Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-4-2019.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, IČO: 37 927 795 proti žalovanému A. K., bytom N. N. 88, o zaplatenie 10.429,89 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 5Csp/4/2018-83 zo dňa 15. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.065,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 2.065,61 eur od 21.12.2017 do zaplatenia a závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.065,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 2.065,61 eur od 21.12.2017 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,40 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vo výške, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník (výrok III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 písm. g), ods. 4 písm. a) a ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP, § 497 Obchodného zákonníka. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 10.429,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.12.2017 do zaplatenia ako i trov konania. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2018, č.k. 5Csp/4/2018-62, právoplatným dňa 03.05.2018, súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile (ďalej len „zmluva“) č. 8740169 zo dňa 16.12.2005 právny predchodca žalobcu, spoločnosť VÚB, a.s., Bratislava ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úverový rámec vo výške 697,07 eur (21 000,- Sk) so štandardnou mesačnou splátkou 23,24 eur (700,- Sk). V žiadosti je označený ako klient žalovaný, ktorý je označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého bydliska, telefónnym číslom, aktuálnym číslom T-Mobile a pracovným zaradením „zamestnanec“. Vzhľadom k tomu, že žalobca pred pojednávaním zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 7 926,52 eur s príslušným úrokom z omeškania späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd konanie o zaplatenie 7 926,52 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil súd ako právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelným mesačných štandardných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý zákon bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy, pričom § 4 ods. 2 písm. g) ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, v opačnom prípade je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Nakoľko bolo preukázané, že v zmluve o úverovom rámci uzatvorenej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu absentuje podstatná náležitosť, a to ročná percentuálna miera nákladov, má tento nedostatok za následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z výpisov z úverového účtu bolo preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu 17.047,48 eur a uhradil sumu vo výške 14.981,87 eur. Z daného teda vyplýva, že žalobca má nárok na úhradu len rozdielu poskytnutej a uhradenej sumy, teda sumy vo výške 2.065,61 eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal. Žalobcovi v dôsledku omeškania žalovaného priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 21.12.2017, odo dňa nasledujúceho po splatnosti, až do zaplatenia dlhu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady pomeru úspechu vo veci, pričom úspech žalovaného predstavuje 80,20 % a úspechu žalobcu 19,80 %. Miera úspechu žalovaného predstavuje rozdiel týchto úspechov ako čistý úspech v rozsahu 60,40 %, ktorý rozsah nároku na náhradu trov konania bol žalovanému priznaný.
2. Žalovaný svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie. Uvedomuje si, že bol naňho vyvinutý tlak zo strany K. D. tým spôsobom, že mu vystavila potvrdenie o zamestnaní v jej firme a na tomto základe mu bola priznaná pôžička. Napriek tomu žiadne peniaze neobdržal a tieto boli prevedené na jej účet, pričom s nimi začala podnikať. Doteraz nepozná ani heslo, na ktoré sa vyberali financie pre K. D.. Na základe tejto pôžičky sa začalo podnikať. Žiadne peniaze nedostával a pracovala s nimi len K. D.. Keď sa rozišli povedala, že má mesačne platiť po 120 eur aby mu neprišla exekúcia. Pokiaľ mohol tak platil ale prišla kríza a on nemal z čoho platiť. Urobila na neho podvod, falšovala papiere, ktoré vystavila na jeho meno. Je invalidný dôchodca a poberá 228 eur mesačne, má zdravotné problémy a jeho zdravie je natrvalo poškodené. Zaplatil už minimálne dvakrát toľko čo má zaplatiť. Záverom poukázal na to, že súd prvej inštancie nesúdi spravodlivo.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. a závislom výroku III. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 10.429,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.12.2017 do zaplatenia ako i trov konania a to z titulu poskytnutého úveru žalovanému, právnym predchodcom žalobcu a to spoločnosťou VÚB, a.s., Bratislava, na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 20.10.2005 uzatvorenej medzi stranami sporu. Vzhľadom k tomu, že žalobca pred pojednávaním zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.926,52 eur s príslušným úrokom z omeškania späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd konanie o zaplatenie 7.926,52 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil uznesením vyhláseným na pojednávaní. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu treba posúdiť ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý treba aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka so špeciálnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 258/2001 Z.z. Na základe tejto právnej úpravy dospel k záveru, že predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere treba považovať pre absenciu vyjadrenia ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) cit. zák. za bezúročnú a bez poplatkov. Nakoľko žalovaný bol povinný vrátiť len nesplatenú časť istiny, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal k zaplateniu 2.065,61 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 21.12.2017 (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,40 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vo výške, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník (výrok III.).
7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva.
8. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia úveru (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvnou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
10. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úveru spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 16.12.2005 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155 a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia úveru a tiež spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne uviedol, že predmetnou zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelným mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, čo je prejednávaný prípad.
16. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že peňažné prostriedky boli použité na podnikanie a to tiež v prospech K. D., ktorá ho za účelom získania peňažných prostriedkov podviedla, odvolací súd dodáva, že z obsahu Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile zo dňa 14.12.2005, po ktorej akceptácii právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou VÚB, a.s., došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyplýva, že v žiadosti je označený ako klient žalovaný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého bydliska, telefónnym číslom, aktuálnym číslom T-Mobile a pracovným zaradením „zamestnanec“. Žalovaný bol v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označený osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu. Z uvedených údajov možno dôjsť k predpokladu, že žalovaný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré charakterizujú žalovaného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z identifikačných dokladov priamo poskytnutých žalovaného. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla, čísla občianskeho preukazu). Aj preto sa dá predpokladať, že žalovaný - dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ.
17. V rámci ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V konaní nebolo preukázané, že by poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli skutočne využité na spoločné podnikanie s pani D.. Rovnako neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali vplyv v podobe nátlaku na žalovaného zo strany pani Brožovičovej. Žalovaný teda sám a dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a ako priemerný spotrebiteľ si musel byť vedomý toho, že svoj záväzok z neho vyplývajúci bude musieť splniť sám (§ 497 Obchodný zákonník). Možno preto uzavrieť, že jediným nositeľom právnej povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s odplatou vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je žalovaný v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa - spotrebiteľa.
18. Odvolací súd sa v plnej miere tiež stotožnil so záverom, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému a ktorý on čerpal, je bezúročný a bez poplatkov, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru postačuje zistená skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili, absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.) dôsledkom čoho je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru čerpaného žalovaným.
19. V dôsledku toho bol žalovaný následne správne zaviazaný na úhradu 2.065,61 eur ako rozdielu medzi čerpanou sumou celkom 17.047,48 eur a uhradenou sumou celkom 14.981,87 eur, ktoré skutočnosti vyplynuli z výpisov z úverového účtu, a to aj spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 21.12.2017, odo dňa nasledujúceho po splatnosti, až do zaplatenia dlhu.
20. Súd prvej inštancie rozhodol tiež správne pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, keď aplikoval § 255 ods. 1 a 2 CSP, tzv. zásadu úspechu v spojení s § 262 CSP. Uvedenú skutočnosť odvolací súd poznamenáva napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) odvolaním žalovaného nebolo napadnuté, avšak ide o výrok závislý (§ 379 písm. a) CSP). Úspech žalovaného v konaní predstavuje 80,20 % a úspech žalobcu predstavuje 19,80 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 60,40 % v dôsledku čoho súd prvej inštancie dôvodne žalovanému pri takto dosiahnutom úspechu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60,40 %.
21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).