Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-69-2018.pdf
PDF · 191.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Peter Valašek, Hlavná ulica 49/75, Čata, IČO: 34 687 360, zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 03. 04. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100286782/2018 zo dňa 05. 02. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že správca dane začal dňa 17.02.2016 daňovú kontrolu u žalobcu (na základe oznámenia zo dňa 18.01.2016 o výkone daňovej kontrole doručenom žalobcovi dňa 25.01.2016) a jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október až december 2013. Dňa 17.02.2016 bola písaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, z ktorej vyplýva, že dňa 17.02.2016 žalobca predložil tam uvedené doklady (výpis z účtu za obdobie od októbra 2013 do decembra 2013, kniha prijatých faktúr so zoznamom úhrad, zoznam DPH dokladov za obdobie od októbra 2013 do decembra 2013, kniha vystavených faktúr so zoznamom úhrad, faktúry č. 130100134, č. 130100152, č. 130100154, č. 2013012 a č. 2013011, výdavkový pokladničný doklad PV 13134).
2. Správca dane do administratívneho spisu založil odpoveď Daňového úradu Nitra, pobočky Komárno na žiadosť o poskytnutie informácií ohľadne motorového vozidla EČV: NZ 972ES v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu NAU, s.r.o. za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok roku 2013. Z odpovede vyplynulo, že vlastníkom predmetného vozidla je: O. N., bytom N. I. K. XXX. Zároveň bola predložená história predmetného vozidla, výpis zo živnostenského registra subjektu: O. N. D., výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti: W - CAR TECH s.r.o.
3. Výzvou zo dňa 15.04.2016 správca dane vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril a predložil doklady a dôkazy k výkonu daňovej kontroly, a to prepravné doklady za predaj tovaru pre zahraničný daňový subjekt KAR-BAND-EXPORT Kft. a aby sa vyjadril k objednávke v tom smere, kto objednal prepravu tovaru a kto znášal náklady za prepravu tovaru.
Žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 02. 05. 2016, v ktorom uviedol, že žiadané doklady si správca dane prefotil pri daňovej kontrole, pričom išlo o potvrdenie o prevzatí tovaru odberateľom. Doplnil, že prepravu tovaru neobjednával a tiež neznášal náklady za dopravu.
4. Podaním zo dňa 04. 05. 2016 správca dane predvolal na výsluch O. N. na deň 07.06.2016, ktorý prevzal predvolanie na výsluch dňa 09. 05. 2016. O termíne výsluchu bol žalobca upovedomený dňa 10. 05. 2016.
5. Dňa 07. 06. 2016 správca dane spísal zápisnicu o výsluchu O. N.. Výsluchu sa zúčastnil aj žalobca. Svedok na otázky správcu dane uviedol, že je vlastníkom motorového vozidla EČV: I. XXXS.. Toto motorové vozidlo prenajal v decembri 2013 obchodnej spoločnosti KAR BAND EXPORT Kft. zastúpenej T. B.. O prenájme bola vyhotovená zmluva, ktorej originál predložiť nevedel (svedok predložil len zmluvu vytlačenú z počítača neobsahujúcu podpisy zmluvných strán). Doplnil, že zmluvu podpísal on a pán B.. Zmluva bola vyhotovená v troch vyhotoveniach, 2 vyhotovenia boli pre nájomcu a 1 vyhotovenie pre prenajímateľa. Vyhotovenie zmluvy žiadal nájomca. Doklady vyhotovil on. Motorové vozidlo zapožičal obchodnej spoločnosti, nevedel však, kto zapožičané vozidlo šoféroval. Pána B. pozná od kamarátov, pričom tento potreboval motorové vozidlo do prenájmu za účelom prepravy nejakých vecí alebo tovaru. Pri prevzatí motorového vozidla bol prítomný on, pán B. a vodič. Motorové vozidlo prevzal pán B. v N. I. K.. XXX v dňoch 03. 12. 2013, 13. 12. 2013, 19. 12. 2013 a 31. 12. 2013. Pri prevzatí vozidla bol vystavený protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, bez evidencie stavu kilometrov. Motorové vozidlo zapožičal na prepravu tovaru. Či sa preprava skutočne uskutočnila nevedel uviesť. Pri odovzdaní motorového vozidla bol okrem neho prítomný pán B. a šofér. K odovzdaniu vozidla došlo dňa 03. 12. 2013, 13. 12. 2013, 19. 12. 2013 a 31.12.2013. Pri odovzdaní vozidla bola vykonaná len vizuálna kontrola. Za požičanie vozidla bola uhradená suma 30,- eur na deň a táto bola uhradená v hotovosti. Suma 30,- eur bola čistá suma bez nákladov na prevádzku. Neboli vystavené žiadne príjmové, ani výdavkové doklady.
6. Rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2016 (doručenom žalobcovi dňa 06. 07. 2016) správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to od 17. 06. 2016 do dňa obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia 4. štvrťrok 2013 a spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft. so sídlom v Maďarsku, ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu. Odpoveď maďarskej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 28. 10. 2016. Z odpovede vyplynulo, že IČ DPH obchodnej spoločnosti KAR-BAND- EXPORT, Kft. bolo zrušené dňa 08. 04. 2015, pričom toto bolo platné od 21. 08. 2013. Obchodná spoločnosť je v nútenej likvidácii od 10. 09. 2016. Predmetná obchodná spoločnosť predložila daňové priznanie za preverované obdobie, nepriznala v ňom však žiadnu IC transakciu. Neskôr uskutočnila samokontrolu a od SK1020385157 nepriznala žiadne IC nadobudnutie. Priznala len IC nadobudnutie od SK2023441530 v sume 9.342.000,- HUF. Posledné DPH priznanie podala za mesiac september 2014. Podľa databázy predmetná obchodná spoločnosť nemala registrovanú žiadnu pobočku, sídlo alebo zamestnancov. Predmetná obchodná spoločnosť je nekontaktná, nepredložila žiadne dokumenty, nebol evidovaný žiadny pohyb peňazí na bankovom účte. Obchodnej spoločnosti bol dodanený daňový rozdiel vo veľkom rozsahu.
7. V oznámení zo dňa 02. 11. 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 25. 10. 2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
8. Podaním zo dňa 09. 02. 2017 správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie na deň 28. 02. 2017. Žalobca sa na ústne pojednávanie dostavil a o jeho priebehu bola spísaná zápisnica. Žalobca bol oboznámený s priebehom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2013 až december 2013. Žalobca bol tiež oboznámený s výsledkom daňovej kontroly, ktorým bolo neuznanie dodania tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu v sume 78.279,50 eur. Žalobca sa k daňovej kontrole vyjadril dňa 30. 03. 2017, keď poukázal na splnenie si svojej povinnosti uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu uplatneného nároku na oslobodenie od DPH.
9. Podaním zo dňa 10. 04. 2017 správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie na deň 28. 04. 2017. Žalobca sa na ústne pojednávanie dostavil a o jeho priebehu bola spísaná zápisnica. Žalobca bol oboznámený s priebehom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2013 až december 2013 a
boli mu položené otázky v súvislosti s dodaním tovaru na základe faktúr č. 2013011 zo dňa 14. 12. 2013, č. 2013012 zo dňa 20. 12. 2013, na ktoré odpovedal a tieto odpovede boli zachytené v zápisnici.
10. Správca dane písomným podaním zo dňa 28. 04. 2017 predvolal F. B. na výsluch na deň 24. 05. 2017. F. B. prevzal predvolanie na výsluch dňa 17. 05. 2017. O termíne výsluchu bol žalobca písomne upovedomený dňa 04. 05. 2017.
11. Písomným podaním zo dňa 02. 05. 2017 správca dane vyzval obchodnú spoločnosť JUDITTA, s.r.o. na zapožičanie presne špecifikovaných písomností. Výzvu obchodná spoločnosť neprevzala, táto sa vrátila správcovi dane s poznámkou pošty o neznámom adresátovi. Správca dane tiež neúspešne predvolal na výsluch H. Z. na deň 24. 05. 2017, predvolanie na výsluch sa vrátilo správcovi dane nedoručené.
12. Dňa 24. 05. 2017 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil žalobca a predvolaný svedok F. B.. Svedok na otázky správcu dane odpovedal, že je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft., pričom táto nemala žiadnu poverenú osobu na zastupovanie. Spoločníkom a konateľom tejto obchodnej spoločnosti bol i v období mesiacov október až december 2013. Obchodná spoločnosť mala v obchodnom registri v Maďarsku evidovanú adresu len na registráciu a na doručovanie písomností. V preverovanom období obchodná spoločnosť nemala žiadne skladové priestory. Okrem obchodných transakcií s obchodnou spoločnosťou NAU, s.r.o. a so žalobcom žiadne iné obchodné transakcie neurobil. Obchodná spoločnosť nemala žiaden majetok, len jedenkrát si vypožičal motorové vozidlo. Obchodné záležitosti vybavoval telefonicky vlastným telefónom. S maďarskou daňovou správou komunikoval telefonicky, podrobnosti si už nepamätal. Ekonomickou činnosťou obchodnej spoločnosti bola kúpa a predaj tovaru. V preverovanom období roku 2013 mala obchodná spoločnosť účtovníka. Účtovné doklady na účely maďarskej daňovej kontroly predložiť zabudol. Nevie, kde účtovné doklady sú, pretože sa dvakrát sťahoval a doklady nenašiel. Tovar zakúpený od žalobcu a spoločnosti NAU, s.r.o. predať nevedel. Jeden jeho známy menom B. z Rumunska predmetný tovar zobral do Rumunska za účelom predaja. Tovar mu však vrátil a on ten tovar predal v Budapešti na trhu za menšiu čiastku. Tovar prepravil na parkovisko k sídlu jeho obchodnej spoločnosti, kde B. tovar vyzdvihol a zobral do Rumunska. Protihodnotu za tovar nedostal. Obchodné transakcie financoval z peňazí z pôžičky od kamaráta, ktorého meno odmietol uviesť. Za pôžičku žiadnym majetkom neručil. Nevedel prečo bolo obchodnej spoločnosti odobraté IČ pre DPH a prečo bola zaradená na „čiernu listinu“, obchodnou spoločnosťou sa nezaoberal. Obchodná spoločnosť v súčasnosti nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Potvrdil, že bol v obchodnom styku so žalobcom, kúpil od neho spodné prádlo a bielizeň. Od známeho Y. B. sa dozvedel, že žalobca má predmetný tovar na predaj. So žalobcom sa stretol v obchodných priestoroch Y. B. a tam sa bavili o obchodných transakciách, bolo to na ulici Komenského v Štúrove. Išlo o taliansky výrobok, miesto pôvodu tovaru nevedel. Myslel si, že tovar dokáže predať za vyššiu cenu v Rumunsku. Tovar chcel predať v Rumunsku, jeho známy B. tam tovar aj odniesol. B. nebol podnikateľ, len fyzická osoba bez živnostenského oprávnenia. Za tovar dopredu neplatil, len vtedy, keď tovar dostal. Kúpu tovaru financoval z peňazí z titulu pôžičky od známeho, s ktorým nemal uzavretú zmluvu o pôžičke. Tovar chcel predať v Rumunsku. Jeho známy B. mu povedal, že tovar vie v L. predať. Množstvo a kvalitu tovaru skontroloval v obchodných priestoroch u Y. B.. Tovar skontroloval po kúpe a bol pri tom prítomný pán B. a žalobca. Pri nakládke tovaru bol prítomný pán B., tovar bol nakladaný v obchodných priestoroch Y. B.. Na to, kto a aké doklady vystavil pri nakládke tovaru, si nepamätal. Tiež sa nepamätal, či on vystavil nejaké doklady. Na prepravu tovaru si zapožičal motorové vozidlo. Nepamätal si, od koho bolo motorové vozidlo zapožičané. Uviedol, že prepravu možno zabezpečil pán B.. Náklady za pohonné látky zaplatil on. Nevedel, či bola uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku. Na uzavretie písomnej zmluvy si nepamätal. Motorové vozidlo bolo zaparkované u Y. B., pričom toto bolo zapožičané maximálne na dva dni. Pravdepodobne boli vyhotovené doklady o prevzatí, resp. vrátení vozidla a tieto podpísal. Zábezpeka dopredu zaplatená nebola. Vodičom bol jeho známy N. N. zo O.. On ho požiadal, aby tovar odviezol. Za riadenie vozidla zaplatil vodičovi ako osoba a nie ako zástupca obchodnej spoločnosti sumu 50,- eur za jednu cestu. Tovar bol prepravený k sídlu jeho obchodnej spoločnosti. Miestom nakládky bolo stavenisko, tam bol tovar preložený na druhé auto a B. zobral tovar do Rumunska. Tovar vykladal on a jeho známy B. z Rumunska, doklady pri vykládke vystavené neboli. Protihodnotu za tovar nedostal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo v daňovom priznaní za predmetné obdobie nebolo uvedené IC nadobudnutie tovarov a prečo bolo podané dodatočné daňové priznanie, kde bolo priznané IC nadobudnutie tovaru, avšak toto dodatočné daňové priznanie maďarským správcom dane akceptované nebolo. Tiež sa nevedel vyjadriť
k podaniu dodatočného daňového priznania. Povinnosti pri IC nadobudnutí tovaru vo vzťahu k daňovej správe nepozná. Účtovaním bola poverená účtovná kancelária v Győri. Nevedel, či bolo za predmetné daňové obdobie podané daňové priznanie. Účtovníctvo predložiť nevedel, pretože nevie kde je. V roku 2013 žiadny tovar nepredal, výdavky a faktúry vo vzťahu k žalobcovi zabudli zaúčtovať. Predmetný tovar predal až neskoršie, viac ako za rok.
13. Rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2017 (doručenom žalobcovi dňa 31. 05. 2017) správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to od 17. 06. 2016 do dňa obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť adresovaná českej finančnej správe, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia roku 2013 a spoločnosti Sayed Nagy Ismail Mosaad so sídlom v Českej republike, ktorá mala byť dodávateľom tovaru v reťazci: Sayed Nagy Ismail Mosaad - JUDITTA, s.r.o. - LP Safety, s.r.o. - B. O.. Odpoveď českej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 07.09.2017. Z odpovede vyplynulo, že v zdaňovacom období júl 2013 uviedol pán M. I. Ismail W. dodanie tovaru do iného členského štátu v hodnote 622.680,- Kč a v súhrnnom hlásení uviedol toto dodanie tovaru pre VAT: SK2023476400 - JUDITTA, s.r.o. V roku 2013 preverovaný subjekt nevykázal žiadne dodanie tovaru pre žalobcu. Preverovaný subjekt na výzvu príslušného správcu dane o poskytnutie informácií a predloženie dokladov nereagoval.
14. V oznámení zo dňa 07. 09. 2017 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 07. 09. 2017 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
15. Správca dane zabezpečil do administratívneho spisu dokumenty týkajúce sa obchodnej spoločnosti NAU, s.r.o., žalobcu, JUDITTA, s.r.o., Sayed Nagy Ismail Mosaad a LP Safety, s.r.o.., zároveň nahliadol do spisu LP Safety, s.r.o. a oboznámil sa s protokolom z daňovej kontroly vykonanej u kontrolovaného subjektu: LP Safety, s.r.o. za obdobie mesiacov september až december 2013.
16. Dňa 18. 09. 2017 bol správcom dane spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november a december 2013. Z predmetného protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2013 neuznal daňovému subjektu (žalobcovi) dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu v sume 27.079,50 eur (faktúra č. 2013012 zo dňa 20. 12. 2013) a dodanie tovaru v tejto sume považoval za dodanie s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nadmerný odpočet správca dane vyčíslil v sume 4.513,25 eur. Správca dane poukázal na výsledky zisťovania a na rozpory v tvrdeniach daňového subjektu, vypočutých svedkov a listinných dôkazov zabezpečených v priebehu konania. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre KAR-BAND-EXPORT, Kft. v sume 27.079,50 eur, pretože dodanie tovaru nebolo preukázané overiteľnými dôkazmi u obchodného partnera kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu). Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 22. 09. 2017. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly napriek výzve správcu dane zo dňa 18. 09. 2017 nevyjadril.
17. Následne, dňa 23. 10. 2017 vydal správca dane rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 4.513,25 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013. Zároveň správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 zo sumy 7.532,42 eur na sumu 3.019,17 eur.
18. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca dňa 10. 11. 2017 odvolanie.
19. Žalovaný o podanom odvolaní žalobu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2018 tak, že napadnuté rozhodnutie vydané správcom dane potvrdil. Žalobca prevzal predmetné rozhodnutie dňa 12. 02. 2018.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
20. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100286782/2018 zo dňa 05. 02. 2018 žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane č. 102230524/2017 zo dňa 23. 10. 2017, ktorým správca dane určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 rozdiel v sume 4.513,25 eur a znížil nadmerný odpočet v daňovom priznaní zo sumy 7.532,42 eur na sumu 3.019,17 eur, potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly a závery správcu dane a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od DPH uplatnené v zdaňovacom období december 2013 pri tovare, ktorý mal podľa predložených dokladov dodať osobe identifikovanej pre daň v Maďarsku, pretože nebolo právne relevantnými dokladmi preukázané dodanie uvedeného tovaru do iného členského štátu. Poukázal na rozdiely v tvrdeniach o pohybe a zapožičaní motorového vozidla na prepravu predmetného tovaru a tým na nesplnenie druhej podmienky oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu a to fyzické prepravenie z tuzemska do iného členského štátu, t. j. že musí opustiť územie SR predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
21. V žalobe zo dňa 03. 04. 2018, ktorá bola súdu doručená dňa 11. 04. 2018, žalobca namietal správnosť záveru správcu dane a žalovaného o tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru zahraničnému partnerovi po materiálnej stránke. Konštatoval, že počas konania predložil správcovi dane všetky dostupné doklady, ktoré preukazovali naplnenie formálnej podmienky dodania tovaru, a to najmä: dodací list, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom a dodací list k faktúre. K naplneniu materiálnej podmienky dodania tovaru uviedol, že:
- z jeho strany bolo preukázané vykonanie úhrady za dodaný tovar od maďarskej obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft., čo nespochybňovala žiadna zo zainteresovaných strán, vrátane správcu dane,
- bolo preukázané, že došlo k naloženiu tovaru v skladových priestoroch obchodnej spoločnosti LP Safety, s.r.o., kde došlo aj k reálnemu odovzdaniu tovaru a tým odberateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému tovaru,
- v rámci daňovej kontroly bol vypočutý konateľ maďarskej obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft. pán B., ktorý verbálne potvrdil dodanie tovaru, presne špecifikoval miesto dodania tovaru,
- pán Pohlodko potvrdil, že prepravu tovaru zabezpečovala obchodná spoločnosť KAR-BAND-EXPORT, Kft. a bolo ozrejmené, kto bol šoférom motorového vozidla, ktorým bola vykonaná preprava,
- v rámci daňového konania bol vypočutý aj O. N., ktorý je vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola vykonaná preprava tovaru, a tento potvrdil dátum zapožičania motorového vozidla - žalobca v tejto súvislosti spochybnil záver správneho orgánu o tom, že motorové vozidlo malo byť vrátené v deň jeho požičania, nakoľko takáto informácia sa nenachádza pri zhrnutí výsluchu p. N. a uvedené nevyplýva ani z rozhodnutia správcu dane, pričom bolo možné (pán Pohlodko to potvrdil), že vozidlo bolo zapožičané dňa 19. 12. 2013 s tým, že k dodaniu tovaru došlo dňa 20. 12. 2013, teda bolo požičané na dva dni,
- z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že tovar existoval, že tento bol dodaný odberateľovi KAR- BAND-EXPORT, Kft., keď správca dane komplexne zistil celý reťazec dodania tovaru počnúc subjektom Sayed Nagy Ismail Mosaad, ktorý priznal dodanie tovaru obchodnej spoločnosti JUDITTA, s.r.o., ktorá po úhrade ceny tovaru tento predala spoločnosti LP Safety, s.r.o., ktorá časť zo zakúpeného tovaru predala žalobcovi (pričom u obchodnej spoločnosti LP Safety, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola a boli predložené účtovné doklady za preverované obdobie ako aj faktúry vystavené pre žalobcu a bolo zistené, že LP Safety, s.r.o. takéto faktúry vystavil a daň odviedol).
Mal za to, že prístup správcu dane bol nesprávny, nakoľko správca dane tvrdil, že nebola naplnená materiálna stránka, a to reálne dodanie tovaru. Mal za to, že správca dane prekročil akékoľvek prípustné možnosti výkladu ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko napriek extenzívnemu výkladu nemožno dôjsť k záveru, že žalobcovi ako dodávateľovi vyplýva povinnosť preukazovať dodanie tovaru dokladmi, ktorými by mal disponovať odberateľ. Išlo by o ukladanie povinnosti nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutie považoval v určitých častiach za odporujúce si, keď za nenaplnenú podmienku žalovaný označuje materiálnu, hoci z textu rozhodnutia je zrejmé, že nenaplnené sú podľa názoru
žalovaného formálne podmienky - listiny, na ktoré žalobca nemal žiaden dosah, nakoľko žalovaný požadoval preukázanie existencie dokladov, ktorými mala disponovať maďarská obchodná spoločnosť. Mal za to, že mu nie je možné dávať za vinu neporiadnosť maďarskej obchodnej spoločnosti.
Namietal tiež správnosť záveru žalovaného o tom, že obchodné transakcie uvedené vo faktúre obchodný partner nepotvrdil, práve naopak, svoje tvrdenie nevedel podložiť žiadnymi dôkazmi. Poukázal na jednoznačne potvrdenú skutočnosť ohľadne dodania tovaru odberateľom KAR-BAND-EXPORT, Kft. konateľom tejto obchodnej spoločnosti, ktorý potvrdil prevzatie tovaru od žalobu ako aj jeho dovoz na územie Maďarska.
Tiež mal za to, že ním predloženými dokladmi splnil svoje povinnosti v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ aj správca dane nadobudol pochybnosti o dodaní tovaru do zahraničia, v zmysle zákona vykonal daňové konanie, ktorým sa však objasnili ním tvrdené a preukazované skutočnosti, a to že tovar bol dodaný do zahraničia, konkrétne do miesta sídla odberateľa. Argumentácia žalovaného popierajúca vyššie uvedené je založená len na dôkazoch, ktoré sa netýkajú priamo samotného dodania tovaru do zahraničia, pričom ide len o nepriame dôkazy (napr. že odberateľ nevykonáva aktivity, neprijal žiadne rozhodnutia a pod.). V jeho prospech svedčí viacero dôkazov: ním predložené listinné dôkazy preukazujúce vlastnícke právo k tovaru spolu s potvrdením o platbe za tovar, vyjadrenie štatutára obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft. ohľadne dodania tovaru do Maďarska, pričom vysporiadanie sa žalovaného s potvrdením dodania tovaru do Maďarska je nepostačujúce a podcenené, keď žalovaný sa s výpoveďou konateľa maďarskej obchodnej spoločnosti nevysporiadal správne. Ak dôjde k hodnoteniu jeho výpovede vo vzájomnej súvislosti s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, potvrdením o vykonaní platby ako aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli produkované v jeho prospech, je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že žalobca preukázal nielen prevod vlastníckeho práva k tovaru na maďarskú obchodnú spoločnosť, ale aj reálny transport tovaru do Maďarska.
Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho dôkazmi a skutočnosťami, ktoré podporujú jeho tvrdenie o dodaní tovaru do Maďarska a stále vychádza len z jeho pochybností. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane a pokiaľ daňovník predloží zrejmé priame dôkazy o ním deklarovaných skutočnostiach, nemôže si správca dane dovoliť tieto v rámci svojho rozhodovania odignorovať len na základe nejakých nepriamych dôkazov a účelovo podsunutých tvrdení.
Pokiaľ mal správca dane pochybnosť o dodaní tovaru do Maďarska mal doplniť dokazovanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, kde ako dôkaz toho, či došlo k preprave tovaru do Maďarska bol vykonaný dopyt na Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., na základe ktorého bolo zisťované, či konkrétny kamión prešiel hraničným prechodom medzi SR a Maďarskom. Takéto dokazovanie správca dane v tomto prípade nevykonal. V rámci vykonaného dokazovania bolo zistené aj konkrétne meno šoféra, ktorý viedol motorové vozidlo s tovarom pre obchodnú spoločnosť KAR-BAND- EXPORT, Kft., tento však v daňovom konaní vypočutý nebol, hoci jeho výsluch by bol veľmi podstatný.
Uviedol, že v daňovom konaní nebolo nijakým spôsobom vyvrátené, že by bol tovar dovezený na územie Maďarska. Správca dane a žalovaný boli toho názoru, že ním predložené doklady neboli dostatočné a preto vykonávali dokazovanie v rámci daňového konania, a to za účelom ich verifikácie. Dokazovaním v rámci daňovej kontroly však nedošlo k vyvráteniu jeho tvrdení. Práve naopak, boli potvrdené minimálne samotným štatutárom maďarskej spoločnosti, ktorý potvrdil dodanie tovaru do Maďarska. Ak bol žalovaný, resp. správca dane aj naďalej na pochybnostiach ohľadom pravosti a dostatočnosti ním predložených dokladov, mal vykonať dokazovanie, ktorým by skutočne bolo vyvrátené ním tvrdené dodanie tovaru do Maďarska. K tomu však nedošlo a neboli vykonané ani dôkazy, ktoré vykonané mohli byť.
Pre nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu žalovaným a správcom dane navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07. 08. 2018 uviedol, že žalobcovi bol za zdaňovacie obdobie december 2013 určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.513,25 eur tak, že nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 7.532,42 eur bol znížený na sumu 3.019,17 eur. Žalovaný zotrval na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia a na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. S námietkou žalobcu ohľadne splnenia podmienok v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, kde ku nej zaujal stanovisko, na ktorom naďalej zotrváva. Konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z predložených dokladov, z dokladov a dôkazov získaných správcom dane, zo získaných informácií, na základe svedeckých výpovedí, z odpovede na žiadosť o MVI, nazretím do spisov iných spoločností súvisiacich s obchodnými transakciami s daňovým subjektom za iné zdaňovacie obdobie a pod.. Na základe dôkazov a vyjadrení, ktoré boli doručené správcovi dane, správca dane oprávnene získal podozrenie o reálnom uskutočnení obchodných transakcií.
23. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný poukázal na to, že zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí len na formálnom vykonaní zdaniteľných plnení, preto doklady (aj keby mali všetky požadované náležitosti), nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na oslobodenie od DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je to deklarované na faktúrach. Konštatoval, že dodanie tovaru musí byť preukázané aj listinnými dôkazmi u obchodného partnera (KAR-BAND-EXPORT, Kft.), čo v preverovanom prípade nebolo. Vyvrátil, že by maďarský správca dane potvrdil dodanie tovarov, naopak, tento uviedol, že obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft. bolo zrušené IČ DPH, je v nútenej likvidácii, v podanom daňovom priznaní nepriznala žiadnu IC transakciu, síce neskôr priznala IC nadobudnutie, ale toto maďarský správca dane neakceptoval. Taktiež v súhrnnom výkaze nepriznala IC nadobudnutie od žalobcu, ale od iného subjektu. Uvedené v žiadnom prípade nemožno považovať za potvrdenie svedka o uskutočnení dodania tovaru tak, ako uvádza žalobca v podanej žalobe.
Správcovi dane v priebehu daňovej kontroly neboli predložené žiadne dohodnuté dodacie podmienky (ohľadne práva kupujúceho nakladať s tovarom ako vlastník). Vypočutý svedok O. N. potvrdil prenajatie vozidla v jeho vlastníctve spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft. len v mesiaci december 2013, originál zmluvy o prenájme však predložiť nevedel.
Opísal priebeh daňovej kontroly ako aj zistené skutočnosti vo vzťahu k obchodnému reťazcu počnúc od dodávateľa Sayed Nagy Ismail Mosaad až po žalobcu. Konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Správcovi dane z vykonaného dokazovania nevyplývala skutočnosť, že by F. B. potvrdil obchodné transakcie uvedené vo faktúre, práve naopak, tento svoje tvrdenie nevedel podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi. Mal za to, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT, Kft. To, že odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tovaru jeho odovzdaním v sklade spoločnosti LP Safety, s.r.o. ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovaru tak, ako je deklarované na faktúrach. Pritom verbálne potvrdenie štatutára odberateľa (bez preukázania) neznamená, že k dodaniu tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. aj došlo. Za relevantný dôkaz tejto skutočnosti nemožno považovať potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, nakoľko takáto listina nie je dôkazom na účely oslobodenia intrakomunitárneho dodania od dane, pretože nepreukazuje, že tovar skutočne opustil dodávateľský štát.
K poukazu žalobcu na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 8Sžf/7/2015 žalovaný uviedol, že v zmysle tohto rozsudku požiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva vyplývajú zo Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. Táto bola však nahradená smernicou č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, pričom ustanovenia tejto smernice boli transponované do právneho poriadku SR, a to do zákona č. 222/2004 Z. z. Výkladom článkov pojednávajúcich o dodávkach tovaru oslobodeného od dane sa zaoberal ESD, ktorý judikoval, že článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto vývozu
alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V daňovom konaní v prípade uplatnenia oslobodenia od DPH je teda nevyhnutné skúmať splnenie dvoch podmienok: prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a tiež fyzický pohyb tovaru. Dôkazné bremeno preukázania vyššie uvedeného je na daňovom subjekte.
Konštatoval, že žalobca zámerne a účelovo cituje časti z rozhodnutia žalovaného, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a poukazuje len na fakty, ktoré mu vyhovujú. Mal za to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle § 3 zákona č. 563/2009 Z.z., dodržal všetky zásady správy daní, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedalo zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Správca dane v tomto prípade vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré je opísané v jeho rozhodnutí ako i v rozhodnutí žalovaného. Poukázal na to, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt a nie správca dane. Pritom nestačí len všeobecné tvrdenie, ale toto musí byť podložené relevantnými dôkazmi. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a skutočnosť, že platiteľ mal vyhotovenú faktúru iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo na odpočítanie dane nepreukazuje.
V závere navrhol podanú žalobu v celom rozsahu ako bezdôvodne podanú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
24. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 04. 03. 2019 a v ňom poukázal na rozhodnutia NS SR (vo veci sp. zn. 3Sžf/8/2016, sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 4Sžf/7/2011), Krajského súdu v Trenčíne (vo veci sp. zn. 13S/40/2016), rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House). Konštatoval, že vo svetle predmetných rozhodnutí, v prípade, že fyzická osoba alebo právnická osoba ako daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo je preukázané listinnými dôkazmi, napr. dodacími listami, či súpismi vykonaných prác, vyčerpala tým vlastné dôkazné bremeno. Najvyšší súd v tejto súvislosti opakovane konštatoval, že v takomto prípade daňový úrad nemôže nepriznať vrátenie DPH. V prípade, že u daňového úradu vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov firmy ako daňového subjektu, nemôže to mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že pri niektorých dodávateľoch by mal nad rámec svojich povinností zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že pri týchto firmách nebude účtovná evidencia vedená riadne. Ak má daňový úrad pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a dôkazy ním predložené nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť dokázať, t. j. predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia daňového subjektu vyvracajú. Nie je možné, aby správca dane pričítal daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Je potrebné vychádzať zo zásady „in dubio mitius“ a to v tom smere, že v záujme úplného zistenia stavu veci správca dane je povinný vykonať všetky dôkazy a to aj tie, ktoré daňový subjekt nenavrhol.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 02. 2018 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 10. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 13. 03. 2019, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní však ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.
26. Podľa § 2, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 68 ods. 4, 5 vyššie citovaného zákona, daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
28. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2013 (keď daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 4.513,25 eur na dani z pridanej hodnoty a zároveň znížil nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie zo sumy 7.532,42 eur na sumu 3.019,17 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi KAR- BAND-EXPORT Kft. do iného členského štátu.
29. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil, alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri dodaní tovaru, ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov dodať daňovému subjektu v Maďarsku, t.j. spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft. v decembri 2013 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie.
30. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru do Maďarskej republiky pre obchodnú spoločnosť KAR-BAND-EXPORT Kft. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil správcovi dane všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné od neho v zmysle zákona požadovať a splnil si tak svoju dôkaznú povinnosť.
31. V predmetnej veci z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo, že IČ DPH bolo odberateľovi žalobcu - maďarskej obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft. zrušené dňa 08. 04. 2015, pričom toto bolo platné od 21. 08. 2013. Uvedená spoločnosť je v nútenej likvidácii od 10. 09. 2016. Táto síce predložila daňové priznanie za preverované obdobie, ale nepriznala v ňom žiadnu IC transakciu. Neskôr uskutočnila samokontrolu a priznala IC nadobudnutie v daňovom priznaní, ale toto nebolo príslušným správcom dane akceptované. Ďalej bolo v odpovedi uvedené, že u uvedeného daňového subjektu bola vykonaná kontrola už skôr, avšak tento bol nekontaktný, nepredložil žiadne dokumenty.
32. Na návrh žalobcu správca dane vypočul svedka F. B. (konateľa spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft.), ktorý potvrdil, že bol spoločníkom i konateľom spoločnosti KAR - BAND - EXPORT Kft., a to i v čase realizovania predmetného obchodu. Spoločnosť mala sídlo len na registráciu a na doručovanie písomnosti. Spoločnosť nemala prevádzkové priestory, skladové priestory, ani iné priestory na podnikanie. Tiež nemala žiadny majetok, nevykonávala žiadne obchodné činnosti. Doklady spoločnosti nemá, lebo sa dvakrát sťahoval a nezaoberal sa tým. Síce tieto hľadal, ale ich nenašiel. Spoločnosť dostala pôžičku od kamaráta, ktorého meno odmietol uviesť. Tovar zaplatil až po odovzdaní tovaru. Tovar bol naložený v obchodných priestoroch u Y. B., nevedel uviesť, aké doklady boli vystavené pri nakládke tovaru a kto ich vystavil. Tovar bol prepravený na požičanom nákladnom vozidle. Nevedel uviesť, či bola uzavretá zmluve o nájme dopravného prostriedku. Vozidlo bolo zapožičané na dva dni a parkovalo u Y. B.. Vodičom bol jeho známy N. N., ktorému zaplatil 50,- eur za jednu cestu. Tovar bol prepravený k sídlu spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft., kde bolo stavenisko a bol preložený na druhé auto, ktorým ho B. mal odviezť do Rumunska. Neboli vystavené žiadne doklady pri odovzdaní tovaru a tento zaň ani nezaplatil. Účtovníctvo nevedel predložiť, lebo nevie, kde sa nachádza.
33. S poukazom na tieto tvrdenia žalobcu a zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne deklarovanému odberateľovi do Maďarska - obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft., bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predložené doklady, ktorými žalobca preukazoval dodanie tovaru odberateľovi do Maďarskej republiky. Z týchto dokladov ako i z vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, kto vykonal prepravu tovaru do Maďarskej republiky. Konateľ KAR-BAND- EXPORT Kft. síce tvrdil, že mali požičané vozidlo, čo zabezpečoval konateľ spoločnosti LP Safety s.r.o., ale žiadne doklady o preprave doložiť nevedel. Súd sa stotožňuje s tvrdením správcu dane i žalovaného, že ohľadom prepravy tovaru boli zistené nezrovnalosti, ktoré pochybnosti správcu dane ešte umocnili. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (na účely tohto konania v znení účinnom do 31. 12. 2013) sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že deklarovaný tovar dodal do Maďarskej republiky tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft.. Na preukázanie dodania tovaru odberateľovi do Maďarskej republiky žalobca predložil potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom
(podľa § 43 ods. 5, písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12. 2013), faktúru a dodací list.
34. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, dokazovania vykonaného správcom dane, ako i zisťovania vykonaného maďarskou daňovou správou i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarskej republiky ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft.. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca dodanie tovaru vyššie uvedenému odberateľovi v Maďarskej republike preukazoval výlučne predložením listín - faktúry č. 2013012 zo dňa 20. 12. 2013, dodacieho listu k faktúre č. 2013012 zo dňa 20. 12. 2013, ktorý je opatrený pečiatkou spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft. ako deklarovaným odberateľom tovaru a nečitateľným podpisom. Predložil i písomné vyhlásenie odberateľa (obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft.) o prijatí tovaru - bielizne podľa dodacieho listu 2013012 odberateľom zo dňa 20. 12. 2013. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepreukazovali dodanie tovaru pre spoločnosť KAR-BAND-EXPORT Kft. z iného členského štátu ako i skutočnosť, že za zdaňovacie obdobie december 2013 nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, spoločnosť nemala v roku 2013 žiadnych zamestnancov a neposkytla za uvedené obdobie žiadne doklady (faktúry, objednávky, prepravné doklady), má súd za to, že žalobca nepreukázal, že boli splnené zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do Maďarskej republiky spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft.
35. Pri posudzovaní podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty je potrebné vychádzať z vyššie citovaného ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil), ale nakoľko žalobca prepravu nevykonal, ani ju nezabezpečoval, bolo jeho povinnosťou predložiť i ďalšie doklady, pretože podľa jeho tvrdenia, prepravu tovaru mal zabezpečiť jeho odberateľ. Je však potrebné rozlišovať medzi tým, či odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je žalobca ako platiteľ dane povinný predložiť prepravný doklad alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (ust. § 43 ods. 5, písm. a/ vyššie citovaného zákona) a tým, či odberateľ prepravu tovaru vykoná sám, a v takom prípade je žalobca povinný predložiť okrem iného i písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, (ust. § 43 ods. 5, písm. c/ vyššie citovaného zákona). I keď žalobca predložil doklad v zmysle ust. § 43 ods. 5, písm. c/ vyššie citovaného zákona, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a najmä na skutočnosť, že deklarovaný odberateľ v Maďarskej republike nepredložil žiadne doklady o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
36. Hodnovernosť tvrdenia žalobcu o preprave tovaru do Maďarska je spochybnená i ďalšími predloženými dokladmi (dodací list), ktorý nekorešponduje s výpoveďou svedka - majiteľa vozidla O. N., ktorým mal byť tovar prepravený do Maďarska, ktorý uviedol odlišné dni zapožičania vozidla, ako vyplýva z dodacieho listu. Svedok napriek svojmu tvrdeniu, že bola podpísaná zmluva o nájme dopravného prostriedku, túto v podpísanej forme nevedel predložiť, pričom v priebehu administratívneho konania neboli predložené žiadne doklady o úhrade nájmu za vozidlo.
37. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft. ako deklarovanému odberateľovi. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 1.1.2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady
2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovaru bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft, na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Zo žalobcom predložených listinných dokladov s poukazom na vykonané dokazovanie nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi. I keď žalobca predložil doklad vyžadovaný zákonom, tento bol spochybnený výsledkami vykonaného dokazovania ohľadne tohto tovaru (žalobca nevedel preukázať jeho reálne nadobudnutie a taktiež maďarská daňová správa nepotvrdila dovoz tovaru z iného členského štátu v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2013 u deklarovaného odberateľa, t. j. spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft.). Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac, z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet.
38. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014.
39. Taktiež je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty. V prípade, ak si ale uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne dodaný, resp. vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o dodaní a vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.
40. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľovi do Maďarska, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány vyvodili v danom prípade správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný (materiálne plnenie). Žalobca v predmetnej veci dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru do Maďarska obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft., nakoľko výsledky vykonaného dokazovania toto jeho tvrdenie spochybňujú, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
41. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V
tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru do iného členského štátu podľa ust. § 43 ods. 1, 5, 8 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
42. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu sa súd vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 43 ods. 1, 5, 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol účastný priamo ním deklarovaného vývozu tovaru do iného členského štátu ako dodávateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby sa vyjadril o otázke, akou formou vie preukázať splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnote pri ním deklarovanej dodávke tovaru do iného členského štátu Európskej únie v kontrolovanom zdaňovacom období.
43. Daňové konanie je ovládané prejednacou zásadou, nie vyhľadávacou zásadou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie oslobodenia od dane z priadnej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúry a dodacie listy) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným odberateľom v inom členskom štáte a bolo výlučne jeho povinnosťou ako dodávateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní a preprave tovaru k jeho odberateľovi.
44. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry, ale ani dôkazy preukazujúce dodanie tovaru odberateľovi do Maďarskej republiky, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
45. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení zo dňa 04. 03. 2019 k vyjadreniu žalovaného k žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto
rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.
46. Správny súd poukazuje na rozsudok SD EÚ (druhá komora) vo veci C-273/11- Mecsek-Gabona Kft proti Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 06. 09. 2012, z ktorého rozsudku vyplýva záver, že je úlohou členského štátu ustanoviť rozsah dôkazných prostriedkov na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu. Toto slovenský zákonodarca vykonal prostredníctvom ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď stanovil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, pričom žalobcom deklarovaného dodania tovaru do Maďarskej republiky sa týka ust. § 43 ods. 5, písm. c) tohto zákona, nakoľko prepravu tovaru podľa predložených dokladov mal vykonať odberateľ. Je nepochybné, že Súdny dvor EÚ vo veci Mecsek
- Gabona tiež uviedol, že „ak platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o dani z pridanej hodnoty v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania“. Dôvodom pre nepriznanie oslobodenia dane z pridanej hodnoty v konkrétnom prípade bolo, tak ako je uvedené vyššie, že žalobca nevedel preukázať reálne dodanie tovaru do Maďarska, na základe zistenia maďarskej daňovej správy, ktorá nepotvrdila dovoz tovaru z iného členského štátu v decembri 2013 u deklarovaného odberateľa - obchodnej spoločnosti KAR-BAND-EXPORT Kft.
47. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení správcu dane, súd je toho názoru, že z predloženého administratívneho spisu procesné pochybenia správcu dane nevyplývajú.
48. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 23. 10. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 4.513,25 eur a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 zo sumy 7.532,42 eur na sumu 3.019,17 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 10. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
49. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
50. K námietke žalobcu o nevykonaní dôkazu formou dotazu na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. správny súd uvádza, že prípadné potvrdenie uvedenej spoločnosti o pohybe vozidla v označenom úseku cesty by nebolo dostačujúcim dôkazom toho, že vozidlo skutočne prepravovalo tovar uvedený na faktúrach vystavených žalobcom. Rovnako tak, pokiaľ ide o výsluch svedka - vodiča, tento bol označený len menom a priezviskom, bez uvedenia jeho adresy. Okrem toho, v kontexte s ostatnými získanými dôkazmi, by ani prípadné potvrdenie vykonania cesty šoférom motorového vozidla nebolo spôsobilé zmeniť dôkaznú situáciu (najmä vzhľadom na výsledok odpovede na MVI maďarskej daňovej správy, ktorá nepotvrdila intrakomunitárne nadobudnutie tovaru odberateľom KAR-BAND-EXPORT Kft. v kontrolovanom zdaňovacom období, ale i samotnú výpoveď svedka F. B., ktorý nevedel doložiť k svojmu tvrdeniu žiadne doklady, hoci v čase, kedy sa mala transakcia uskutočniť, bol konateľom deklarovaného odberateľa - KAR-BAND-EXPORT Kft.).
51. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
52. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
53. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.