Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I., I. XXXX/XX, o zaplatenie 145,80 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin z 11. októbra 2018 sp. zn. 7Csp/123/2017-130, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 145,80 € s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 20.8.2014 do zaplatenia (výrok I.). Vzájomný návrh žalovanej na určenie, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7110091 zo dňa 18.6.2012 je bezúročná a bez poplatkov, zamietol (výrok II.). Vzájomný návrh žalovanej, aby súd zaviazal žalobcu vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 195,54 € s príslušenstvom, ako nedôvodný zamietol (výrok III.). Podľa § 255 ods. 1 priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.). Po zrušení predchádzajúceho rozsudku uznesením odvolacieho súdu z 25.7.2018 sp. zn. 7Co/151/2018-107 vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 145,80 € s príslušenstvom je dôvodná; vzájomnú žalobu žalovanej na určenie, že zmluva o poskytnutí pôžičky je bezúročná a bez poplatkov a na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu vznikol na základe uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. 7110091 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. na strane jednej a žalovanou na strane druhej. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 € s ďalšími dohodnutými podmienkami v zmluve. Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že zmluva o úvere (pôžičke) neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - termín, výšku a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a že neobsahuje konečný termín splatnosti. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vo vyhodnocovaní podmienok uzavretého zmluvného vzťahu podľa § 9 ods. 2 písm. k) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a na základe zmluvy poskytnutý úver nie je možné z uvedených dôvodov považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 citovaného zákona. V zmysle intencií odvolacieho súdu skúmal, či zmluvu o úvere (pôžičke) je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na namietanú veľkosť písma zo strany žalovanej. Bolo možné konštatovať, že úverová zmluva zo dňa 18.3.2012 je čitateľná, veľkosť písma zodpovedá požiadavkám novej právnej úpravy uvedenej v § 53c Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2015, teda dva a pol roka po uzatvorení spornej zmluvy o pôžičke. Z uvedených dôvodov preto vzájomnú žalobu žalovanej ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že nemohli nastať podmienky okamžitej splatnosti úveru na základe oznámenia z 19.8.2014 v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami uvedenými v § 565 Občianskeho zákonníka. Podmienky postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu mohli nastať len po splnení podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia, teda k 21.9.2017. Uvedené postúpenie považuje v zmysle citovaného zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. za neplatné. Nestotožnila sa taktiež so záverom súdu prvej inštancie, že sporová úverová zmluva zo dňa 18.6.2012 je čitateľná. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 320/2013 zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2016, ktorý sa vzťahuje aj na okolnosti prejednávanej veci.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas (362 ods. 1 strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania nepovažoval za dôvodné tvrdenia žalovanej, že uzavretá Zmluva o úvere zo dňa 18.6.2012 neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. a že úverová zmluva nebola vyhotovená písomne spôsobom podľa § 53c Občianskeho zákonníka, je správny.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí úveru (pôžičky) medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 € s ďalšími dohodnutými podmienkami. Súd prvej inštancie v priebehu konania vykonal riadne dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej vo vzájomnej žalobe, že zmluva o úvere na základe ňou uvádzaných dôvodov neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., na základe čoho by bolo dôvodné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle podmienok § 11 citovaného zákona. Vyslovené závery k daným skutkovým zisteniam boli uvedené už v rozsudku súdu prvej inštancie z 6. marca 2018, ktoré na základe podaného odvolania žalovanej posudzoval odvolací súd v uznesení z 25. júla 2018 sp. zn. 7Co/151/2018-107 a ktoré považoval za správne. Odvolací súd sa stotožnil aj s ďalším záverom súdu prvej inštancie vyslovený (v poradí druhom) rozsudku v bodoch 6. a 7., v zmysle ktorých dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy neboli porušené podmienky uvedené v § 53c Občianskeho zákonníka. Jeho citácia k času uzatvorenia zmluvy sa nachádza v bode 6. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Správne následne súd prvej inštancie konštatoval, že podmienky uvedené v § 53c Občianskeho zákonníka boli naplnené, pretože predmet a cena uvedené v zmluve o úvere zo dňa 14.6.2012 tieto atribúty napĺňa a je aj v súlade s následne prijatým ustanovením § 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2015. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 .

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie posúdil podmienky uzavretého zmluvného vzťahu - Zmluvy o úvere zo dňa 14.6.2012 vo vzťahu k podmienkam zákona č. 129/2010 Z.z. a pokiaľ žalobu žalobcu na plnenie považoval za dôvodnú a vzájomný návrh žalobkyne za nedôvodný pre nepreukázanie tvrdených okolností o nenaplnení podmienok zmluvného vzťahu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430