Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Cpr/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: S., proti žalovanej: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., IČO: 35 946 024, so sídlom Tomášikova 22, 821 02 Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia odstupného a náhrady za poškodenie dobrej povesti, o d m i e t a .

II. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, z a m i e t a .

III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalovaný sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava sp. zn.: 24C/91/2014 (v uvedenom konaní v pozícii žalobcu) dňa 18.08.2014 domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy vo výške 1.383,83 eur titulom náhrady škody spôsobenej nadspotrebou pohonných látok a stratou trezora. Žalobca podal v konaní sp. zn. 24C/91/2014 vzájomnú žalobu, predmetom ktorej sa domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, zaplatenia odstupného na základe kolektívnej zmluvy z roku 2013 a náhradu za poškodenie dobrej povesti. Uznesením zo dňa 11.08.2016, č.k. 24C/91/2014 - 420, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/419/2016 - 458 zo dňa 17.06.2017, Okresný súd v Trnave vylúčil na samostatné konanie vzájomnú žalobu žalobcu (v konaní 24C/91/2014 v pozícii žalovaného). 2. Žalobca žalobu doručenú súdu dňa 26.07.2016 (podanie označené ako Žaloba - neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vzájomný návrh k 24C/91/2014) odôvodnil tým, že dňa 19.09.2014 bol Okresným súdom Trnava vydaný platobný rozkaz sp. zn. 24C/91/2014 na podnet žalovaného. Žalovaným uplatnená náhrada škody za stratu trezoru bola podľa jeho vyjadrenia zistená škodovou komisiou zo dňa 10.05.2013, dátum výpovede bol zo dňa 08.04.2013, podľa zápočtového listu bol žalobca zamestnancom žalovaného do 09.04.2013, v tom čase bol žalobca práceneschopný a výpoveď mu bola doručená následne poštou. Z vyššie uvedeného má žalobca za to, že nenesie zodpovednosť za straty zamestnávateľa, keďže v danom období žalobca nebol zamestnancom žalovaného. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ a zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Ohľadom absencií, ktoré boli dôvodom výpovede, má žalobca za to, že nadriadeného informoval ako ústne, tak aj písomne, ako aj v elektronickom dochádzkovom systéme, kde je preukázané, že o čerpanom voľne bol nadriadený oboznámený, a teda neprítomnosť v práci dňa 01.04.2013 a 04.04.2013 bola riadne nahlásená o čom svedčia zosnímané údaje z dochádzkového listu a že zmenu na absenciu spravil žalobcov nadriadený v tabuľke vľavo dňa 04.04.2013, tak ako sa uvádza vo výpovedi, mimochodom deň po tom ako žalobca podal dňa 03.04.2013 Interné oznámenie o Mobbingu/Bossingu na pracovisku.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, pričom ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi, keď zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone a jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru je porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalobca má za to, že aj keby boli tieto dni vedené ako neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci, nemôže to byť tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, aby bola dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže neboli preukázané negatívne následky neprítomnosti v práci zamestnávateľa, vzhľadom na to, že nadriadený si neprítomnosť v práci podľa jeho vlastného vyjadrenia všimol až 04.04.2013, t. j. deň po podaní žalobcovho oznámenia o Mobbingu/Bossingu na pracovisku. Žalobca predložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Platobný rozkaz č. k. 37Ro/327/2014 - 251 zo dňa 19.09.2014, Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.04.2013, Potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 09.04.2013, Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 10.04.2013, Dochádzkový list, Interné oznámenie vo veci Mobbing/Bossing na pracovisku zo dňa 03.04.2013. 3. Vec bola postúpená Okresnému súdu Piešťany ako kauzálne príslušnému súdu pre individuálne pracovnoprávne spory dňa 24.08.2017. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20.03.2018, pričom poukázal na ustanovenie § 77 Zákonníka práce, z ktorého je zrejmé, že právo napadnúť neplatnosť skončenia pracovného pomeru pre obe strany, tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, je nevyhnutné uplatniť v stanovenej dvojmesačnej lehote. V tomto prípade sa jedná o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, čo znamená, že jej uplynutím dochádza k zániku práva na podanie takejto žaloby. Konajúci súd je povinný na uplynutie dvojmesačnej lehoty prihliadnuť z úradnej povinnosti. Žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže mal žalobca opakované neospravedlnené absencie (dňa 01.02.2013 a 04.03.2013). Dokument Okamžité skončenie pracovného pomeru je datovaný na deň 08.04.2013. Doložka doručenia bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru na pracovisku na druhý deň, t. j. 09.04.2013, avšak žalobca ho odmietol prevziať. Moment odmietnutia prevzatia Okamžitého skončenia pracovného pomeru je zároveň momentom jeho doručenia žalobcovi. Žalobcovi začala plynúť lehota na podanie žaloby dňom 09.04.2013 a k jej márnemu uplynutiu došlo dňa 09.06.2013. Žalobca podal žalobu až dňa 17.07.2013, teda viac ako tri roky po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o jeho neprítomnosti na pracovisku dňa 09.04.2013 a doručení Okamžitého skončenia žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktoré uviedol v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 24C/91/2014 v právnej veci žalovaného (kde vystupoval ako žalobca) a žalobcu (kde vystupoval ako žalovaný) o zaplatenie 1.383,83 eur, konkrétne na pojednávaní dňa 20.05.2015, kde uviedol, že dňa 09.04.2013 bol ráno na pracovisku a „nadriadený mi dával niečo podpísať, tomu som však nerozumel, vedel som, že sa na mňa niečo chystá, prišlo mi nevoľno, a preto som z práce odišiel“. Žalobca dňa 09.04.2013 nešiel k lekárovi, tohto navštívil až dňa 10.04.2013, čo taktiež uviedol na pojednávaní dňa 20.05.2015. Žalobca sa taktiež domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi odstupné podľa kolektívnej zmluvy z roku 2013, pričom žalovaný uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na odstupné. Odstupné sa neposkytuje v prípadoch skončenia pracovného pomeru formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, rovnako ani Podniková kolektívna zmluva žalovaného platná a účinná v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom nepriznáva zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru formou okamžitého skončenia pracovného pomeru nárok na odstupné. V žalobnom návrhu žalobca žiada priznanie náhrady za poškodenie dobrej povesti s tým, že výšku ponecháva na úvahe súdu. Žalobca sa nikde v žalobe ani len nezmienil o akomkoľvek zásahu do jeho osobnosti zo strany žalovaného, a teda nepreukázal zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za zásah do jeho osobnosti a ani vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Povinnosťou žalobcu je nielen skutočnosť tvrdiť, ale tieto je povinný aj preukázať, čo však neučinil. Žalobcovi neprislúcha právo na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože žiadnym konaním žalovaného nedošlo k zásahu do osobnosti žalobcu a nebola ani znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný súdu navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu žalovaný na preukázanie svojich tvrdení doložil: Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.04.2013, Zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Trnava sp. zn. 24C/91/2014 zo dňa 20.05.2015, časť z Podnikovej kolektívnej zmluvy od strany 40-42, Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 24C/91/2014 - 534 zo dňa 25.01.2018.

5. Uznesením č. k. 20Cpr/15/2017 - 158 zo dňa 08.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2018, súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoj žalobný návrh, ktorý bol doručený Okresnému súdu Trnava dňa 26.07.2016 doplnil a opravil tak, aby bolo z jeho petitu súdu jasné, čoho sa žalobca domáha a súčasne, aby bol petit žalobného návrhu vykonateľný, vzhľadom k tomu, že v petite nie je jasné peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha. Súčasne v uznesení súdu žalobcu upozornil, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. 6. Podľa § 129 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 7. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 8. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 9. Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 10. V predmetnej veci súd vyzval žalobcu, aby svoj žalobný návrh doplnil a opravil tak, aby bolo z jeho petitu súdu jasné, čoho sa žalobca domáha a súčasne, aby bol petit žalobného návrhu vykonateľný, vzhľadom k tomu, že v žalobe absentovalo jeho vyčíslenie týkajúce sa návrhu na zaplatenie odstupného a náhrady za poškodenie dobrej povesti. Z uvedeného dôvodu súd žalobcu vyzval na doplnenie, pričom žalobcu poučil, že v prípade, ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní a neopraví, súd podanie odmietne. Uznesenie bolo žalobcovi úspešne doručené dňa 14.11.2018. Žalobca svoje podanie v súdom určenej lehote nedoplnil. Zo vzájomnej žaloby tak nebolo možné zistiť v akej výške žiada žalobca vyplatenie odstupného, nakoľko jeho výšku neuviedol a nepredložil súdu ani kolektívnu zmluvu z roku 2013, pričom súd túto listinu nemohol zaobstarať ani z pripojeného spisu Okresného súdu v Trnave sp. zn. 24C/91/2014, nakoľko nebola jeho obsahom. Ďalej nebolo zrejmé, z akého titulu sa domáha žalobca poškodenia dobrej povesti, nakoľko tento neuviedol dôvody ani skutočnosti ozrejmujúce uplatnený nárok a nebolo možné uvedený nárok klasifikovať ani z toho pohľadu, či ide o pracovnoprávny alebo občianskoprávny nárok. 11. Keďže žalobca svoje podanie nedoplnil tak, ako bol súdom vyzvaný a zároveň aj poučený o následkoch jeho nedoplnenia, súd podanie žalobcu v časti týkajúcej sa odstupného a náhrady nemajetkovej ujmy zo dňa 17.07.2016, doručené Okresnému súdu Trnava dňa 26.07.2016, odmietol podľa § 129 ods. 2 (výrok I.). 12. Predmetnom skúmania zo strany súdu ostal nárok žalobcu na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: 13. Z listiny - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.04.2013 súd zistil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 14.07.2003 na základe pracovnej zmluvy v znení dodatkov a príloh, ktorú v plnom rozsahu nahradilo znenie pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2006, čím vznikol pracovný pomer žalobcu na pozícii technik IV pre prípravu stavieb. Žalovaný listinou - Okamžité skončenie pracovného pomeru ukončil pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, pričom pracovný pomer u žalovaného sa končí dňom doručenia písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaný v listine uviedol, že dňa 04.04.2013 počas uzatvárania evidencie dochádzky za mesiac marec 2013 priamy nadriadený žalobcu zistil, že na dni 01.03.2013 a 04.03.2013 si žalobca vykázal čerpanie riadnej dovolenky, napriek skutočnosti, že na uvedené dni žalobca o čerpanie riadnej dovolenky nadriadeného nežiadal a takéto čerpanie svojmu nadriadenému vopred neoznámil a taktiež neoznámil ani iný dôvod neprítomnosti na pracovisku. Týmto konaním prišlo k porušenie základných povinností zamestnanca. V listine sa ďalej uvádza, že žalovaný voči žalobcovi taktiež eviduje aj ďalšie prípady porušovania pracovnej disciplíny z minulosti, najmä porušenie internej riadiacej dokumentácie v oblasti riadneho plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, neplnenie povinností podľa popisu pracovnej činnosti, resp. pracovnej náplne, porušenie povinnosti riadneho hospodárenia s majetkom žalovaného, ktorý bol žalobcovi zverený a na ktoré bol žalobca žalovaným písomne upozornený vytýkacími listami zo dňa 06.03.2013 a 15.03.2013. 14. Z Potvrdenia zo dňa 09.04.2013 súd zistil, že v jeho prvej časti sú uvedené údaje o nároku a čerpaní dovolenky na zotavenie a niektoré ďalšie údaje a to, že ku dňu skončenia pracovného pomeru sa žalobcovi započítalo 10 rokov a 115 dní, dôvod skončenia pracovného pomeru - § 68 ZP, druhá časť sa týkala prehľadu údajov pre zápočet predchádzajúcich období práceneschopnosti, v tretej časti sa uvádzajú údaje o vykonávaných zrážkach zo mzdy. 15. Z listiny - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 10.04.2013 súd zistil, že žalobca bol od 09.04.2013 práceneschopný. 16. Z Interného oznámenia vo veci Mobbing/Bossing na pracovisku zo dňa 03.04.2013 súd zistil, že žalobca uvedeným interným oznámením ohlásil žalovanému stupňujúci sa tzv. bossing na pracovisku a požiadanie o nápravu, resp. pomoc pri riešení uvedeného problému. Uvedené odôvodnil tým, že od začiatku roka 2013 čelí stupňujúcim útokom od nadriadeného v podobe nezmyselnej práce a úloh, čím mu je znemožňované riadne plnenie si pracovných povinností, neustála kontrola zo strany nadriadeného spočívajúca v kontrole aj čiastočných výsledkov práce, príchodov a odchodov z práce, dodržiavanie predpísaných prestávok, poriadok na pracovisku a podobne, ďalej v odoberaní kompetencií a pracovnej izolácii. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti mu je znemožňované riadne plniť svoje pracovné povinnosti, keďže obrana voči týmto praktikám je časovo náročná. 17. Z listinných dôkazov doručených žalovaným k jeho vyjadreniu zo dňa 16.03.2018 súd zistil: 18. Z listiny - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.04.2013 súd zistil, že listina je opatrená doložkou doručenia, z ktorej vyplýva, že bola doručovaná do rúk zamestnanca na pracovisku dňa 09.04.2013, ktorú zamestnanec odmietol prevziať dňa 09.04.2013 o 08.30 hod. za prítomnosti svedkov

- Ing. D., vedúci sekcie investícií a technickej podpory, RNDr. H., PhD., vedúci odboru investícií, Mgr. R., vedúc útvaru riadenia a ľudských zdrojov. 19. Zo zápisnice z pojednávania konanom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 24C/91/2014 zo dňa 20.05.2015 žalobca uviedol, že 09.04.2013 mu mal skončiť pracovný pomeru u žalovaného, avšak listinu písomne prevzal až dňa 17.05.2013. Na otázku sudkyne, či bol dňa 09.04.2013 v práci a či mu bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru a pokiaľ áno, prečo túto listinu neprevzal, žalobca uviedol, že bol dňa 09.04.2013 ráno v práci, nadriadený mu niečo dával podpísať, tomu však nerozumel. Ďalej uviedol, že vedel, čo sa naňho chystá, prišlo mu nevoľno a preto z práce odišiel a navštívil lekára. 20. Dňa 21.05.2018 sa na tunajšom súde konanie pojednávania, ktorého sa zúčastnil žalovaný, žalobca sa nedostavil bez ospravedlnenia. Žalovaný súdu uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 16.03.2018 a navrhol, aby súd vzal obsah tohto písomného podania ako súčasť prednesu. Poukázal na prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej bolo možné napadnúť okamžité skončenie pracovného pomeru a táto nebola dodržaná. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Dňa 22.10.2018 sa na tunajšom súde konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil sa žalobca opätovne nezúčastnil. 21. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „“), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 22. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. 23. Podľa § 68 ods. 1 zákona , okamžité skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 24. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 25. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 26. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 27. V zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce, za neplatne skončený pracovný pomer možno označiť len taký spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý je za neplatný označený právoplatným rozhodnutím súdu. Bez súdneho rozhodnutia vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa skončený pracovný pomer považuje za platne skončený. V prípade, že sa ten účastník pracovného pomeru, voči ktorému bol vykonaný právny úkon smerujúci k zániku pracovného pomeru, domnieva, že tento zrušujúci právny úkon absentuje určité zákonné náležitosti, patrí mu právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti na súde. Toto právo patrí rovnako zamestnancovi, ako aj zamestnávateľovi a má časovo obmedzené trvanie, počnúc posledným dňom trvania pracovného pomeru (deň, kedy sa mal pracovný pomer skončiť). Z hľadiska počítania lehôt po poslednom dni trvania pracovného pomeru nasleduje prvý deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru niektorým zo spôsobov v zmysle § 59 Zákonníka práce. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. V tejto súvislosti považujeme za dôležité uviesť, že dvojmesačná lehota je hmotnoprávnou lehotou, čo znamená, že v posledný deň dvojmesačnej lehoty, t. j. v deň, ktorý je číselne zhodný s posledným dňom trvania pracovného pomeru, musí byť žalobný návrh zamestnanca alebo zamestnávateľa podaný na súde. Nepostačuje, aby sa žaloba v tento deň podala na poštovú prepravu. Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, právo zaniká. 28. Podľa § 38 ods. 1 až 5 Zákonníka práce, doručovanie, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu. 29. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovieť. Súd okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi považoval za doručené dňom 09.04.2013. Námietka žalovaného, ktorú uviedol v žalobe, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.04.2013 je bez jeho podpisu, považoval súd za irelevantné, vzhľadom k tomu, že žalovaným bolo preukázané, že zo strany žalobcu prišlo k odmietnutiu prevziať predmetnú písomnosť v deň 09.04.2013 za prítomnosti 3 svedkov. Žalobca mohol tak do dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť, podať na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo sa nestalo a vzájomná žaloba bola súdu doručená až dňa 26.07.2016. Uvedená dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru má hmotnoprávny charakter, z čoho vyplýva, že v posledný deň lehoty by musela byť žalobca doručená súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd žalobcovi nemohol priznať prekludované právo (na preklúziu súd prihliada ex offo) a žalobu zamietol (výrok II.). 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, žalovaný mal vo veci plný úspech a súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).