Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu W. E. B. s.r.o., so sídlom A., W. XX, J.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. P. E., so sídlom A., K. XX, proti žalovanej V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A. cesta XXX/XX, zastúpenej JUDr. P. E., advokátom so sídlom R., J. K. X/A, o zaplatenie sumy 907,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2018, č. k. 18Csp/194/2017-134, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 420,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 420,31 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,- eur, vždy do 25-teho dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s jednou mesačnou splátkou, čo má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 907,99,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.05.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 30.09.2014 písomnou žiadosťou žalovaná požiadal žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, pričom v žiadosti v bode 5 uviedla, že požaduje úver vo výške 1.140,- eur so splatnostou úveru v 42 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka bude 62,31 eur, z toho mesačná splátka (vrátane) úrokov je 36,04 eur, celková čiastka, ktorú má žalovaná zaplatiť potom predstavuje 1.627,68 eur, predpokladaná RPMN 26,15 %, ročná úroková sadzba 18,07 %, priemerná RPMN 44,06 %, ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 1.140,-eur, celková čiastka revolvingu 1.627,68 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,15 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,07 %, poplatok za poskytnutie úveru 114,- eur. V žiadosti sa ďalej v bode 6 nachádzajú údaje o schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.140,- eur, výška mesačnej platby v sume 62,31 eur, počet splátok 42, výška mesačnej splátky 36,04 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 1.627,68 eur, RPMN za úver 26,07 %, ročná úroková sadzba úveru 18,07 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.140 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.627,68 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,07 %, ročná úroková sadzba revolvingu je 18,07 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 114,- eur. Dňa 02.10.2014 žalobca písomne spracoval Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Oznámením o

zosplatnení z 18.03.2018 žalobca žalovanej oznámil, že vzhľadom na omeškanie splátok č. 3, 4, 5, v celkovej sume 135,94 eur, ak sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Oznámenie žalovaná v odbernej lehote neprevzala, zásielka bola uložená na pošte 23.03.2015 a žalobcovi sa vrátila dňa 15.04.2015. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že k úhrade dlhu nedošlo a splatnosť celého dlhu nastala 10.05.2015. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 psím. d), § 9 ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 psím. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy); § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý odvíjal od formuláru - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej účelom bolo poskytnutie úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky na chod domácnosti, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane žalovanej fyzická osoba. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Súd zistil, že v bode 5 zmluvy sú uvedené údaje zo strany žalovanej v súvislosti s požadovaným úverom a v bode 6 zmluvy súd údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere. Zo strany žalovanej bola zmluva podpísaná dňa 30.09.2014 a žalobca ju podpísal dňa 02.10.2014. Vzhľadom k tomu, že údaje v bodoch 6 zmluvy súd zhodné (okrem údaju o výške RPMN, ktorý však nie je vecou dohody, ale výška RPMN vyplýva z ostatných dohodnutých parametrov zmluvy), je potrebné uviesť, že žalobca návrh na uzatvorenie zmluvy žalovanej akceptoval, a teda medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.140,- eur a žalovaná sa zaviazal úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 62,31 eur, Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, t. j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru, bola dohodnutá vo výške 1.627,68 eur, ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 18,07 % ročne, RPMN za úver vo výške 26,07 %, priemerná RPMN za úver 44,06 %. V konaní bolo preukázané, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bolo žalobcom jednostranne vstavené dňa 02.10.2014 a okrem obsahových náležitostí uvedených v bode 6 zmluvy o úvere sa tam uvádzajú aj ďalšie údaje, ako je dátum splatnosti jednotlivých splátok, dátum splatnosti prvej splátky, ako aj dátum konečnej splatnosti úveru. Údaje o termínoch splátok a konečnej splatnosti úveru sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Tieto údaje však neboli súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca ich uviedol len do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.10.2014, preto toto oznámenie je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za nový návrh zmluvy. Z uvedeného potom mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o úvere nemá všetky obligatórne náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v nej absentuje údaj o dátume splatnosti, splátok úveru, ako aj dátum o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomuto nedostatku je potom potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie len istiny, nie na úroky a poplatky. Žalobca poskytol žalovanej sumu 1.026 eur (nie 1.140 eur). Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalovaná mu celkom uhradila sumu 605,59 eur. Tieto skutočnosti neboli v konaní zo strany žalovanej namietané, preto ich súd považoval za nesporné. Žalobca potom má nárok na zaplatenie sumy 420,30 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy 420,31 eur od 10.05.2015 (zosplatnenie bolo doručené žalobkyni dňa 23.03.2015 a lehota 15 dní uplynula dňa 07.04.2015. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K 10.05.2015 bola výška úroku z omeškania 5,05 % ročne. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 420,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 420,31 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,- eur, vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci, sú účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s jednou mesačnou splátkou, čo má za následok splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti s poukazom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov žalobu zamietol. Súd sa zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovanou, ktorá tvrdila, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom a žalobca má nárok na vydanie iba bezdôvodného obohatenia a nárok je z tohto dôvodu premlčaný, keď finančné prostriedky žalobca žalovanej poskytol dňa 03.10.2014. Súd sa s touto argumentáciou nestotožnil, dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená platne a k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru došlo dňa 10.05.2015, a teda žalovaný nárok nie je

premlčaný. Súd povolil žalovanej splácať priznaný nárok pravidelnými mesačnými splátkami po 10 €, nakoľko jej aktuálna sociálna situácia neumožňuje zaplatiť celý priznaný nárok v zákonnej trojdňovej lehote. Podľa názoru súdu prvej inštancie takéto povolenie splátok nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 907,99 eur, súd mu priznal sumu 420,31 eur. Žalobca teda mal v konaní úspech v rozsahu 46,29 %, jeho neúspech predstavuje 53,7 %. Čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 7,41 %. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. S poukazom na pomer úspechu a neúspechu súd sporným stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti II. a vo výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti úveru, táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Súdny dvor EÚ zároveň v spomenutom rozsudku konštatoval, že (výrok 4) článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súd SR sp.zn. 3Cdo/146/2017. Podotkol, že náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Túto skutočnosť potvrdila aj zmena zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.05.2018. Ďalej uviedol, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Podporne poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Mal za to, že neuvedenie termínu konečnej splatnosti súd vyhodnotil nesprávne, pretože sa nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru a toto oznámenie predstavuje súčasť zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napádanej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo zmenil a podanej žalobe vyhovel aj v časti, v ktorej bola zamietnutá a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súčasne žalobca požadoval priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu z jeho odvolania. Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti. V zmluve o úvere nie je uvedená resp. je nesprávne uvedená náležitosť celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Započítanie zmluvnej odmeny v podobe poplatku za poskytnutie úveru so sumou úveru ešte pred jej vyplatením spotrebiteľovi považovala za neprijateľné. Takým postupom žalobca znemožnil žalovanej disponovať s finančnými prostriedkami a využiť ich podľa vlastnej vôle. Ďalej absentuje doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva o úvere obsahuje iba údaj týkajúci sa počtu splátok. Táto náležitosť sa nachádza uvedená len v listine Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorú žalovaná nepodpísala. Absentuje tak vyjadrenie tejto náležitosti v písomnej forme. Mal za to, že sa mylne domnieva, že aj v prípade,

pokiaľ by v zmluve nebola náležitosť termín konečnej splatnosti uvedená, neznamená to, že úver by mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Medzi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej aj len „smernica“) a zákonom o spotrebiteľských úveroch (ktorý vymedzuje obsah zmlúv o úvere prísnejšie ako smernica) existuje určitý kvalitatívny rozdiel pri vymedzení niektorých obligatórnych náležitostí. Pokiaľ by vnútroštátne súdy začali automaticky vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou a v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, išlo by o výklad contra legem, ktorý tvorí prekážku priznania nepriameho účinku smernice, čiže prekážku eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva. Poukázala na rozsudok SD EÚ vo veci Adeneler, C-212/04 zo dňa 04.07.2006, kde súd uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. V zmysle slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch je pritom neuvedenie náležitosti termín konečnej splatnosti sankcionované bezúročnosťou úveru. Mala za to, že náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tiež v zmluve absentuje. Výklad žalobcu z jeho odvolania smeruje v podstate k záveru, že žalovaná ako spotrebiteľ v čase podpisu zmluvy nemusela poznať správnu hodnotu vyššie opísaných náležitostí. Takýto prístup žalobcu k výkladu relevantných zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na predmetnú spotrebiteľskú vec, považovala za zjavne nesprávny, neudržateľný, ktorý už len s ohľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť. Z dôvodov vyššie uvedených navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 potvrdil a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku II. a III. podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej časti II. a III. podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02.10.2014 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), kde z bodu 5. označenom ako „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte)“ vyplývajú údaje, a to informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe 62,31 eur, poskytnutú výšku úveru 1.140,- eur, počet splátok 42, mesačnú splátku (vrátane úrokov) 36,04 eur, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 1627,68 eur, predpokladanú RPMN 26,15 %, ročnú úrokovú sadzbu 18,07 %, priemernú RPMN za úver 44,06 %, poskytnutú čiastku revolvingu 1140,- eur, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1627,68 eur, predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu 26,15 %, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 18,07 %, poplatok za poskytnutie revolvingu. V bode 6. zmluvy o úvere označenej ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte)“ bolo uvedené: poskytnutá čiastka úveru informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe 62,31 eur, poskytnutú výšku úveru 1.140,- eur, počet splátok 42, mesačnú splátku (vrátane úrokov) 36,04 eur, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 1627,68 eur, RPMN za úver 26,07 %, ročná úroková sadzba úveru 18,07 %, priemerná RPMN za úver 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1140,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1627,68 eur, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,07 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,07 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie revolvingu 114,- eur.

6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pričom zároveň aj zmluvou na ktorú sa vzťahuje zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termíny splátok z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 uvedeného zákona potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako termíny splátok istiny /§ 9 ods. 2 písm. f), k)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí, zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. b)/.

7. Ako uvádza aj žalobca v odvolaní, Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa v § 9 ods. 2 písm. d/ (v čase uzatvorenia zmluvy písm. f/) zákona o spotrebiteľských úveroch, vypustili slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, čo je však podľa názoru odvolacieho súdu bez dopadu na správnosť záveru o absencii obligatórnej náležitosti v zmluve danej cit. ustanovením. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky, je nielen údajom o konečnej splatnosti úveru, ale jeho uvedenie spĺňa aj požiadavku uvedenia doby trvania úveru (ktorá náležitosť zostala zachovaná aj po uvedenej novele).

8. Údaj o dátume splatnosti poslednej splátky bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, avšak žalobca nepreukázal, že v čase, kedy žalovaná zmluvu podpisovala, žalovaná mala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť poslednej splátky úveru, teda aká je doba trvania úveru, keďže tieto údaje neboli uvedené v zmluve, ale len v oznámení o schválení úveru dlžníkovi, čo je jednostranný právny úkon žalobcu, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako v dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy.

9. Preto aj námietka žalobcu, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy je nedôvodná. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o dobe trvania úveru (predtým tiež konečnej splatnosti úveru), je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákone o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný, pričom žalobca túto skutočnosť v predmetnej veci nepreukázal. Za daného stavu je správny záver súdu prvej inštancie o absencii náležitosti predpísanej podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. K námietke žalobcu, že vzhľadom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 je potrebné vykladať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch eurokonformne v súlade so smernicou 2008/48 v tom zmysle, že táto nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom z odvolania žalobcu vyplýva, že údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa, je potrebné uviesť, že i v tomto rozhodnutí Európsky súdny dvor konštatuje, že smernica Rady 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Je potrebné v tomto smere poukázať i na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

11. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a vo výroku III. podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, a preto odvolací súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .