Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne B. J., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, M., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 66 proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 26.7.2018 č. k. 9C/61/2018 - 35 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 727,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 3 ods. 5 a nasl. zákona č. 250/2007 Z.z.. Poukázal na predchádzajúce konanie vo vzťahu medzi stranami sporu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/23/2016. V tomto predchádzajúcom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pričom v konaní bola úspešná. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný bezdôvodným obohatením na úkor žalobkyne a zakotvením neprijateľných podmienok do spotrebiteľskej zmluvy porušil tak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa, preto žalobkyňa má právo na primerané finančné zadosťučinenie. S prihliadnutím na výšku bezdôvodného obohatenia uplatňovaného v inom konaní v sume 727,33 eur a súčasné určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky považoval súd prvej inštancie požadované primerané finančné zadosťučinenie vzhľadom na zákonné kritéria za opodstatnené. Žalobe preto vyhovel, o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť, vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a zdôraznil, že rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Prešov vydané vo vzťahu k žalobkyni v konaní sp. zn. 20C/23/2016. Má však za to, že je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vziať do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere. Bola oboznámená so Všeobecnými obchodných podmienkami, nemala k nim žiadne výhrady.

Je potrebné vziať do úvahy aj to, že žalobkyňa, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia sama porušila viacnásobné zmluvné ustanovenia. Žalovaný poukazuje na to, že celkovo uzatvoril so žalobkyňou 9 zmlúv o úvere v období rokov 2001 až 2014 a žalobkyňa mala možnosť si preštudovať zmluvné podmienky vo všetkých týchto prípadoch. Žalovaný teda poskytol žalobkyni úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania. Za spornú považuje aj výšku náhrady finančného zadosťučinenia a má za to, že priznané zadosťučinenie nie je primerané. Skutočnosť, že spotrebiteľ neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah, nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie nesleduje reparačnú funkciu ako je to v prípade náhrady škody. Je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho charakteru. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť ho od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Nemožno však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, teda aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne, v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc ochrane súdov bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. S poukazom na okolnosti prejednávanej veci považuje žalovaný výšku uplatneného finančného zadosťučinenia za neprimeranú a ide len o duplicitné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Takýto postup zo strany súdu prvej inštancie nebol prípustný a správny. V zmysle všetkých týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

7. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedal. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinností privodiť spotrebiteľovi ujmu. Na úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.

10. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

11. Je zrejmé, že žalobkyňa si vo vzťahu k žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/23/2016 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. O takto podanej žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom z 11.7.2016 č. k. 20C/23/2016 - 46 a odvolací súd - Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25.5.2017 č. k. 14Co/83/2016 - 68 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.6.2017. V spomínanom konaní bolo zistené, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa z poskytnutého úveru vo výške 597,49 eur uhradila žalovanému sumu 1.324,82 eur súdy skonštatovali, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 727,33 eur, ktorú vo vzťahu k žalobkyni priznal titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súdy zároveň súhlasili s určením absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3 poplatku z úveru, pretože ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

12. Je preto potrebné konštatovať, že žalobkyňa si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnila právo žalobou proti dodávateľovi. Bol to žalovaný, ktorý v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov musel poznať zákonnú úpravu a všetky náležitosti, ktoré v tejto súvislosti zákon vyžaduje. Napriek tomu zákonné ustanovenia nedodržal a ním vopred pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohla. V zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z.z., ale aj osobitnými predpismi.

13. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nielen v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, či uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 727,33 eur tak, ako to správne určil súd prvej inštancie. Ako už bolo spomínané žalobkyňa v predchádzajúcom konaní uplatnila dva samostatné nároky, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, aj z úspechu v ďalšej veci - o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Finančné zadosťučinenie v takto priznanej sume zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

15. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .