Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/110/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Šibíkovej, členov senátu - prísediacich Vladimíra Paceka a Dušana Gavlasa, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému U.. Ľ. A., E.. XX.XX.XXXX K. J., J. I. A. P. Č.. XXX, na slobode, trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len ""), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 13. marca 2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný: U.. Ľ. A., E.. XX.XX.XXXX K. J., J. I. A. P. XXX, na slobode,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 483/17/3304-40 zo dňa 18.12.2017, doručená súdu dňa 18.12.2017, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času roku 2011 do 24.06.2017 v A. P., v E. A. E. K., v spoločnom bydlisku ako manžel poškodenej Ľ. A.Á. jej spôsoboval psychické utrpenie tým, že na ňu naliehal, aby dala výpoveď v zamestnaní v D. Z., aby zostala doma s deťmi, aby sa o ne starala a nechodila do práce, následne žiadal, aby sa zamestnala, komunikoval prostredníctvom facebooku najmenej s 4 ženami, stretával sa s nimi, po slovnom konflikte ju chytil spredu za ramená a držal ju 3 až 4 minúty, v dôsledku čoho mala z neho strach a na ramenách hematómy, počas dovolenky v hoteli G. v M., K. K. J. ju buchol po chrbte medzi lopatky a následne po tom, ako bola v zlom psychickom stave, vykonal na nej súlož, s ktorou nesúhlasila, pričom mu uviedla, že “ho nechce”, keď chcela od neho odísť a požiadala ho, aby sa rozviedli, vyhrážal sa, že sa zabije, že si pichne inzulín, po čom s ním odmietala pohlavný styk, začala spávať v izbe ich dcéry ml. B.. A.. v jej posteli, vynucoval si pohlavný styk s tým, že je to jej povinnosť, po tom, ako zistil, že si hľadá byt, bol nahnevaný, vyvíjal na ňu psychický nátlak a raz na ňu vylial pohár vody, po tom, ako si vyzliekla mokrý odev, bola nahá, ju zvalil na posteľ a donútil k súloži, čomu sa slovne bránila, pričom uviedol, že je to jej povinnosť, a keď nechce, tak nech vypadne preč, v dôsledku čoho sa cítila ponížená, pociťovala strach a stres, čo u nej opakovane vyvolalo adaptačnú poruchu - depresívne úzkostnou reakciou na stres,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Dňa 18.12.2017 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 483/17/3304-40 zo dňa 18.12.2017, na obvineného U.. Ľ. A., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona ako aj pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Prokurátorka v rámci svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní modifikovala podanú obžalobu a zúžila ju na trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z dôkazov vykonaných v konaní po podaní obžaloby pred súdom, na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom súd nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U.. Ľ. A., poškodenej Ľ. A., svedka U.. W. J., so súhlasom procesných strán boli v zmysle § 263 ods. 1 prečítané zápisnice o výsluchu svedkov A.. L. X., Ľ. Q., Z.. J. A., O.. Y. F., z prípravného konania. Dokazovanie bolo vykonané prehratím obrazovo zvukového záznamu z výsluchu svedka mal. G..A.., E.. XX.XX.XXXX. So súhlasom obžalovaného, poškodenej a prokurátora súd oboznámil na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychológia PhDr. Andreja Benkoviča č. 90/2017 zo dňa 17.10.2017 na obžalovaného, znalecký posudok znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Slávky Lenerovej č. 83/2017 zo dňa 26.09.2017 na poškodenú, znalecký posudok znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Svetozára Drobu č. 21/17 zo dňa 17.07.2017 na obžalovaného, znalca z odboru psychológia Doc. Mgr. art. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD. zo dňa 18.08.2017 na poškodenú, znalca z odboru psychológia Mgr. Miroslavy Švrlovej č. 16/2017 zo dňa 23.09.2017 na mal. G..A.. Dokazovanie bolo vykonané aj oboznámením a prečítaním ostatných listinných dôkazov vzťahujúcich sa na predmetnú vec a osobu obžalovaného. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovné:

Obžalovaný U.. Ľ. A. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu. Po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučenia o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 psím. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, vyhlásil po porade so svojím obhajcom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z jeho výpovede vyplýva, že celá táto situácia ho mrzí. Poprel, že by sa stali veci, ktoré sú predmetom obžaloby. Na manželku nevyvíjal tlak ani čo sa týka bežných vecí, ani ohľadom ich intímneho života. Brali sa veľmi skoro. Všetky potreby pre rodinu zabezpečoval predovšetkým on. Výchovu detí a domácnosť mala na starosti manželka. Profesionálne sa venuje zbraniam, tomuto sa venovala aj poškodená, zaplatil jej kurz, urobila si preukaz, bolo to jej hobby. Brával manželku na spoločenské podujatia. Majú spolu tri deti, medzi ktorými nie je veľký vekový rozdiel. Starala sa o deti hlavne poškodená. Zo začiatku v ich manželstve neboli problémy. Tie nastali podľa neho, keď začal chodiť na týždňovky do S. Ľ.. Doma bol iba tri dni v týždni. Manželka si začala myslieť, že ju podvádza, chodila ku kartárke. Poškodená si kúpila karty, verila tomu, čo zobrazovali. Poškodená začala študovať škodu v J. na fyzioterapeuta, ktorú na vlastnú žiadosť nedorobila. Potom si hľadala prácu, našla si prácu v kúpeľoch v Z.Š.. Nebránil jej chodiť do práce. Keď bola v práci, on sa staral o deti. Túto prácu skončila z dôvodu, že v práci skolabovala, na čo zostala doma práceneschopná tri mesiace, po čom sama ukončila pracovný pomer. Potom zostala na ďalšej materskej. Finančne boli na tom potom trochu horšie, preto ju požiadal, aby po materskej išla do práce, aj z dôvodu jej socializácie. Potom pracovala u zubára, kde skončila na vlastnú žiadosť. Neskôr pracovala u doktorky pri D., potom aj v Nemocnici v E. A. E. K., pričom sama v týchto zamestnaniach skončila pre zlé pracovné vzťahy. On ju nikdy nenútil chodiť do zamestnania, ani je nebránil pracovať. Za účelom práce v Z.Š. jej dokonca kúpil auto Fiat, ktorým dochádzala do práce. Popiera, že by jej prácu zakazoval. Obžalovaný prácu v Ľ. ukončil, začal pracovať v E. A. E. K.Á.. Počas toho ako bývali v E. A. E. K., poškodená chodila na časté nočné prechádzky, z ktorých prichádzala v noci, kedy sa on staral o deti. Prechádzky však nemali súvis s nejakou hádkou, oni nemali talianske manželstvo, nehádali sa často. Manželka s ním nekomunikovala, často na neho kričala, niekedy na neho aj fyzicky zaútočila. Obžalovaný nikdy poškodenej vulgárne nenadával. Pár týždňov pred podaním trestného oznámenia sa pohádali kvôli tomu, že manželka zobrala úver 6.000 eur bez jeho súhlasu, lebo chcela väčšie auto, on s tým nesúhlasil, napriek tomu si úver vzala, pričom v banke uviedla, že je rozvedená, aby sa on o tom nedozvedel. Vtedy sa pohádali a ona na ňom zlomila tri vešiaky zo skrine. Kričala po ňom a chcela volať policajtov, pričom napadnutý bol on. Poškodená nikdy na obžalovaného políciu nevolala, nikdy sa neriešili ani nejaké priestupky v ich domácnosti. Problémy riešili aj cestou psychológov, chodili do I., do J.. Stav sa nezmenil. Posledné týždne to bolo tak, že on dával deti do škody, vyzdvihol ich zo školy. Stalo sa aj to, že manželka zabudla vyzdvihnúť dieťa. Manželka odišla na týždeň, jemu povedala, že bývala u rodičov, neskôr sa dozvedel, že spávala u svedka J.. Svedok J. bol pôvodne jeho kolega, v práci sa asi pred piatimi rokmi pohádali,

odkedy nie sú v dobrom vzťahu. Potom sa vrátila k obžalovanému. Poškodená svoju mzdu dostávala na svoj účet, chcela mať oddelené účty. Obžalovaný hradil prevažne väčšinu ich výdavkov (elektrika, voda, plyn, strava, školské potreby), výnimočne niečo zaplatila aj poškodená. Po podaní trestného oznámenia zbrane odovzdal na polícii. K fyzickému útoku medzi nimi často nedochádzalo, raz alebo dvakrát jej chytil ruku predtým, ako ho udrela. Inak poprel akékoľvek fyzické útoky na poškodenú. Poškodená nemala počas ich spolužitia zranenia, nebola u lekára. Ku koncu vzťahu, asi posledné dva roky, poškodená s ním dlho nekomunikovala, potom na neho kričala. V hoteli M. v J. boli na dovolenke, deti neposlúchali poškodenú, preto sa pohádali, chcela ho udrieť, preto ju silno chytil za ruku, z čoho mala poškodená aj modriny. Manželku nikdy nenútil ani len umývať riad, nie to ešte k sexuálnemu styku. Raz ju oblial s pohárom vody, po tom, ako zakopol. Nikdy si on nej sex nevynucoval. Trištvrte roka pred podaním trestného oznámenia spolu intímne nežili, lebo si to poškodená nepriala. Nikdy by si nedovolil vyhnať z domácnosti matku ich troch detí. Poškodená má doteraz kľúče od domu. Poškodená mu nikdy priamo nepovedala, že sa chce dať rozviesť. Manželka málokedy vedela s obžalovaným komunikovať o jej potrebách, on nevedel, čo vlastne chcela. Obaja sú celkom odlišné povahy a osobnosti. Počas spolužitia s poškodenou aj teraz obžalovaný nemal iný vzťah. Keď pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva, často komunikoval s O.. F., ale nič s ňou nemal. Obžalovaný poprel vyjadrenia poškodenej, že by sa jej mal vyhrážať, že sa zabije inzulínom, ak by podala návrh na rozvod. S poškodenou bývali najskôr 11 rokov v byte po jeho rodičoch, neskôr bývali v dome, ktorý mu darovala jeho stará mama. Poškodená mu neskôr spomenula, že by skúsila žiť sama, aby jej on platil byt, čo on odmietol. Pôvodne sa o chod domácnosti finančne snažili starať obaja, neskôr, keď sa mu darilo, považoval to za jeho povinnosť. Dovolenky hradil on. Dva týždne pred podaním trestného oznámenia boli na výlete vo K., kedy ho poškodená chválila, aký je dobrý otec. Pred podaním oznámenia v podstate fungovali ako rodina. Pôvodne mali striedavú starostlivosť. Obžalovaný sa s deťmi učil, staral sa o deti. Aktuálne jeho najstaršia dcéra mal. G.. A.. býva u neho. Maloletá mala počas pobytu u matky problémy, a to nechuť k jedlu, problémy so spánkom, problémy koncentrovania sa na učenie, kedy navštevovala detskú psychiatrickú ambulanciu a užívala lieky. Od 09.11.2018 je mal. G..A.. výlučne v osobnej starostlivosti otca, pričom sa jej stav výrazne zlepšil, zlepšil sa jej spánok, aj nálada, chodieva na kreslenie, má dobrý vzťah s otcom, s matkou sa stretáva zriedka a lieky už aktuálne neužíva žiadne.

Z výsluchu poškodenej Ľ. A. na hlavnom pojednávaní vykonanej v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 262a Trestného poriadku vyplynulo, že je manželkou obžalovaného. Na políciu sa musela obrátiť. Jej rodina jej nepomohla. Ona si ochraňovala deti a násilie obžalovaného prešlo na ňu. Obžalovaný jej zobral kľúče, pohádali sa, deti dal obžalovaný matke. Mala si zobrať svoje veci a odísť. Vtedy išla na políciu. Na druhý deň jej dali deti, pričom svokra jej povedala, že ona nie je schopná sa postarať o deti. Ona majetok nerieši, chce chodiť do práce a starať sa o deti. Ich vzťah bol taký, že mali spolu s obžalovaným po sebe tri deti. Obžalovanému malo vadiť aj pohlavie detí, že sú všetky tri dievčatá. Ona nechcela už viac byť závislá na manželovi ani finančne, nechcela byť zavretá stále v domácnosti. Obžalovaný sa podľa nej zaujímal iba o jeho prácu, politiku a o združenie. Ona sa o deti rada stará. Ona všetko platila z jej materskej. Obžalovaný až neskôr začal na domácnosť prispievať viac. Po materskej pracovala v kúpeľoch v Z., s deťmi jej pomáhal manžel s jeho matkou. Táto práca bola časovo náročná, preto nestíhala zvládať aj domácnosť aj deti. Vtedy uznala, že deti ju potrebujú, preto sama dala výpoveď v kúpeľoch. Urobila toto rozhodnutie sama pre rodinu, aby im to fungovalo. Vtedy začal mať manžel iné známosti, veľa komunikoval s inými ženami cez sociálne siete, čo sa jej nepáčilo. O deti sa on poriadne nestaral, rozvíjal si vzťahy s kamarátkami, nejaká žena mu poslala aj nahú fotku. Vtedy začala rozmýšľať nad tým, kde manžel trávi čas, keď nie je doma, s ktorými ženami je a čo robí. Ona sa vtedy plne venovala deťom, bola pri obžalovanom utrápená. Maloletá G.. A.. je vzdorovitá, bola najviac trestaná, obžalovaný ju bil hlava nehlava, čo bolo podľa poškodenej neprimerané. Poškodená si deti zastávala. Raz pri hádke zobrala do ruky nôž. Chcela svoje trápenie riešiť s obžalovaným, on ju však nepočúval, venoval sa iba svojim veciam, politike, pričom rodina postupne prestala fungovať. Potom začal problémy prenášať do spálne, prispôsobovala sa mu, bola z neho vyčerpaná. Ženy okolo obžalovaného postupne pribúdali. Dôkaz o nevere manžela nemá. Dva roky pred podaním trestného oznámenia mu oznámila, že sa chce rozísť, vtedy jej povedal, že nebude bývať v byte jeho rodičov, vtedy už mal dom po babke. Dala si žiadosť o byt do Č.. Vtedy sa manžel začal znovu snažiť, čomu už neverila. Dával jej aj dary, daroval jej aj vzácnu pištoľ. Manžel ju vtedy udrel do ramien, hodil na posteľ a ona sa mu v posteli podvolila, hoci sex s ním nechcela. Po tom, čo jej hodinu predtým rozprával o svojich veciach, čo ju vyčerpávalo, oblial ju pohárom vody, aby sa prebrala, to ju ponížilo. Bolo mu jedno, čo si cíti, to ju mrzelo najviac. Začala chodiť do práce, športovať (beh, korčuľovanie, športová streľba), chodila na masáže. Nechcela s ním spávať, lebo podľa nej už mal manžel iné ženy. Vtedy začala chodiť na psychoterapie,

najskôr do I., potom k A.. X. B. J.. Vtedy jej manžel tvrdil, že ona potrebuje psychiatrickú pomoc. Doktori jej povedali, že ich podmienky ich manželstva sú patologické. Raz ju chytil pod krk, vravel, že keď ho podvedie, že ju zabije. Mala pocit, že pri ňom nemá slobodu, nebolo to vyrovnané. Nikdy jej nepovedal, že nikam nepôjde, no hoci ju pustil, mala pocit, že jemu vadí, keď ona chodí von. Podľa nej si obžalovaný zväčšoval nároky tým, že sa len ona musela starať o deti aj keď boli väčšie, on sa im nevenoval. Na dovolenke v J. sa stalo, že ona dohovárala mal. G..A.., ktorá ju neposlúchala, na čo ju obžalovaný buchol päsťou medzi lopatkami, čo ju bolelo, videla to aj mal. G..A.. Ona sa s ním potom celý deň nebavila, čo obžalovanému vadilo. Aj na tejto dovolenke sa mu v posteli podvolila, po čom bol veľmi milý, ona plakala. V tom prípade nepoužil voči nej násilie ani hrozbu násilia. Možno si vtedy obžalovaný ani neuvedomil, že ona sex nechce. Obžalovaný jej celkovo podmienky v intímnom živote nedával. Po tejto dovolenke išla za psychologičkou, kde jej uviedla, že už nechce byť v manželstve. Chcela sa s obžalovaným dohodnúť bez konfliktov, chcela dobre pre deti, mať vlastné bývanie. Sama si zabezpečila aj pôžičku, čo obžalovaného nahnevalo, kričal na ňu. Aj ona fyzicky napadla manžela tri dni pred trestným oznámením, kedy si balila veci do kufra, manžel ju posielal na psychiatriu, čo ju hnevalo, on išiel k nej od dverí, ona mala v rukách vešiaky, ktorými sa na neho zahnala a aj ho nimi udrela. Ku koncu spolužitia chodila medzi ôsmou až desiatou na večerné prechádzky, nevie, či bola dlhšie. Pôvodne domácnosť financovala viac ona z jej materskej, potom sa snažil aj obžalovaný keď viac zarobil. Nespomína si na dohodu o financiách. V poslednej dobe sa bála konfliktu medzi nimi, lebo obaja majú strelné zbrane. Mala strach, lebo aj ona sa už bránila, išla do takej obrany. Obžalovaný riešil aj s jej rodinou, aby navštívila psychiatra. K svedkovi J. sa vyjadrila, že sú ich známi, rozumie si s jeho ženou, ona s ním nemala žiaden vzťah. Obžalovanému sa nepáčilo, že u nich spala. Od roku 2011 do roku 2017 poškodená neutrpela žiadne zranenia v súvislosti s fyzickým útokom, nebola z toho dôvodu u lekára, nebola hospitalizovaná. Poškodená uviedla, že fyzické utrpenie nepociťovala. Políciu predtým nikdy nevolala. Podľa poškodenej je hlavnou príčinou jej psychického utrpenia ako aj hlavnou príčinou rozpadu ich manželstva je povaha manžela, obžalovaný nevedel rodinne a vzťahovo fungovať, nevedel sa citovo angažovať, že obžalovaný už nie je človek, ktorému dôveruje, neprejavoval sa ako človek, ktorý ju mal rád. Poškodená sa vyjadrila tak, že to nechcela celé ťahať takouto formou cez políciu.

Z výsluchu svedka U.. W. J. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je niekedy v roku 2016 sa mu poškodená zdôverila s tým, že majú s manželom manželské problémy. Manžel ju mal psychicky týrať. Nič konkrétne neuviedla. Svedok jej povedal, aby sa s tým zdôverila aj iným ľuďom. Asi po roku sa s ňou stretol na akcii na strelnici, kedy mu poškodená uviedla, že obžalovaný ju mal vyhodiť z domu, mala zbalené veci v aute. Bola vyplašená. Nechali ju so ženou u nich prespať jednu noc, poškodená išla za kamarátkou, potom sa k nim vrátila a prespala u nich. Druhý deň mu volala už z polície, kde podala trestné oznámenie, aby išiel svedčiť v predmetnej veci. Svedok si myslel, že sú ideálny pár až do času, kedy mal uvedené informácie od poškodenej. S obžalovaným boli v minulosti kamaráti, no pre nezhody v práci teraz nemajú dobrý vzťah. V minulosti ich rodiny trávili veľa času spolu, chodili na výlety. Svedok osobne nikdy nevidel, že by obžalovaný poškodenú fyzicky udrel, nevidel ani nepočul, že by sa voči nej vyjadroval negatívne, že by ju nejako urážal, nesťažoval sa mu na problémy v rodine. Na verejnosti sa obžalovaný k manželke a deťom správal normálne, slušne. Všetko, čo on vie o celom prípade, vie len sprostredkovane od poškodenej.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka A.. L. X. zo dňa 04.08.2017 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v roku 2017 bol sused obžalovaného a poškodenej, býval oproti nim v byte. Majú spoločnú stenu jeho spálne a ich kuchyne. Počas celého osemročného obdobia ako tam A. žili, nebolo počuť žiadne hádky, žiadny krik, plač, nič. Je tam tenká stena a keby spadol aj hrniec, bolo by to počuť. Nebolo počuť ani plač detí ani krik pre agresiu obžalovaného. Ani vonku nevidel zlé konanie obžalovaného voči jeho manželke či deťom. Poškodená sa nikdy nesťažovala ani jemu ani jeho manželke na nič. Na poškodenej nikdy nevidel modriny ani iné známky násilia. Na návštevy k nim chodili rodičia obžalovaného, ale aj poškodenej. Má vedomosť, že poškodená v minulosti pracovala aj u matky obžalovaného v lekárni.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne Ľ. Q. zo dňa 04.08.2017 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je matka poškodenej. Uviedla, že poškodená trikrát nespravila skúšky na medicínu, preto išla študovať fyzioterapiu, kde školu v druhom ročníku ukončila. Podľa nej mal obžalovaný deti bíjavať. Poškodená jej povedala, že obžalovaný ju znásilnil aj doma, že sedela na posteli s deťmi a plakala. Poškodená jej povedala, že ju mal znásilniť dvakrát. A. ju ani nechceli, lebo oni sú obyčajná rodina. Keď mal urobiť poškodenej zle, dal jej 100 aj 200 eur na nákupy. Svedkyňu najviac mrzí, že ju neponúkol obžalovaný drahým alkoholom, ktorý sám pije. Obžalovaný mal biť poškodenú, keď chránila deti. Svedkyňa uviedla,

že obžalovaný mal dcéru mal. B. hodiť o stenu, keď od suseda MUDr. X.G. pýtala cukríky. Videla aj modriny na poškodenej, s čím nebola u lekára. Uviedla, že poškodená sa s obžalovaným bála spávať. Obžalovaný zaplatil dovolenku v J.. Poškodená robila u svokry zadarmo, nič jej neplatila. Obžalovaný mal vláčiť poškodenú po psychiatroch a psychológoch. Podľa nej sa vnučky obžalovaného báli, lebo na nich kričal a bil ich. Jej dcéru psychicky ubíjal tým, že ju dal sledovať A. O.Q.Y., čo vie od dcéry. Poškodená jej povedala, že jej obžalovaný mal sledovať e-maily, preto ona začala sledovať e-maily jemu. Obžalovaný jej povedal, že okolo neho sa iné baby točia, no on má rád iba poškodenú. Poškodená jej mala povedať, že F. sa mu o deti postará, keď poškodená odíde. Pred dvomi rokmi sa poškodená chcela rozviesť, vtedy obžalovaný sekal dobrotu, chodil na nákupy, začal dcéru psychicky ubíjať tým, že ju vláčil po psychiatroch. Obžalovaný mal volať A.. A.F., aby poškodenú prepustil zo zamestnania. Poškodená jej povedala, že jej dal obžalovaný facku, to nikdy nevidela. Krátko pred trestným oznámením jej volal a matka obžalovaného a pýtala sa, či má poškodená nejaké psychické problémy. Podľa svedkyne mali problémy ešte pred svadbou. Vie o pôžičke, ktorú si poškodená vzala na auto bez súhlasu obžalovaného.

Poškodená sa k výpovedi jej matky vyjadrila, že nie je pravdou tvrdenie jej matky, že by ju A. nútili ukončiť školu, rozhodla sa sama. Nikdy matke nepovedala, že ju mal sledovať O.Q.Y.. Ohľadom O.. F. poškodená poprela, že by matke uviedla niečo o tom, ako sa ona postará o ich deti, len jej povedala, že spolu trávia veľa času. Poškodená poprela, že by matke povedala niečo o A.. A.. Poprela tvrdenia matky, že by u svokry pracovala zadarmo, mala tam výplatu.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne Z.. J. A. zo dňa 04.08.2017 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je matkou obžalovaného. Pred svadbou počuli, že rodina poškodenej je konfliktná. Deti u nich bývali často cez víkend, venovali sa im, pomáhali s učením. Poškodená sa o deti vtedy nezaujímala, ani deti sa na ňu počas víkendu nepýtali. Jej syn určite nie je agresívny, je nekonfliktný. Nevedia o žiadnych konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou. Ona sa poškodenej snažila pomôcť aj pri výchove detí aj v domácnosti. Posledný týždeň pred podaním trestného oznámenia bola u nich na návšteve, na dvore videla veľký kufor, deti jej povedali, že sa 3 - 4 mesiace učia iba s tatinom. Syn si pral dva roky veci sám. Druhý deň jej obžalovaný vravel, že poškodená v poslednej dobe odchádza a vracia sa domov, nevedel čo s tým má robiť. Nevyháňal ju, bol z toho vyčerpaný, robila to aj pred deťmi. Volala aj poškodenej, aj jej matke a ponúkla im pomoc. Vedela od matky poškodenej, že to v domácnosti už nezvláda. Po zadržaní obžalovaného prišla do domu poškodená s hliadkou polície, pričom mala prístup do domu. Poškodená sa jej niekedy sťažovala, že je unavená a preťažená, pýtala sa na lieky, poškodená brala lexaurin. Svedkyňa jej nikdy lieky nedávala, ona si ich sama zobrala, potom to riešila receptom od lekára. Poškodená nezvládala domácnosť, svedkyňa u nich vídavala neporiadok. Svedkyňa sa pýtala aj vnučky U., či tatino bil maminu, odpovedala, že určite nie. To isté jej potvrdili aj B. a G.. Obžalovaný je diabetik a poškodenej na strave, akú by mal mať nikdy nezáležalo.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne O.. Y. F. zo dňa 04.08.2017 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pozná obžalovaného asi sedem rokov. V roku 2012 zastupovala Obec A. P., kde bol obžalovaný poslancom v obecnom zastupiteľstve. Vždy boli len kamaráti, nič bližšie. Chodili aj von, obžalovaný chodil vždy s manželkou, ku ktorej sa správal vždy galantne a starostlivo, pôsobili ako harmonický manželský pár. Držali sa za ruky. Aj v roku 2017 ich svedkyňa videla na námestí držať sa za ruky. Obžalovaný jej v roku 2017 hovoril o manželskej kríze, ktorú sa snaží riešiť. Podľa svedkyne je rozporuplné, že žena ktorá žiarli na svojho manžela s odstupom času tvrdí, že bola a je týraná. S poškodenou robili aj skúšky na zbrojný preukaz, nikdy sa jej nesťažovala. Poškodená ju neoprávnene obviňuje z intímneho vzťahu s obžalovaným, pritom ona z minúty ničí ich manželstvo, rodinu a deti. S obžalovaným komunikovali prevažne o problémoch obce.

Z výpovede mal. G..A.., E.. XX.XX.XXXX, ktorej obrazovo a zvukový záznam z prípravného konania zo dňa 23.08.2017 bol prehratý na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že je dcérou obžalovaného a poškodenej. Najradšej by bývala spolu s tatinom a maminou. Rodičia, ak sa hádali, tak keď tam deti neboli. Mamina jej povedala, že sa párkrát s tatom hádali. Neskôr sa hádali aj pred deťmi. Ocino mame povedal, že keď chce odísť, nech povie kde, on ju tam odvezie. To bolo iba jedenkrát. Keď spolu bývali všetci, tatino sa k mame správal dobre. Keď boli malé, tak ich tato aj bil, aj mama jej povedala, že aj ju udrel. Ale za väčšinu vecí si mohli sestry sami, lebo nepočúvali, tak trošku ich zbil, nebolo to z ničoho nič. Otec im dával buchnát po chrbte, aby sa vystrela, chvíľu to aj bolelo, ale nebolo treba ísť k lekárovi. To bolo dávno, to boli malé. Teraz už ich nebije. Mamina jej na tatina nič zlé nehovorila, zverovali sa navzájom, len jej spomenula, že je smutná ako ju bije a tak. Mama varila, starala sa o deti a otec bol živiteľ

rodiny, chodili na výlety, chodili do kina. Keď bola mama chorá, tatino sa o ne postaral. Na dovolenke v J. bolo všetko v poriadku. Mama jej povedala, že ju mal otec raz buchnúť. Ona to nevidela. Otec ani deti ani matku nevyháňal z domu. Keď neposlúchali, mal nervy, ale nie je zlý. Mamina často plakala na posteli, nepovedala im prečo. Otec alkohol nepije. Keď boli menšie, dal im otec aj facku, keď sa ich mama zastala, niekedy daj aj jej, na modriny si nepamätá. Poprela, že by otec chodil po dome so zbraňou, nikdy na deti zbraňou nemieril. Mama jej hovorila, že chodí k psychológovi. Maloletá poprela, že by si od babky pýtala číslo na linku pre týrané deti. To jej chcela dať babka, lebo ich tato mal akože biť, čo babke povedala mama. Mala tatina rada, keď boli malé a aj ich zbil, aj teraz ho má rada. Už sú väčšie, nebije ich. Mama prestala pracovať v kúpeľoch, lebo chcela byť s nimi, mala tam aj nočné. Vtedy jedlo robil otec aj sa s nimi učil do školy. Mamina aj spomínala, že otec má kamarátky a ona by chcela, aby bol ňou, nie s nimi. Mama väčšinou spávala s tatom, niekedy prespala u nich. V poslednej dobe na seba obaja kričali a hádali sa. Ona nevie, kto hádky vyvolával. Maloletá videla iba jednu facku, ktorú dal oco mame a jedenkrát ju udrel päsťou do ramena. Iné útoky nikdy nevidela. O hádkach rodičov pôvodne nevedela vôbec, neskôr jej o hádkach hovorila mama. Každý rodič im povedal iné, ona verí aj tatovi. Rozhodne nechce, aby otec išiel do väzenia. Otec ju má rád, dáva to najavo, všetky ich má rád a oni jeho. Na stretnutia s otcom chodí dobrovoľne a teší sa na ne, všetky sestry chcú mať kontakt aj s otcom a tešia sa na neho. Najlepšie by bolo, keby boli zase všetci spolu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 16/2017 zo dňa 23.09.2017 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, Mgr. Miroslavy Švrlovej, ohľadom osobnosti mal. G..A.., E.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že osobnosť maloletej je bez známok patológie v štruktúre, emočne vyzretá, stabilná. Citové vzťahy k najbližším vzťahovým osobám, teda k mame a k otcovi sú pozitívne. S mamou má emocionálne bližší vzťah, rada má oboch rodičov. Rozvod u rodičov ju zaskočil, je zmätená z protichodných tvrdení rodičov, má snahu zaujímať neutrálny postoj. Po rozvode chce udržiavať vzťah k obom rodičom, túži, aby rodičia prestali mať konflikty medzi sebou a prestali si ubližovať. Pamäť zodpovedá úrovni intelektu. U maloletej neboli pozorované tendencie k fabulácii a konfabulácii či fixovaniu vlastných chýb. Maloletá pri výsluchu kládla dôraz na úprimnosť. U maloletej neboli zistené negatívne zmeny v zmysle psychopatológie alebo psychickej poruchy dôsledkom prežitých udalostí. Úroveň pamäte zodpovedá úrovni intelektu a umožňuje správne zapamätanie a správnu reprodukciu. Nevzniká u nej negatívne ladenie vo vzťahu k otcovi a je schopná verbalizovať nielen negatívne prejavy správania otca vo vzťahu k nej či matke, ale aj pozitívne prejavy jeho správania. U maloletej prevažujú znaky svedčiace pre vierohodnosť jej výpovede.

Zo záverov znaleckého posudku č. 83/2017 zo dňa 26.09.2017 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Slávky Lenerovej, ohľadom vyšetrenia duševného stavu svedka - poškodenej Ľ. A.E., E.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že poškodená netrpí psychotickou poruchou, poruchou nálady ani neurotickou poruchou, ani závislosťou ani poruchou osobnosti. V čase disharmonického spolužitia s obžalovaným trpela menovaná opakovane adaptačnou poruchou - depresívne úzkostnou reakciou na stres, psychický nátlak manžela a nedobrovoľný pohlavný styk. Boli u nej prítomné emocionálne a behaviorálne symptómy v reakcii na idenfifikovaný stresor - patologické partnerské spolužitie. Pociťovala nepohodu, domnelá nevera partnera, poukazovanie na jej psychické problémy, ktoré chcel manžel riešiť so psychiatrom, čo u nej vyvolalo depresívne úzkostné symptómy. V súčasnosti netrpí duševnou poruchou. Poškodená trpela adaptačnou poruchou, na ktorej sa podieľala psychotraumatizácia zo strany partnera a nižšia miera jej frustračnej tolerancie. Menovaná popisuje depresie v súvislosti so sklamaním zo spoločného manželského života. Výpovede poškodenej v trestnom konaní sú subjektívne.

Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 18.08.2017 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých doc. Mgr. art. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD., ohľadom vyšetrenia osobnosti svedkyne - poškodenej Ľ. A., E.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že poškodená nepociťuje depresívne príznaky ako súčasť posttraumatického narušenia jej psychickej rovnováhy, klinicky nie je rozvoj posttraumaickej stresovej poruchy odôvodnený. Je precitlivelá, v bežných situáciách senzitívne vzťahovačná. Voči autoritám reaguje úzkostnejšie, zveličovaním, dochádza k agravácii bez spätnoväzobnej kontroly. Dlhodobo vystupňované napätie nie je schopná zvládnuť efektívne a somatizuje sa. Disponuje vyššou reaktivitou, spojenou s možnými výbuchmi energie a nahromadeného napätia, napätie nerieši funkčne, potláča ho a vzniká pretlak. Má tendenciu potláčať napätie a dlhšie bagatelizovať prekážky, čím si spôsobuje zvyšovanie intrapsychického napätia. Záverom znalkyňa konštatovala, že poškodená nepociťovala fyzické utrpenie zo strany manžela a konaním jej manžela jej fyzické utrpenie počas manželstva nebolo spôsobené. Konanie obžalovaného spôsobilo poškodenej

psychické utrpenie, vyznačujúce sa pocitom poníženia a neuznania jej argumentov a nepochopenia subjektívneho prežívania a vnímania. Po manželskej hádke, keď prežívala súlož s manželom, sa cítila ponížená. To pociťovala jednorazovo na dovolenke v J. v roku 2015 a v roku 2016 vo februári. Poškodená verbalizuje, že pociťovala a pociťuje konanie obžalovaného ako ťažké príkorie. Jej subjektívne hodnotenie je v dôsledku jej nevyzretej sebaúcty posunuté. Nevie asertívne komunikovať, vnútorné napätia obranne premieta do okolia, čím sa cíti oslabená a spôsobuje jej to emočné rozladenia pre jej submisívnom nastavení. Nevie vyriešiť partnerskú krízu spojenú s rozvodom. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je vzhľadom na jej intelekt zachovaná. Špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej je oslabená jej subjektívne posunutým vnímaním pri zníženej frustračnej tolerancii a vnútornej neistote. Vnímanie poškodenej je konfabulatórne podmienené, najmä v situáciách úzkosti. Jej percepčno - kognitívne spracovanie je skreslené poruchami hodnotenia - zveličuje konkrétne jednotlivosti. Znalec nezistil priamu kauzalitu psychických negatívnych následkov u poškodenej v súvislosti v konaním jej manžela, ktoré by naplnili klinické kritériá úzkostnej, depresívnej alebo posttraumatraumatickej poruchy. Poškodená objektívne netrpí syndrómom týranej osoby. Subjektívne prežíva depresiu stredného stupňa.

Zo záverov znaleckého posudku č. 21/2017 zo dňa 17.07.2017 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Svetozára Drobu, ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný nemá tendencie situáciu zľahčovať, či bagatelizovať, nie sú prítomné mechanizmy bagatelizácie, presunu zodpovednosti, popretia. Motiváciou jeho konania voči poškodenej mohla byť frustrácia z krachujúceho manželstva, hnev vyprovokovaný vzájomným urážaním sa, devalvovaním. Kritériá pre jednoznačné označenie obžalovaného za páchateľa domáceho násilia nie sú naplnené. Obžalovaný podáva svoj uhol pohľadu na vec bez snahy vyviniť sa, schopný pripustiť si svoj podiel viny na danom stave. Obžalovaný nie je bazálnym agresorom. Sám je z danej situácie zneurotizovaný, prežíva stres, snaží sa vyrovnať sa s danou situáciou. U obžalovaného a poškodenej neboli zistené jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej a osoby násilnej. Domácim násilím nie sú vzájomné spory, hádky, vzájomné naschvály, provokácie, napádanie, kde sa role osoby násilnej a osoby ohrozenej striedajú. Znalec má za to, že v tomto manželstve sa jednalo o stret rovnocenných, stenických osobností, ktoré si robili vzájomné naschvály a provokácie. U obžalovaného znalec nezistil žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jeho inteligencia je v pásme nadpriemeru. Jedná sa u neho o adaptačnú neurotickú poruchu situačne podmienenú. Jednalo sa o rozvrátené, disharmonické manželstvo, plné vzájomných konfliktov, vzájomných urážok a provokácií. Kritériá pre jednoznačné označenie obžalovaného za páchateľa domáceho násilia nie sú naplnené. Znalec neodporučil obžalovanému uložiť akékoľvek ochranné liečenie. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 90/2017 zo dňa 17.10.2017 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Andreja Benkoviča, ohľadom vyšetrenia osobnosti obžalovaného vyplynulo, že intelektové výkony u obžalovaného sú nadpriemerné. V štruktúre osobnosti menovaného nezisťuje žiadnu psychopatológiu v zmysle duševných porúch a chorôb. Na osobe poškodenej sa mu nepáčilo, že nedokázala komunikovať, veci si domýšľala a bola uzavretá. Odmieta, že by manželku nútil k pohlavnému styku, hoci intímne spolu dlhší čas nežili, nevyhľadával iné ženy. Manželku nikdy neudrel, ona ho raz napadla vešiakom. Pripúšťa časté hádky, krízu manželstva. U obžalovaného znalec nepozoroval zvýraznenú agresivitu, či pripravenosť konať agresívne. Obžalovaný aktuálne pociťuje frustráciu z celej situácie. Znalec konštatoval, že z vyšetrenia obžalovaného je možné konštatovať, že obžalovaný sa v napätých situáciách s manželkou snažil zachovať náhľad, snažil sa pôsobiť konštruktívne, emocionálne sa kontrolovať. Správanie manželky obžalovaného iritovalo, lebo mu na manželke záležalo a nechcel dopustiť rozpad manželstva. Z toho dôvodu nie je možné vylúčiť, že v napätých situáciách s manželkou sa správal situačne impulzívne, v zmysle afektívnej reakcie na konanie a správanie manželky. Takéto konanie však nie je prirodzenou črtou osobnosti obžalovaného. Znaleckým psychologickým vyšetrením znalec nezistil zvýšenú tendenciu konať heteroagresívne, resp. násilne. Neboli zistené sklony ku fabulatórnemu spracovávaniu udalostí a súvislostí, ktoré sú predmetom konania.

Zo správy MUDr. X. vyplýva, že z vyjadrenia poškodenej zistil, že trpela sťaženým zaspávaním, úzkosťou, nervozitou, jej stav hodnotil ako adaptačnú poruchu, liečbu nevyžadovala. Zo správy zdravotníckeho zariadenia S. spol. s. r.o. vyplýva, že poškodená u nich bola vyšetrená jedenkrát, kde u menovanej boli z jej rozprávania zistené reaktívne stavy zvýšeného napätia, zvýšenej únavnosti, strachu, depresívne výkyvy. Zo správy PhDr. I. je zrejmé, že z rozprávania poškodenej sa v domácnosti malo

jednať o psychické týranie, v zmysle ponižovania, verbálnej agresie, kritizovania. Zo správy PhDr. Č. vyplýva, že poškodená subjektívne pociťovala zhoršenie psychického stavu. Neskôr ju navštevovali obaja za účelom zlepšenia partnerského vzťahu, pričom terapiou sa odstránili somatické príznaky klientky a klienta, došlo k výraznému zlepšeniu komunikácie s deťmi a k zlepšeniu vzájomnej interakcie manželov.

Zo správ na mal. G..A.., E.. XX.XX.XXXX od MUDr. P. D. vyplýva, že počas spolužitia s matkou, t. j. do 9.11.2018 boli zistené u maloletej: depresívny syndróm v kontexte s odcudzením sa rodičov. Počas vyšetrenia sa maloletá rozplakala, problém sa uvoľniť, vyjadriť sa, emočne depresívne ladená, hľadala pokoj. Odporučené lieky, potreba individuálneho prístupu, relaxácie, pozitívny prístup rodičov. V októbri 2018 stav sa nemení, únava a poruchy spánku sú v popredí, smutno v duši. V novembri 2018 sa stav javil ako uspokojivý, dobré vzťahy s rovesníčkami, s rodičmi vychádza dobre, spánok sa jej zlepšil, aj nálada, kontakt je dobrý. V januári 2019 mala kontakt s mamou zriedkavejší, žije u otca, s ktorým vychádza dobre, odporúča vysadiť lieky.

Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Obžalovaný sa dopustil dvoch drobných priestupkov na úseku cestnej premávky, ktoré boli vybavené uložením blokovej pokuty.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 138 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

b) po dlhší čas.

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo d) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 135 ods. 1 až 4 Trestného poriadku, ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Pred vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii. (2)V ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade

rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala. (3) Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka. (4) Ak bola vypočutá osoba mladšia ako 18 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú obranu, krajnú núdzu a pod.

Objektom trestného činu je ochrana pred domácim násilím, bez rozdielu, či ide o muža alebo ženu (manžel, manželka, starý rodič alebo aj iná osoba zverená do opatery útočníka) alebo či ide o dieťa. Pre domáce násilie je typická opakovanosť (nejde o ojedinelý a jednorazový incident), postupný nárast intenzity (začína spravidla psychickým násilím voči ľudskej dôstojnosti, ktoré postupne ústi do útokov na zdraví), zreteľné pozície (nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení), a súkromie (k útokom dochádza spravidla bez svedkov v súkromí, nie sú vylúčené útoky aj na verejnosti). Týranie blízkej a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 Trestného zákona sa rozumie také zlé nakladanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním. Nevyžaduje sa, aby u blízkej alebo zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu nepostačuje iba ojedinelé, osamotené, jednorazové konanie, ale je potrebná určitá hromadnosť, resp. sústavnosť konania páchateľa, ktorého následkom je fyzické alebo psychické utrpenie poškodenej osoby. Ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú či sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby, teda podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania uvedených v § 208 Tr. zák., ktoré svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. To by malo byť v konaní pred súdom preukázané znaleckým dokazovaním.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na hlavnom pojednávaní okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť pre závažné pochybnosti o relevantných okolnostiach tvoriacich najmä o tom, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Povinnosťou súdu bolo v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) spod obžaloby obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Zásada prezumpcie neviny spočíva v tom, že každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie sa považuje za nevinného, pokiaľ sa zákonnými dôkazmi nepreukáže opak. Táto zásada je priamo zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.

V danom prípade súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním spôsoboval poškodenej psychické či fyzické útrapy, ktoré by boli dlhodobého charakteru. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to z priamych dôkazov - výsluchu obžalovaného U.. Ľ. A., poškodenej Ľ. A., z výsluchu maloletej G..A., E.. XX.XX.XXXX, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti a nepriamo z výpovede svedkov: U.. J., Ľ. Q., Z.. J. A.D., O.. F. zhodne vyplývajú skutočnosti, že manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo spočiatku harmonické. Svedok A.. X. potvrdil, že nikdy počas obdobia, keď bývali na byte nepočul žiadne hádky, ani krik či plač z bytu A., ani nevidel modriny na poškodenej, táto sa mu nikdy nesťažovala. Postupne boli problémy, ktoré spočívali najmä v žiarlivosti poškodenej z manželovej nevery, začalo to jeho služobnými cestami. Medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo posledné dva roky, teda od roku 2016 k častým hádkam jednak z dôvodu domnelej nevery obžalovaného ako aj z dôvodu depresívnych stavov poškodenej. Poškodená sa zdôverila svedkovi J., že manžel ju mal psychicky týrať, no neuviedla ako konkrétne. Svedok Tuba mal všetky informácie sprostredkované od poškodenej. Uviedol, že osobne nevidel a nepočul ani vulgarizmy, ani hádky či fyzické útoky obžalovaného voči poškodenej, naopak sa im javili ako ideálna rodina, čo uviedla aj svedkyňa F.. Matka poškodenej svedkyňa Q.G. tiež uvádzala skutočnosti, ktoré mala sprostredkovane od poškodenej, pričom jej výpoveď na hlavnom pojednávaní spochybnila samotná poškodená, ktorá uviedla, že viacero skutočností, ktoré svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, a ktoré jej mala povedať poškodená, jej nikdy nepovedala (napr. o nútenom ukončení školy, o sledovaní O., o tom, že svedkyňa F. sa jej postará o deti, o práci u matky obžalovaného zadarmo a pod.). Výpoveďami svedkyne A.Á. či F. boli preukázané tvrdenia obžalovaného, či už ohľadom práce, financovania rodiny, výchovy detí, spoločných aktivít a pod. V konaní nebolo preukázané psychické utrpenie poškodenej tým, že mal obžalovaný naliehať, aby dala výpoveď v kúpeľoch. Z výpovede obžalovaného, poškodenej či maloletej G.. A.. vyplýva, že sama poškodená sa rozhodla ukončiť prácu v kúpeľoch v Z.Ť., nebolo to z donútenia manžela. Rozhodla sa tak, nakoľko pracovala aj na nočné zmeny, nemala čas venovať sa deťom a rozhodla sa radšej sa im venovať a byť s rodinou. Maloletá aj obžalovaný potvrdili, že v čase jej práce v kúpeľoch sa obžalovaný staral o tri deti, učil sa s nimi, snažil sa im aj variť, pričom chodil sám do práce. Poškodená sa vyjadrila, že s deťmi jej pomáhal manžel a jeho matka. V danom prípade je vylúčené spôsobenie psychického utrpenia poškodenej tým, že obžalovaný mal naliehať, aby dala

výpoveď v kúpeľoch, ako je uvedené v obžalobe. Naopak v období jej práce v Z. jej obžalovaný na cestovanie kúpil auto zn. Fiat. Aj z výpovede matky poškodenej a poškodenej je nepochybné, že sa trikrát nedostala na medicínu, rozhodla sa študovať na fyzioterapeuta v J., pričom štúdium dobrovoľne ukončila, k čomu ju obžalovaný ani jeho rodina nenútili. Skutočnosť, že obžalovaný od poškodenej požadoval, aby aj ona sčasti prispievala na domácnosť a starala sa o deti, keď hlavným živiteľom rodiny bol on, nie je trestným činom. Obžalovaný nepoprel, že od poškodenej požadoval v čase finančnej krízy, aby aj ona prispievala sčasti na domácnosť, nakoľko rodinu financoval hlavne on, čo potvrdila aj maloletá G..A.. Tiež z výpovede maloletej ako aj obžalovaného či poškodenej vyplýva, že poškodená mala na starosti výchovu detí a domácnosť. Nebolo preukázané, že by obžalovaný bránil v práci poškodenej alebo ju naopak nútil do práce chodiť, čo vyplýva aj z vyjadrení poškodenej, že často menila zamestnania. Ohľadom komunikácie obžalovaného s inými ženami, ktoré podľa obžaloby mali zakladať skutkovú podstatu žalovaného trestného činu je z výpovede obžalovaného, svedkyne A., či F. zrejmé, že obžalovaný manželku brával na spoločenské podujatia, plne sa jej venoval, vážil si aj manželku aj rodinu, nikdy ju verejne neponižoval. Svedkyňa F. výslovne poprela intímny styk s obžalovaným a z jej výpovede nebolo preukázané ani tvrdenie poškodenej, že by ju podvádzal s inými ženami. O tom poškodená nemala žiaden dôkaz, len sa domnievala, že ju manžel podvádza. Pracovná či iná komunikácia s inými ženami nie je rozhodne trestná. Skutočnosti uvedené v obžalobe ohľadom vyhrážania sa obžalovaného zabitím inzulínom v prípade rozvodu neboli v konaní preukázané. Nebolo preukázané, že by obžalovaný nútil poškodenú k súloži. Z výpovede obžalovaného jednoznačne vyplýva, že poprel akýkoľvek nátlak na poškodenú jednak ohľadom bežných vecí, a aj čo sa intímneho života týka. V konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný poškodenú nútil k súloži, naopak z vyjadrení poškodenej vyplynulo, že sa mu v posteli prispôsobovala, lebo ona bola vyčerpaná z detí a domácnosti. Nechcela s ním spávať, lebo podľa nej mal iné ženy. Z vyjadrení poškodenej je zrejmé, že obžalovaný voči nej nepoužil násilie ani hrozbu násilia. Uviedla, že v Tatrách si obžalovaný možno ani neuvedomil, že ona sex nechce. Obžalovaný jej celkovo podmienky v intímnom živote nedával. Nebolo preukázané vyhadzovanie poškodenej z domu. Aj v čase zadržania obžalovaného políciou mala kľúče od domu, čo aj ona potvrdila. Maloletá G.. A.. uviedla, že jedenkrát obžalovaný povedal mame, že keď chce odísť, nech povie kde, on ju tam odvezie. Otec ani deti ani matku nevyháňal z domu. Nebolo preukázané, že by sa obžalovaný akýmkoľvek spôsobom vyhrážal so zbraňou v ruke, že by ohrozoval poškodenú, či deti, maloletá G.. A.. poprela, že by sa bol so zbraňou prechádzal po dome. Po začatí trestného stíhania obžalovaný zbrane odovzdal na polícii. Bolo preukázané, že zbrojný preukaz vlastnila aj poškodená, aj ona sa venovala športovej streľbe. Poškodená uviedla, že poslednej dobe sa bála vzájomného konfliktu medzi nimi, keďže obaja majú zbrane, obaja sa vedia brániť. V konaní nebolo preukázané žiadne fyzické násilie voči poškodenej, naopak poškodená potvrdila tvrdenie obžalovaného, že ho napadla vešiakmi, ktoré po ňom hodila po tom, ako sa mali pohádať ohľadom úveru 6.000 eur, ktorý poškodená vzala bez vedomia a súhlasu obžalovaného. Poškodená uviedla, že pri jednej hádke s obžalovaným dokonca ona vzala do ruky nôž. Z výpovede obžalovaného ako aj poškodenej bolo zistené, že obžalovaný len dvakrát chytil ruku poškodenej, aby ho ona neudrela, raz to bolo v Tatrách, kedy ju silnejšie chytil za ruku a mala modriny. Nebolo preukázané, že by mala poškodená počas ich spolužitia také zranenia spôsobené obžalovaným, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenia. V konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný finančne obmedzoval poškodenú, naopak bola to ona, kto chcel mať oddelené účty. Poškodená potvrdila, že aj keď pracovala u matky obžalovaného riadne dostávala mzdu. Obžalovaný financoval výlet rodine aj dva týždne pred podaním trestného oznámenia.

Zo znaleckého dokazovania znalkyne Mgr. Gajdošíkovej Zeleiovej vyplynulo, že poškodená nepociťuje depresívne príznaky ako súčasť posttraumatického narušenia jej psychickej rovnováhy, poškodená nepociťovala fyzické utrpenie zo strany manžela a konaním jej manžela jej fyzické utrpenie počas manželstva nebolo spôsobené. Poškodená verbalizuje, že pociťovala a pociťuje konanie obžalovaného ako ťažké príkorie. Jej subjektívne hodnotenie je v dôsledku jej nevyzretej sebaúcty posunuté. Bola oslabená špecifická vierohodnosť jej výpovede, jej vnímanie je konfabulatórne podmienené, spracovanie prežitých udalostí je skreslené a zveličuje. Objektívne netrpí syndrómom týranej osoby. Subjektívne prežíva depresiu stredného stupňa. Zo znaleckého dokazovania znalca MUDr. Svetozára Drobu vyplynulo, že obžalovaného nemožno označiť za páchateľa domáceho násilia, nie je agresorom, sám prežíva z danej situácie stres. Domácim násilím nie sú vzájomné spory, hádky, vzájomné naschvály, provokácie, napádanie, kde sa role osoby násilnej a osoby ohrozenej striedajú. Zo znaleckého dokazovania znalca PhDr. Andreja Benkoviča vyplynulo, že u neho nie je zvýraznená agresivita, jeho impulzívne konanie v napätých situáciách nemožno považovať za prirodzenú črtu osobnosti obžalovaného. U obžalovaného neboli zistené sklony fabulovať prežité udalosti.

Týranie nemôže byť len jednorazové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva len z ojedinelých nadávok, či urážok, resp. len z ojedinelého fyzického, či verbálneho útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o sústavnejšie konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, útoky sú opakované (či sústavné), čo spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru. Skutok, tak ako je opísaný v obžalobe, vzhľadom na uvedené sa nestal, a preto súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody poškodenou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.