Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-58-2018.pdf
PDF · 112.04 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: Q. N., a.s., S. 8, G., F.: XX XXX XXX, proti žalovanej: J. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z. o zaplatenie sumy XXXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1357,68Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1357,68Eur od 14.03.2017 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach vo výške 40Eur vždy k 20 dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok - nezaplatením čo i len jednej z nich sa stane splatný celý dlh.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 71,28% voči žalovanej, o výške ktorej rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.04.2018 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1585,31Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 14.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, nezaplatených splátok a náhrady škody.
2. V návrhu uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvy č. M č. M č. M A XXXXXXX, č. M ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanej 5 ks SIM kariet za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu s účastníckymi číslami XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalobca uzatvoril so žalovanou splátkové zmluvy, na základe ktorých sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 24,50Eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 588Eur. Ďalej uzatvoril splátkovú zmluvu, ktorou sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 27Eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 648Eur. Žalobou si uplatnil aj nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung A. P. white vo výške 47,11Eur, E. MediaK. X Youth a to vo výške 48,59Eur, N. A. S4 mini white vo výške XXX,XXEur, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Ďalej uviedol, že žalovaná si bola v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomá ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazala užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Výpočet škody, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil je nasledovný: akciová cena 1 Eur, predajná cena 160 Eur, uplatnená škoda 47,11Eur, ďalej akciová cena 1Eur, predajná cena 165Eur, uplatnená škoda 48,59Eur a napokon akciová cena 51Eur, predajná cena 325Eur, uplatnená škoda 131,93Eur. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb, uplatnil si voči nej žalobca nárok na zaplatenie sumy 121,68Eur titulom neuhradených služieb.
3. Súd žalovanej doručil žalobu s výzvou na vyjadrenie dňa 19.07.2018. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že si svoj záväzok voči žalobcovi uvedomuje. Avšak v súčasnej dobe už spláca záväzok voči zdravotnej poisťovni, ktorá jej strháva 2/3 z výplaty. Tým pádom jej nezostávajú financie na splácanie ostatných záväzkov. Súčasne požiadala o splátky vo výške 100Eur.
4. Žalobca sa v podaní zo dňa 30.08.2018 vyjadril k návrhu žalovanej na splátky, pričom uviedol, že súhlasí s úhradou dlžnej sumy v mesačných splátkach, pod sankciou straty tejto výhody pri vynechaní čo len jednej splátky. Výšku splátok a odklad splácania ponechal na posúdení súdom po preskúmaní finančných pomerov žalovanej.
5. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Preto súd konal v neprítomnosti žalobcu.
6. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: zmluvou o poskytovaní služby Lite TV, zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. M zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o pripojení tel. č. XXXX XXX XXX zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. M zo dňa XX.XX.XXXX, O. k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o pripojení č. M zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou a dohodou o splátkach zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, I. podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pričom zistil:
7. Žalovaná na súdnom pojednávaní uviedla, že prišla o prácu a nezvládala to. Bola s deťmi sama a potrebovala sa o deti postarať. Aktuálne je zamestnaná, ale má skrátený úväzok iba na 5 hodín denne. Výška jej príjmu v čistom za minulý mesiac bola 321EUR. Z toho jej účtovníčka stŕha 70 Eur exekútorovi. Mzdová účtovníčka jej povedala, že medzitým jej prišli aj ďalšie exekúcie. Výplata jej chodí medzi 11-12 dňom v mesiaci. Nemá žiadne úspory a nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Uviedla, že pôvodne žiadala o splátky 100EUR, ale aktuálne nie je schopná túto výšku splátok splácať. Chcela by požiadať o osobný bankrot. Aktuálne by bola schopná splácať po 40Eur mesačne. Žalovaná svoje pomery dokladovala taktiež aj vyplneným tlačovom pre fyzické osoby pre dokladovanie pomerov na účely priznania oslobodenia od súdnych poplatkov.
8. Z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.12.2013 č. M súd zistil, že súčasťou dodatku bola dohoda strán o predaji zariadenia N. A. P. white za kúpnu cenu 1Eur. V dodatku je uvedené, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena zariadenia bez zľavy je 160 Eur. V bode 2.5 dodatku je stanovená zmluvná pokuty, ktorá však nemá degresívny charakter po celý čas jej uplatňovania, pričom pokuta by sa mala znižovať iba v prípade porušenia povinností posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. Z dodatku č. A7373283 zo dňa 05.12.2013 súd zistil, že súčasťou dodatku bola dohoda strán o predaji zariadenia E. S. 7 Youth za kúpnu cenu 1Eur. V dodatku je uvedené, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena zariadenia bez zľavy je 165 Eur. V bode 2.5 dodatku je stanovená zmluvná pokuty, ktorá však nemá vôbec degresívny charakter. V dodatku je iba uvedená výška pokuty 164Eur a to, že predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH. Z dodatku č. A6086495 zo dňa 16.05.2014 súd zistil, že súčasťou dodatku bola dohoda strán o predaji zariadenia Samsung Galaxy S4 mini white za kúpnu cenu 51Eur. V dodatku je uvedené, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena zariadenia bez zľavy je 325Eur. V bode 2.5 dodatku je stanovená zmluvná pokuty, ktorá však nemá degresívny charakter po celý čas jej uplatňovania, pričom pokuta by sa mala znižovať iba v prípade porušenia povinností posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti.
9. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX sumu XX,XXEur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX sumu X,XXEur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX sumu X,XXEur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX sumu XX,XXEur, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu X,XXEur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX sumu XEur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX sumu XX,XX Eur.
10. Kúpnou zmluvou a dohodou o splátkach zo dňa 01.04.2016 sa žalovaná zaviazala splácať kúpnu cenu zariadenia N. A. S6 black splátkami v počte XX s výškou splátky 24,50Eur. Kúpnou zmluvou a dohodou o splátkach zo dňa 06.05.2016 sa žalovaná zaviazala splácať kúpnu cenu zariadenia N. A. S6 D. black 24 mesačnými splátkami po 27Eur.
11. Pokusom o pokonávku zo dňa 01.02.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb a zmluvnej pokuty, náhrady škody spolu vo výške najneskôr do 13.03.2017. Taktiež ju upozornil, že ak najneskôr do 15 dní od doručenia tohto upozornenia nezaplatí dlžnú sumu vo výške 488Eur uplynutím uvedenej lehoty sa jej zruší výhoda splátok a žalobca bude požadovať jednorázové splatenie všetkých ostatných splátok.
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v časti uplatnenej náhrady škody.
25. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o pripojení ( aktuálny zákonný názor zmluva o poskytovaní verejných služieb ) v znení dodatkov k zmluve, na základe ktorej jej poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami k nim súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaná uzavrela zmluvy o pripojení a dodatky k nim ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná využívala služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanej spolu celkom vo výške 121,68Eur ( výška uvedená v žalobe), ktorú cenu žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 121,68Eur ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Ďalej žalobca preukázal nárok aj na zaplatenie nezaplatených splátok za zariadenia na základe uzatvorených dohôd o splátkach, pričom v dôsledku nesplácania žalovanou, žalobca celú sumu splátok zosplatnil na sumu 1236Eur. Nakoľko žalovaná neuhradila dlžnú sumu v lehote splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. do 13.03.2017, dostala sa do omeškania s plnením, preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odo dňa nasledujúceho po dni 13.03.2017, t.j. od 14.03.2017.
26. Súd so súhlasom žalobcu povolil splatenie priznanej sumy žalovanej v mesačných splátkach vo výške 40 EUR mesačne. V danom prípade mal súd jednoznačne dokladované zlé pomery žalovanej, ktoré jej neumožňujú splatenie dlhu naraz, sú voči nej vedené exekučné konania, vykonávané zrážky zo mzdy a preto súd výšku splátok navrhovanú žalovanou na sumu 40Eur uznal ako dôvodnú a jedinú možnú a reálnu výšku mesačnej splátky, ktorú je schopná žalovaná uhrádzať. Súd na ochranu žalobcu určil, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh.
27. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.
28. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
29. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 227,63Eur neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou (1 Eur, 1Eur a 51 Eur ). Žalobca si ako náhradu škody uplatnil len výšku 47,11Eur, 48,59Eur a 131,93Eur, pričom túto považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej. Tvrdil, že zohľadnil počet mesiacov od uzatvorenia zmluvy, pričom však presný výpočet ako dospel podľa neho k adekvátnej zmluvnej pokute neuviedol. Žalobca poukazal na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovanej splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaná nezotrvala so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovanej dojednanú kúpnu cenu.
30. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca si v zmluvách o poskytovaní verejných služieb stanovil zmluvnú pokutu, ktorá však nemá degresívny charakter. Práve degresívnosť je základným predpokladom kladeným na zmluvné pokuty v spotrebiteľských sporoch. Žalobca sa v iných súdnych konaniach uplatňoval zmluvnú pokutu, pričom z ustálenej súdnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že predmetná zmluvná pokuta bez ustanovenej degresívnosti má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a obdobné žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty boli zamietnuté. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Žalobca si v tomto konaní neuplatňoval zmluvnú pokutu, ale nárok na náhradu škody.
31. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 227,63Eur ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti žaloby o zaplatenie istiny 1357,68EUR, pričom v žalobe žiadal priznať sumu 1585,31EUR. Úspech žalobcu v spore bol určený ako : 100% = 1585,31 EUR, x% = 1357,68 EUR, 100x 1357,68 : 1585,31 = 85,64%, potom 100 - 85,64% = 14,36 % - úspech žalovanej. Celkový úspech žalobcu 85,64 - 14,36 = 71,28%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).