Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-27-2019.pdf
PDF · 111.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ Ing. arch. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., E. XXX/XX, 2/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., G. XXX/XX, 3/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Gen. N. XXX/XX, 4/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., G. XXX/XX, zastúpeného opatrovníkom X. E., bytom K. - I. G., E. č. XXX/XX, 5/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., G. XXX/XX, žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ zastúpení Dudzík & Gerová Advokátske združenie, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti žalovanému S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad G., E. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69 o vyslovenie dedičskej nespôsobilosti zákonného dediča, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/44/2014-301 zo dňa 27. septembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/ až 5/ m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalovaný p o v i n n ý im zaplatiť spoločne a nerozdielne v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. V predmetnom spore súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 3C/44/2014-260 zo dňa 14. marca 2017 zamietol žalobu žalobcov, ktorí sa ňou domáhajú vyslovenia, že žalovaný je nespôsobilý dedič po poručiteľke F. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že žalovaný sa nedopustil trestného činu voči poručiteľke, jej manželovi, deťom, alebo rodičom v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka a preto nemohol vysloviť jeho dedičskú nespôsobilosť pre spáchanie trestného činu. Súd ďalej skúmal, či sa žalovaný nedopustil zavrhnutia hodného konania proti poručiteľkinej poslednej vôli. Poručiteľka zanechala závet spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 05.12.2002. Závet bol spísaný notárom JUDr. Vladimírom Košíkom, na Notárskom úrade Partizánske pod N 110/02, Nz 106/02. Týmto závetom poručiteľka odkázala svoj nehnuteľný majetok žalovanému. V roku 2006 mala poručiteľka uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorou svoje nehnuteľnosti previedla do vlastníctva žalovaného a jeho manželky. Zo žalobcami predloženého znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Magdalénou Zelinkovou pre potreby konania na Okresnom súde Žiar nad Hronom bolo zistené, že poručiteľka v čase uzavretia kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou v dôsledku ktorej nebola schopná posúdiť následky svojho konania ani svoje konanie ovládať. Túto kúpnu zmluvu preto Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9C 104/2011-204 zo dňa 19.11.2013 určil za neplatnú. Súd prvej inštancie vykonaným znaleckým dokazovaním ďalej zistil, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala poručiteľka, ale manželka žalovaného. Napriek uvedenej skutočnosti nešlo podľa súdu o dôvod vyslovenia dedičskej nespôsobilosti žalovaného, pretože zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle sa musí dopustiť priamo dedič, teda žalovaný. To, že sa takéhoto konania dopustila manželka žalovaného nemôže mať za následok vyslovenia dedičskej nespôsobilosti žalovaného. Preto súd žalobu žalobcov zamietol.
2. Tunajší odvolací súd na odvolanie žalobcov proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie uznesením č.k. 5Co/310/2017-288 zo dňa 25.04.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že poručiteľka ako predávajúca predmetnú kúpnu zmluvu dňa 16.10.2006 nepodpísala, ale že jej podpis sfalšovala svedkyňa, manželka žalovaného. Žalovaný a jeho manželka ako svedkyňa zhodne pred súdom vypovedali, že poručiteľka mala pred nimi u notára uvedenú kúpnu zmluvu podpísať. Z týchto dvoch preukázaných skutočností, podpis poručiteľky ako predávajúcej na kúpnej zmluve bol sfalšovaný manželkou žalovaného a žalovaný spolu so svojou manželkou boli podľa vlastných výpovedí pri podpise a overovaní podpisu poručiteľky ako predávajúcej na kúpnej zmluve, nutne vyplýva záver, že aj keď žalovaný sám podpis poručiteľky na kúpnej zmluve nefalšoval, musel si byť vedomý, že na notárskom úrade, kde sa mala podpísať poručiteľka a mal byť overený jej podpis, pri ktorom konaní mal byť on podľa svojej výpovede prítomný, nepodpísala kúpnu zmluvu sama poručiteľka, ale ju za ňu podpísala jeho manželka. Iné logické vysvetlenie zistených skutočností nie je. Opačné skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že žalovaný o podpise kúpnej zmluvy za poručiteľku svojou manželkou vedel alebo ju k takémuto konaniu pohol, a preto nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle, čo by ho robilo dedičsky nespôsobilým, sú v logickom rozpore s dokazovaním zistenými skutočnosťami a avizujú tak zjavný omyl súdu prvej inštancie v aplikácii procesných a hmotnoprávnych predpisov. Posúdeniu uvedeného konania žalovaného ako zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle potom nestojí v ceste ani námietka žalovaného, že posledná vôľa poručiteľky zachytená v závete zo dňa 05.12.2002 zostala zachovaná a rešpektovaná, pretože titulom predmetnej kúpnej zmluvy mal nadobudnúť vlastnícke právo iba k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré mu poručiteľka aj tak závetne odkázala. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že ak niekto zriadi závet, vyjadruje tým vôľu pre prípad svojej smrti. Ak potom závetom povolaný dedič ešte za života poručiteľa vykoná úkon, ktorý smeruje k tomu, aby bez vôle alebo proti vôli poručiteľa nadobudol vlastnícke právo k majetku, ktorý mu bol v závete poručiteľom odkázaný, smeruje jeho konania proti poručiteľovej poslednej vôli, pretože podľa nej mal tento majetok nadobudnúť až okamihom smrti poručiteľa. 3. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vyhlásil súd prvej inštancie v spore nový, v tomto odvolacom konaní preskúmavaný, rozsudok č.k. 3C/44/2014-301 zo dňa 27. septembra 2018, ktorým vyslovil, že žalovaný S. O., nar. XX.XX.XXXX je nespôsobilý dediť po poručiteľke F. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX /výrok I./ a žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že žalovaný sa nedopustil trestného činu voči poručiteľke, jej manželovi, deťom, alebo rodičom. Z tohto dôvodu súd nemohol vysloviť dedičskú nespôsobilosť žalovaného pre spáchanie trestného činu, keďže trestný čin žalovaný voči poručiteľke, alebo jej blízkej osobe nespáchal. Ďalej skúmal, či sa žalovaný nedopustil zavrhnutia hodného konania proti poručiteľovej poslednej vôli. To znamená, že tento zásah musí predstavovať zásah do poručiteľovej vôle alebo proti nej, motivovaný dôvodmi, ktoré sú v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Môže to byť konanie spočívajúce v psychickom donútení alebo podvode, ktorým sa konajúci snaží poručiteľa pohnúť k určitému prejavu (napr. snaží sa ho ovplyvniť vo svoj prospech alebo zamedziť poručiteľovi prejaviť poslednú vôľu). Zavrhnutiahodným prejavom môže byť aj zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie iného závetu. Poručiteľka zanechala závet spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 05.12.2002. Závet bol spísaný notárom JUDr. Vladimírom Košíkom, na Notárskom úrade Partizánske pod N 110/02, Nz 106/02 a poručiteľka ním odkázala svoj nehnuteľný majetok žalovanému. Kúpnu zmluvu Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9C 104/2011-204 zo dňa 19.11.2013 určil za neplatnú. Podľa žalobcov žalovaný sa chcel k nehnuteľnostiam dostať skôr než poručiteľka zomrie a preto sfalšoval podpis poručiteľky na kúpnej zmluve. Za účelom zistenia prípadného sfalšovania podpisu poručiteľky vykonal súd znalecké dokazovanie a na základe znaleckého posudku zistil, že kúpnu zmluvu za poručiteľku podpísala manželka žalovaného. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec určil mieru hodnotenia I. stupňom - jednoznačnosťou. Súd tak mal za to, že to jednoznačne preukazuje, že za poručiteľku podpísala kúpnu zmluvu manželka žalovaného. Závery znaleckého dokazovania žalovaný spochybnil a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka JUDr. Vladimíra Košíka, ktorý sám spísal závet, výsluchom svedkyne I. I., zamestnankyne JUDr. Košíka v čase podpisovania kúpnej zmluvy zo strany poručiteľky, ktorá osobne osvedčovala podpis poručiteľky na kúpnej zmluve, výsluch svedka JUDr. K. X., ktorý vyhotovoval zmluvu a stretol sa s poručiteľkou a bol prítomný pri ústnom prejave jej vôle a nakoniec dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom. Tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie nevykonal, pretože v spore bol vyhotovený znalecký posudok a nie je potrebné vypracovávať ďalší znalecký posudok a pokiaľ ide o navrhované výsluchy svedkov, vzhľadom na dlhšie časové hľadisko od uplynutia vykonaných úkonov je možné predpokladať, že svedkovia by si okolnosti preberané v tomto konaní nepamätali, alebo by ich nevedeli uviesť presne so stopercentnou istotou. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle sa musí dopustiť dedič - v tomto prípade žalovaný. Žalovaný sa počas celého konania bránil tým, že trvá na tom, že zmluva bola podpísaná poručiteľkou. Je teda zjavné, že žalovaný neuvádza pravdivé skutočnosti, keďže je preukázané, že za poručiteľku predmetnú zmluvu podpísala manželka žalovaného. Vzhľadom na to, že podpis vykonala manželka žalovaného mal súd za to, že o takomto konaní musel žalovaný vedieť. Či na takéto konanie žalovaný svoju manželku pohol, alebo nie v tomto prípade nepovažuje súd za dôležité, pretože už len tichý súhlas s takto uzatvorenou zmluvou súd považuje za zavrhnutia hodné konanie voči poručiteľke z dôvodu, že počas poručiteľkinho života sa žalovaný so svojou manželkou snažil získať majetok, ktorý mal nadobudnúť až po poručiteľkinej smrti. Takýto úkon, ktorý smeruje k tomu, aby bez vôle alebo proti vôli poručiteľky nadobudol vlastnícke právo k majetku, ktorý mu bol v závete poručiteľom odkázaný, súd považuje za úkon, ktorý smeruje proti poručiteľkinej poslednej vôli, pretože podľa nej mal tento majetok nadobudnúť až okamihom smrti poručiteľky. Preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je nespôsobilý dediť po poručiteľke. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s tým, že žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobcovia mali vo veci úplný úspech.
4. Proti tomuto, v spore v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie, podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôsledkom čoho sú jeho nesprávne skutkové zistenia. V spore bol podaný znalecký posudok znalca JUDr. Igora Nitrianskeho, ktorého závery žalovaný od začiatku spochybňoval. Svoje tvrdenia sa potom žalovaný snažil súdu preukázať navrhovanými dôkazmi, výsluchom svedkov JUDr. Košíka, JUDr. X. a I. I. ako aj návrhom na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Vykonanie týchto dôkazov žalovaný navrhoval opakovane. Svedkyňa I. I. ako zamestnanec notára bola osobne prítomná pri podpisovaní kúpnej zmluvy poručiteľkou a spolu s notárom JUDr. Košíkom, ktorý vo forme notárskej zápisnice spísal závet poručiteľky tak môžu spoľahlivo vyvrátiť závery znaleckého posudku JUDr. Nitrianskeho. JUDr. Lukáčka ako advokát vyhotovil predmetnú kúpnu zmluvu, stretol sa s poručiteľkou a bol aj pri jej ústnom prejave vôle pred vypracovaním predmetnej kúpnej zmluvy. Vykonaným týchto dôkazov by boli spoľahlivo vyvrátené závery znaleckého posudku JUDr. Nitrianskeho, čím by bol daný aj dôvod na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie sa však bezvýhradne stotožnil so závermi znaleckého posudku JUDr. Nitrianskeho, nepripustil voči nemu žiadny dôkaz opaku a tým nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Okrem toho sa žalovaný domnieva, že jediným dôkazom, ktorým je znalecký posudok, nemožno vyvrátiť skutočnosti zachytené v osvedčení o pravosti podpisu, ktoré je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. verejnou listinou. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť namietanú už pred súdom prvej inštancie, že podpisový vzor poručiteľky k bankovému účtu v OTP Banke, a.s., ktorý znalec JUDr. Nitriansky použil pri svojom skúmaní a ktorý je prílohou znaleckého posudku neobsahuje podpis poručiteľky, ale zrejme jej dcéry, žalobkyne 1/, keď podľa znaleckého dokazovania vykonaného Okresným súdom Žiar nad Hronom vo veci sp.zn. 9C/104/2011 poručiteľka v čase, kedy mala podpísať uvedený podpisový vzor nebola schopná písať a nemala mať ani spôsobilosť na právne úkony. Aj to preukazuje, že závery znaleckého posudku JUDr. Nitrianskeho sú nesprávne a malo byť vykonané kontrolné znalecké dokazovanie. Ďalej žalovaný namieta aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého už len tichý súhlas žalovaného s takto uzavretou kúpnou zmluvou je možné považovať za zavrhnutia hodné konanie voči poručiteľke. Spornú kúpnu zmluvu podpísala podľa žalovaného jeho matka, poručiteľka a preto žalovaný nemohol ani mať vedomosť, že by ju za ňu podpísala jeho manželka. Aj bez uvedeného žalovaný s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Podľa závetu spísaného 4 roky pred spornou kúpnou zmluvou všetky nehnuteľnosti poručiteľky mal nadobudnúť žalovaný. Sporná kúpna zmluva teda nie je v rozpore s poslednou vôľou poručiteľky ale naopak je s ňou v súlade. Žalovaný teda nijakým spôsobom nezasahoval do poručiteľkinej vôle alebo proti nej, a nemohol mať ani motív na takéto konanie, ktorý by mohol byť v rozpore s dobrými mravmi. Uzavretím spornej kúpnej zmluvy žalovaný ako do úvahy prichádzajúci dedič poručiteľky nedosiahol ani výhodnejšie postavenie, ktoré by mu inak patrilo, a to práve s poukazom na závet poručiteľky. Uzavretím spornej kúpnej zmluvy nebol ani žiaden z dedičov ukrátený na svojich právach, pretože poručiteľka mala aj iný majetok. Keďže je podľa žalovaného nesprávny výrok I. napadnutého rozsudku, je nesprávny aj výrok II. o náhrade trov konania, ktorý závisí od úspechu strany v spore. Žalovaný z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov zamietne.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázali na to, že súd prvej inštancie v prvom i druhom rozsudku konštatoval, že nepochybuje o tom, že spornú zmluvu podpísala za poručiteľku manželka žalovaného. Tento nepochybný fakt súd prvej inštancie vo svojom prvom rozsudku vyhodnotil tak, že toto konanie nie je v rozpore s § 469 Občianskeho zákonníka, keď ho nevykonal samotný žalovaný ale jeho manželka. Odvolací súd však správne tento právny názor súdu prvej inštancie poopravil tak, že tento postup bol v rozpore s § 469 Občianskeho zákonníka, čo potom v napadnutom rozsudku už súd prvej inštancie akceptoval. Postupu súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bolo vytýčené súdom prvej inštancie nové pojednávanie, na ktorom neboli zo strany žalovaného predložené žiadne nové argumenty, iba zopakované už známe skutočnosti. Je pravda, že návrhy na doplnenie dokazovania žalovaný opakovane vyslovil aj na tomto poslednom pojednávaní. Žalovaný však už neuviedol, že sudca súdu prvej inštancie sa mimo zápis vyjadril, že si osobne porovnal podpisy poručiteľky na dokladoch - prevzatí pasu, závetu, dispozičných práv k vkladným knižkám a kúpnopredajnej zmluvy a má svoj názor. Súd prvej inštancie vyslovil aj názor, že vzhľadom na jednoznačnosť v odpovedi súdneho znalca, nie je reálny predpoklad iného záveru, len sa potvrdí už záver predloženého znaleckého posudku. Pokiaľ sa týka výsluchu svedkov JUDr. Vladimíra Košíka, notára, I. I., bývalej pracovníčky notárskeho úradu, žalobcovia zdokladovali, že žalovaný mal nadštandardné vzťahy s JUDr. V. Košíkom. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcovia nenamietajú skutočnosť, že poručiteľka svojím závetom odkázala svoj nehnuteľný majetok žalovanému. Žalobcovia sa v inom súdnom spore vedenom na Okresnom súde Partizánske domáhajú určenia neplatnosti závetu. Toto konanie je prerušené dňom 7.1.2015. Žalobcovia opakujú, že o spísanej závetu poručiteľky sa dozvedeli na prvom prerokovaní pozostalosti u notára, závet spochybnili, a notár JUDr. Košík v spolupráci so žalovaným ich informovali o existencii kúpnopredajnej zmluvy na daný majetok. K tejto kúpnopredajnej zmluve sa žalobcovia dostali až cestou podaní na Okresný súd Partizánske a po jej obdržaní začali konať. Nie ich vinou, ale vinou obštrukcií zo strany žalovaného nemohli daný skutkový stav z dôvodu uplynutia lehoty riešiť v tresnoprávnom konaní.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 7. Preskúmaním veci z odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi odôvodňujúcimi rozsudok súdu prvej inštancie, a z tohto dôvodu na ne v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 8. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné: 9. Dokazovanie v súdnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou sporu navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy /viď. napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 350/08/. 10. V predmetnom spore žalovaný opakovane pred súdom prvej inštancie navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov JUDr. Košíka, JUDr. Lukáčku a I. I. ako aj návrhom na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie tieto návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaným navrhované doplnenie dokazovania nevykonal, pretože v spore bol vyhotovený znalecký posudok a nie je potrebné vypracovávať ďalší znalecký posudok a pokiaľ ide o navrhované výsluchy svedkov, vzhľadom na dlhšie časové hľadisko od uplynutia vykonaných úkonov je možné predpokladať, že svedkovia by si okolnosti preberané v tomto konaní nepamätali, alebo by ich nevedeli uviesť presne so stopercentnou istotou. 11. Podľa odvolacieho súdu záver súd prvej inštancie o nevykonaní žalovaným navrhovaného doplnenia dokazovania nebol zjavne neodôvodnený a nechýbala mu racionálna úvaha vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. K dôvodom nevyhovenia návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd ďalej pridáva, že výsluch svedkov JUDr. Košíka a JUDr. Lukáčku, by nijako nemohol spochybniť závery znaleckého posudku znalca JUDr. Nitrianskeho o sfalšovaní podpisu poručiteľky manželkou žalovaného, ktorý znalecký posudok bol podaný v spore. Ani jeden z uvedených svedkov nebol podľa výpovedí žalovaného a jeho manželky prítomný pri podpisovaní spornej kúpnej zmluvy zo strany poručiteľky, resp. pri osvedčovaní pravosti jej podpisu. Pokiaľ ide o I. I., bývalú zamestnankyňu notára JUDr. Košíka, ktorá mala osvedčiť pravosť podpisu poručiteľky na spornej kúpnej zmluve, tu je potrebné okrem časového odstupu viac ako 10 rokov od uvedeného úkonu osvedčovania prihliadnuť aj na jednoznačnosť záverov znaleckého posudku znalca JUDr. Nitrianskeho o tom, že osvedčovaný podpis na spornej kúpnej zmluve napísala manželka žalovaného a nie poručiteľka. Uvedený znalecký záver svedčí o protiprávnom konaní určitých osôb pri osvedčovaní pravosti podpisu poručiteľky na spornej kúpnej zmluve a tak je takmer isté, že I. I., ktorá mala osvedčiť pravosť podpisu poručiteľky, by pri prípadnej svedeckej výpovedi samu seba neobviňovala z protiprávneho konania. Nutné je tiež zohľadniť aj samotný skutok podpisovania spornej kúpnej zmluvy poručiteľkou a osvedčenie pravosti jej podpisu u notára JUDr. Košíka. Manželka žalovaného, vypočutá v spore ako svedkyňa, vypovedala, že pri podpise spornej kúpnej zmluvy zo strany poručiteľky /čo bolo spojené s osvedčení pravosti jej podpisu/ bolo prítomných 6 osôb, poručiteľka, jej manžel, svedkyňa a jej manžel - žalovaný a dve zamestnankyne notára. V konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom vedenom pod sp. zn. 9C/104/2011 vo veci určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, však žalovaný /tam tiež v procesnom postavení žalovaného/ vypovedal, že pri podpisovaní spornej kúpnej zmluvy poručiteľkou a osvedčovaní pravosti jej podpisu boli prítomní len poručiteľka, on, jeho manželka a jedna zamestnankyňa notára, teda 4 osoby. Aj tento rozpor podľa odvolacieho súdu spochybňuje riadnosť podpísania spornej kúpnej zmluvy poručiteľkou spolu s overením pravosti jej podpisu a spolu s jednoznačným záverom v spore podaného znaleckého posudku JUDr. Nitrianskeho podporuje záver o sfalšovaní podpisu poručiteľky na spornej kúpnej zmluve. 12. Ak žalovaný uvádza, že jediným dôkazom, ktorým je znalecký posudok, nemožno vyvrátiť skutočnosti zachytené v osvedčení o pravosti podpisu, ktoré je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. verejnou listinou, tak s uvedeným odvolací súd nemôže súhlasiť. V zmysle § 205 CSP verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. To znamená, že ak notár alebo ním poverený zamestnanec v rámci svojej právomoci legalizoval podpis určitej osoby a osvedčovacia doložka pravosti podpisu má všetky náležitosti stanovené zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), tak sa osvedčovacia doložka považuje za verejnú listinu a je potvrdená pravdivosť toho, čo sa ňou osvedčuje /teda, že určitá osoba nejakú listinu pred notárom alebo jeho povereným zamestnancom vlastnoručne podpísala, prípadne podpis na listine uznal za svoj vlastný/. V takomto prípade potom osobu, ktorá spochybňuje údaje v osvedčovacej doložke /teda, že určitá osoba listinu vlastnoručne nepodpísala, prípadne podpis na listine neuznala za svoj vlastný/ zaťažuje dôkazná bremeno preukázania jej tvrdení o nepravosti podpisu. Hoci teda verejná listina potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, neznamená to, že nejde preukázať opak týchto skutočností. Ide tu len o presun dôkazného bremena na osobu, ktorá popiera pravdivosť skutočností osvedčených alebo potvrdených verejnou listinou. Splnenie tejto dôkaznej povinnosti potom nie je viazané na predloženie nejakého stanoveného počtu dôkazov ale je len výsledkom voľného hodnotenia dôkazov konajúcim súdom, ktorý nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Z toho pohľadu potom otázka počtu dôkazov, ktorými má byť preukázaný opak skutočností osvedčených alebo potvrdených verejnou listinou, nie je na mieste. 13. Ďalej je tu ešte potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na to, že znalec JUDr. Nitriansky pri podávaní znaleckého posudku pracoval s porovnávacím podpisom poručiteľky / podpisový vzor poručiteľky k bankovému účtu v OTP Banke, a.s./, ktorý je falošný a mala ho podpísať dcéra poručiteľky - žalobkyňa 1/, tak toto podľa odvolacieho súdu nespochybňuje správnosť v spore podaného znaleckého posudku JUDr. Nitrianskeho. V prvom rade žalovaný svoje tvrdenia o tom, že uvedený porovnávací podpis nie je vlastným podpisom poručiteľky nijako nepreukázal. Z obsahu znaleckého posudku znalca JUDr. Nitrianskeho je potom aj zrejmé, že znalec porovnával podpis poručiteľky na spornej kúpnej zmluve s celkovo dvanástimi porovnávacími podpismi žalovanej z rôznych listín a nielen s podpisom poručiteľky na podpisovom vzore k bankovému účtu v OTP Banke, a.s.. Okrem toho záver znalca JUDr. Nitrianskeho nie je založený len na porovnaní podpisu poručiteľky na spornej kúpnej zmluve s jej porovnávacími podpismi ale aj na jeho porovnaní s podpismi ostatných zúčastnených /žalovaného a jeho manželky/. Na základe takéhoto komplexného porovnávania dospel znalec k jednoznačnému záveru, že podpis poručiteľky na spornej kúpnej zmluve napísala manželka žalovaného. 14. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného proti správnosti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ani tieto námietky žalovaného neboli podľa odvolacieho súdu dôvodné. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tomto spore /uznesenie č.k. 5Co/310/2017-288 zo dňa 25.04.2018/ podpis poručiteľky ako predávajúcej na kúpnej zmluve bol sfalšovaný manželkou žalovaného a žalovaný spolu so svojou manželkou boli podľa vlastných výpovedí pri podpise a overovaní podpisu poručiteľky ako predávajúcej na kúpnej zmluve prítomní. Z týchto dvoch skutočností nutne vyplýva záver, že aj keď žalovaný sám podpis poručiteľky na kúpnej zmluve nefalšoval, musel si byť vedomý, že na notárskom úrade, kde sa mala podpísať poručiteľka a mal byť overený jej podpis, pri ktorom konaní mal byť on podľa svojej výpovede prítomný, nepodpísala kúpnu zmluvu sama poručiteľka, ale ju za ňu podpísala jeho manželka. Žalovaný o podpise kúpnej zmluvy za poručiteľku svojou manželkou minimálne vedel a teda takéto konanie umožnil, čo spolu so skutočnosťou, že podľa závetu poručiteľky poručiteľka prejavila vôľu, aby žalovaný sa stal titulom závetného dedenia vlastníkom kúpnou zmluvou prevádzaných nehnuteľností až jej smrťou, musí byť nutne hodnotené ako zavrhnutia hodné konanie proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka. Takémuto záveru nebráni ani žalovaným opakované tvrdenie, že posledná vôľa poručiteľky zachytená v závete zo dňa 05.12.2002 zostala zachovaná a rešpektovaná, pretože titulom predmetnej kúpnej zmluvy mal nadobudnúť vlastnícke právo iba k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré mu poručiteľka aj tak závetne odkázala a ani tvrdenie žalovaného, že ostatní dedičia neboli touto kúpnou zmluvou ukrátení, keď poručiteľka mala aj iný majetok. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že ak niekto zriadi závet, vyjadruje tým vôľu pre prípad svojej smrti. Ak potom závetom povolaný dedič ešte za života poručiteľa vykoná úkon, ktorý smeruje k tomu, aby bez vôle alebo proti vôli poručiteľa nadobudol vlastnícke právo k majetku, ktorý mu bol v závete poručiteľom odkázaný, smeruje jeho konania proti poručiteľovej poslednej vôli, pretože podľa nej mal tento majetok nadobudnúť až okamihom smrti poručiteľa. Na podstate konania žalovaného, konanie v rozpore s poslednou vôľou poručiteľky, nič nemení ani to, že tu bol ešte iný majetok poručiteľky, ktorý môžu dediť ostatní dedičia. 15. Odvolací súd takto dospel po preskúmaní veci k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nie je spôsobilý dediť po poručiteľke F. O.. 16. Keďže v merite veci bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, bolo správne aj jeho rozhodnutie o náhrade trov konania /výrok II. napadnutého rozsudku/, ktoré vychádza z plného procesného úspechu žalobcov v spore . 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia 1/ až 5/ a preto im odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný im zaplatiť spoločne a nerozdielne v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).