Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-124-2018.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/124/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu Y., P. XXX/XX, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20Csp/106/2016-93 zo dňa 27. marca. 2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o sumu 100 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 579 ods. 1, § 53, § 54 teda § 488 a nasledujúcich OZ, ako aj §129 zák.č. 129/2010 Z.b.. Poukázal na to, že s prihľadnutím na judikatúru konštatuje, že úroky predstavujú odmenu za užívanie istiny a úroky z omeškania ako sú sankciou. Cena musí byť jasne stanovená a uzavretá uplynutím úverového obdobia, či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného, v opačnom prípade by tieto úroky mohli narasť do neprimeraných rozmerov. Žalobca sa domáhal úhrady zosplatneného úveru a zmluvného úroku po okamihu tohto zosplatnenia. Dôvod, prečo neznižoval jednotlivými platbami v súlade zo zásadami ochrany spotrebiteľa nárok, aj v časti istiny, žalobca bližšie neodôvodnil. Vychádzal z ustáleného názoru Najvyššieho súdu SR ( napr. 8MCdo/13/2014 ), že sa prednostne v týchto vzťahoch použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade zachovania právneho vzťahu tzn. trvania záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy tak, aby si dlžník a teda spotrebiteľ, plnil svoje povinnosti v dohodnutých termínoch. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za dlhy svojho poručiteľa. O nároku už bolo rozhodnuté rozsudkom v tomto konaní pokiaľ išlo o istinu a úrok z omeškania. Keďže išlo o spotrebiteľsky vzťah dospel k záveru, že nárok na úrok z úveru po skončení tohto vzťahu neprináleží žalobcovi a preto v tejto časti žalobu zamietol. Rozhodol aj o zastavení konania vo výške 100 Eur, ktoré predstavujú splatenú istinu dedičom po nebohom poručiteľovi, o ktorom nerozhodol v predchádzajúcom rozhodnutí.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Ten uviedol, že smrťou dlžníka nemožno konštatovať, že zmluvný úrok nemôže dodávateľ uplatniť voči dedičovi. Takáto neexistencia nároku nie je správna. Pokiaľ ide o zmluvné úroky, nato ma nárok žalobca aj po zosplatnení. Poukázal v tejto súvislosti na §351 ods.2 Obchodného zákonníka a §565 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že bola to dohoda
medzi stranami, že sa zaviazal dlžník veriteľovi platiť úroky z úveru. Svedčia o tom aj judikáty Českých súdov, ktoré viaceré vymenoval. Pokiaľ ide o započítanie platieb dediča je nutné konštatovať, že sa započítava najprv na úroky a potom na istinu podľa §330 ods.2 Obchodného zákonníka. Preto navrhol rozhodnutie zrušiť toto rozhodnutie a vrátiť alebo zmeniť a priznať aj nárok na zmluvné úroky.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa §34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v §379 až §381 CSP bez nariadenia pojednávania a contrário §385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca s poručiteľom žalovaného uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, majúcej charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej bol poručiteľovi žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur, s uvedením výšky mesačnej splátky, dátumu splatnosti splátok, počtu splátok, konečnej splatnosti úveru, celkovej výšky nákladov, RPMN, úrokovej sadzby, priemernej hodnoty RPMN, ako aj zmluvného dojednania doplnkovej služby základného súboru poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. Vo veci rozhodoval odvolací súd už uznesením č.k. 18Co/123/2017 - 68 z 11. 12. 2017. Práve v dôsledku zrušenia rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania úlohou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť aj o nároku žalobcu na uplatnený úrok z úveru. S ohľadom však na prednostnú úpravu tohto vzťahu medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom ako právnym predchodcom žalobcu, tiež ako vzťahu občianskoprávneho a teda aj otázkou započítania úhrad dedičom po nebohom poručiteľovi prednostne na istinu. Zároveň tiež úlohou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť o tom, či nárok na úrok z úveru je u žalobcu daný. Súd prvej inštancie dôsledne odôvodnil svoje rozhodnutie majúc zato, že úverový vzťah bol skončený uplynutím doby, na ktorú zmluva bola uzavretá. Medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného a z ohľadom na to už nepatrí nárok na úroky z úveru ale len úroky z omeškania ako sankcia za neskoré neuhradenie povinnosti spotrebiteľa v danom prípade už ide o dediča po nebohom poručiteľovi, ktorý zmluvu uzavrel. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na už viaceré rozhodnutia týkajúce sa jednoznačne záveru, že pokiaľ ide o vzťah občianskoprávny a vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom čo v danom prípade nie je sporné patria úroky z úveru dodávateľovi len za trvania tohto vzťahu a to už či do ukončenia doby trvania úverovej zmluvy alebo do doby predčasného zosplatnenia celého úveru. V danom prípade odvolací súd sa domnieva, že správne rozhodol súd prvej inštancie, ktorý povedal, že nepatrí žalobcovi už úrok z úveru, keďže tento vzťah bol ukončený. 5. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne ( v splátkach ) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej približnosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže z ňou nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úkory ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovať s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky ( úveru ). Ak teda nastal stav, kde spotrebiteľ úž nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátiľ. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiťeľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav v jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. 6. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. §387 ods. 1, 2 CSP. 7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. §396 ods. 1 a §255 ods.1 CSP. Vzhľadom k tomu, že úspech v odvolacom konaní mal žalovaný ktorému ale žiadne trovy v súvislosti z odvolacím konaním nevznikli preto žiadne nepriznal. Žalobca naopak úspech v odvolacom konaní nemal takže nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).