Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/23/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci: SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, IČO: 18 048 595, právne zastúpeného JUDr. Agatou Džačovskou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. /Val zo dňa 18.01.201, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zo dňa 1.3.2013 o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2013 sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. /Val zo dňa 18.01.2013, ktorým tento podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného v banke na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 28 200 Eur.

2. Správny súd uznesením č.k. -88 zo dňa 28.11.2014 podľa zastavil konanie o žalobe žalobcu a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 30.03.2017 napadnuté uznesenie tunajšieho súdu č.k. -88 zo dňa 28.11.2014 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2017 žalobca požiadal o prerušenie konania až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp.zn. . Nakoľko správny súd zistil, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. prebiehalo konanie, v ktorom sa riešila otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu, keď predmetom konania je návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia druhá veta Daňového poriadku s článkom 46 ods. 1 , a predmetné konanie nebolo právoplatne skončené, správny súd postupoval v súlade s (ďalej ako „“) v spojení s a konanie prerušil. V predmetnom konaní na Ústavnom súde SR sp. zn. bolo rozhodnuté dňa 8.9.2021 nálezom pod sp. zn. , v ktorom nevyhovel návrhu Najvyššieho správneho súdu SR na začatie konania podľa SR o súlade ustanovenia druhej vety Daňového poriadku s SR, a preto správny súd rozhodol v zmysle o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. .

3. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

5. V zmysle petitu žaloby žalobca žiadal daňový exekučný príkaz vydaný žalovaným č. /Val zo dňa 18.1.2013 zrušiť. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie (daňový exekučný príkaz) je v rozpore s platnými predpismi. Jednotlivé daňové úrady začali konať v rozpore so zákonom, nakoľko navrhovateľ do dňa podania žaloby neobdržal ani od jedného daňového úradu výkaz nedoplatkov z ktorého by sa dalo zistiť, o aký daňový resp. nedaňový nedoplatok sa jedná a z tohto pohľadu následné exekučné výzvy sú všetky zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým na vznik, zmenu alebo zánik práv a oprávnených záujmov žalobcu, slúži iba ako príkaz pre banku, aby previedla už predtým blokáciou zabezpečené peňažné prostriedky vo výške nedoplatku - odvodu Daňovému úradu. Pokiaľ žalobca požaduje doručenie výkazu nedoplatkov, správca dane tvrdí, že nemá povinnosť tento úkon vykonať, pretože postupuje podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku. O zostavení výkazu nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti sa daňový dlžník neupovedomuje a deň jeho vyhotovenia je dňom jeho vykonateľnosti.

6. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, s obsahom správnej žaloby, vyjadrením žalovaného k nej, dospel k záveru, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti daňového exekučného príkazu, ktoré považoval a v správnej žalobe označil za rozhodnutie. Po úvahe, ktorá je uvedená nižšie však správny súd dospel k záveru, že daňový exekučný príkaz nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Správny súd preto správnu žalobu podľa ako neprípustnú odmietol.

7. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa a , na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

12. Správny súd v rámci súdneho prieskumu, v zmysle právnej úpravy v tretej časti nie je súdom skutkovým a v preskúmavacom konaní posudzuje len zákonnosť rozhodnutí a postupu, resp. nečinnosť alebo iný zásah orgánu verejnej správy. Súd teda preskúmava zákonnosť postupu, resp. nečinnosť, či iný nezákonný zásah v súlade so zásadou dispozičnou, v zmysle ktorej je prísne viazaný rozsahom a dôvodmi nároku žalobcu uplatneného v jeho žalobe. Významným je najmä petit žaloby, z ktorého vyplýva, aký druh žaloby žalobca podal, čoho sa domáha podanou žalobou, teda ako navrhuje, aby správny súd rozhodol. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle v predmetnom druhu konania, pričom nemôže ísť nad rozsah žaloby. Správny súd nenahrádza vôľu žalobcu, nemôže namiesto žalobcu sformulovať za neho iné nároky, rozdielne od ním požadovanej súdnej ochrany v zmysle ním formulovaného petitu žaloby.

13. Keďže žalobca napadol rozhodnutie žalovaného, ktorým je daňový exekučný príkaz, ktoré rozhodnutie navrhoval zrušiť, správny súd posudzoval len túto správnu žalobu s tým, že primárne sa zaoberal procesnými podmienkami, za ktorých môže súdny prieskum prebiehať.

14. Podľa Daňového poriadku, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa .

15. Podľa § 88 ods. 2 Daňového poriadku, daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 89 ods. 1 Daňového poriadku, exekučným titulom je a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, d) exekučný titul podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku, výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní. f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

18. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

19. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

20. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).

21. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak

a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

22. Podľa § 91 ods. 6 Daňového poriadku, odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.

23. V danom prípade Daňový úrad Trnava konal na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz nedoplatkov Daňového úradu Trnava č. 9200450/5/1766072/2012/Hla zo 16.07.2012 vo výške 28 200 Eur. Po nezaplatení nedoplatku vydal Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 920050l/5/2338632/2012/Smu z 27. 8. 2012 na zaplatenie 28 200 Eur. Oprava tohto rozhodnutia bola vykonaná Oznámením o oprave chyby č. 9200503/5/998739/2013/Smu zo dňa 14.3.2013, ktorým sa text :“daňového exekučného konania“ opravil na text: „exekučného konania“. Keďže nedoplatok nebol zaplatený, Daňový úrad Trnava vydal Exekučnú výzvu č. 9200501/5/2581816/2012/Smu z 21. 9. 2012. Exekučná výzva č. 9200501/5/2581816/2012/Smu z 21. 9. 2012 bola predmetom odvolacieho konania. Odvolací orgán potvrdil exekučnú výzvu č. 9200501/5/2581816/2012/Smu z 21. 9. 2012 Rozhodnutím č. 1100304/1/1236611/2012 zo dňa 10.12.2012. Keďže nedoplatok povinný subjekt nezaplatil, vydal žalovaný Daňový exekučný príkaz, ktorý je predmetom tohto súdneho konania.

24. Z vyššie citovanej právnej úpravy je zrejmé, že daňové exekučné konanie sa začína na základe vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, a to dňom vydania tohto rozhodnutia, ktoré sa nedoručuje daňovému dlžníkovi. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 90 Daňového poriadku).

25. Vo vzťahu ku začatiu daňového exekučného konania je významným procesným úkonom správcu dane daňová exekučná výzva, proti ktorej je prípustný riadny opravný prostriedok v zákone obmedzenom rozsahu v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku a ďalší procesný úkon, ktorým je daňový príkaz, ktorý je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 92 ods. 4 Daňového poriadku). Obe tieto procesné rozhodnutia sa doručujú daňovému dlžníkovi. Až právoplatné rozhodnutie o daňovej exekučnej výzve (po vyčerpaní prípustného opravného prostriedku) môže byť predmetom súdneho prieskumu.

26. V predmetnej veci, z priloženej dokumentácie vyplýva, že daňová exekučná výzva nadobudla právoplatnosť dňa 20.12.2012 (adresát zásielku prevzal dňa 26.9.2012). Podľa petitu žaloby niet pochýb o tom, že žalobca podal správnu žalobu, ktorá smeruje proti daňovému exekučnému príkazu, ktorý však nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu, nespĺňa totiž definičné znaky rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby. To je dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa .

27. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa správneho súdu daňový exekučný príkaz je procesným úkonom v rámci vedenej daňovej exekúcie, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Proti daňovému exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle § 92 ods. 4 Daňového poriadku. Daňový exekučný príkaz, ktorým bola nariadená exekúcia spôsobom prikázania pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb je procesným úkonom, ktorým sa určil jeden zo spôsobov vedenia exekúcie. Ako sa vyjadril i žalovaný, Daňovým exekučným príkazom sa nezakladá povinnosť daňovému subjektu, ale napadnutým rozhodnutím bola uložená povinnosť peňažnému ústavu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu, čo opakovane konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 23.08.2016. Niet pochýb o tom, že žalobca v tomto prípade nenapadol vydanú daňovú exekučnú výzvu, eventuálne postup daňového

úradu v súvislosti s ňou, čomu by musel zodpovedať iný žalobný návrh - petit, resp. aj iný druh žaloby. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd je v tomto konaní viazaný rozsahom žalobných bodov a petitom žaloby, preto sa bližšie nezaoberal ďalšími namietanými žalobnými bodmi. Zároveň správny súd nebol oprávnený posudzovať v zmysle zákonnosť daňovej exekučnej výzvy ako skôr vydaného rozhodnutia (opatrenia), z ktorého daňový exekučný príkaz vychádza, pretože u daňovej exekučnej výzvy zákon pripúšťa samostatný súdny prieskum ( ).

29. Správny súd dospel k záveru o neprípustnosti súdneho prieskumu daňového exekučného príkazu, preto neposudzoval opodstatnenosť žaloby z vecného hľadiska.

30. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 31. V súlade s dôvodovou správou k , možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa . Nakoľko správny súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že daňový exekučný príkaz, ktorý žalobca napáda v predmetnom konaní, je vylúčený z prieskumu správneho súdu, žalobu v zmysle odmietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba žalobcu bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.