Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-101-2017.pdf
PDF · 156.78 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/101/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci manžela: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X A., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala- Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava proti manželke: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X/ C, A., zastúpená advokátkou Mgr. Mag. Monikou Korbášovou, Námestie SNP 13, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, na čas po rozvode, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava a k toho času plnoletému C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania M. E., nar. XX.XX.XXXX a B. E., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. J. , vo zväzku E. , ročník XXXX, na strane XX , pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a. II. Maloleté dieťa R. E., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. E., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 400,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. V. Otec je p o v i n n ý prispievať na maloletú R. E., nar. XX.XX.XXXX výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 100,- eur mesačne na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. VI. Matka je p o v i n n á do 20 dní odo dňa doručenia rozsudku založiť osobitný účet určený na tvorbu úspor pre maloletú R. E.Ú., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bude založený na meno maloletého dieťaťa. Matka je povinná pri zriadení osobitného účtu vinkulovať finančné prostriedky tak, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte do dňa XX.XX.XXXX je potrebný súhlas súdu. Názov peňažného ústavu a číslo účtu, na ktoré bude otec výživné poukazovať je matka povinná oznámiť otcovi v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku. VII. Súd konanie o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k toho času plnoletému C. E., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom doručeným súdu dňa 19.09.2017 domáha rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom. Navrhol, aby súd zveril obe maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a upravil jeho styk s deťmi na každý kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý víkend v párnych týždňoch od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas letných prázdnin od 01.07.do 15.07. a od 01.08. do 15.08., každé zimné prázdniny v párnom rok, Veľkú noc od Veľkého
piatku do Veľkonočného pondelka v párnom roku, každé Vianoce v nepárnom roku od 24.12. do 26.12. a každé jarné prázdniny v nepárnom roku. Otec navrhol, aby súd určil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú R. vo výške 200,- eur a na maloletého C. mesačne na sumu 200,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo, ktoré bolo uzavreté po dvojročnej známosti z lásky bolo spočiatku harmonické, neskôr sa však začali medzi nimi vyskytovať názorové nezhody, čo vyúsťovalo do problematických situácií a nedorozumení. Postupne si prestal s manželkou rozumieť, ich názory sa odlišovali v náhľadoch na rodinné spolužitie, spoločné záujmy, výchovu detí. Prestali spolu hospodáriť, tráviť voľný čas a zväzok má v súčasnosti len formálny charakter. Voľný čas trávia oddelene a spolu s ostatným to malo dopad aj na ich intímne spolužitie.
3. V písomnom vyjadrení manželky k návrhu manžela, doručenom súdu dňa 27.12.2017, manželka uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Ich manželstvo je len formalita a niekoľko rokov už s manželom nežijú v jednej domácnosti. V poslednom roku bolo správanie manžela direktívne, vulgárne jej nadával a ponižoval ju. Manželstvo dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu a obnovenie riadneho manželského spolužitia neprichádza do úvahy najmä pre vzájomné, nielen citové, odcudzenie. Rovnako súhlasí, aby maloleté deti zveril súd na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti. V časti úpravy styku detí s otcom k dohode medzi nimi nedošlo. Otec nevie pochopiť, že ona nedokáže deti prinútiť k tomu, aby sa s ním chceli stretávať. Vzťah s dieťaťom je potrebné si vytvárať od narodenia dieťaťa neustálou účasťou rodiča na živote dieťaťa a nielen formou návštev počas pár hodín týždenne. Keďže obe deti sú už vo veku, kedy sa dokážu samostatne vyjadriť matka požiadala, aby súd prihliadol na ich názor. V časti výživného matka navrhovala zaviazať otca povinnosťou od mesiaca september 2017 prispievať na výživu maloletého C.Š. sumou 750,- eur mesačne a na výživu maloletej R. sumou 500,- eur mesačne. Ohľadne výšky výživného navrhovanej otcom, túto považuje za poddimenzovanú a neprimeranú. Súčasne nezohľadňuje vekový rozdiel detí ani ich rozdielne potreby. Priemerná mesačná výška výdavkov na C. za mesiace september - november predstavuje sumu 1. 320,- eur a na R. 800,- eur ( strava 190,- eur, strava v škole 30,- eur, bývanie 70,- eur, doprava 90,- eur, poplatky v škole 5,- eur, oblečenie a obuv 120,- eur, drogéria 15,- eur, kultúra 20,- eur, lieky a vitamíny 15,- eur, zdravotná starostlivosť - zubár, strojček, ortopéd-90,- eur, klavír 25,- eur, vreckové 20,- eur, doučovanie zo slovenčiny 100,- eur, pomôcky 10,- eur) . Matka poukázala na to, že v období pred 01.09.2017 manžel prispieval na chod domácnosti a výživu detí v priemere sumou 2.500,- eur mesačne.
4. Uznesením súdu č. k. 49P/25/2018-28 zo dňa 13.02.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 49P/25/2018-46 zo dňa 23.04.2018 a v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/147/2018-55 zo dňa 14.06.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s oboma maloletými deťmi na každý utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2018.
5. Uznesením súdu č. k. 49P/101/2017-211 zo dňa 09.10.2018 súd vylúčil návrh v tom čase plnoletého C. E., nar. XX.XX.XXXX, doručený súdu dňa 04.10.2018 o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa na samostatné konanie.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, prehľadom výdavkov a príjmov oboch rodičov, prehľadom výdavkov na maloleté deti, listinami preukazujúcimi majetkové pomery rodičov, záverečnou správou z mediácie, vyjadrením psychológa k poradenským stretnutiam s manželmi a maloletým dieťaťom a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Manželka aj manžel sú slovenskí štátni občania. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva rodičov sa narodila maloletá R. E., nar. XX.XX.XXXX, a toho času plnoletý C. E., nar. XX.XX.XXXX.
8. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva v čase podania návrhu (19.09.2017) bola daná podľa § 92 ods. CMP. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na ulici K. XXX/X, A., v obvode Okresného súdu Bratislava II, pričom v obvode súdu na adrese K. XXX/X, A. doposiaľ býva manžel.
9. Manžel v konaní pred súdom uviedol, že obnova manželského spolužitia už viac nie je možná. S manželkou od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu. Navrhol aby po rozvode manželstva boli deti zverené do starostlivosti matky, aby súd upravil jeho styk s deťmi na každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny víkend od piatku 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Súčasne požadoval úpravu styku cez všetky prázdniny v zmysle návrhu ktorý bol súdu doručený dňa 19.09.2017. V priebehu konania otec uviedol, že styk s dcérou sa podľa neodkladného opatrenia nerealizuje a toho času súhlasí s návrhom matky, aby súd jeho styk s dcérou neupravil. Dcéra je podľa neho matkou ovplyvnená a on nemá záujem ju stresovať. Jeho aktuálne možnosti a schopnosti mu umožňujú prispievať výživným vo výške 200,- eur max. 250,- eur. Jeho mesačné náklady sú v súčasnosti vysoké a so všetkými úhradami mu pomáha jeho otec. V prípade, že sa jeho situácia zlepší, nebráni sa prispievaniu pre dieťa aj výživným určeným na tvorbu úspor. Doposiaľ si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur mesačne na každé dieťa. Je pravdou, že pred podaním návrhu na rozvod manželstva prispieval na chod domácnosti a výživu detí v priemere 2.500,- eur mesačne, bolo to však z dôvodu, že v minulosti čerpal na chod domácnosti a bežný život viaceré úvery. V rokoch 2014-2015 čerpal - úver vo M. vo výške 25.000,- eur, úver v Č. vo výške 30.000,- eur a úver v X. W. vo výške 25.000,- eur. Spoločne so svojím otcom je spoločníkom a konateľom v spoločnosti B. B..T..Y.. (predtým Z. Z. Z. B..T..Y..) a v spoločnosti Z. J. B..T..Y... Okrem pôsobenia v týchto spoločnostiach je spoločníkom a konateľom v spoločnosti Z., ktorá bola založená účelovo z dôvodu projektu B.. Jeho mesačný príjem je 471,- eur, od januára 2019 sa jeho príjem znížil, keďže pracuje len na polovičný úväzok. K zníženiu príjmov došlo z dôvodu, že jeho otec už za neho nebol ochotný platiť také vysoké odvody a nebolo už ani toľko práce. So všetkými nákladmi mu pomáha otec, okrem toho má peniaze z predaja šperkov, keďže predal hodinky v hodnote 15.000,- eur. Jeho otec je už na dôchodku, ale stále je pracovne činný v spoločnosti B. B..T..Y.., iné pracovné aktivity nemá. Otec mu pomáha aj s platením výživného, má prístup k jeho účtu. Synovi C.Y. z toho uhrádza kurz čínštiny vo výške cca. 500,- eur mesačne a hradil mu telefón vo výške 70,- eur. Okrem toho mu zaplatil na celý školský rok plávanie vo výške 500,- eur ročne. Dcére platí telefón vo výške 50,- eur. Okrem týchto nákladov matke posiela každý mesiac na obe deti 450,- eur. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že v roku 2017 predal 6 nehnuteľností, išlo o 4 kúpne zmluvy. V roku 2018 neprevádzal žiadne nehnuteľnosti a v roku 2019 predal jednu garáž za kúpnu cenu 3.000,- eur. Stále je vlastníkom ešte troch garáži v P. F.. Na Slovensku už iné nehnuteľnosti nevlastní. Výnos z predaja nehnuteľností bol vo výške 30.000,- eur, keďže 4 nehnuteľnosti boli založené. Výnos z predaja ostatných nehnuteľností išiel jeho rodičom, ktorí mu nehnuteľnosti darovali. Okrem nehnuteľností na B. je výlučným vlastníkom domu v E., ktorý nadobudol v roku 2006. V súčasnosti tento dom predáva za cenu 395.000,- eur. Okrem toho je výlučným vlastníkom bytu v Rakúsku v B.. Byt kupoval v roku 2006 za kúpnu cenu cca. 85.000,- eur. Otec spochybnil mesačné náklady, ktoré matka vyčíslila na dcéru. Označil ich ako nadhodnotené. Nemá vedomosť o tom, že dieťa navštevuje klavír. Rovnako si nemyslí, že dcéra chodí na doučovanie zo slovenského jazyka. Za opodstatnené považuje mesačné náklady maximálne vo výške cca. 400,- eur. Má vedomosť o tom, že ani na bývanie matka neprispieva. Býva v nehnuteľnosti, ktorá je z časti v jej vlastníctve. Náklady na stravu dcéry sú nadhodnotené. Nemá síce vedomosť o tom, ako často dieťa navštevuje zubára, ale náklady na zdravotnú starostlivosť považuje tiež za nadhodnotené. Náklady na ošatenie a obuv vo výške 120,- eur mesačne sú podľa neho nereálne, keďže on dokázal deťom kúpiť oblečenie v hodnote cca 150,- eur a deti boli vybavené na pol roka. Opodstatnené náklady na obuv a ošatenie sú podľa neho 25,- eur mesačne.
10. Manželka sa v konaní pred súdom vyjadrila, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Rovnako ako manžel aj ona si myslí, že obnova manželského spolužitia je vylúčená. Už od roku 2005 dochádzalo k odlúčeniu, manžel častejšie odchádzal z domu na K., kde mal reštauráciu. Matka súhlasila s návrhom otca v časti týkajúcej sa zverenia dcéry do jej starostlivosti a s tým, aby súd styk otca s dcérou neupravil. S ohľadom na majetkové pomery otca navrhla určiť výživné na C. vo výške 750,- eur a na R. vo výške 500,- eur, resp. navrhuje určiť bežné výživné vo výške 400,- eur a 100,- eur určených na tvorbu úspor. S manželom a deťmi sa zúčastnili psychologického poradenstva u doktora S., kde riešili prečo sa deti nechcú stretávať s otcom. Otec na deti vrieskal, že ich odvedie polícia v putách. Synovi dokonca povedal, že je: ,,Vyjebaný potkan." Ona deti nikdy nehuckala proti otcovi, mal možnosť sa s nimi stretávať. So synom ešte nejaký vzťah mal, s dcérou však už nie. V čase keď sa narodila R., otec už mal penzión a rodinu zabezpečoval iba finančne. Nevie ako má deti prinútiť na stretávanie sa, keď oni sami nechcú. Pár mesiacov dozadu, keď sa deti nechceli s otcom stretnúť, otec jej zobral auto, prestal posielať peniaze. S deťmi sa presťahovala k rodičom. Teraz býva u svojho otca a toho času si už našla prácu. Od januára 2018 pracuje v B., kde jej čistý mesačný príjem je cca. 680,- eur. Otec detí od 03/2018 posiela na obe
deti 450,- eur mesačne. Dcéra v súčasnosti navštevuje X. T. D. Š., chodí na klavír, kde platí 25,- eur mesačne. Má problémy so zubami, nosí strojček. Náklady u zubára sú asi 40,- eur mesačne. Chodí na doučovanie zo slovenčiny, kde sú náklady vo výške 100,- eur. Doučovanie jej však uhrádza otec. Hoci v súčasnosti otec hradí tento náklad, nie je jasné, či po pojednávaní s tým neprestane. Takto sa to stalo aj v prípade plávania. Dcéra prestala chodiť na plávanie, keďže ho otec nezaplatil. Otec od marca 2018 zaplatil doučovanie R. vo výške 200,- eur, C. kurz ruštiny 120,- eur a obedy v škole pre obe deti. Hoci manžel tvrdí, že má príjem iba 470,- eur, vlastní vilu v E., byt v P.. Jeho životný štandard je oveľa vyšší ako príjem, ktorý deklaruje. Otec od septembra 2017 postupne predal 12 bytov, kde bol výlučným vlastníkom. Celkovo získal cca 560.000,- eur. Z uvedených bytov bolo 7 bytov bez akejkoľvek ťarchy. K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že je výlučnou vlastníčkou domu v Š., na ktorý bol čerpaný úver vo výške 750.000,- eur a bytov v V., kde bol čerpaný úver vo výške cca 186.000,- eur a 48.000,- eur. V decembri 2018 predala byty v V., kúpna cena bola vo výške cca 186.000,- eur. Z tohto bol vyplatený úver, zisk z predaja nemala. Jej mesačné náklady sa teda znížili o splátku úveru M. banke vo výške 900,- eur. V prípade druhej nehnuteľnosti - rodinný dom v Š., neplatí mesačnú splátku vo výške viac ako 3.000,- eur, keďže na to nemá. Banka odstúpila od zmluvy a dom pôjde asi do dražby. Na kúpu tohto domu bol čerpaný úver vo výške 750.000,- eur. V tomto prípade išlo o dom, ktorý keď sa kupoval, tak ju manžel presviedčal, aby bol písaný iba na ňu. Banka vyžadovala, aby tam bol iba jeden dlžník. Zo sumy poskytnutého úveru nevidela ani korunu. Táto suma išla manželovým rodičom. Mesačnú splátku úveru vo výške cca 3.400,- eur splácal manžel asi do augusta 2017. Povedal jej, že keď presvedčí deti, aby s ním chceli ísť von, bude to naďalej splácať. Nestalo sa tak, deti s ním nechceli ísť, manžel úver prestal splácať a ona to nemá z čoho platiť. Všetky nehnuteľnosti, ktoré má manžel v zahraničí nadobúdal do svojho výlučného vlastníctva, keďže počas manželstva nevedomky súhlasila so zrušením BSM. Ona má na seba dlh 1.000 000,- eur, hoci manžel je úplne čistý. Otec detí disponuje so všetkými šperkmi, ktoré jej v minulosti dal. Išlo o šperky vysokej hodnoty, brilianty, smaragdy, ktoré boli uložené v sejfe v L. A., ku ktorému jej zrušil prístup. Podľa matky si otec nesplnil povinnosť uloženú súdom. Nepredložil riadne doklady o svojom príjme. Je preto potrebné vychádzať z prezumpcie príjmu vo výške 20-násobku životného minima. Jeho daňové priznanie nie je opatrené pečiatkou Daňového úradu, jeho výpovedná hodnota je teda nulová. Pokiaľ ide o daňové priznanie otca ako FO za rok 2017 toto bolo vytvorené dňa 19.12.2018 a vyplýva z neho, že dátum zistenia skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania je 04.04.2018. V tomto daňovom priznaní nie je ani zrejmé ako otec zdanil príjem z predaja nehnuteľností, o ktorom hovorí. Vzhľadom na to, že súd robil dopyt na daňový úrad a zo strany daňového úradu nebolo doručené daňové priznanie otca ako FO za rok 2017 je možné, že toto priznanie nebolo ani podané. To čo predložil otec, nepreukazuje to, že toto daňové priznanie aj reálne podal a okrem toho obsahuje len príjmy otca zo závislej činnosti. Nie je v ňom žiadna zmienka o iných príjmoch. Majetkové pomery otca sú odlišné, od toho čo deklaruje. Keď otec dokáže financovať nehnuteľnosti v zahraničí, má príjem s predaja nehnuteľností na B., je jednoznačne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať aj na výživu dieťaťa.
11. Kolízny opatrovník sa v konaní pred súdom vyjadril, že otec od roku 2010 nefunguje v rodine, doposiaľ fungoval skôr ako kasa. Deti nemali priestor na vytvorenie si vzťahu k nemu. Keďže C. je už vo veku blízkom dospelosti akéhokoľvek rozhodnutie vo vzťahu k nemu je už bezvýznamné. Pokiaľ ide o R., táto otca odmieta. Má silný citový vzťah k bratovi, ktorý jej do istej miery nahrádza otca. Bez zásahu tretej osoby, napr. psychológa nie je možné, aby dcéra nadviazala vzťah k otcovi. V priebehu konania došlo medzi rodičmi k zhode, že maloletá R. bude zverená do starostlivosti matky a styk otca nebude upravený, s čím kolízny opatrovník súhlasil. V spornej otázke výživného bol toho názoru, že otec má možnosti a schopnosti prispievať výživným vo vyššej výške ako navrhuje, konkrétnu výšku však kolízny opatrovník ponechal na úvahe súdu po zohľadnení nákladov na maloleté dieťa.
12. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.06.2018 bol s mal. Lujzou a v tom čase aj maloletým C. vykonaný pohovor aj za prítomnosti psychológa W.. Q. S., pri ktorom C. uviedol, že s otcom sa stretáva zriedkavo. Je to jeho slobodné rozhodnutie, nakoľko ho o tom presvedčilo otcove dlhodobo neprimerané správanie sa voči nemu. Otec mu bezdôvodne vulgárne nadáva, presviedča ho, že je náboženský fanatik a to len preto, že v piatky aj so sestrou navštevuje mládežnícke stretnutia. Mal. R. uviedla, že otca v podstate nepozná, netrávila s ním veľa času, vníma ho ako cudzieho človeka. Na mal. R. bolo vidno, že má v bratovi veľkú oporu a súrodenci majú navzájom vytvorené silné citové väzby. Kolízny opatrovník konštatoval, že obe maloleté deti sú na matku veľmi naviazané a potrebujú dostatok jej pozornosti a starostlivosti.
13. Podľa záverečnej správy z mediácie u mediátorky J.. A. Š. zo dňa 09.06.2018 mediácia nepriniesla žiaden posun, obaja rodičia súhlasili s absolvovaním sedení u psychológa s cieľom obnoviť vzťah dcéry k otcovi. Vzťah medzi rodičmi je narušený už dlhú dobu, čo sa dotýka aj vzťahu detí s otcom. S ohľadom na to, že v otázke stretávania sa otca s deťmi k dohode nemohlo prísť pre nezáujem detí a rodičia sa nedopracovali ani k dohode o výživnom, je nevyhnutné aby v týchto otázkach rozhodol súd.
14. Zo správy psychologičky W.. K. S. zo dňa 05.09.2018 vyplýva, že z histórie vzťahu rodičov je zrejmé, že rodičovská rola sa vyvíjala v komplikovaných podmienkach silne narušeného partnerského vzťahu, čo malo silný vplyv na vzťah otca k deťom a prirodzené silné priblíženie sa k matke, v adolescentnom veku syna až na hranicu ochraniteľských postojov. Otec bol v ich životoch prítomný limitne. Vzťah manželov je v dôsledku osobnostnej výbavy, rozdielnych postojov, predstáv a očakávaní v stave hlbokej krízy. Pri kreovaní úpravy práv a povinností vo vzťahu k deťom je potrebné citlivo narábať s faktom, že dieťa potrebuje čas na adaptáciu na novú situáciu rozpadu rodiny. Do času kým rodičia budú pracovať na ozdravení komunikácie medzi nimi, s ohľadom na vek maloletej R. je potrebné, aby sa ťažiskovo upevňoval vzťah s matkou, aby tá bola nápomocná pri tvorbe vzťahu dieťaťa s otcom.
15. Z vyčíslených nákladov a dokladov doložených matkou vyplýva, že
- mesačné náklady na maloletú R. za obdobie od 09 - 11/2017 sú vo výške 800,- eur mesačne (190,- eur stravu doma, 30,- eur strava v škole, platbu za bývanie - pomerná časť 70,- eur, doprava 90,- eur, poplatky v škole 5,- eur, oblečenie a obuv 120,- eur, drogéria 15,-eur, kultúrne vyžitie a voľný čas 20,- eur, lieky a vitamíny 15,-eur, zdravotná starostlivosť (zubný strojček) 90,- eur, klavír 25,- eur, vreckové 20,- eur, doučovanie zo slovenského jazyka 100,- eur a pomôcky do školy 10,- eur).
- priemerné mesačné náklady na mal. R. boli matkou v marci 2018 vyčíslené na 758, 91 eur ( 250,- eur strava doma, 30,- eur na stravu v škole, platba za bývanie - pomerná časť 89,04 eur, doprava - električenka 11,37 eur , poplatky v škole 33,- eur, oblečenie a obuv 120,- eur, drogéria 15,- eur, kultúrne vyžitie a voľný čas 20,- eur, lieky a vitamíny 15,- eur, zdravotná starostlivosť (zubný strojček) 40,- eur, klavír 15,50 eur, ZRPŠ 30,- eur, doučovanie zo slovenského jazyka 80,- eur a pomôcky do školy 10,- eur)
- mesačné náklady matky predstavujú náklady spojené so splátkami úverov 3.477,29 eur úver v B. (nehnuteľnosť evidovaná na R. Č.. XXXX P. XXXX v Š.Í.), úver 900,- eur vo M. (na nehnuteľnosť na R. Č.. XXXX, k.ú. V. - uvedená nehnuteľnosť bola počas konania predaná a úver splatený), náklady na dom v Š. - elektrina 15,- eur, plyn 7,- eur, voda 4,42 eur, poistka 44,20 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur
- mesačné náklady matky na bývanie na adrese trvalého pobytu sú celkovo vo výške 356,- eur ( elektrina 43,- eur, plyn 200,- eur, voda 40,- eur, poistka 8,- eur, poplatky za TV a internet 27,16 eur, OLO 30,- eur, daň z nehnuteľností 8,- eur)
- z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva bytu ( LV č. XXXX, K..Ú.. V.) vyplýva, že matka dňa 05.12.2018 predala všetky nehnuteľnosti evidované na uvedenom liste vlastníctva za kúpnu cena 186.830,84 eur. Podľa stanoviska M., P..B.. zo dňa 26.11.2018 výška pohľadávky banky z úverovej zmluvy bola v rovnakej výške ako kúpna cena za vyššie uvedené nehnuteľnosti t.j. 186.830,84 eur
16. Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že za rok 2017 jej priemerná čistá mzda bola vo výške 392,39 eur. Priemerná čistá mzda matky u zamestnávateľa S. Ž. N..Y.. bola za obdobie 01 - 02/ 2018 bola vo výške 644,50 eur, za obdobie od 06/2018 do 12/2018 to bolo v priemere mesačne vo výške 708,- eur netto. Príjem matky v mesiaci 01/2019 bol vo výške 674,95 eur netto a v mesiaci 02/2019 vo výške 717,68 eur netto.
17. Z vyčíslených nákladov a dokladov doložených otcom vyplýva, že
- podľa potvrdenia o príjme otca za rok 2017 jeho priemerná čistá mzda v spoločnosti Z. Z. Z., B..T..Y.. bola vo výške vo výške 427,71 eur, za rok 2018 jeho priemerná čistá mzda bola vo výške 433,- eur, jeho príjem za 01/2019 bol vo výške 256,04 eur.
- podľa daňového priznania otca ako FO za rok 2017 predstavoval úhrn zdaniteľných príjmov otca od všetkých zamestnávateľov 7.411,86 eur ( základ dane bol vo výške 6.418,84 eur)
- mesačné náklady otec vyčíslil na splátku spotrebného úveru vo M., P..B.. vo výške 342,54 eur, splátku spotrebného úveru v Č., P..B.. vo výške 104,43 eur, splátku spotrebného úveru v Č., P..B.. vo výške 271,34 eur, splátku spotrebného úveru v W., P..B.. vo výške 275,55 eur, náklady spojené s bývaním 100,- eur, strava 200,- eur, ošatenie 50,- eur, synovi platí kurz čínštiny vo výške 500,- eur a telefón 70,- eur, dcére platí telefón vo výške 50,- eur
- dňa 13.03.2019 otec predložil súdu aktualizovaný prehľad mesačných nákladov podľa ktorého jeho náklady predstavujú splátku spotrebného úveru vo M., P..B.. vo výške 342,54 eur, splátku spotrebného úveru v Č., P..B.. vo výške 104,43 eur, splátku spotrebného úveru v Č., P..B.. vo výške 271,34 eur, splátku spotrebného úveru v W., P..B.. vo výške 275,55 eur, spotrebný úver v W. vo výške 118,70 eur, náklady spojené s bývaním 100,- eur, strava 200,- eur, ošatenie 50,- eur, synovi platí kurz čínštiny vo výške 500,- eur, dcére platí telefón vo výške 50,- eur
18. Podľa daňového priznania spoločnosti Z. J., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX poskytnutého F. Ú. A. na žiadosť súdu, súčet výnosov z hospodárskej činnosti za rok 2017 predstavoval 0,- eur a súčet nákladov na hospodársku činnosť bol vo výške 84,- eur, výsledkom hospodárenia spoločnosti bola daňová strata 84,- eur.
19. Podľa daňového priznania spoločnosti Z. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX poskytnutého F. Ú. A. na žiadosť súdu, súčet výnosov z hospodárskej činnosti za rok 2017 predstavoval 532,87 eur a súčet nákladov na hospodársku činnosť bol vo výške 25.541,59 eur, výsledkom hospodárenia spoločnosti bola daňová strata 25.008,72 eur.
20. Podľa daňového priznania spoločnosti Z. Z. Z., B..T..Y.. J.: XX XXX XXX ( od 21.09.2018 premenovaný na B. B..T..Y.., J.: XXX XXX) poskytnutého F.Ň. Ú. A. na žiadosť súdu, súčet výnosov z hospodárskej činnosti za rok 2017 predstavoval 0,- eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť bol vo výške 43.524,30 eur, výsledkom hospodárenia spoločnosti bola daňová strata 43.524,30 eur.
21. Daňové priznanie otca maloletého dieťaťa ako FO za rok 2017 nebolo súdu zo strany F. Ú. A. napriek jeho vyžiadaniu zaslané.
22. Súd v konaní dopytom na Okresný Ú. B., katastrálny odbor vyžiadal všetky kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve otca maloletých detí za obdobie rokov 2017- 2018. Podľa kúpnej zmluvy M. - XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2017 otec ako predávajúci a výlučný vlastník predal byt č.X evidovaný na R. Č.. XXXX, k.ú. V. za kúpnu cena 24. 570,- eur. Podľa kúpnej zmluvy M. - XXXX/XXXX zo dňa 15.11. 2017 otec ako predávajúci a výlučný vlastník bytu č.X a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X na nebytových priestoroch č. X - X ( X.) evidované na liste vlastníctva č. XXXX, pre kú. V. predal uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 32.000,- eur. Podľa kúpnej zmluvy M. - XXXX/XXXX zo dňa 26.09.2017 otec ako predávajúci a výlučný vlastník bytu č.XX, evidovaného na LV č. XXXX, K..Ú.. V. predal uvedenú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 260. 000,- eur. Podľa kúpnej zmluvy M. - XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2017 otec ako predávajúci a výlučný vlastník bytu č.XX, evidovaného na R. Č.. XXXX, K..Ú.. V. predal túto nehnuteľnosť za kúpnu cenu 100.000,- eur. Podľa kúpnej zmluvy M. - XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2017 otec ako predávajúci a výlučný vlastník bytu č.XX, evidovaného na R. Č.. XXXX, k.ú. V. túto nehnuteľnosť predal za kúpnu cenu 52.000,- eur. Podľa kúpnej zmluvy M. - XXXXX/XXXX zo dňa 15.12.2017 otec ako predávajúci a výlučný vlastník bytu č.XX a bytu č. XX evidovaného na R. Č.. XXXX, K..Ú.. V. tieto nehnuteľnosti predal za kúpnu cenu 86.000,- eur. Podľa kúpnej zmluvy V - 1764/2018 zo dňa 01.03.2018 otec ako predávajúci a výlučný vlastník bytu č.X, bytu č. X, bytu č. XX, a bytu č. XX evidovaného na R. Č.. XXXX, K..Ú.. V. tieto nehnuteľnosti predal za kúpnu cenu celkovo vo výške 180.000,- eur. Kupujúcim pri týchto nehnuteľnostiach bol otcov otec p. M. E., nar. XX.XX.XXXX. Podľa kúpnej zmluvy M. - XXXX/XXXX zo dňa 05.06.2018 otec ako predávajúci a výlučný vlastník nebytového priestoru č. X - X evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre K.. V. a samostatne stojacej garáže, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre K.. V. predal uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 20.000,- eur.
23. Z E. analýzy konkurenčných ponúk vypracovanej spoločnosťou X. T. B..T..Y.. zo dňa 10.01.2019 vyplýva, že priemerná cena nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve otca maloletého dieťaťa v lokalite B. P. F. sa pohybuje na trhu v cenovom rozpätí 220.000,- eur až 265.000,- eur v závislosti od vybavenia nehnuteľnosti a priemerná cena nehnuteľnosti - rodinný dom v E., ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca maloletých detí sa pohybuje na trhu v cenovom rozpätí 570.000,- eur až 850.000,- eur v závislosti od vybavenia nehnuteľnosti.
24. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
25. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
26. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
27. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
28. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
29. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
30. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
31. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
32. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
33. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
34. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa XX. N. XXXX M. N. O. podpísaného v mene Č. P. B. H. T. M. N. O. XX. B. XXXX, ktorý pre Č. P. B. H. T. nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 63 ods. 1 Zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
40. Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
41. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
42. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
43. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
44. Podľa § 10 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
45. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i v súlade s vykonaným dokazovaním súd mal v konaní za preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili. Manželia od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom tak manželky ako aj manžela. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine ( t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie) z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v názorových nezhodách a rozdielnosti pováh, kedy dlhodobé odlúčenie manželov postupne viedlo k citovému odcudzeniu sa.
46. S konaním o rozvod manželstva je v súlade s § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Medzi rodičmi nebola sporná otázka zverenia maloletej R.. Obaja zhodne navrhli zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať
sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Vzhľadom na to, že matka od počiatku fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloletú R., ktorá je na matku aj výrazne citovo naviazaná ako aj s ohľadom, na to že rodičia zhodne navrhli zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, súd rozhodol tak, ako to navrhli obidvaja rodičia. O zastupovaní a správe majetku maloletej R. súd rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo rovnako patrí obom rodičom.
47. Spornou otázkou medzi rodičmi bola spočiatku úprava styku otca s dcérou, kedy matka navrhla ponechať styk neupravený a otec navrhol upraviť styk. V rámci realizácie pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR "Vhodné podmienky na súde pre rodinno-právnu agendu", Okresný súd Bratislava II ako pilotný súd projektu označeného ako ". V. - E. W. využil interdisciplinárnu spoluprácu medzi profesiami, ktoré sa podieľajú na riešení rodičovského konfliktu v snahe nastavenia určitých pravidiel medzi rodičmi v najlepšom záujme dieťaťa. So súhlasom oboch rodičov prebehlo mediačné konanie ako aj psychologická intervencia. V tomto smere súd poukazuje na to, že prihliadol na výsledky dokazovania t.j. na správy mediátora, psychológa, kolízneho opatrovníka ako aj na názor dieťaťa prezentovaný tak za prítomnosti psychológa ako aj pred kolíznym opatrovníkom, kedy sa dieťa jasne vyjadrilo, že otca poriadne nepozná, nechce sa s ním stretávať, je to pre ňu cudzí človek. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb dieťaťa v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený, spokojný, bezpečný a harmonický vývin maloletého dieťaťa a súčasne vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Hoci sú súdy povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi ( o čo sa súd aj viacerými spôsobmi pokúsil), je ťažko predstaviteľné, že súd je tou autoritou, ktorá dokáže rozkázať ľudským citom a vytvoriť citové väzby tam, kde neboli za celé roky budované, zvlášť pri dieťati čochvíľa vo veku 14 rokov. Žiadny vzťah otca s dcérou sa doposiaľ nevytvoril, otca s dcérou spája pokrvné puto bez akýchkoľvek citových väzieb, keďže v živote dcéry bol prítomný v minimálnom rozsahu. Otec si musí v tomto smere uvedomiť, že autoritatívne nariadenie styku v tomto špecifickom prípade by sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na kvalite styku s dcérou. Keďže obaja rodičia na pojednávaní napokon dospeli k zhode a navrhli styk otca s dcérou ponechať neupravený, súd autoritatívne styk otca s dcérou neupravoval.
48. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
49. Maloletá R. toho času navštevuje X. T.Č. D. Š., navštevuje krúžok klavíra, okrem problémov so zubami (zubný strojček) iné zdravotné problémy nemá. Príjem matky sa pohybuje od 650-700,- eur netto. Je vlastníčkou domu v Š., ktorý je zaťažený úverom vo výške 750.000,- eur . Matkou vyčíslené mesačné náklady na dieťa boli vo výške cca. 800,- eur. Len výlučne z dôvodov, že bežné mesačné náklady na mal. R. považoval súd v časti nákladov na stravu a nákladov na zdravotnú starostlivosť
za mierne nadhodnotené rozdelil matkou požadované výživné na sumu 400,- eur na bežné výživné (nakoľko mesačné náklady neodôvodňujú vyššie výživné) a zvyšnú časť požadovaného výživného vo výške 100,- eur ponechal ako výživné určené na tvorbu úspor (nakoľko v tejto časti to majetkové pomery otca jednoznačne umožňujú), s čím matka v priebehu konania aj súhlasila. Otec poukazoval na to, že mesačné náklady na dcéru sú maximálne vo výške 400,- eur. Hoci otec spochybňoval výšku snáď všetkých nákladov, počas konania bolo evidentné, že nemá ani len približnú predstavu čo stojí zabezpečenie starostlivosti o cca. 14 ročné dievča, o čom svedčí aj skutočnosť, že sám ani len netuší aké sú náklady na zdravotnú starostlivosť u zubára a koľkokrát dieťa zubára navštevuje. Rovnako je ťažko predstaviteľné ako by podľa jeho návrhu dokázala matka zabezpečiť oblečenie a obuv pre dospievajúce dievča, keď on za opodstatnený náklad považuje len 25,- eur mesačne. Hoci spochybnil náklady matky na bývanie, keďže býva v nehnuteľnosti, ktorá je z časti v jej vlastníctve, s týmto tvrdením sa súd nemohol stotožniť. Matka do nákladov na bývanie zahrnutých ako náklad na dcéru uviedla len poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľností, aj to v pomere podľa spolužijúcich osôb, kedy na maloleté dieťa pripadá suma cca. 90,- eur. Pri určovaní výživného súd zohľadnil skutočnosť, že osobnú starostlivosť o mal. R. vykonáva výlučne matka ako aj skutočnosť, že otec nepreukázal svoje majetkové pomery. Hoci otec sa snažil počas celého konania prezentovať, že jeho mesačný príjem je vo výške cca 450,- eur a od januára 2019 dokonca musí pracovať na polovičný úväzok za cca 250,- eur, jeho tvrdenia pôsobili počas konania absolútne nelogicky. Práca na polovičný úväzok od januára 2019 odôvodnená otcom tým, že jeho otec už nechce za neho platiť vysoké odvody, je prinajmenšom zavádzajúca, keďže ide o spoločnosť, kde je spoločníkom a konateľom aj otec maloletého dieťaťa ( spolu so svojím otcom), čiže "de facto" otec sám rozhoduje o svojom znížení príjmu. Otec podľa vlastných tvrdení má oficiálne v súčasnosti príjem 250,- eur, spoločnosti v ktorých je spoločníkom a konateľom podľa daňového priznania nevykazujú žiadny zisk. Otázkou potom zostáva ako naozaj financuje svoje mesačné náklady, ktoré vyčíslil na sumu cez 2.000,- eur. Hoci sa snažil poukázať na to, že so všetkým mu pomáha otec a on ako jeho jediné dieťa má prístup k jeho účtu, tieto tvrdenia otca súd považoval za účelové len v snahe vyhnúť sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Otcov otec podľa vyjadrenia otca ako dôchodca pôsobí v rovnakej firme ako otec (B. B..T..Y..) a iné pracovné aktivity nemá, pričom táto spoločnosť podľa daňového priznania nemala za zdaňovacie obdobie roka 2017 žiadny zisk. Otcom prezentovaný príjem absolútne nezodpovedá jeho životnej úrovni. V uvedenom konaní bol otec opakovane vyzývaný na preukázanie majetkových pomerov a doloženie všetkých relevantných dokladov. Otec si svoju povinnosť splnil len čiastočne aj to len v deň pojednávania, hoci na doloženie dokladov bol opakovane vyzvaný niekoľko - krát v priebehu konania. Súd nevyhovel návrhu otca na odročenie pojednávania za účelom predloženia jeho daňového priznania ako fyzickej osoby za rok 2017, nakoľko išlo len o návrh účelový, uvedené daňové priznanie otec v deň pojednávania doložil a súd robil dopyt na F. Ú. A. za účelom vyžiadania daného daňového priznania. Z otcom doloženého daňového priznania ako fyzickej osoby za rok 2017 je zrejmé, že toto daňové priznanie bolo podávané až dňa 19.12.2018, v čase keď bol otec žiadaný o jeho doloženie do konania a preukázania svojich príjmov ( pričom dátum zistenia skutočnosti na podanie priznania je uvedený deň 04.04.2018). Z daňového priznania nevyplývajú žiadne skutočnosti o príjme otca z predaja nehnuteľností, resp. daňové priznanie obsahuje len príjmy otca zo závislej činnosti. Súd pred rozhodnutím vo veci, za účelom zistenia skutočného stavu doplnil dokazovanie a sám si vyžiadal z F. Ú. A. - všetky daňové priznania otca ako fyzickej osoby ako aj daňové priznania spoločností v ktorých je otec spoločníkom a konateľom a rovnako doplnil dokazovanie dopytom na Okresný Ú. B. za účelom vyžiadania všetkých zmlúv o predaji nehnuteľností vo vlastníctve otca maloletých detí. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal svoj reálny príjem z predaja nehnuteľností v roku 2017. Z vykonaného dokazovania bolo jasne preukázané, že otec napriek výzvam súdu predložil len niektoré zmluvy o predaji nehnuteľností, zmluvy o predaji nehnuteľností s vyššou kúpnou cenou účelovo doložené neboli. Porovnaním zmlúv, ktoré doložil otec a ktoré boli vyžiadané súdom od Okresného Ú. B. vyplynulo, že otec nepreukázal celý svoj príjem a nepredložil súdu tri kúpne zmluvy predmetom ktorých bol predaj nehnuteľností v roku 2017, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a pri ktorých bola stanovená kúpna cena vo výške 260.000,- eur, 100.000,- eur a 52.000,- eur. Otec ako výlučný vlastník v roku 2017 ( v období tesne pred podaním návrhu ako aj počas konania) predal viaceré nehnuteľnosti, pri ktorých celková kúpna cena bola vo výške 754.570,- eur. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že ak by aj súd vychádzal z oficiálnych dokladov doložených otcom, určenie výživného v celkovej výške 500,- eur jednoznačne odôvodňujú majetkové pomery otca, ktoré sú vysoko nadštandardné. Otec vlastní dve nehnuteľnosti v zahraničí, kde sám uviedol, že rodinný dom v E. predáva za 395.000,- eur (orientačná cenové rozpätie určené realitnou kanceláriou 570.000,- eur - 850.000,- eur). Ak by aj otec predal uvedenú nehnuteľnosť pod trhovú hodnotu určenú realitnou kanceláriou za ním určenú cenu, uvedená suma by pri výživnom 500,- eur dokázala pokryť výživné na 790 mesiacov ( t.j. je to výživné na cca 65 rokov).
Z uvedenej sumy teda otec dokáže bez problémov pokryť výživné nielen na maloletú dcéru, ale aj na plnoletého syna, ktoré je predmetom iného konania. Okrem tejto nehnuteľnosti má otec k dispozícii aj ďalšiu nezaťaženú nehnuteľnosť - byt v B., ktorého hodnota sa pohybuje v rozpätí 220.000 - 265.000,- eur. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na výživu mal. R. bežným výživným vo výške 400,- eur a výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 100,- eur. V časti určenia povinnosti otca prispievať na výživu dcéry aj výživným určeným na tvorbu úspor mal súd za to, že v tomto prípade je tvorba úspor jednou z možností ako upraviť vyššie výživné, než je oprávnený preukázateľne schopný za mesačné obdobie spotrebovať. Uvedené právo oprávneného prichádza však do úvahy len keď to majetkové pomery povinného dovoľujú. V predmetnej veci mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že majetkové pomery otca bez akýchkoľvek pochýb umožňujú, aby okrem bežného výživného prispieval dcére aj výživným určeným na tvorbu úspor. Z uvedených dôvodov určil otcovi povinnosť prispievať výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 100,- eur mesačne, kedy uvedené prostriedky bude poukazovať na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. V tomto smere súd určil aj matke povinnosť v určenom čase zriadiť účet na meno maloletej Lujzy, ktorý bude spĺňať špecifikáciu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku.
51. Súd konanie v časti o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k toho času plnoletému C. E. zastavil s poukazom na skutočnosť, že C. nadobudol v priebehu konania (dňa XX.XX.XXXX) plnoletosť.
52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.