Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. - P., T. č. XXXX/XX a otca: L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. - K., D. U. č. XXXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/218/2018-42 zo dňa 26. novembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zvýšenie výživného a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/168/2016-58 zo dňa 25.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2017 a týmto bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť výživné vo výške 230 € mesačne, z čoho suma 100 € mesačne tvorí tvorbu úspor na účet maloletej. Preto zisťoval zmenu pomerov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porovnaním skutočností na strane rodičov a maloletého dieťaťa rozhodných pre určenie výšky výživného zistil, že aj v čase posledného rozhodovania o výživnom otec pracoval u rovnakého zamestnávateľa ako aj v súčasnosti, jeho čistý príjem bol v tej dobe 1.216 € mesačne za rok 2016 a 1.291 € mesačne za rok 2017, pričom teraz je vo výške 1.417 € mesačne. Otec už v tej dobe býval v 3-izbovom byte. Matka pracuje aj pracovala u rovnakého zamestnávateľa. V tej dobe bol jej príjem vo výške 802 € mesačne a príplatky vo výške 24 € mesačne, podľa jej vyjadrení mala aj brigádne za upratovanie zarobiť 150-200 € mesačne. V súčasnosti je vo výške 836 € mesačne. Už v tej dobe bývala vo svojom 2-izbovom byte. Maloletá ukončila 7. ročník základnej školy a v súčasnosti navštevuje 9. ročník základnej školy. Zmena pomerov nastala čiastočne u matky, keďže tejto sa príjem znížil približne o 150 - 200 €, nakoľko brigádne už u zamestnávateľa nepracuje. Otcov príjem sa zvýšil približne o 200 €, resp. 120 €. Na strane maloletého dieťaťa nedošlo k výraznejšej zmene pomerov, stále navštevuje druhý stupeň základnej školy (predtým 7. ročník, teraz 9. ročník). Prirodzeným spôsobom sa mohli zmeniť pomery len tým, že vyrástla. Poznamenal, že pokiaľ otec uviedol, že v roku 2019 maloletá nastúpi na strednú školu, túto skutočnosť súd nemohol brať v úvahu, keďže súd rozhoduje podľa skutkového stavu v čase rozhodnutia. Všetky ostatné tvrdenia otca, ktoré opakovane uvádzal boli známe už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Na základe uvedeného mal za to, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane ktoréhokoľvek účastníka, ktoré

by znamenali zmenu výšky výživného. Neboli splnené zákonné podmienky na zmenu výšky výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď určitá zmena nepredstavovala takú zmenu, pre ktorú by bolo potrebné výživné zmeniť.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Poukázal na to, že od roku 2018 náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase posledného rozhodovania o výživnom mala ukončený siedmy ročník základnej školy. Od septembra 2019 začne študovať na strednej škole v Trenčíne. V čase rozhodovania výživného matka dosahovala výšku príjmu cca 1.000 € v čistom a toho času žije u svojho priateľa, ktorý je zároveň aj jej zamestnávateľom. Na adrese, kde má trvalý pobyt, tento byt prenajíma, z ktorého má príjmy a na bývanie matka nemá žiadne finančné náklady. Tým chce poukázať na luxusný život matky s jej priateľom a popritom zabúda na svoju vlastnú dcéru. Od júna 2014, keď s matkou maloletej nemal ešte vysporiadané BSM po rozvode, platil (pri svojom čistom príjme cca 1.000 €) mesačne výživné vo výške 360 € mesačne. Preto má za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné spolu aj na tvorbu úspor mesačne 330 €. Matka sa vyhovára, že sa jej zhoršil zdravotný stav, z ktorého dôvodu sa jej mal znížiť príjem. Ďalej opisuje život matky. Pokiaľ matka tvrdí, že byt neprenajíma a býva v ňom jej dospelá dcéra, tak sa pýta, načo má táto manžela, keď jej nevie zabezpečiť bývanie. V tom byte mohla odporkyňa doteraz bývať aj so svojou maloletou dcérou L.. V rozhodnutí sa síce uvádza, akým spôsobom opisoval luxusný život matky, ale dôležité skutočnosti, aké opisoval, nie sú uvedené. Bolo mu navrhnuté, že bude znížená čiastka zo sporiaceho účtu zo sumu 100 € na 50 € a o 50 € sa navýši k jeho rukám na sumu 180 €. S tým nesúhlasil, nakoľko by bola zrušená dohoda predtým uzavretá. V bode 7 odôvodnenia rozsudku sú nezrozumiteľné vety, pričom sa nevyjadril, že jeden sudca povedal.... ale, že nejeden sudca a sudkyňa povedali jeho kolegom, platiteľom výživného na maloleté dieťa a aj jemu, načo im je dvoj alebo trojizbový byt, že im stačí na bývanie garsónka. V prvom rade je dieťa a má sa prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Nebolo prihliadnuté na to, že odporkyňa vlastní 2-izbový byt v hodnote cca 60.000 € a taktiež sumu 29.000 €, ktorú obdržala po vysporiadaní BSM. Potvrdzuje, že v minulosti mal exekúciu na výživné na maloleté dieťa, kedy žiadal, aby neplatil výživné vo výške 3.000,- Sk mesačne, nakoľko bol nezamestnaný, avšak bolo mu povedané, aby si našiel dobré zamestnanie a snažil sa zarobiť čo najviac. Preto doporučuje matke, aby sa aj ona snažila viac a našla si lepšie platené zamestnanie. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že matka bude povinná platiť na výživu maloletej výživné vo výške 280 € mesačne počnúc dňom 01.01.2019 s tým, že výživné vo výške 180 € sa zaväzuje zasielať k rukám otca a výživné na tvorbu úspor vo výške 100 € mesačne na osobitný účet maloletej.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá nesúhlasí s výškou výživného 280 €. Na ostatné nezmysly a klamstvá sa vyjadrovať nebude. Zo strany otca ide len o očierňovanie jej osoby a snaží sa tiež očierniť a spochybniť rozhodnutie sudcu.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal rozhodnutie v rozsahu § 65, § 66 a § 67 a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ohľadne podstatnej zmeny pomerov na strane účastníkov konania, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 .

9. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 219 ods. 4 . Táto základná zásada je prelomená § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, možno zmeniť, alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov, či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, jednalo by sa vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie náležite zistil skutočný stav veci a zaoberal sa zmenou pomerov na strane maloletej - oprávnenej, ako aj na strane povinných rodičov oproti pomerom predchádzajúceho rozhodnutia, kde rodičia uzavreli rodičovskú dohodu. Naposledy bolo o výživnom a zverení maloletej do osobnej starostlivosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/168/2016-58 zo dňa 25.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2017. Otec v tom čase dosahoval čistý príjem 1.216 € mesačne za rok 2016 a 1.291 € mesačne za rok 2017. V súčasnej dobe dosahuje príjem 1.417 € mesačne. Matka v čase pôvodného rozhodovania dosahovala príjem 802 € mesačne s príplatkami vo výške 24 € mesačne + brigádne si privyrábala 150

- 200 € mesačne. V súčasnej dobe dosahuje príjem 836 €. Maloletá v čase rozhodovania v roku 2017 navštevovala siedmy ročník základnej školy a v súčasnosti navštevuje deviaty ročník základnej školy. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že u účastníkov konania sa nejedná o tak podstatnú zmenu pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu, ktoré by napĺňalo hmotnoprávnu podmienku toho, aby mohlo byť opätovne vo veci rozhodnuté a zmenená výška vyživovacej povinnosti matky voči maloletej dcére. Otec poukazoval na skutočnosť, že maloletá v septembri 2019 nastúpi na strednú školu, avšak na túto skutočnosť nemôže byť prihliadnuté už v súčasnej dobe, ale až keď táto skutočnosť nastane.

11. Otec poukazoval v odvolaní, že matka získala finančné prostriedky z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Z oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu vyplýva, že otec túto skutočnosť netvrdil, tvrdil ju až na poslednom pojednávaní, avšak nekonkretizoval, či sa jedná o finančné prostriedky, ktoré mali byť získané až po pôvodnom rozhodnutí v roku 2017 o výživnom alebo predtým. Z tohto dôvodu nebolo možné na uvedenú námietku prihliadať. Odvolacia námietka otca, že matka si môže naďalej brigádne navyšovať svoj príjem je nepodstatná, nakoľko z tohto dôvodu nebola znížená jej vyživovacia povinnosť voči maloletej.

12. Poukazovanie na nezrozumiteľnosť odôvodnenia v bode 7. napadnutého rozhodnutia nemá vplyv na výsledok konania, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevychádzal z týchto tvrdení otca a podľa názoru odvolacieho súdu nie je podstatné, ako sa mali vyjadrovať sudcovia v iných veciach.

13. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V konaní nebolo preukázané, že na strane niektorého z účastníkov konania došlo k takej podstate zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol § 396 ods. 1 aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu v starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v § 53 (určenie otcovstva a notárske úschovy) a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 , nakoľko v odvolacom konaní mala úspech matka, ktorá si však trovy odvolacieho konania neuplatnila. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430