Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/74/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr.Annou Kašajovou v právnej veci žalobcov X/ R.. J. Š., P. R. X, Bratislava, X/ Y.. T. Š., P. R. X, Bratislava, N. zastúpení JUDr.Marián Ševčík, CSc. advokát Nezábudková 22 Bratislava proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO 35 763 469, v konaní o uloženie povinnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti :

Žalovaný je p o v i n n ý odstrániť na vlastné náklady dve kamery umiestnené pred vchodom a nad schránkami vo vestibule bytového domu, Žalovaný je p o v i n n ý zrušiť jednostranne zavedené identifikačné vstupové karty do bytového domu Žalovaný je p o v i n n ý odstrániť na vlastné náklady vybudované WC a kuchynku na 4. poschodí bytového domu, Žalovaný je p o v i n n ý zabezpečiť nerušené užívanie bytu číslo 11. nachádzajúceho sa v bytovom dome, ktorý je vo vlastníctve z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy v sume 6.638,78 Eur z a m i e t a

III. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 11.10.1999, doplnenou dňa 16.5.2003 , doplnenou dňa 13.08.2008 a doplnenou podaniami dňa 28.06.2010 sa žalobcovia domáhajú od žalovaného uloženia povinnosti zastaviť zasahovanie do základných ľudských práv navrhovateľov tým, že odstráni na vlastné náklady 2 kamery umiestnené pred vchodom do bytovky a nad schránkami vo vestibule, zruší jednostranne zavedené identifikačné vstupové karty do bytovky pre riadnych nájomníkov bytov na Námestí Slobody 6, Bratislava, odstráni vybudované WC a kuchynku na 4. poschodí v budove bytovky na Námestí Slobody 6, Bratislava, odstráni rušné užívanie bytu spôsobené zamestnancami žalovaného, ktoré spočíva v používaní fajčiarskych a iných prostriedkov pred bytom č. 11, 4. poschodie v obytnej časti, zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk) a verejného ospravedlnenia v denníku „Pravda“.

2. Súd uznesením č.k. 18C/74/2000-119 konanie prerušil.

3. Uznesením č.k. 18C/74/2000-172 zo dňa 11.05.2016 súd podanie v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali verejného ospravedlnenia odmietol.

4. Podaním doručeným súdu dňa 15.06.2016 žalobcovia navrhli zmenu petitu , ktorú súd uznesením č.k. 18 C 74/2000-177 pripustil.

5. Podaním doručeným súdu dňa 21.3.2018 - čiastočné späťvzatie žaloby, vzali žalobcovia žalobu v časti „ žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady dve kamery umiestnené pred vchodom a nad schránkami vo vestibule bytového domu, žalovaný je povinný zrušiť jednostranne zavedené identifikačné vstupové karty do bytového domu, žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady vybudované WC a kuchynku na 4. poschodí bytového domu a žalovaný je povinný zabezpečiť nerušené užívanie bytu číslo 11. nachádzajúceho sa v bytovom dome, ktorý je vo vlastníctve späť a v tejto časti navrhli konanie zastaviť nakoľko sa z predmetného bytu museli vysťahovať a bývajú už na inej adrese.

6. Zároveň v podaní uviedli, že zotrvávajú na žalobe v časti „ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu v celkovej sume 6. 638,78 Eur a to v celosti do 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

O zastavení konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.

7. V časti uplatnenej nemajetkovej ujmy žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že do predmetného bytu sa žalobcovia nasťahovali na základe schválenej výmeny bytov vtedajšími národnými výbormi v územnej pôsobnosti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. Podľa článku 16 ods. 1, článku 19, článok 21 Ústavy Slovenskej republiky sa občanom Slovenskej republiky garantuje právo na bývanie, ktoré nie je žiadnym právnym predpisom obmedzované čo do kvality užívania bytu. Žalobcovia sa nasťahovali do bytu pred privatizáciou vtedajších Slovenských telekomunikácii, súčasného Slovák Telecom a.s. a štát pri privatizácii občanom kontinuálne nezabezpečil i garantované práva. Dôvodnosť uplatnenej nemajetkovej ujmy podľa názoru žalobcov vyplýva predovšetkým z nasledovného:

- žalobcovia sú osobami poškodenými v dôsledku dlhodobého konania žalovaného

- žalobcovia sa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako štátni občania Slovenskej republiky obrátili na príslušný súd so žalobou zo dňa 11.10.1999, v ktorej žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zastaviť zasahovanie do ich základných ľudských práv nakoľko v predmetnom dome, v ktorom sa nachádzal ich byt žalovaný umiestnil 2 kamery bez ich vedomia a súhlasu. Tieto kamery boli umiestnené pred vchodom do predmetného domu a nad schránkami vo vestibule. Taktiež žiadali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zrušiť identifikačné vstupové karty do predmetného domu pre riadnych nájomcov bytov, ktoré žalovaný bez súhlasu žalobcov zaviedol v predmetnom dome. Ďalej sa žalobcovia domáhali odstránenia vybudovaného WC a kuchynky na 4. poschodí v predmetnom dome. Taktiež sa súčasne domáhali uloženia povinnosti žalovanému, aby odstránil príčiny, ktoré rušili pokojné užívanie bytu žalobcov. Takýmito príčinami bolo nadmerné používanie fajčiarskych a iných prostriedkov zamestnancami žalovaného pred bytom č. 11, 4. poschodie v obytnej časti predmetného domu. Žalobcovia vo svojej žalobe žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 6.638,78 Eur (200.000,- Sk) a verejného ospravedlnenia v denníku „ Pravda“.

8. Nemajetková ujma bola podľa tvrdenia žalobcov spôsobená viacerými konaniami žalovaného a to : zasahovaním do súkromia žalobcov neoprávneným snímaním a vyhotovovaním kamerového záznamu príchodov a odchodov žalobcov v predmetnom dome a to bez ich vedomia a súhlasu. Žalobcovia v tejto súvislosti hodnotia vzniknutú nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 Eur,

zavedenie identifikačných vstupových kariet do predmetného domu bez súhlasu žalobcov žalobcovia považujú za porušenie ich práva slobodného prístupu k svojmu obydliu, pričom v tejto súvislosti hodnotia a vzniknutú nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 Eur, konaním zamestnancov žalovaného boli žalobcovia nad mieru obvyklú výraznou mierou rušení v užívam' svojho bytu, čím dlhodobo museli strpieť nižšiu kvalitu bývania, pričom v tejto súvislostí hodnotia vzniknutú nemajetkovú ujmu vo výške 2.638,78 Eur.

Žalobcovia udávajú, že všetky tieto skutočnosti prispeli k dlhodobému zhoršeniu ich životných podmienok na základe čoho sa domnievajú, že ich nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy tak ako si ju uplatnili v žalobe je v celom rozsahu dôvodný.

9. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že by neoprávnene zasahoval do ich osobnosti. Uviedol, že žalobcovia celú dobu trvania súdneho sporu neidentifikovali žiadnu povinnosť správcu ktorá by nebola plnená. Podľa vyjadrenia správcu, ten ani neevidoval žiadny podnet, z ktorého by bolo možné usúdiť, že ako dôsledok neplnenia jeho povinnosti prichádzalo k porušeniu ľudských práv žalobcov. Aj keď žalobcovia tvrdia isté porušenia ale nedokladujú ho konkrétnym konaním správcu ktoré by preukazovalo zásah do ich súkromia alebo ľudských práv.

V súvislosti s prítomnosťou železničnej polície v budove žalovaný uviedol, že predmetná budova bola súčasne sídlom ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a bola z prevažnej časti užívaná pre potreby ministerstva. Prítomnosť Železničnej polície vyplývala z rozhodnutia vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR. K namietanému porušovaniu zákona o ochrane nefajčiarov žalovaný poukázal na to, že v tomto smere konal aktívne a do svojho organizačného a funkčného poriadku zapracoval opatrenia, ktoré mali predchádzať porušovaniu zákona o ochrane nefajčiarov a tieto aj aktívne komunikoval zamestnancom spoločnosti prostredníctvom internej normy - príkazu generálneho riaditeľa ST, š..p. ešte v roku 1998, prostredníctvom ktorej bol určený zákaz fajčenia pred bytmi nájomcov pod hrozbou porušenia ustanovení Zákonníka práce. K inštalovaniu kamier uviedol, že nainštalovanie kamier a turniketov vychádzalo z nevyhnutných režimových opatrení na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku vo vzťahu k predmetnej budove (objektu). Tieto vychádzali zo stavebnotechnického prevedenia budovy, ktorá pozostávala z viacerých nechránených vstupov, ktorých nezabezpečenie by znamenalo zníženie úrovne bezpečnosti osôb a majetku nachádzajúceho sa v budove. Poukázal na to, že predmetná budova bola zaradená do kategórie zvláštnych objektov, z čoho vyplývali taktiež zvýšené nároky na zabezpečenie bezpečnosti budovy a ochrany aktív (hmotných', nehmotných), ktoré sa v nej nachádzali. Okrem toho je žalovaný určený za subjekt hospodárskej mobilizácie. Predmetná budova bola v rozhodnom období vo vlastníctve žalovaného, sídlom vedenia žalovaného a sídlom ústredného orgánu št. správy. Žalovaný ako subjekt hospodárskej mobilizácie bol podlá zákona č. 414/2002, o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov povinný vykonávať opatrenia ochrany objektov osobitnej dôležitosti uložené opatrením, rozhodnutím ústredného orgánu alebo vedúceho ústredného orgánu do pôsobnosti, ktorého patril. V súlade s citovaným zákonom bol preto povinný prijať opatrenia na ochranu objektu. Toto tvrdenie preukázal rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii zo dňa 25.02.2004, ktorým určuje žalovaného za subjekt hospodárskej mobilizácie. Podľa názoru žalovaného režimové opatrenia vychádzali najmä z charakteru budovy a prispeli aj k ochrane majetku žalobcov.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11. Zákon nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať

za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 . Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka.

12. Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné licencie resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom na ich začatie a priebeh. (rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 274/2007). Druhou podmienkou je objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Žalobcovia nepreukázali, ktoré konkrétne občianske a ľudské práva mali byť neoprávnenými zásahmi a konaním porušené, ako sa to prejavilo v ich živote, ako to ovplyvnilo ich zdravotný stav a ako bola konaním žalovaného poškodená ich občianska česť a meno, nakoľko len všeobecné konštatovanie bez predloženia jediného relevantného dôkazu nie je postačujúce. Pritom musí ísť o objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti, čo sa žalobcom nepodarilo. Treťou podmienkou je príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Povinnosť tvrdenia bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú fyzickú osobu, teda žalobcov, ktorí však nepreukázali ani túto príčinnú súvislosť.

13. Žalobcovia v prejednávanej veci zotrvali na časti žaloby ktorou si uplatnili nemajetkovú ujmu v peniazoch. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú; pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. (Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 81/2011). Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Cdo 15/2003).

14. Vychádzajúc z uvedeného súd poukazuje na to, že pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle §13.ods.2 Občianskeho zákona sa vyžaduje splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok, ktorými sú: -ak sa morálne zadosťučinenie javí nepostačujúcim -neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Súd je povinný skúmať aj okolnosti za akých k údajnému porušeniu práva došlo. V tejto súvislosti súd dáva

do pozornosti, že žalobcovia si už pri presťahovaní do bytu na Námestí Slobody č. 6 v Bratislave,( ku ktorému došlo výmenou bytov) museli byť vedomí, že sa nesťahujú do klasického bytového domu, ale že ide o objekt, ktorého súčasťou je aj administratívna budova , ktorá bola zároveň aj sídlom Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR a bola z prevažnej časti užívaná pre potreby ministerstva. Predmetná budova bola zároveň zaradená do kategórie zvláštnych objektov, z čoho vyplývali taktiež zvýšené nároky na zabezpečenie bezpečnosti budovy a ochrany aktív (hmotných, aj nehmotných), ktoré sa v nej nachádzali. Vzhľadom na svoj charakter podliehala budova aj určitým režimovým opatreniam, ktoré museli rešpektovať aj nájomcovia bytov vrátane žalobcov. V súlade s týmito opatreniami boli nainštalované kamery, turnikety a bola prítomná železničná polícia. V nadväznosti na uvedené súd udáva, že niektoré zásahy, ktoré zdanlivo odporujú objektívnemu právu nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené pričom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity ale objektívne hľadisko. Žalobcovia v predmetnom konaní tvrdili porušenie ich občianskych práv avšak svoje tvrdenia dôkazmi nepreukázali na základe čoho súd žalobu zamietol nakoľko len všeobecné tvrdenie o neoprávnenosti zásahov žalovaného bez predloženia relevantných dôkazov nie je pre úspešnosť žaloby postačujúce.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.1 tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcom ktorí boli v spore neúspešní nárok náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku) Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.