ktoré Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Obdo/5/82017-230 zo dňa 20.03.2017 odmietol. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že predpokladom pre vyhovenie návrhu v zmysle § 92 ods.2 a 3 OSP je preukázanie formálnych podmienok, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinností doterajšieho účastníka konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania a napokon, že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť namiesto doterajšieho navrhovateľa. V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie uvedených predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu len z hľadiska ich možností (spôsobilostí) vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod práva na iného. Posúdenie toho, či k prevodu alebo k prechodu práva skutočne došlo je vyhradené až rozhodnutím vo veci samej pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka konania.

68. Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu žalobcu na zmenu účastníka vyhovel nesporne vyplýva, že sa síce prípustnosťou zmeny žalobcu na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zaoberal, avšak len v tých súvislostiach, či ňou nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod žalobcom tvrdeného práva, či návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podal ten, na koho práva prešli, teda osoba na tento úkon legitimovaná, či návrh obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a či spoločnosť žalobcu preukázala, že ku skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva došlo až po začatí tohto súdneho konania.

69. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vydal dňa 27.01.2016 a ktorým vyhovel návrhu na zmenu žalobcu nevyplýva tak, ako to tvrdil žalobca v ním podanom odvolaní to, že by bol súd okrem toho, že zisťoval, či bol podaný zo strany pôvodného žalobcu návrh na rozhodnutie súdu o zmene žalobcu, pretože sa jedná o procesné nástupníctvo, ku ktorému nedochádza zo zákona a súd sa ním bez návrhu len z úradnej povinnosti a či postupca na postupníka postúpil na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 17.12.2013 pohľadávku, a teda, či nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva aj to, či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného reálne existuje alebo či podľa žalobcom uvedenej právnej skutočnosti takéto právo na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené. Právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinností účastníka konania je aj Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená v písomnej forme v zmysle § 524 a nasl. OZ.

70. Jediným dôvodom skúmania súdu prvej inštancie v tom štádiu konania bolo to, aby zistil, či nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá podľa právnych predpisov nemôže mať za následok prevod a ani prechod práv alebo povinností a či táto právna skutočnosť skutočne reálne nastala, a teda či Zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne uzatvorená, či mala písomnú formu a či ju zmluvné strany podpísali, a teda či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktoré v konaní ide a nie hodnotenie právnych úkonov z hľadiska ich platnosti.

71. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu v ním podanom odvolaní, že by bol býval súd prvej inštancie už v čase rozhodovania o jeho návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu bol býval oprávnený skúmať, či je Zmluva o postúpení pohľadávky platným právnym úkonom z hľadiska jej obsahových náležitostí a či skutočne spôsobuje zamýšľané právne účinky.

72. Je potrebné zdôrazniť aj to, že pravdivým nie je ani to tvrdenie žalobcu, že súd by nemohol v čase rozhodovania o zmene na strane žalobcu rozhodnúť procesne, ak by bola Zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatnou, pretože by inak nemohol prijať záver o tom, že bolo preukázané, že nastala právna skutočnosť spôsobujúca prevod alebo prechod práv alebo povinností, keď Civilný sporový poriadok a predtým ani Občiansky súdny poriadok neumožňovali a ani neumožňujú súdu prvej inštancie akýmkoľvek spôsobom hmotnoprávne posudzovať právny úkon - v prejednávanej veci Zmluvu o postúpení pohľadávky - ako právnu skutočnosť z iného, ako procesnoprávneho dôvodu a takúto zmluvu vyhodnocovať čisto na základe posudzovania splnenia formálnych predpokladov existencie právnej skutočnosti. To bol dôvod, pre ktorý túto Zmluvu o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie a ani súdy vyššej inštancie čo do obsahu neskúmali. Konštatovali len, aký bol jej obsah bez toho, že by ho boli akýmkoľvek spôsobom právne hodnotili inak, než z procesného hľadiska. Znamená to, že Zmluvu o postúpení pohľadávky posudzovali len podľa podmienok stanovených v § 92 ods.2 a 3 OSP, resp. § 80 CSP, pričom mali za preukázané, že k prevodu pohľadávky síce došlo, a teda nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva tak, ako to uvádza vo svojom odvolaní a cituje z rozhodnutia aj žalobca, avšak právnu skutočnosť, ktorou bola Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 17.12.2013 z pohľadu hmotnoprávnej úpravy nehodnotili.

73. Tvrdenie žalobcu v ním podanom odvolaní, že zo záverov súdu prvej inštancie nebadať žiadnu polemiku ani pochybnosť o určitosti vymedzenia predmetu Zmluvy a postupovanej pohľadávky a ani jeho záver, že by mal súd za preukázané, že postupovaná bola práve tá pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania je pravdivé, pretože určitosťou vymedzenia predmetu Zmluvy a postupovanej pohľadávky ako ani tým, že by mal súd za preukázané, že postupovaná bola práve tá pohľadávka, ktorej úhrada je predmetom tohto konania sa súd prvej inštancie nemal žiaden zákonný dôvod v tom čase sa zaoberať. Preukázanie existencie Zmluvy o postúpení pohľadávky ako právnej skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv a povinností medzi pôvodným a novým žalobcom ešte neznamená, že by takýto

právny úkon, akým je v prejednávanej veci Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2013 nemohol byť právnym úkonom absolútne neplatným.

74. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým tvrdením žalobcu, že by bol súd prvej inštancie povinný skúmať dôvody absolútnej neplatnosti ex offo už pri rozhodovaní o návrhu na zmenu žaloby, a to s odkazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho bode 31, keď v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia poukazoval súd prvej inštancie len na tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 10.04.2018 ohľadom toho, že dlžník nemá kompetenciu skúmať pravosť alebo platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, ak mu postúpenie oznámi postupca, s ktorým tvrdením sa súd prvej inštancie nestotožnil. Vyslovil preto názor, že ak Zmluva o postúpení pohľadávky vyžaduje pre svoju platnosť zo zákona písomnú formu, musel súd túto podmienku vyhodnotiť. To, že je Zmluva o postúpení pohľadávky postihnutá absolútnou neplatnosťou, čo je pre právne nástupníctvo na strane žalobcu z pohľadu hmotnoprávnej úpravy relevantné, posudzoval až potom, ako rozhodol o zmene na strane žalobcu, a to vo vzťahu k uplatnenému vyjadreniu zo strany žalovaného v rámci procesnej obrany a s prihliadnutím na dodržanie sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania. Podľa názoru súdu nie je možné podmieňovať posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky posudzovaním skutočností spôsobujúcich procesne prevod práv alebo povinností, ktoré tvoria hlavný predmet konania.

75. Nie je možné hovoriť ani o negácii princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, keď súd prvej inštancie vo svojich rozhodnutiach o návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania nikdy nevyslovil právny názor, že postúpenie pohľadávky bolo platné a účinné a že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky prešli na nadobúdateľa platne a účinne všetky práva a povinnosti s takto postúpenou pohľadávkou spojené.

76. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu ohľadom ďalšieho ním uvádzaného dôvodu, že Zmluva je platným právnym úkonom z dôvodu určitosti a jednoznačnosti jej predmetu uvedeného v jej čl. I. bod 1 a 2, keď z obsahu tohto článku jednoznačne nevyplýva, aká pohľadávka, v akej výške bola na žalobcu prevedená.

77. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky nie je jednoznačne zrejmá vôľa zmluvných strán postúpiť celú pohľadávku v pôvodne uplatňovanej výške špecifikovanej v čl. I. bod 1. Zmluvy tak, ako to žalobca tvrdil a nie je zrejmé ani jej presné vymedzenie, keď pohľadávka vo výške 191.175,32 Eur je určená žalobcom ako súčasť pohľadávky uvedenej v ods.1, čl. I. Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je v čl. I. bod 1. popísaná vo vyššej sume ako pohľadávka voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií SR. Aj suma 191.175,32 Eur uvedená v čl. I., bod 2 Zmluvy, ktorú zinkasovala od dlžníka, Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom financií SR práve spoločnosť žalovaného je pohľadávkou podmienenou, preto z prejavenej vôle zmluvných strán vymedziť predmet zmluvy ako rôzne pohľadávky voči dvom rôznym dlžníkom neurčitosť Zmluvy o postúpení pohľadávky bez ďalšieho spôsobuje.

78. Z obsahu čl. I. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej v súlade s § 524 a nasl. vyplýva, že zmluvné strany mali vôľu postúpiť celú pohľadávku, ktorú mal postupca - spoločnosť LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií SR Bratislava tak, ako bola uplatnená a neskôr ustálená na sumu 1.767.011,88 Eur v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra č.k. 16C/136/2001, o ktorej sa koná v dovolacom konaní vedenom proti rozsudku Krajského súdu Nitra č.k. 9Co/115/2012-1775 zo dňa 24.01.2013 s úrokom z omeškania 9% ročne od 01.01.2005 do zaplatenia s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami a trovami konania.

79. Faktom je, že v čase postúpenia tejto tzv. celej pohľadávky vo výške 1.767.011,88 Eur bola pohľadávka vymedzená v čl. I. bod 2 sumou 191.175,32 Eur priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod č.k. 16C/136/2001 potvrdeného rozhodnutím krajského súdu, na základe ktorého ju aj Ministerstvo financií SR Bratislava ako dlžník postupcovi, a to spoločnosti LUX-INVEST a.s. na základe právoplatných rozhodnutí súdov na účet právneho zástupcu postupcu, ktorým bola na základe riadne udelenej plnej moci v tom čase nesporne spoločnosť žalovaného, uhradilo.

80. Vychádzajúc z obsahu plnomocenstva zo dňa 11.01.2010 udeleného postupcom žalovanému a naň nadväzujúcej e-mailovej správy J. X. zo dňa 10.07.2013 o neexistencii účtu, tieto listiny oprávňovali

žalovaného prijímať plnenie za zastupovaného mandanta a za postupcu ako klienta prijímať aj finančné prostriedky, ktoré patrili výlučne postupcovi s tým, že následne bol žalovaný povinný tieto finančné prostriedky uhradené mu na jeho účet Ministerstvom financií SR poukázať bezhotovostným spôsobom, prípadne odovzdať v hotovosti postupcovi, ktorému boli rozhodnutím súdov priznané.

81. V čase, kedy postupca postupoval celú pohľadávku v sume 1.767.011,88 Eur, z ktorej bola len časť vo výške 191.175,32 Eur právoplatne judikovaná, už suma 191.175,32 Eur pohľadávkou postupcu nebola, aj keď môže byť predmetom dovolacieho konania vo vzťahu k veci sp. zn. 16C 136/2001 právoplatne skončenej na Okresnom súde Nitra. Pôvodný žalobca tak nemohol postupovať celú pohľadávku v sume 1.767.011,88 Eur, keď pohľadávku v takejto výške ani voči Slovenskej republike MF SR a ani voči žalovanému už nemal. Navyše v čase postupovania uvedenej pohľadávky už Ministerstvo financií SR dlžníkom postupcu, a to ani sumy 1.767.011,88 Eur a ani sumy 191.175,32 Eur, nebolo. Predmetom postúpenia preto ani jedna z uvedených pohľadávok spôsobilá na postúpenie nebola.

82. Žalobca v odvolaní tvrdil, že pohľadávka nie je vecou, ale má povahu práva na určité plnenie, preto je v Zmluve o postúpení pohľadávky čl. I ods.2 pojem súčasť pohľadávky uvedený správne a je potrebné ho interpretovať vzhľadom na kontext a vôľu zmluvných strán, pričom ho nie je možné stotožniť s pojmom súčasť veci tak, ako je definovaný v § 120 ods.1 OZ.

83. Slovné vyjadrenie postúpenej pohľadávky uvedené v článku I. bod 2 Zmluvy, okrem jeho vyjadrenia sumou tak, že sa jedná o „postúpenie súčasti pohľadávky uvedenej v odseku 1" je potrebné vykladať nielen v zmysle § 118 tak, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť aj práva na plnenie, ktoré zákon označuje ako pohľadávky, ale ak sám žalobca použil v Zmluve pojem „ súčasť pohľadávky", pričom pojem „súčasť" sa nachádza len v ust. § 120 ods. 1 a myslí sa ňou všetko, čo podľa povahy patrí k veci a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila, je treba tento pojem vyložiť tak, že zmluvné strany považovali sumu 191 175,32 Eur jednoznačne za súčasť celej pohľadávky identifikovanej v článku I. bod 1 Zmluvy, rozlíšenou len výškou sumy. Inak pri prevode práva na plnenie, ktoré zákon nazýva postúpením pohľadávky platí, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a práva s ňou spojené tak, ako to vyplýva z § 121 ods. 3 OZ. Zákon presne vymedzuje, čo je príslušenstvom pohľadávky, nie však čo je jej súčasťou. Vo vzťahu k dlžníkovi to znamená, že sa v čl. I. bod 1 a 2 Zmluvy jedná len o tú istú pohľadávku veriteľa LUX-INVEST, a. s., ktorú si uplatnil v súdnom konaní pred Okresným súdom Nitra vo vzťahu k Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej republiky, pretože vo vzťahu k žalovanému LUX-INVEST, a. s. veriteľom nebol.

84. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čl. I, bod 2 Zmluvy zmluvné strany dohodli, že predmetom postúpenia je súčasť pohľadávky uvedenej v ods.1 tejto zmluvy, t.j. súčasť sumy 1.767.011,88 Eur vo výške 191.175,32 Eur, ktorú od dlžníka uvedeného v ods.1 tohto článku, a teda od Ministerstva financií SR zinkasoval žalovaný, avšak len za podmienky, že by táto časť pohľadávky tvoriacej aj sumu 1.767.011,88 Eur bola posudzovaná už ako osobitná pohľadávka voči žalovanému, t.j. len vtedy by sa postupovala celá táto pohľadávka, ktorú žalobca deklaroval ako pohľadávku voči dlžníkovi Lion Law Partners s.r.o. s akýmkoľvek príslušenstvom, úrokmi, sankciami, ako aj trovami konania. Z obsahu prvej vety bodu 2 tak vyplýva, že postupca opakovane postupuje sumu 191.175,32 Eur napriek tomu, že táto istá suma je subsumovaná už v sume 1.767.011,88 Eur uvedenej v čl. I. bod 1 Zmluvy.

85. Ak sa v článku I. ods. 2 Zmluvy pohľadávka vo výške 191 175,32 Eur vymedzuje podmienečne ako osobitná pohľadávka voči žalovanému, tak vo vzťahu k dlžníkovi sa jedná o nejasnú, neurčitú a nezrozumiteľnú formuláciu, ktorá je nielen s poukazom na § 120 OZ, ale aj § 118 nezrozumiteľná.

86. V článku I. bod 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky je pohľadávka v sume 191.175,32 Eur splatná a veriteľovi už dňa 24. 10. 2013 aj vyplatená. Sám žalobca ju pritom označil za súčasť celkovej pohľadávky uvedenej v článku I. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky napriek tomu, že v čase podpisu Zmluvy už nemohla byť pohľadávkou, lebo zanikla plnením dlžníka Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Navyše žalovaný v čase plnenia dlžníkom Slovenskou republikou - Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 24. 10. 2013 konal podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka nesporne v mene a na účet pôvodného žalobcu, preto bol oprávnený priznané plnenie prijať s účinkami zániku dlhu, avšak len voči spoločnosti LUX-INVEST, a. s. Táto časť pohľadávky teda v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky reálne ako pohľadávka pôvodného žalobcu neexistovala, preto nemohla byť ani postúpená.

87. Z vymedzenia predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky a špecifikácie pohľadávky nie je možné ani výkladom odstrániť neurčitosť, pretože nie je zrejmé, kedy by sa mala časť pohľadávky v sume 191 175,32 Eur považovať za samostatnú v kombinácii s formuláciou uvedenou v predchádzajúcej vete, v ktorej sa táto istá časť pohľadávky označuje ako súčasť pohľadávky uvedenej v článku I. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky, pritom prvá veta článku I. bod 2 Zmluvy definuje tú istú pohľadávku ako súčasť a nasledujúca veta ako podmienenú samostatnú časť pohľadávky so samostatným právnym osudom.

88. Takto označenú pohľadávku nie je možné posudzovať ani ako osobitnú pohľadávku postupcu, a to spoločnosti LUX-INVEST a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorý postavenie dlžníka vo vzťahu k spoločnosti LUX-INVEST a.s. nemohol mať, pretože medzi ním a žalobcom žiaden záväzkový vzťah veriteľ - dlžník neexistoval. Nebol ani v žiadnom vzťahu s Ministerstvom financií SR, ktorý bol dlžníkom postupcu, a nie žalovaného. Veriteľ Slovenská republika - MF SR preto nemal žiaden legitímny dôvod plniť svoju povinnosť judikovanú súdnymi rozhodnutiami žalovanému z iného dôvodu, ako na účet advokáta, ktoré bolo miestom plnenia oznámeným mu žalovaným tak, ako to vyplýva aj z e- mailovej správy zo dňa 10.07.2013. Zo strany Ministerstva financií SR, ktorý bol dlžníkom postupcu sa tak nejednalo o plnenie v prospech žalovaného, ale v prospech postupcu a to aj preto, že medzi postupcom a žalovaným existoval len vzťah mandanta a mandatára, pričom na jeho základe vzniklo žalovanému len právo na odmenu za ním vykonané zastupovanie v súdnom konaní č.k. 16C/136/2001, v ktorom pôvodného žalobcu zastupoval. Predmet postúpenia obsiahnutý v druhej vete ods.2 čl. I. Zmluvy je z uvedených dôvodov nezrozumiteľný a nejasný.

89. Z obsahu oboch odsekov čl. I. Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré tvoria jej predmet tak jednoznačne nevyplýva, aká bola vôľa zmluvných strán, keď túto zmluvné strany prejavili natoľko nezrozumiteľným spôsobom, že jej zmysel nie je možné zistiť ani výkladom. Predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je natoľko nedostatočne špecifikovaný, že ho nie je možné jednoznačne individualizovať, pritom vzbudzuje pochybnosti, o akú pohľadávku vlastne ide a aký je predmet plnenia svojou výškou, osobami dlžníkov a aj právnym dôvodom, keď postupca postupoval v ods.1 pohľadávku na náhradu škody, ktorú vo vzťahu k svojmu pôvodnému dlžníkovi Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií SR v tom čase a v takej výške, akú deklaroval v ods.1 čl. I. Zmluvy ani nemal a táto neexistovala už ani vo výške, ktorú uviedol v ods.2, čl. I. Zmluvy, keďže zanikla tým, že ju veriteľ dlžníkovi, ktorým bol nesporne len postupca pripísaním celej sumy vo výške 191.175,32 Eur na účet žalovaného, avšak v prospech postupcu tak, ako to deklarovali aj súdne rozhodnutia, ktorými bola táto suma právoplatne judikovaná, splnil.

90. Odvolateľ vytýkal súdu, že sa nezaoberal tým, či údajnou absolútnou neplatnosťou nemohla byť postihnutá len niektorá časť Zmluvy, pričom jej zvyšok obsahu by obstál ako platný a účinný právny úkon, a to najmä s poukazom na vymedzenie predmetu Zmluvy v čl. I ods.2, kde je jednoznačne obsiahnutý charakter postupovanej pohľadávky, a to peňažná pohľadávka vo výške 191.175,32 Eur, ako aj popis ďalších skutkových okolností ako pôvod peňažného plnenia. Zmluvné strany vzhľadom na to, že právne posúdenie prináleží konajúcemu orgánu prejavili vôľu, eventuálne teda vymedzili predmet Zmluvy ako pohľadávky voči dvom rôznym dlžníkom. Nič v takomto vymedzení však nespôsobuje neurčitosť Zmluvy o postúpení pohľadávky a už vôbec nie súdom zjavne konštatovanú neurčitosť Zmluvy ako celku.

91. Keďže z predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky nie je zrejmé, kedy by sa mala stať časť pohľadávky v sume 191.175,32 Eur samostatnou v kombinácii s formuláciou uvedenou v predchádzajúcej vete, v ktorej sa tá istá časť pohľadávky označuje ako súčasť pohľadávky uvedenej v čl. I. bod 1, je aj táto časť čl. I ods.2 ako predmet Zmluvy nejasná a neučitá, pričom ju ani nie je možné pri posudzovaní celého predmetu Zmluvy od čl. I. bod 1 oddeliť od čl. I ods.2 Zmluvy a posudzovať ju samostatne.

92. Tá skutočnosť, že sa o zvyšnej časti sumy, aj to len v rozdiele medzi sumou 1.767.011,88 Eur s prísl. a sumou 191.175,32 Eur (žalobu podal postupca v súdnom konaní č.k. 16C/136/2001 o zaplatenie sumy 1.767.011,88 Eur s prísl.) vedie na Najvyššom súde SR dovolacie konanie nezbavuje postupcu práva takúto pohľadávku opätovne v rozsahu, v ktorom mu bude v dovolacom konaní, prípadne v ďalších súdnych konaniach priznaná a stane sa jej oprávneným majiteľom, postúpiť.

93. V konečnom dôsledku žalovaný sumu poukázanú mu na základe súdneho rozhodnutia dlžníkom postupcu tomuto dňa 10.01.2014 na jeho účet, ktorý bol dodatočne spoločnosťou LUX-INVEST a.s. Banská Bystrica zriadený, keďže dovtedy žiaden účet táto spoločnosť, na ktorý by bol mohol jeho dlžník Ministerstvo financií SR priamo žalovanému poukázať nemala, uhradil. Nič nebránilo spoločnosti LUX-INVEST, a. s., aby sumu 191.175,32 Eur potom, ako žalovaný uskutočnil jej úhrada na účet tejto spoločnosti následne poukázala žalobcovi, na ktorú ju predtým postúpila.

94. Keďže nemá všeobecnú úpravu postúpenia pohľadávky, uplatní sa na prejednávanú vec, v ktorej sú zmluvnými stranami podnikateľské subjekty všeobecná úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v § 524 a nasl. OZ. Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 17.12.2013 spĺňala síce formálne náležitosti, pretože bola vyhotovená v písomnej forme, ktorú ustanovuje zákon, avšak hmotnoprávne náležitosti týkajúce sa jej predmetu, ktorý nebol vyjadrený určito, keď prevádzanú pohľadávku zmluvné strany v zmluve riadne neidentifikovali a nevymedzili takými znakmi, ktoré vylučujú jej zámenu s inou pohľadávkou, nespĺňala. Predmetom postúpenia síce môže byť akákoľvek pohľadávka, ktorá patrí postupcovi a ktorá vznikla platne, prípadne aj tá, ktorá vznikne aj len v budúcnosti, pokiaľ nie je z postúpenia vylúčená, avšak musí byť existujúca. Pohľadávka, ktorá tvorila predmet konania 16C/136/2001 zanikla zaplatením dňa 24.10.2013 a v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 17.12.2013 už neexistovala, preto ju nebolo možné ako neexistujúcu pohľadávku postúpiť. Pokiaľ pohľadávka zanikla skôr splnením, je jej postúpenie vylúčené a takáto Zmluva o postúpení pohľadávky je preto s poukazom na § 37 pre neurčitosť jej predmetu absolútne neplatná. Z uvedených dôvodov nemohol byť postupca aktívne vecne legitimovaný na postúpenie uvedenej pohľadávky na postupníka, a to na spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., Považany tak, ako to správne zistil aj súd prvej inštancie.

95. Odvolací súd sa stotožňuje s tým názorom žalobcu, že postúpiť je možné pohľadávky bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku a bez ohľadu na to, či sa jedná o pohľadávku založenú zmluvou, zákonom alebo úradným rozhodnutím.

96. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 potvrdil.

97. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods.1 v nadväznosti na § 262 ods.1 a § 255 ods.1 tak, že ho priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný.

98. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .