Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov 1) V., 2) J., 3) F., všetci zastúpení Q. proti žalovanému C., zastúpeného Q., o zaplatenie 4.058,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 6Cpr/1/2015-294 zo dňa 16. mája 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcom 1), 2), 3) n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcov a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa po zmene žalobného petitu, ktorú súd uznesením zo dňa 06.04.2016 pripustil, domáhali rozhodnutia, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 5.060,76 Eur, žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 5.659,32 Eur a žalobcovi v 3. rade sumu vo výške 5.515,20 Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný podľa § 83a ods. 6, ods. 8 Zákonníka práce účinne odstúpil od konkurenčnej doložky. Odstúpenie od konkurenčnej doložky sa dostalo do dispozičnej moci žalobcov 1), 2), 3), aj keď ich títo odmietli prevziať. Uvedené má za následok zánik práv a povinností žalovaného z konkurenčnej klauzuly. Považoval za preukázané, že odstúpenie od konkurenčnej doložky bolo ako dokument pripravené v elektronickej forme, v programe word, vytlačený pre každého žalobcu samostatne dňa 09.03.2015 o 14:30 hod., 14:38 hod. a 14:40 hod. Vychádzal z predloženého e-mailu právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 06.03.2015, ktorým právna zástupkyňa žalovaného žiada pani K. o zaslanie pracovných zmlúv s tým, že malo ísť o pracovné zmluvy týkajúce sa žalobcov, e-mail žalovaného pani V. zo dňa 06.03.2015, ktorým pani V. odpovedá na e-mail právnej zástupkyne žalovaného a zasiela pracovnú zmluvu žalobcu 3) a pracovnú zmluvu žalobcu 2), vrátane dodatku, e-mail žalovaného pani V. zo dňa 06.03.2015, ktorým pani V. pokračuje a zasiela pracovnú zmluvu žalobcu 1) vrátane dodatku, e-mail právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 09.03.2016 (správne 2015), adresovaný pani K., v ktorom právna zástupkyňa žalovaného zasiela pani K. vypracované znenia „odstúpenia od konkurenčnej klauzuly“ týkajúce sa každého zo žalobcov. Výsluchom svedkov mal za preukázané, že odstúpenie od konkurenčnej klauzuly bolo doručované žalobcom v listinnej podobe, ako aj to, že žalobcovia predmetné odstúpenie od konkurenčnej klauzuly odmietli prevziať po tom, čo sa im doručovali priamo na pracovisku už podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného, ktorý dal pokyn na ich doručenie. Vyslovil názor, že pri doručovaní písomností na pracovisku nie je potrebné žiadne splnomocnenie, ani osobitné písomné poverenie, pričom vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoPr/2/2015. Záležitosti, súvisiace s ukončením pracovného pomeru, vybavovali na pracovisku pán T. a pani K., čo potvrdili i samotní

žalobcovia. Aj z organizačnej štruktúry žalovaného vyplýva, že títo v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobcov u žalovaného plnili úlohy, ktoré vyplývali z ich pracovného a funkčného zaradenia. K námietkam žalobcu, že v postavení svedkov vystupovali zamestnanci žalovaného, teda osoby závislé na žalovanom uviedol, že je pochopiteľné, že v postavení svedkov vystupovali zamestnanci žalovaného, ktorí zohrali podstatnú a zásadnú úlohu pri doručovaní predmetných listín a pani K. aj pri ich dopracovaní. K námietke žalobcov, že tieto osoby - svedkovia boli preukázateľne vopred inštruovaní, ako majú vypovedať pred súdom, vychádzajúc z ich výpovedí a prejavov uviedol, že nebol toho názoru, že títo svedkovia boli vopred inštruovaní ako majú vypovedať. Samotná skutočnosť, že vedeli, že majú vypovedať ohľadom odstúpenia od konkurenčnej klauzuly nespochybňuje ich výpoveď ani ich dôveryhodnosť v kontexte celého vykonaného dokazovania.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasili s názorom súdu, že spochybnenie dôkazu, preukazujúceho vyhotovenie mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalovaného a pani V., je nepostačujúce. Je zrejmé, že žalovaný síce mailovú komunikáciu doložil, avšak doručenie uvedených mailových správ nepreukázal, preto žalobcovia spochybňujú celú komunikáciu ako účelovú. S ohľadom na značné rozpory v dôkazoch žalovaného je dosť pravdepodobné, že táto mailová komunikácia bola vyhotovená iba na účely tohto konania, avšak jej dôkazná sila je bez preukázania nepochybného doručenia mizivá. Žalovanému postačuje len nájsť iný súbor, ktorý bol vyhotovený, alebo vytlačený v rovnaký deň, zmeniť jeho názov a „dôkaz“ je na svete. Pre žalovaného, s ohľadom na veľkosť jeho firmy, nie je problém nájsť konkrétny dokument, ktorý bude svedčiť v jeho prospech a zmeniť názov súboru so zachovaním všetkých ostatných želaných vlastností. V podanom odvolaní namietali tiež vyhodnotenie vypočutých svedkov pána T. a pani K.. Súdu vytýkali, že prehliadol, že pán T. bol v rodinnom pomere so žalovaným, čo svedok uviedol až na podnet právneho zástupcu žalobcov, vopred vedel, o čom sa bude pojednávať, pričom jeho dodatočné vyjadrenie, že si vypočítal a zistil predmet sporu zo žalovanej sumy, vyznieva dosť pochybne. Obdobne pani K. uviedla, že po doručení predvolania na súd sa bavila s právnou zástupkyňou žalovaného, čo je reálnym dôkazom toho, že obaja svedkovia boli podrobení komunikácii s právnou zástupkyňou žalovaného. Uviedli, že ak žalovaný tvrdí, že odstúpenia od konkurenčných doložiek boli riadne doručované predmetnými zamestnancami, prečo bolo potrebné, aby boli svedkovia vopred pred pojednávaním podrobení komunikácii s právnou zástupkyňou žalovaného, jedine preto, že tvrdenia žalovaného nezodpovedajú realite. Výsluchy svedkov sú tak absolútne nulitné. Zotrvali na názore, že v zmysle ust. § 38 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1, 2 Zákonníka práce pre platné doručenie písomnosti zamestnávateľa je potrebné písomné splnomocnenie, resp. poverenie udelené zamestnancovi zamestnávateľom. Pokiaľ súd prvej inštancie považuje organizačnú štruktúru žalovaného za splnomocnenie, resp. poverenie, nevyplýva z neho kto, ako, kedy a v akom rozsahu môže vykonávať úkony za žalovaného, teda poverenie je v tomto smere neplatné. Nenáležitý je aj poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoPr/2/2015, keďže v danom prípade oprávnenie zamestnancovi vyplývalo z písomného pracovného poriadku. V odvolaní poukázal na rozpory vo výpovediach žalovaného a predmetného svedka, ktoré naznačujú účelovosti tvrdení žalovaného, keďže žalovaný uviedol, že poveril svojich zamestnancov „štandardným spôsobom“, následne uviedol, že písomne, pričom svedok p. T. sa vyjadril, že bol poverený ústne a telefonicky. Vo vzťahu k rozporu medzi použitými pečiatkami na odovzdávajúcom protokole a odstúpením od konkurenčných doložiek súdu vytýkal, že sa obmedzil na zistenie, že v oboch prípadoch ide o žalovaného, no podstata, že dňa 09.03.2015 bola použitá pečiatka E. a dňa údajného doručovania 31.03.2015 bola na odovzdávajúcom protokole použitá pečiatka B. mu unikla a žiadnym spôsobom sa s touto skutočnosťou nevyporiadal. Pri spravodlivom posúdení veci sa domáhal, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny, dostatočne zdôvodnený a presvedčivý, s obsahovými náležitosťami odôvodnenia rozsudku podľa § 222 CSP. Nie je vadou rozsudku, ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s argumentáciou jednej zo strán sporu stotožní. Uviedol, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s autenticitou e-mailovej komunikácie. Predmetnú e-mailovú komunikáciu predložil žalovaný ako podporný dôkaz preukazujúci prípravu listín súvisiacich s ukončením pracovných pomerov žalobcov u žalovaného. Svedkyňa pani K. vo svojej výpovedi potvrdila, že listina „Odstúpenie od konkurenčnej klauzuly“ bola pripravená právnou zástupkyňou žalovaného, a ktorá inkriminovaný e-mail zo dňa 09.03.2015 pani K. zaslala, ktorú skutočnosť pri výsluchu svedkyne pani K. žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybňovali. Písomný právny úkon bol podpísaný oprávnenou osobou - štatutárom žalovaného

pánom A., ktorý túto skutočnosť potvrdil vo svojej účastníckej výpovedi. Táto listina bola žalobcom ako zamestnancom doručovaná dňa 31.03.2015 na pracovisku za prítomnosti svedkov a vykonávateľov doručenia pána T. a pani K., ktorú odmietli žalobcovia prevziať. Akcentoval, že vzťah svedka k strane sporu, skutočnosť, že svedkovia vedeli, o čom je predmet sporu, ani skutočnosť, že svedkyňa sa „bavila“ s právnou zástupkyňou žalovaného, nie sú okolnosti, ktoré by výpovede svedkov robili „nulitnými“. Poukázal na to, že žalobcovia opätovne opakujú svoje nesprávne právne závery, keď zamieňajú hmotnoprávne úkony zamestnávateľa (§ 9 ods. 1 Zákonníka práce) a poverenia na takéto hmotnoprávne úkony (§ 9 ods. 2 Zákonníka práce) s úkonom doručovania písomností zamestnávateľa na pracovisku, úkon, ktorý nie je hmotnoprávnym úkonom, ale možno ho považovať za úkon organizačný, procesný. Nesprávne pochopená problematika hmotnoprávnych úkonov versus doručovanie potom žalobcov vedie k nesprávnej interpretácii a aplikácii rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoPr/2/2015, ktorý nad všetku pochybnosť vyjadril, že podstatným pri doručovaní je iba to, či zamestnanec písomnosť prevzal, alebo odmietol prevziať na pracovisku. Uviedol, že k údajnému rozporu medzi pečiatkami na odovzdávajúcom protokole a na odstúpení od konkurenčných doložiek sa súd vyjadril a vyhodnotil neopodstatnenosť tejto otázky pre rozhodnutie vo veci samej, keďže išlo o pečiatky toho istého subjektu. Za nedôvodnú považoval aj námietku ohľadne výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach a obsahu podaného odvolania. Uviedli, že žalovaný vo vzťahu k spochybňovanej e-mailovej komunikácii v podstate priznal, že nepreukázal doručenie a snaží sa odvrátiť pozornosť na svoju argumentáciu, ktorú už vyslovil pred súdom prvého stupňa. Zotrvali tiež na tom, že výsluchy svedkov zo strany žalovaného sú pochybné. Pokiaľ sa svedkyňa K. bavila s právnou zástupkyňou žalovaného po doručení predvolania o predmete sporu, je potom úplne jasné a zrejmé, že sa nebavili o skutočnostiach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, tak ako sa snaží nepriamo naznačiť žalovaný. Objasnenie skutočnosti, o čom sa mala svedkyňa baviť s právnou zástupkyňou žalovaného, je rozhodujúce pre úspech žalovaného, teda bolo v jeho záujme objasniť na pojednávaní toto tvrdenie svedkyne a vysvetliť súdu celú záležitosť. Jeho ex post vysvetľovanie svedčí o tom, že žalobcovia majú v tomto smere pravdu.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 215 riadne zistil skutkový stav veci a tento posúdil v súlade s hmotným právom. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, osvojil si dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach v zmysle § 387 ods. 2 na ne odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Určitá spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Pokiaľ odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak odôvodnenie rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

7. V preskúmavanej veci žalobcovia v podanom odvolaní uplatňujú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ust. § 365 ods. 1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

8. V podanom odvolaní žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre jeho rozhodnutie, prehliadol skutočnosti svedčiace v prospech žalobcov a v podstate bez zjavného dôvodu prijal doterajšiu argumentáciu žalovaného.

9. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka/strany sporu na spravodlivý proces. V opravnom konaní súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

10. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorí sa domáhali plnenia z konkurenčnej klauzuly, dojednanej v ich dodatku k pracovnej zmluve. Dospel k záveru, že po odstúpení žalovaného od konkurenčnej klauzuly práva a povinnosti z konkurenčných klauzúl zanikli. S týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.

11. V podanom odvolaní žalobcovia namietajú záver súdu, že žalobcom sa nepodarilo spochybniť dôkaz žalovaného, ktorým preukázal vyhotovenie mailovej komunikácie ohľadne odstúpenia od konkurenčnej klauzuly. Zastávajú názor, že mailová komunikácia bola vyhotovená iba na účely tohto konania. Poukázali na možnosť manipulácie s jednotlivými súbormi, pri ktorých postačuje zmeniť ich názov a „dôkaz“ je na svete. Námietky žalobcov smerujú aj k výsluchu svedkov pána T. a pani K., ktoré považujú za „absolútne nulitné“. Tvrdia, že pokiaľ odstúpenie od konkurenčných doložiek bolo riadne doručované žalobcom, nebol daný dôvod, aby svedkovia vopred pred pojednávaním boli podrobení komunikácii s právnou zástupkyňou žalovaného. Vzhľadom na vzťah pána T. k žalovanému, ku ktorému je „v rodinnom pomere“ a vzhľadom na to, že pani K. sa po doručení predvolania na súd bavila s právnou zástupkyňou žalovaného, spochybnili vierohodnosť týchto svedkov.

12. Procesné dokazovanie je procesným právom osobitne upravený postup súdu v civilnom sporovom konaní, ktorý slúži k utvoreniu poznatkov súdu o skutočnostiach, dôležitých pre rozhodnutie. Ťažisko dokazovania bolo a je v konaní pred súdom prvej inštancie s možnosťou odvolacieho súdu skutkové závery dopĺňať, prípadne korigovať. V danom prípade súd nezistil pochybnosti pri zistení skutkového stavu veci, ani pochybnosti pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania.

13. Podľa § 83a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. 14. Podľa § 83a ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.

15. Podľa § 83a ods. 8 Zákonníka práce záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné.

16. zakotvuje možnosť obmedzenia konkurenčnej činnosti zamestnanca aj po skončení pracovného pomeru za predpokladu, že sa zamestnanec so zamestnávateľom v pracovnej zmluve tak dohodli. Od záväzku nevykonávať inú zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru môže odstúpiť len zamestnávateľ, a to len v priebehu trvania pracovného pomeru. Pre platné odstúpenie od tohto záväzku vyžaduje výslovne písomnú formu. V predmetnej veci nebolo sporné z hľadiska skutkového, že žalobca 1) a žalovaný, žalobca 2) a žalovaný a žalobca 3) a žalovaný sa dohodli na zmene obsahu pracovnej zmluvy a dojednali konkurenčnú klauzulu. Pracovný pomer u žalovaného žalobcom skončil ku dňu 31.03.2015. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že zo strany žalovaného došlo k písomnému odstúpeniu od konkurenčnej klauzuly, ktorá listina bola žalobcom ako zamestnancom dňa 31.03.2015 na pracovisku za prítomnosti svedkov a vykonávateľov doručenia pána T. a pani K. doručovaná s tým, že žalobcovia túto odmietli prevziať. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpis z e-mailovej komunikácie medzi právnou zástupkyňou žalovaného a pani V., z ktorej komunikácie možno nepochybne vyvodiť, že odstúpenie od konkurenčnej klauzuly bolo na podnet žalovaného pripravované právnou zástupkyňou žalovaného, ktorému podklady elektronicky zasielala pani V.. Dokumenty, pripravené e-mailovou komunikáciou medzi právnou zástupkyňou žalovaného a pani V. dňa 06.03.2015 a dňa 09.03.2015, boli u žalovaného dňa 09.03.2015 vytlačené, ako listinný dôkaz súdu predložené, čím žalovaný jednoznačne preukázal

existenciu písomnej formy odstúpenia od dohodnutého záväzku. Polemika a domnienky žalobcov o tom, či a za akých okolností možno „vyrobiť dôkaz“, nemôže mať v danom prípade za následok záver, že nebola splnená písomná forma odstúpenia od záväzku v priebehu trvania pracovného pomeru žalobcov.

17. V súlade s ust. § 83a ods. 6 Zákonníka práce záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, záležitosti súvisiace so skončením pracovného pomeru za žalovaného realizoval pán T. a pani K., ktorí v posledný deň pracovného pomeru dňa 31.03.2015 žalobcom doručovali odstúpenie od konkurenčnej klauzuly, ktorí ich prevzatie odmietli podpísať. Žalovaný na preukázanie týchto tvrdení popri listinných dôkazoch (odstúpenie od konkurenčnej klauzuly adresované žalovaným žalobcom v 1., 2. a 3. rade zo dňa 09.03.2015 ) navrhol výsluch svedkov pána T. a pani K.. Dôkazy súd vykonáva na pojednávaní (§ 188 ods. 1 . Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (čl. 9 . Právo vyjadriť sa k dôkazom patrí medzi základné princípy súdneho konania. Právo strany vyjadriť svoje stanovisko k dôkazu sa realizuje tak, že sudca spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní strane sporu, aby sa k nemu vyjadrila, a aby uviedla všetko, čo pri hodnotení tohto dôkazu považuje za významné. Tomuto procesnému oprávneniu strany sporu korešponduje povinnosť súdu vytvoriť strane sporu procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu. V danom prípade súd prvej inštancie vytvoril procesné predpoklady na realizáciu práva strany sporu vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Pokiaľ žalobcovia svoje oprávnenie nevyužili, svojou neúčasťou na pojednávaní sa zbavili možnosti bezprostrednej reakcie na svedecké výpovede, nedôvodne namietajú, že výpovede týchto svedkov sú „absolútne nulitné“. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že v deň, keď žalobcovia prišli v posledný deň do práce, im boli odovzdávané protokoly o odovzdaní predmetov, ktoré im boli zverené pri nástupe do zamestnania a následne im boli odovzdané odstúpenia od konkurenčnej klauzuly. Žalobcovia si ich prečítali a uviedli, že ich nepodpíšu. Žalobcovia sa totiž k okolnostiam, za ktorých došlo k administratívnemu ukončeniu ich pracovného pomeru, nevyjadrili. Vyjadrenia svedkov popierajú. V prípade popretia skutkových tvrdení, je v zmysle § 151 ods. 2 potrebné uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Pokiaľ súd pri hodnotení, či došlo k doručeniu odstúpenia od konkurenčnej klauzuly vychádzal z listinných dôkazov - odstúpenia od konkurenčnej klauzuly a z výsluchu vypočutých svedkov pána T. a pani K., nemožno v hodnotení týchto dôkazov vidieť žiadne pochybnosti. Pán T., ktorý v konaní vystupoval ako svedok, je vo vzťahu k štatutárnemu zástupcovi žalovaného pánovi A. v rodinnom vzťahu (švagor). Sama osebe táto skutočnosť nemá za následok, že vypočutý svedok je nevierohodný. Rovnako nemožno vyvodzovať nevierohodnosť svedkyne K. z jej vyjadrenia, že po doručení predvolania na pojednávanie sa „bavila s právnou zástupkyňou žalovaného“. Pochybnosti o vierohodnosti svedkyne by mohli byť len v prípade, pokiaľ by bolo preukázané, že právna zástupkyňa žalovaného by svedkyňu ohľadne výpovede pred súdom inštruovala, čo v konaní preukázané nebolo. Za nenáležitú považuje odvolací súd aj námietku žalobcov ohľadne údajného rozporu medzi pečiatkami na odovzdávajúcom protokole a na odstúpení od konkurenčných doložiek s tým, že použitie rôznych pečiatok súviselo so zmenou obchodného názvu spoločnosti. Okolnosti použitia pečiatok vysvetlil vo svojej výpovedi jednak štatutárny zástupca žalovaného a jednak svedkovia pán T. a pani K..

18. Pokiaľ ide o doručovanie písomností, z pohľadu terminológie, nemožno pojmovo spájať, či stotožňovať poverenie so zastúpením (splnomocnením), ide o odlišné právne inštitúty, s rozdielnymi potenciálnymi právnymi následkami, ktoré sú upravené inými kódexmi súkromného práva (nález ústavného súdu z 31.08.2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017). Poverenie podľa § 9 Zákonníka práce sa viaže iba na osobu zamestnanca zamestnávateľa, pričom jeho zodpovednosť sa riadi normami pracovného práva s výraznou ochrannou funkciou. Zastúpenie ako občiansko-právny inštitút umožňuje, aby za zamestnávateľa mohli robiť právne úkony aj iné osoby, než jeho vlastní zamestnanci, pričom vzájomné vzťahy medzi zastúpeným a zástupcom sa riadia normami občianskeho práva. Zastúpiť sa môže nechať zamestnanec aj zamestnávateľ, poverenie je len oprávnením zamestnávateľa (porovnaj Y., A. Zastúpenie v pracovnom práve. in: Zastúpenie v súkromnom práve. Beckova edícia právne inštitúty. Praha: C.H. Beck,2012).

19. V posudzovanej veci pán T. a pani K. nezastupovali žalovaného, konali v mene zamestnávateľa, v mene žalovaného, ktoré oprávnenie im vyplývalo z rozsahu ich funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi (organizačnou štruktúrou žalovaného).

20. vychádza z prednosti priameho doručovania, t. j. doručovania na pracovisku. Pri doručovaní platí nevyvrátiteľná domnienka stanovená v § 38 ods. 4, že písomnosť bola doručená a účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. 21. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia odmietli prevziať doručenie odstúpenia od konkurenčnej klauzuly, nastali účinky doručenia odstúpenia, a preto práva a povinnosti vyplývajúce z uzavretej konkurenčnej klauzuly zanikli.

22. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal tak z úspechu žalovaného v konaní. Pokiaľ svojím rozhodnutím súd žalobu žalobcov zamietol, má žalovaný v konaní procesný úspech. V takom prípade mu patrí nárok na náhradu trov konania proti procesne neúspešným žalobcom. Argumentácia žalobcov, že žalovaný predkladal dôkaz iba dodatočne, mal pôsobiť na svedkov (čo v konaní nebolo preukázané - pozn. odvolacieho súdu), nemôže mať za následok nepriznanie nároku žalovaného na náhradu trov konania, tak ako sa toho odvolaním domáhajú žalobcovia.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal plný procesný úspech v odvolacom konaní, priznal na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v celom rozsahu.

25. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .