Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Novozámocké bytové družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, zastúpený JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, Nové Zámky, Björnsonova 2, proti žalovaným: 1/ U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., I. XX, zastúpený JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom, Nové Zámky, Forgáchova bašta 7 a 2/ W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., I. XX, o zaplatenie 978,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 14. marca 2018 č. k. 13C/198/2013-480 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom a druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom (v porade druhým), súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 978,80 eura z titulu neuhradených záloh do fondu opráv. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že medzi stranami sporu boli uzavreté dve Zmluvy o výkone správy a to dňa 22. 06. 1998 a druhá dňa 15. 03. 2011, žalobcovia sú vlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v A. N. na ul. I. č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, v ktorom bytovom dome vykonáva správu žalobca. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 978,80 eura z titulu neuhradených záloh do fondu opráv podľa zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 22. 06. 1998 za obdobie od decembra 2010 do 31. 08. 2013 v sume 619,35 eura, zaplatenia kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 178,95 eura a kapitalizovanej zmluvnej pokuty v sume 180,50 eura a úroku z omeškania. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že celkový nedoplatok žalovaných v prvom a v druhom rade za služby a do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od decembra 2010 do 31. 08. 2013 je 619,35 eura. Z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za roky 2010 až 2013 žalovaní do fondu prevádzky, údržby a opráv uhradili žalobcom predpísané sumy a nemali žiadny nedoplatok. Z týchto vyúčtovaní za roky 2010 až 2013 vyplýva, že do fondu prevádzky, údržby a opráv žalovaní uhradili predpísané sumy v plnom rozsahu (za rok 2010 sumu 511,44 eura, za rok 2011 sumu 512,87 eura, za rok 2012 sumu 513 eur, za rok 2013 sumu 513 eur). Uvedené skutočnosti potvrdzujú jednak vyúčtovania nákladov za rozhodné obdobie, jednak svedok Ing. M., ekonóm žalobcu, ktorý uviedol, že ak žalobca tvrdí, že žalovaní majú na uvedených poplatkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv nedoplatok a pritom vo vyúčtovaniach je uvedené, že ho nemajú, došlo k tomu preto, že ich platby do tohto fondu započítal žalobca na predchádzajúce obdobia, v ktorom im vznikol nedoplatok. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 8a ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 6 zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), § 488, § 489, § 544 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 545a Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.3. Konštatoval, že zmluva o výkone správy, ktorú uzavreli strany sporu, je zmluvou spotrebiteľskou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v žalovanom období, ktoré je predmetom tohto konania (od decembra 2010 do 31. 08. 2013), žalovaní v prvom a v druhom rade do fondu prevádzky, údržby a opráv zaplatili predpísané platby a nemali na nich nedoplatok. Pokiaľ ide o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania a kapitalizovanej zmluvnej pokuty (obe za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 08. 2013 ), platí, že pokiaľ žalovaní nemali na platbách, ktoré sú predmetom konania v rozhodnom období nedoplatok, nemá žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania a ani zaplatenie zmluvnej pokuty. 1.4. Tvrdenie žalobcu, že existenciu nedoplatkov žalovaných dokazujú aj znalecké posudky v konaní vyhotovené, súd prvej inštancie konštatoval, že nie sú pre toto konanie relevantné, pretože znalci vo svojich posudkoch zohľadňovali celkový dlh žalovaných na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv a to aj za obdobie predchádzajúce decembru 2010 (odkedy začalo obdobie rozhodné pre toto konanie ), t.j. zohľadnili aj predchádzajúce dlhy žalovaných, čím sa znalecké posudky pre toto konanie stali irelevantnými. 1.5. Súd prvej inštancie dodal, že ak žalobca v konaní žaloval obdobie od decembra 2010 do 31. 08. 2013, nemôže s úspechom tvrdiť, že platby žalovaných do uvedeného fondu v tomto období započítal na skoršie dlhy žalovaných a jeho obrana neobstojí. Svojou žalobou totiž presne vymedzil predmet konania, ktorý je takto daný. Inak by tomu bolo, ak by žaloval nedoplatok žalovaných k určitému dňu (k čomu však nedošlo), pretože vymedzením rozhodného obdobia obmedzil žalobca rozsah skúmania súdu práve na toto obdobie, čím zároveň stanovil predmet konania a takýto jeho postup mal napríklad vplyv i na možnosť žalovaných namietať premlčanie nároku (pokiaľ by sa malo napriek vymedzeniu časového obdobia, ktoré je predmetom žaloby posudzovať, ktoré platby boli započítané na ktorý dlh žalovaných). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď konštatuje, že za obdobie od decembra 2010 do 31. 08. 2013, ktoré bolo predmetom konania, nemajú žalovaní v prvom a v druhom rade na poplatkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv žiadne nedoplatky. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), pretože žalovaní v prvom a v druhom rade boli v konaní plne úspešní. O výške ich nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, dôvodiac dôvodmi uvedenými v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Nesprávne zistenia skutkového stavu spočívajú v tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalovaní napriek tomu, že v uvedenom období na ten ktorý kalendárny rok platili zhodne vo výške predpísanej sumy za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, pri vyúčtovaní, kde sa uvádzal najmä údaj ohľadne vyúčtovania za kalendárny rok, bola pod týmto údajom aj ďalšia informácia, ktorá už upozorňovala žalovaných na existujúcu dĺžku dlhu. To znamená, že ak aj žalovaní si svoje povinnosti voči žalobcovi zhodou okolnosti v niektorom z kalendárnych rokov, ktoré zahŕňa sledované obdobie, svoju povinnosť splnili a nevznikol im nedoplatok, v absolútnom vyjadrení by voči žalobcovi dlh v podstate z toho istého titulu nemali. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj znalcami. Nesprávne vyhodnotil zhromaždené dôkazy, keď za rozhodujúci a relevantný dôkaz považoval iba to, že v období rokov 2011 až 2013 žalovaní dlh voči žalobcovi nemali, žalovaní však nezaplatili ani o cent navyše, aj keď vedeli o tom, že z predchádzajúcich období takýto dlh majú. 2.2. Súd prvej inštancie vyhodnotil účelovo iba skutočnosť, že v sledovanom období žalovaným dlh nevznikol, potom tento dôkaz vyhodnotil nesprávne a jednostranne a z takéhoto dôkazu vyvodil aj nesprávny právny záver, že žalovaní nič nedlhujú a preto je potrebné žalobu zamietnuť. V tom prípade však žalobcovi neprináležia ani úroky z omeškania a ani zmluvná pokuta. Posúdenie týchto nárokov závisí od toho, či súd pristúpi k vyhodnoteniu tejto skutočnosti čisto z formálneho hľadiska a mechanicky, alebo z hľadiska určitej kontinuity a najmä faktu, že žalovaní v skutočnosti žalobcovi žalovanú sumu dlhujú. 2.3. Žiada prehodnotiť vykonané dôkazy tak, aby boli v súlade s reálnym skutkovým stavom a žiada napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaných v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne sumu 978,80 eura s príslušenstvom. Alternatívne navrhuje, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 359,45 eura. 3. Žalovaní v prvom a v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že odvolanie považujú za neopodstatnené a nestotožňujú sa s názormi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový a právny stav konštatovaním, že žalovaní nedlhujú žalobcovi žiadnu sumu. Správne poukázal na skutočnosť, že v žalovanom období - december 2010 až 31. 08. 2013 mali žalovaní splnené všetky poplatkové povinnosti, čo potvrdil aj svedok M.. V priebehu konania žalovaní preukázali, že žalobcovi nedlhujú za toto obdobie žiadnu sumu a nemajú vedomosť ani o tom, že by dlhovali za predchádzajúce obdobie. Za správny považujú aj záver ohľadom kapitalizovaného úroku a zmluvnej pokuty. Navrhujú zamietnuť odvolanie a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a opodstatnené. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. 5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 978,80 eura od žalovaných, ktorá suma pozostávala z neuhradených záloh do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od decembra 2010 do 31. 08. 2013, týkajúcich sa bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt žalovaných v prvom a v druhom rade. Predmetná suma pozostáva z dlžnej sumy do fondu opráv vo výške 619,35 eura, z kapitalizovaného úroku v sume 178,95 eura a kapitalizovanej zmluvnej pokuty v sume 180,50 eura a to za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 08. 2013. Z uvedeného vyplýva, že otázkou, ktorú mal súd posúdiť a rozhodnúť tak o dôvodnosti žaloby, bolo zistiť, akú sumu žalovaní v období od decembra 2010 do 31. 08. 2013 uhradili do fondu prevádzky, údržby a opráv, resp. či uhradili predpísané preddavky v plnom rozsahu alebo nie. 7.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že za uvedené obdobie žalovaní v prvom a v druhom rade žalobcovi žiadnu sumu do fondu prevádzky, údržby a opráv nedlhovali, nakoľko to vyplýva z vykonaného dokazovania a z jednotlivých vyúčtovaní zálohových platieb. 7.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca namietajúc, že súd prísne formálne posudzoval jeho žalobu a aj keď za uvedené obdobie žalovaným nevznikol dlh na fonde opráv, dlhovali sumu už pred týmto obdobím a preto mal súd kontinuálne pristúpiť k vyhodnoteniu dôkazov a nie iba mechanicky tieto dôkazy vyhodnotiť. 8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. 9. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 10. Súd prvej inštancie v danej veci správne rozhodol, napadnuté rozhodnutie aj správne právne posúdil a aj dostatočným, jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil a preto podľa § 387 ods. 2 na tieto dôvody ďalej iba poukazuje. 10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba dodáva, že v danej veci bolo nesporne preukázané, že žalobca vykonáva na základe zmluvy o výkone správy správu bytového domu, v ktorom majú žalovaní v prvom a v druhom rade vo vlastníctve byt. Za užívanie bytu boli žalovaní povinní platiť poplatky súvisiace s jeho užívaním. Podľa tvrdenia žalobcu uvedenom v podanej žalobe, ako aj v jeho vyjadreniach v priebehu konania, žalovaní dlhovali za obdobie od decembra 2010 do 31. 08. 2013 žalovanú sumu na fonde opráv. Z vykonaného dokazovania, a to aj zo znaleckého dokazovania, však jednoznačne vyplynulo, že za uvedené obdobie žalovaní žiadnu sumu žalobcovi nedlhovali. Z jednotlivých vyúčtovaní za uvedené roky vyplýva, že žalobcovia mali dlžnú sumu, ale za obdobie, ktoré žalobca nežaluje, ktoré nebolo predmetom tohto konania a ktoré ani sám žalobca nešpecifikoval, t.j. neuviedol, kedy tento dlh žalovaných, pred decembrom 2010, vznikol. Súd prvej inštancie preto správne jednotlivé dôkazy vyhodnotil a správne právne vec posúdil. Súd je viazaný rozsahom žaloby, žalobným petitom a tento nemôže prekročiť. Za situácie, že žalobca žaloval obdobie od decembra 2010 do 31. 08. 2013, nebolo možné jeho žalobe vyhovieť, nakoľko vyplynulo, že za toto obdobie žalovaným žiadny dlh nevznikol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na jednotlivé ročné vyúčtovania zálohových platieb, ako aj na výpoveď svedka, Ing. M., ktorý potvrdil, že žalovaným vznikol dlh pred týmto, žalovaným obdobím, na ktorý dlh sa následne započítavali platby platené žalobcami v žalovanom období. Na takýto zápočet však žalobca právo nemal. 10.2. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie o nepriznaní úroku z omeškania, kapitalizovaného úroku a kapitalizovanej zmluvnej pokuty, nakoľko nepriznal žalobcovi základný nárok. 10.3.Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a účelové a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 11. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 12. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne a to iba mechanicky vyhodnotil dôkazy produkované v priebehu konania, z ktorých vyvodil záver, že žalovaní v prvom a v druhom rade za žalované obdobie (december 2010 až 31. 08. 2013) nedlhujú žalobcovi žiadnu sumu na poplatkoch do fondu opráv. Namieta, že súd mal kontinuálne skúmať a vyhodnotiť, že žalovaní dlhovali žalobcovi určitú sumu, ktorá mala vzniknúť zrejme pred žalovaným obdobím a táto sa ďalej prenášala. Poukázal pritom na vyúčtovania, z ktorých vyplynulo, že síce na fonde opráv nedlhovali žiadnu sumu, ale z týchto vyúčtovaní vyplýval celkový nedoplatok a teda žalovaní vedeli, že z predchádzajúcich období takýto dlh majú. 12.1. Odvolací súd, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku, dodáva, že už súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalobcu vyporiadal, keď uviedol, že svojou žalobou presne vymedzil predmet konania, čím obmedzil aj rozsah skúmania súdu práve na toto obdobie, ktorý postup by mohol mať vplyv i na možnosť žalovaných namietať premlčanie nároku, pokiaľ by sa malo napriek vymedzeniu časového obdobia, ktoré je predmetom žaloby posudzovať, ktoré platby boli započítané na ktorý dlh žalovaných. Z týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto námietku žalobcu uvedenú v podanom odvolaní vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. 13. Záverom odvolací súd dodáva, že zrejme ani žalobcovi nie je celkom jasná výška dlžnej sumy žalovaných, keď v návrhu odvolania žiadal priznať žalovanú sumu 978,80 eura, alternatívne sumu 359,45 eura, ktorú však vôbec nešpecifikoval. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dôvody uvádzané odvolateľom v podanom odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešným žalovaným v prvom a v druhom rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 .