Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41CoPv-10-2018.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoPv/10/2018
Rozhodnutie
Krajský v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Kika Nábytok Slovensko, s.r.o., so sídlom Galvaniho 11, 821 04 Bratislava, IČO: 35 883 103, zastúpeného CLC advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanej M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., predtým podnikajúcej pod obchodným menom M. P. - KIK nábytok, miesto podnikania Stred 79, 023 54 Turzovka, IČO: 40 462 889, zastúpenej JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, IČO: 50 416 456, o odvolaní žalovanou proti piatej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12. decembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12. decembra 2017 v napadnutej piatej výrokovej vete potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12.12.2017 prvou výrokovou vetou zamietol žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa používania menného priestoru v internetovej doméne SK s menným ražazcom H. a H., používania iného menného priestoru v inej internetovej doméne s použitím označenia a slova „H.", druhou výrokovou vetou zamietol žalobcu žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom H. a H., štvrtou výrokovou vetou zamietol žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej uverejniť rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica na webovej stránke, šiestou výrokovou vetou zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,-Eur. Treťou výrokovou vetou okresný súd vyhovel žalobe žalobcu a žalovanej uložil povinnosť pri výkone podnikateľskej činnosti zdržať sa používania označenia a slova „H." v akejkoľvek jeho forme alebo tvare alebo v akejkoľvek inej forme alebo tvare, ktoré by mohli vyvolávať nebezpečenstvo zámeny s obchodným menom žalobcu vrátane, ale nie výlučne výroby, ponúkania na predaj, predaja, dovozu, distribúcie, alebo inzercie výrobkov žalovaného alebo výrobkov tretích osôb. Piatou výrokovou vetou okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-Eur a siedmou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške.
2. Žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa nekalosúťažného konania a odstránenie závadného stavu, pretože žalovaná svojím protiprávnym konaním napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania, ktoré je spôsobilé privodiť žalobcovi ako súťažiteľovi ujmu. Žalobca je popredným predajcom nábytku a bytových doplnkov, v obchodnom styku používa skratku „H." v rôznych gramatických tvaroch. Uvedené označenie predstavuje dominantný základ obchodného mena, pod ktorým žalobca buduje svoju celkovú imidž, označuje svoje výrobky a služby a vedie reklamnú kampaň vo vzťahu k spotrebiteľom ako iným súťažiteľom. Žalobca je zároveň oprávneným používateľom ochranných známok zapísaných do medzinárodného registra ochranných známok WIPO, platných okrem iného aj pre územie Slovenskej republiky, ktorých slovotvorným základom je práve slovo „H.". Žalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným názvom „M. P. - H. J.", v súvislosti s ktorou prevádzkuje webové stránky H.; H.; H. a J.. V rámci webové stránky T. žalovaná využíva označenia, ktoré sú zhodné s obchodným menom žalobcu, ako aj zhodné, resp. obdobné s ochrannými známkami, ktorých oprávneným užívateľom je žalobca. Žalovaná preto napĺňa niekoľko znakov skutkových podstát nekalosúťažného konania.
3. Žalovaná považovala žalobcu za neodôvodnenú a vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vykonávala podnikateľskú činnosť pod obchodným menom M. P. - KIKA interiér nábytok. Označenie H. predstavuje len doplnenie obchodného mena žalovanej, ktoré odvodila od krstného mena svojej dcéry H. ( H. ). Obchodné meno nie je v žiadnom prípade zameniteľné s obchodným menom žalobcu, nakoľko obchodné meno žalovanej tvorilo predovšetkým meno a priezvisko. V súčasnosti využíva obchodné meno M. P. -KIK nábytok, ktoré zmenila na základe výzvy žalobcu zo dňa 21.7.2016. Zdržala sa používania webovej stránky H.. K používaniu domén žalovaná uviedla, že domény si zakúpila na jeden rok od 17.12.2015, nikdy neboli spustené do prevádzky a po preexpirovaní si ich zakúpil žalobca. Primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,-Eur považuje za neprimerané, má za to, že odstránenie nežiadúceho stavu je dostatočným zadosťučinením.
4. Okresný súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými písomnými dôkazmi a zistil, že žalobca vznikol v roku 2004, je dlhoročným predajcom nábytku a bytových doplnkov s pôsobením na území celej Európy, vrátane územia Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky používa skratku svojho obchodného mena „H." v rôznych gramatických tvaroch a je oprávneným používateľom ochranných známok zapísaných do medzinárodného registra ochranných známok WIPO, platných aj na území Slovenskej republiky č.: XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, ako aj ochranných známok zapísaných do registra ochranných známok Spoločenstva č.: XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, ktorých spoločným znakom je použitie základného slovutvorného označenia „ H.".
5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ďalej zistil, že žalovaná, ktorá pri výkone svojej podnikateľskej činnosti ponúkala na predaj nábytok pod označením „H." prostredníctvom webových stránok, toto označenie používa žalovaná aj po ukončení držby domén H. a H., keď nábytok naďalej ponúka na webovom priestore prostredníctvom freehostingu držiteľa domény T.. Zistil, že súčasťou uvedenej ponuky žalovanej je aj leták umiestnený v Y. E. časti s výrazným prvkom „H. F. J.", ( E.). Naďalej ponúka na predaj nábytok a využíva pritom slovné označenie „ H. F. J.", ktoré je zhodné s obchodným menom žalobcu „H.". Žalovaná vyvoláva nebezpečenstvo zámeny, keď používa časť obchodného mena žalobcu „H.", ktoré má žalobca zapísané od roku 2004, pri ponuke totožného tovaru ako žalobca. Uvedené označenie tovarov ponúkaných žalovanou je nepochybne konaním nekalosúťažným, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, ktorý do propagácie svojich výrobkov investoval a investuje peňažné prostriedky a tiež spotrebiteľom, u ktorých môže označovanie nábytku slovným prvkom „H." vyvolávať mylnú predstavu, že nakupujú výrobky žalobcu. Žalovaná pri výkone svojej podnikateľskej činnosti zasahuje do obchodného mena žalobcu, keď ponúka na predaj výrobky totožné ako žalobca a pritom využíva časť obchodného mena žalobcu „H.".
6. K uplatnenému nároku na primerané zadosťučinenie okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri určení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal z konania žalovanej, ktorá napriek vedomosti, že svojím konaním zasahuje do práv k obchodnému menu žalobcu, od svojho konania dobrovoľne neupustila. Naďalej ponúka na predaj výrobky s označením „H. F. J.". Napriek objektívnej prezumovanej vedomosti o obchodnom mene žalobcu, ktorý je nepochybne podporený aj investovaním žalobcu do propagovania svojho obchodného mena, zvolila pri podnikateľskej činnosti obchodné meno, ktoré je z časti zhodné s obchodným menom žalobcu. Okresný súd tvrdenie žalovanej, že ponúka iný sortiment výrobkov považoval za nepravdivé, pretože žalobca aj žalovaná ponúkajú na predaj nábytok, pričom druh sortimentu majú rovnaký - sedacie súpravy, obývacie steny. K tvrdeniu žalovanej, že e-shop na doménach H. a H. nebol nikdy spustený do prevádzky okresný súd uviedol, že žalovaná tieto skutočnosti nepreukázala, práve naopak žalobcom predložené vytlačené zobrazenia stránok uvedené tvrdenia vyvracujú, keď stránky mali zreteľné uvedené možnosti „Nákupný košík", „Pokladňa", „Dostupnosť: Skladom", ktoré preukazujú reálnu možnosť si tovar na uvedených stránkach objednať. Vzhľadom na to, že žalovaná aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu naďalej zasahuje do práv žalobcu .
7. Proti rozsudku okresného súdu v tretej, piatej a siedmej výrokovej vete podala odvolanie žalovaná z dôvodu stanoveného v § 365 ods. 1 písm. f) a h ) CSP.
8. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 28.11.2018 sp.zn. 41CoPv/10/2018 rozsudok okresného súdu, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12.12.2017 v napadnutej tretej výrokovej vete potvrdil, v napadnutej siedmej výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a žiadnej zo strán právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
9. Rozsudkom odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalovanej proti piatej výrokovej vete, ktorou okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-Eur.
10. Odvolací súd podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP prejednal odvolanie podané žalovanou proti piatej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12.12.2017 a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej piatej výrokovej vete potvrdiť, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nedostatočné zdôvodnenie priznanej výšky primeraného zadosťučinenia 2.000,-Eur a za primerané zadosťučinenie považovalo to, že odstránila predmetné označenie slova „ H.".
12. Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti porušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
13. V súvislosti s takto uplatnenou obranou, ktorá sa týka priznaného nároku na primerané zadosťučinenie odvolací súd dopĺňa, že v nekalej súťaži je v niektorých prípadoch obtiažne zistiť, aká je skutočná ujma a primerané zadosťučinenie poskytnuté v peniazoch môže byť pre poškodeného práve tým prostriedkom, ktorý mu pokryje skutočné náklady, ktoré mu v konaní druhej strany vznikli a zároveň budú aj satisfakciou za stav, ktorý musel strpieť. Poškodený má právo voľby a primerané zadosťučinenie je zákonom uvádzané na prvom mieste z pomedzi kompenzačných nárokov. V rámci súťaže s prihliadnutím na danú situáciu odvolací súd považuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch za spravodlivú náhradu. Okresný súd primeranosť výšky primeraného zadosťučinenia v odôvodnení dostatočne odôvodnil a prihliadol najmä na správanie sa žalovanej, ktorá napriek nariadenému neodkladnému opatreniu súdom, svojím konaním stále zasahovala do práv k obchodnému menu žalobcu. Primerané zadosťučinenie plní sankčnú a preventívnu funkciu. Sankčná funkcia má u rušiteľa docieliť určitý postih ( v prípade peňažnej satisfakcie má postih peňažný charakter ), ktorý má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a osoby, ktorej sa dotklo nekalé súťažné konanie, preventívna funkcia má odradiť rušiteľa od pokračovania v takom konaní. Priznaním zadosťučinenia sa dá najavo, že nekalá súťaž sa nevypláca a poctivosť v obchodnom styku je potrebné rešpektovať.
14. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia a odvolacieho dôvodu uplatneného proti piatej výrokovej vete napadnutého rozsudku konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov okresného súdu, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad v správnom výroku v napadnutej piatej výrokovej vete o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-Eur. Rozsudok okresného súdu v piatej výrokovej vete je vecne správny, táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej piatej výrokovej vete potvrdil ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP .
15. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).