Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-14-2018.pdf
PDF · 238.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu Nový odborový zväz polície, Kuzmányho 8, 040 01 Košice, IČO: 42 401 024, zastúpený JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Chorvátska 199, 900 81 Šenkvice, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o antidiskriminačnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Žalovaný svojim konaním diskriminoval žalobcu a jeho členov z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti a porušil tak zásadu rovnakého zaobchádzania.
II. Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu a jej členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania, spočívajúceho v nepriznaní rovnakého postavenia všetkým odborovým organizáciám vo vnútorných právnych predpisoch žalovaného, v nerešpektovaní žalobcu ako subjektu oprávneného na kolektívne vyjednávanie pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vrátane kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, v nerešpektovaní práva žalobcu podávať návrhy na zlepšenie a dodržiavanie pracovnoprávnych podmienok oproti iným odborovým organizáciám, v neuznávaní žalobcu ako odborového partnera pri rokovaniach v rámci vnútornej štruktúry riadenia žalovaného, v neuznávaní žalobcu ako odborového partnera pri účasti v poradných komisiách žalovaného, v odmietaní práva delegovať člena žalobcu do komisie pre hodnotenie policajta, ktorý je členom žalobcu a zároveň v priznaní výlučného práva inej odborovej organizácie delegovať člena do takejto komisie, v neposkytnutí nevyhnutného materiálno - technického zabezpečenia na zaistenie činnosti odborového orgánu, v nerešpektovaní odborového orgánu žalobcu ako „príslušného odborového orgánu“ vo vzťahu k svojim členom, vo vyjadreniach označujúcich žalobcu za nelegitímny odborový zväz, v nerešpektovaní žalobcu ako zástupcu svojich členov, vo zvýhodňovaní členov inej odborovej organizácie poskytovaním neproporcionálnych výhod danej odborovej organizácie oproti iným odborovým organizáciám, v obmedzení definície „odborový zväz“ iba na majoritnú odborovú organizáciu, v neposkytnutí výhod na odborovú činnosť žalobcu (kanceláriu, kancelársky nábytok, služobné voľno na odborovú činnosť, zapožičanie vozidla) v primeranom pomere zohľadňujúceho počet členov jednotlivých odborových organizácií.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 1.000 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi a zverejniť toto ospravedlnenie formou tlačovej správy žalobcu na svojej hlavnej internetovej stránke a aj vo svojom periodiku „Zvesti“ na prvej strane v nasledovnom znení : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky diskriminovalo Nový odborový zväz polície a jeho členov z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti. Porušilo tak zásadu rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov a zásadu rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa za spôsobenú diskrimináciu Novému odborovému zväzu polície a jeho členom ospravedlňuje.
V. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodne sa žalobca žalobou zo dňa 27.3.2018 domáhal voči žalovanému na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 23C/19/2018 určenia, že žalovaný svojim konaním diskriminoval žalobcu a jeho členov z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti a porušil tak zásadu rovnakého zaobchádzania. Ďalej sa domáhal určenia, že žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu a jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania . Taktiež žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur a náhrady trov konania. Nakoniec sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi a zverejniť toto ospravedlnenie formou tlačovej správy žalobcu na svojej hlavnej internetovej stránke a aj vo svojom periodiku „Zvesti" na prvej strane v nasledovnom znení : „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky diskriminovalo Nový odborový zväz polície a jeho členov z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti. Porušilo tak zásadu rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov a zásadu rovnakého zaobchádzania podľa zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisom, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za spôsobenú diskrimináciu Novému odborovému zväzu polície a jeho členom ospravedlňuje". Spolu s návrhom vo veci samej sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu či jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania v porovnaní s Odborovým zväzom polície Slovenskej republiky a členmi Odborového zväzu polície Slovenskej republiky.
2. Podanie žaloby zdôvodnil na 13-tich stranách v podstate tým, že dňa 19.12.2017 bola podpísaná Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2018 medzi zamestnávateľom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zastúpeného ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom na jednej strane a Odborovým zväzom polície v Slovenskej republiky zastúpeného Mariánom Y. na strane druhej (ďalej len OZP v SR). OZP v SR odmietlo rokovať so žalobcom a predložiť spoločný návrh kolektívnej zmluvy. Zo strany zamestnávateľa bol využitý postup podľa § 3a ods. X zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní. T. kolektívna zmluva bola následne zverejnená v Z. registri zmlúv dňa XX.XX.XXXX pod Z. ID : XXXXXXX a s číslom zmluvy L.-ZM-L.-T T. žalobcu podpísaním uvedenej kolektívnej zmluvy a nezapracovaním subjektu W. ako odborového partnera zvýhodňuje žalovaný členov jednej odborovej organizácie v tomto prípade I. v SR pred druhou odborovou organizáciou, t.j. W. a tým diskriminuje členov žalobcu ako odborovej organizácie. X. pred podaním žaloby boli obidva subjekty, ktoré uzatvorili predmetnú zmluvu po predošlých skúsenostiach z minulých rokov, upozornené (keďže W. vzniklo a začalo svoju činnosť XX.X.XXXX) , aby pri ďalšom stretnutí kolektívneho vyjednávania bez prítomnosti členov W. doplnili ako odborového partnera aj subjekt W. a vo všetkých bodoch kolektívnej zmluvy neopomenuli poskytnúť rovnaké náležitosti pre odborovú činnosť W., ktoré využívali členovia I. v SR už v rokoch XXXX a XXXX. S. W. boli tieto výhody zo strany zamestnávateľa odopreté. A. ako aj I. v SR boli ústne upozornení na kolektívnom vyjednávaní dňa XX.XX.XXXX, ale aj písomne, že v prípade ignorovania ústavných a zákonných práv členov a odborovej organizácie bude žalobca postupovať podľa § 4 ods. X zákona č. X/XXXXZb. a podá žalobu proti zneniu kolektívnej zmluvy, v ktorých bude iná odborová organizácia zvýhodňovaná pred druhou odborovou organizáciou. A. poukázal na znenie článku X ods. X V. zmluvy, ktoré diskriminuje žalobcu, lebo odborovým partnerom sú za odborové organizácie a odborový zväz vymenovaní iba členovia I. v SR a následne v jednotlivých písmenách zahrnutí len členovia I. v SR jednotlivých štruktúr bez zmienky členov W.. T. žalobcu kolektívna zmluva nie uzatvorená v súlade s článkom XX ods. X D. SR diskriminuje členov žalobcu a porušuje ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). T. „I.
zväz" definuje len členov I. v SR a v čl. l ods. X platnej kolektívnej zmluvy si vyhradzuje právo zastupovať záujmy všetkých členov odborového zväzu ako aj nečlenov. V. zmluva diskriminuje a nerešpektuje existenciu policajtov - členov žalobcu, ktorí sa združili a vytvorili podľa platnej D. SR odborovú organizáciu , ktorá vznikla XX.mája XXXX , bola riadne zaregistrovaná na príslušnom registri, ktorého správcom je zamestnávateľ. A. neakceptoval zapracovanie práv členov tohto subjektu do kolektívnej zmluvy, ktorú uzatvoril. I. diskriminačného postupu vo vzťahu k praktickému vylúčeniu žalobcu zo zastupovania svojich členov došlo priamo aj k diskriminácii člena žalobcu vo veci zastupovania člena žalobcu pri jeho služobnom hodnotení v testovacej prevádzke , kde nebol žalobca prizvaný a do komisie, napriek protestom člena boli ustanovení za odborový zväz traja členovia I. v SR, čím porušili jeho ústavné a zákonné práva. T. funkcionár ustanovujúci komisiu postupoval striktne podľa platnej kolektívnej zmluvy na rok XXXX a nebral do úvahy odvolanie člena plk. Y.. U. J. voči zloženiu komisie a komisia v krátkom čase rozhodla, čo malo vplyv aj na jeho rozhodnutie o podaní žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. T. žalobcu rozhodnutie žalovaného ustanoviť zástupcov I. v SR aj pre hodnotenie členov W. je neprípustné nielen z dôvodu diskriminácie, ale aj možného konfliktu záujmov. I. v SR má vážny konflikt s W.. I. v SR ústami svojho vrcholového predstaviteľa napadol nečlenov svojej odborovej organizácie ako tých, ktorí iba parazitujú na výhodách. V tejto veci bolo podané aj trestné oznámenie pre ohováranie, ktoré bolo odmietnuté iba z dôvodu , že išlo iba o expresívne vyjadrenie. G. „expresívne" osočovanie bolo zverejnené v novinách. A. porušil zásadu rovnakého zaobchádzania zakotvením ustanovení V. zmluvy, ktoré obsahujú definíciu „odborový zväz" obmedzenú na I. v SR. K. o všetky odseky v článku X príslušnej kolektívnej zmluvy, ďalej odseky X až 8, XX, XX, XX, XX, XX, XX až XX článku X kolektívnej zmluvy. A. zastupuje záujmy viac ako XXX svojich členov z radov polície a zamestnancov. F. vylúčený z ďalšieho kolektívneho vyjednávania pre menšiu členskú základňu a nezhody s odborárskym subjektom I. v SR v zásadných bodoch kolektívnej zmluvy. A. I. v SR zvýhodňuje aj čerpaním služobného voľna a zaplatením ušlého služobného platu, s možnosťou jednorázovo zapožičať služobné cestné vozidlo ministerstva k odborárskej činnosti. T. žalobcu zásadu rovnakého zaobchádzania porušujú aj ustanovenia V. zmluvy v článku X ods. l, 2, XX , v ods. XX, bod 3, v článku 5, ods. X , v článku 6, ods. XX a XX, v článku X . v článku 8, ods. X X pokiaľ sa nezmení definícia pojmu „odborový zväz" a odborový partner v V. zmluve a nezabezpečí faktickú realizáciu rovnakého nediskriminačného prístupu k žalobcovi a jeho členom. V materiálno technickom zabezpečení sa porušovanie zásady rovnakého prístupu prejavuje ešte viac, nakoľko zamestnávateľ Y. vnútra SR poskytuje I. v SR kancelárie na ich odborársku činnosť, zabezpečuje vybavenie kancelárií druhej odborovej organizácie zariadením, či už kancelárskym nábytkom , ako aj technickými prostriedkami. H. členov predsedníctva preradilo zo stálej štátnej služby do činnej zálohy. Na ich odborársku činnosť prispievajú aj trvalým zapožičaním služobných cestných vozidiel. T. žalobca musí svoju činnosť prevádzkovať len zo svojich členských prostriedkov. Na požiadanie odmietajú príslušní funkcionári MV SR poskytnúť priestory na rokovania členov W., neposkytujú za tým účelom žiadne služobné vozidlá a na prepravu služobné cestné vozidlá. Y. podľa žalobcu nominovaním predsedu I. v SR ako člena H. rady do U. zdravotnej poisťovni a.s. za odborársku organizáciu bez predošlej diskusie členov odborových organizácií pôsobiacich v rámci MV SR ako aj rozhodnutím ministra vnútra SR o zaradení do činnej zálohy poniektorých členov I. v SR a nárokom na vyplácanie služobného príjmu, sú členovia I. v SR neprimerane zvýhodňovaní oproti iným členom odborových organizácií v rámci MV SR a žalovaný postupuje v rozpore s ods. X článku XX D. SR a ustanoveniami antidiskriminačného zákona. A. ďalej citoval W. č . XX MV SR z XX.X.XXXX o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka T. zboru, W. č. XX zo X.X.XXXX o vybraných platových náležitostiach príslušníkov T. zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom T. zboru , W. MV SR č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX o rekreačnej starostlivosti, ktoré nariadenia nerešpektujú rovnosť odborových organizácií a diskriminujú rovnosť členov odborového združenia. Za člena hodnotiacej komisie určuje I. zväz polície v SR napriek tomu , že sú členmi inej odborovej organizácie alebo pri prerokovaní osobného príplatku objavuje sa tendencia za príslušný odborový orgán považovať I. zväz polície v SR, napriek tomu , že sú členmi inej odborovej organizácie. M. pri prerokovaní rekreačných poukazov sa objavuje tendencia za príslušný odborový orgán považovať I. zväz polície v SR napriek tomu, že sú členmi inej odborovej organizácie.
X. Okresný súd V. I dňa X.X.XXXX v predmetnej veci vyslovil svoju kauzálnu nepríslušnosť a spis postúpil na prejednanie I. súdu V. II. I. súd Košice II nesúhlasil s postúpením veci a predložil spis Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.
12NcC/10/2018-82 zo dňa 27.4.2018 rozhodol, že na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Košice II. Na Okresnom súde Košice II bola vec ďalej vedená pod sp.zn. 41Cpr/14/2018.
4. O návrhu na vydanie neodkladného opatrenia Okresný súd Košice II rozhodol uznesením sp.zn. 41Cpr/14/2018-85 zo dňa 10.5.2018 tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu či jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania v porovnaní s Odborovým zväzom polície SR a členmi Odborového zväzu polície SR , a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zm. 3CoPr/8/2018-178 zo dňa 30.7.2018 zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu výrok napadnutého rozhodnutia nie je vykonateľný , keď nekonkretizuje, akého diskriminačného konania sa má žalovaný zdržať. Taktiež nemožno neodkladným opatrením ani rozhodnutím vo veci samej uložiť strane súdneho sporu povinnosť, aby dodržiavala právne predpisy.
5. V náväznosti na skutočnosti popísané pod bodom 4 žalobca dňa 28.9.2018 doručil súdu návrh na zmenu (doplnenie) žalobného petitu zo dňa 10.5.2018. V súvislosti s definovaním nároku žalobca navrhol na konci v petite žaloby doplniť o nasledovné : „Žalovaný je povinný zdržať sa konania , ktoré by diskriminovalo žalobcu a jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania" sa vypúšťa bodka a dopĺňa časť vety, ktorá znie: „spočívajúceho (i) v nepriznávaní rovnakého postavenia všetkým odborovým organizáciám vo vnútorných právnych predpisoch žalovaného, (ii) v nerešpektovaní žalobcu ako subjektu oprávneného na kolektívne vyjednávanie pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vrátane kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (iii) v nerešpektovaní práva žalobcu podávať návrhy na zlepšenie a dodržiavanie pracovnoprávnych podmienok oproti iným odborovým organizáciám , (iv) v neuznávaní žalobcu ako odborového partnera pri rokovaniach v rámci vnútornej štruktúry riadenia žalovaného, (v) v neuznávaní žalobcu ako odborového partnera pri účasti v poradných komisiách žalovaného, (vi) v odmietaní práva delegovať člena žalobcu do komisie pre hodnotenie policajta , ktorý je členom žalobcu a zároveň v priznaní výlučného práva inej odborovej organizácie delegovať člena do takejto komisie, (vii) v neposkytnutí nevyhnutného materiálno - technického zabezpečenia na zaistenie činnosti odborového orgánu (viii) v nerešpektovaní odborového orgánu žalobcu ako „príslušného odborového orgánu" vo vzťahu k svojim členom, (ix) vo vyjadreniach , „označujúcich" žalobcu za „nelegitímny odborový zväz" (x) v nerešpektovaní žalobcu ako zástupcu svojich členov , (xi) vo zvýhodňovaní členov inej odborovej organizácie poskytnutím neproporcionálnych výhod danej odborovej organizácii, oproti iným odborovým organizáciám (xii) v obmedzení definície „odborový zväz" iba na majoritnú odborovú organizáciu" (xiii) v neposkytnutí výhod na odborovú činnosť žalobcu ( kancelária, kancelársky nábytok, služobné voľno na odborovú činnosť, zapožičanie vozidla) v primeranom pomere zohľadňujúceho počet členov jednotlivých odborových organizácií".
6. Okresný súd Košice II uznesením sp.zn. 41Cpr/14/2018-249 zo dňa X9.10.2018 pripustil zmenu (doplnenie 2 výroku petitu žaloby) v znení : A. je povinný zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu a jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania, spočívajúceho v nepriznávaní rovnakého postavenia všetkým odborovým organizáciám vo vnútorných právnych predpisoch žalovaného, v nerešpektovaní žalobcu ako subjektu oprávneného na kolektívne vyjednávanie pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vrátane kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa , v nerešpektovaní práva žalobcu podávať návrhy na zlepšenie a dodržiavanie pracovnoprávnych podmienok oproti iným odborovým organizáciám, v neuznávaní žalobcu ako odborového partnera pri rokovaniach v rámci vnútornej štruktúry riadenia žalovaného, v neuznávaní žalobcu ako odborového partnera pri účasti v poradných komisiách žalovaného, v odmietaní práva delegovať člena žalobcu do komisie pre hodnotenie policajta , ktorý je členom žalobcu a zároveň v priznaní výlučného práva inej odborovej organizácie delegovať člena do takejto komisie, v neposkytnutí nevyhnutného materiálno - technického zabezpečenia na zaistenie činnosti odborového orgánu v nerešpektovaní odborového orgánu žalobcu ako „príslušného odborového orgánu" vo vzťahu k svojim členom, vo vyjadreniach „označujúcich" žalobcu za nelegitímny odborový zväz , v nerešpektovaní žalobcu ako zástupcu svojich členov, vo zvýhodňovaní členov inej odborovej organizácie poskytnutím neproporcionálnych výhod danej odborovej organizácii, oproti iným odborovým organizáciám, v obmedzení definície „odborový zväz" iba na majoritnú odborovú organizáciu, v neposkytnutí výhod na odborovú činnosť žalobcu (kanceláriu, kancelársky nábytok, služobné voľno na odborovú činnosť, zapožičanie vozidla) v primeranom pomere zohľadňujúceho počet členov jednotlivých odborových organizácií.
X. A. sa k žalobe vyjadril taktiež v rozsiahlom podaní (X strán) doručenom súdu dňa XX.X.XXXX, kde žiadal žalobu zamietnuť. A. názor, že výrok, ktorým sa žalobca domáha, že „A. je povinný zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu a jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania" je nevykonateľný. A. neoznačil žiadne konanie žalovaného, ktoré v súčasnosti diskriminuje žalobcu. Ak by súd uložil žalovanému takúto povinnosť „zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu a jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania" , súd by de facto prikázal žalovanému , aby dodržiaval všeobecnú zákonnú povinnosť zákazu diskriminácie, ktorá vyplýva z antidiskriminačného zákona. G., že kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa nemohol so žalobcom uzavrieť, pretože by to bolo v rozpore so zákonom č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní. A. poukázal na ustanovenia § 2 ods. X písm. c) a § 32 ods. l zákona č. X/XXXX Zb. , ktoré jednoznačne upravujú, s kým má žalovaný v postavení zamestnávateľ podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. G., že I. zväz polície v SR je odborovým zväzom, ktorý vo svojej štruktúre združuje aj nižšie odborové organizácie na každom krajskom riaditeľstve T. zboru, z toho dôvodu má postavenie vyššej odborovej organizácie. A. ako zamestnávateľ bol preto oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa , práve a výlučne len s I. v SR ako s vyššou odborovou organizáciou. A. je síce svojím pomenovaním „zväz", v skutočnosti podľa zverejnených stanov je iba odborovou organizáciou na podnikovej úrovni, ktorá nemá vytvorené žiadne ďalšie nižšie štruktúry. A. nie je vyšším odborovým orgánom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa so žalobcom, pretože mu to neumožňuje zákon č. X/XXXX Zb. , ani žiadny iný právny predpis platný na území SR. Y. žalovaný citoval ust. § 3a ods. X zákona č. X/XXXl Zb. Y. za to, že v ust. § 3a ods. X zákona č. X/XXXX Zb. sú stanovené zákonné predpoklady (podmienky) , ktoré musia byť splnené pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie :
- vyššie odborové orgány môžu vystupovať a konať pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode alebo
- ak sa však vyššie odborové orgány nedohodnú na spoločnom postupe, môže zamestnávateľ uzatvoriť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov. T. ust. § 3a ods. X zákona č. X/XXXX Zb. mohol žalovaný uzavrieť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa len s I. v SR z dôvodov, že : a) žalobca sa s I. v SR nedohodol na spoločnom postupe (uvedenú skutočnosť potvrdzuje sám žalobca v žalobe, napr. „I. v SR má vážny konflikt s W.".... I. v SR odmietlo rokovať so žalobcom a predložiť spoločný návrh") a b) I. v SR má väčší počet členov ako žalobca (v pomere cca X XXX členov I. v SR k cca XXX členov W., t.j.v prospech I. v SR). A. zdôraznil, že sám žalobca v žalobe potvrdzuje, že sa s I. v SR nedohodol na spoločnom postupe. A. zastal názor, že nezhoda medzi žalobcom a I. v SR bola podstatná. A. nebol účastníkom kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ako zmluvná strana v súlade so zákonom, preto nebol oprávnený pripomienkovať jej znenie alebo sa inak priamo podieľať na navrhovaní jej obsahu. V konaní žalovaného pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nemohlo dôjsť k diskriminácii žalobcu, pretože žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vychádzal z právne záväzného znenia zákona č. X/XXXX Zb. V. žalobca nespĺňal zákonné náležitosti, nemohlo dôjsť k akejkoľvek diskriminácii na strane žalobcu. K tvrdeniu žalobcu (že konaním žalovaného došlo k diskriminácii žalobcu a jeho členov z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti, čím mala byť porušená zásada rovnakého zaobchádzania) žalovaný uviedol, že zo žaloby nevyplýva, že by boli práva žalobcu porušované aj v súčasnosti resp. nie je zrejmé, akým konaním sa žalovaný v súčasnosti dopúšťa diskriminácie voči členom žalobcu. Y. žalovaný zastáva názor, že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom (v mene ktorých koná táto právnická osoba). A. sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu ako právnickej osoby, pretože dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. l antidiskriminačného zákona sa môžu vzťahovať len na členov žalobcu v zmysle § 2a ods. X antidiskriminačného zákona. T. žalobca neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že žalovaný sa dopustil diskriminačného konania voči členom žalobcu. T. kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok XXXX a jej realizáciou v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k poškodeniu alebo k znevýhodneniu členov žalobcu, pretože všetky priaznivejšie podmienky výkonu štátnej služby dohodnuté v tejto kolektívnej zmluve sa rovnako uplatňujú voči členom I. v SR, členom žalobcu ako aj ich nečlenom (ust. § 5 ods. X zákona č. X/XXXX Zb. , čl. X ods. X kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov T. zboru na rok XXXX). K tvrdeniu žalobcu (že žalovaný aj v materiálno-technickom zabezpečení porušuje zásadu rovnakého prístupu) uviedol, že na poskytnutie súčinnosti odborovým organizáciám neexistuje právny nárok a každá žiadosť musí byť posudzovaná individuálne podľa aktuálnych možností žalovaného, s
prihliadnutím na opodstatnenosť a účelnosť takejto žiadosti. A. zastáva názor, že žalobcovi poskytuje primeranú súčinnosť, aj keď nie v takom rozsahu, akú by požadoval žalobca. Na podateľni V. riaditeľstva T. zboru v V. má žalobca zriadený priečinok na preberanie písomností a zásielok adresovaných žalobcovi. A. má na internetovej stránke MV SR vytvorený samostatný odkaz na stránku W. (nozp.sk), prostredníctvom ktorej môže komunikovať a propagovať svoju činnosť. A. poskytuje všetky tieto výhody žalobcovi bezodplatne a má za to, že žalovaný jednoznačne poskytuje žalobcovi súčinnosť v primeranom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie D. súdu SR sp.zn. IV Ú XX/XX zo dňa XX. apríla XXXX. K uplatnenému nároku nemajetkovej ujmy vo výške X.XXX eur zastal názor, že žalobca nepreukázal, že bolo zasiahnuté do práv na rovnaké zaobchádzanie členov žalobcu, t.j. žalobca nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. A. nepreukázal, že bolo zasiahnuté do jeho dôstojnosti , spoločenskej vážnosti.
X. L. v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (A., G. MV SR sp.zn. S.: L.-XXX/OISZ.V-XXXX zo dňa XX.X.XXXX o odmietnutí trestného oznámenia , T. hodnotenia príslušníka PZ
- vymenovanie komisie zo dňa X.X.XXXX, A. o hodnotení policajta a o prerokovaní záverov hodnotenia na rok XXXX zo dňa XX.X.XXXX, W. ministra vnútra SR č. XX/XXXX, W. ministra vnútra SR č. XX/ XXXX, W. ministra vnútra SR č. XXX/XXXX a jeho prílohou č. X a 2, A. žalobcu o zriadenie kancelárie a materiálno-technického zabezpečenia zo dňa XX.X.XXXX, V. zmluvou vyššieho stupňa pre príslušníkov T. zboru na rok XXXX, L. W. po prizvaní MV SR k predloženému návrhu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zo dňa XX.XX.XXXX, N. žalobcu zo dňa XX.X.XXXX vo veci zmeny nariadenia MV SR č. XXX/XXXX , W. žalobcu na zmenu nariadenia MV SR č. XXX/XXXX, N. žalobcu zo dňa XX.X- XXXX vo veci zmeny nariadenia MV SR č. XX/XXXX, W. na zmenu nariadenia MV SR č. XX/XXXX, U. žalovaného k návrhu na zmenu nariadenia č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, W. plk. Mgr. J. so zložením komisie vymenovanej prezidentom PZ zo dňa X.X.XXXX, A. o zriadenie kancelárie a materiálno- technického zabezpečenia zo dňa XX.XX.XXXX, T. lístkom, L. W. odborového zväzu polície zo dňa XX.X.XXXX, N. zo dňa XX.X.XXXX vo veci zmeny nariadenia ministra vnútra SR č. XX/XXXX a W. na zmenu nariadenia ministra vnútra SR č. XX/XXXX, L. žalovaného k návrhu na zmenu nariadenia XX/ XXXX zo dňa X.XX.XXXX, A. žalobcu o stanovisko a zjednotenie postupu v rámci všetkých útvarov PZ podriadených MV SR týkajúce sa dĺžky hodín služobného voľna študujúcich policajtov zo dňa XX.XX.XXXX a I. žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, V. zmluvou vyššieho stupňa pre príslušníkov Q. zboru , spisovým materiálom týkajúceho sa hodnotenia príslušníka PZ v testovacej prevádzke pod sp. č. T.-KA-XXX/XXXX, T. rozkazom ministra vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, T. rozkazom Y. vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, T. rozkazom Y. vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, T. rozkazom Y. vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, T. žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a ostatným spisovým materiálom), výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a výsluchom svedkov, pričom zistil tento skutkový stav :
9. L. W. odborového zväzu polície zo dňa XX.apríla XXXX mal súd preukázané, že žalobca W. odborový zväz polície (ďalej len „ W. ") je dobrovoľným odborovým združením terajších príslušníkov T. zboru, bývalých príslušníkov T. zboru, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a iných zamestnancov Y. vnútra SR . Z T. L. ďalej vyplýva, že základným poslaním W. je združovať zamestnancov na obhajobu ich práv a presadzovanie ich pracovných, sociálnych, kultúrnych a ďalších záujmov a potrieb, ktoré vznikajú alebo súvisia s vykonávaním štátnej služby v služobnom pomere, zamestnania a povolania. T. článku I. L. W. je odborovou organizáciou podľa § 9a zákona č. XX/XXXX zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. W. je právnickou osobou so sídlom V. č. 8, V. s pôsobnosťou najmä na území L. republiky. W. odborový zväz polície bol zapísaný do evidencie na Y. vnútra L. republiky dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. U./a-XXXX/X-XXXX/XX- XXXX (č.l. XX-XX).
XX. V. zmluvou vyššieho stupňa pre príslušníkov T. zboru na rok XXXX mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX podpísal zamestnávateľ Y. vnútra L. republiky zastúpený C. V. - podpredsedom vlády a ministrom vnútra SR na jednej strane (žalovaný) a I. zväz polície v L. republike (ďalej len „I. v SR" ) zastúpený Y. Y. V. zmluvu vyššieho stupňa pre príslušníkov polície na rok XXXX na strane druhej (čl. XX-XX). T. článku I. ods. X predmetnej V. zmluvy vyššieho stupňa na rok XXXX I. zväz zastupuje záujmy členov odborového zväzu a nečlenov. T. a povinnosti vyplývajúce z tejto kolektívnej zmluvy sa vzťahujú na všetkých policajtov.
S. I. ods. X predmetnej kolektívnej zmluvy na rok XXXX definuje, kto je odborovým partnerom tak, že odborovým partnerom sú za odborové organizácie a odborový zväz vymenovaní v jednotlivých písmenách iba členovia I. v SR, podľa jednotlivých štruktúr, bez toho, aby bola zmienka o členoch W.. Y. sa v predmetnom článku konštatuje, že odborový partner je členom všetkých poradných orgánov subjektov uvedených v odseku 4.
XX. N. zo dňa XX.X.XXXX č.j. W.-MV-XXX/XXXX žalobca v zastúpení podpredsedu U. W. oznámil L. úradu MV SR , T. 2, F., že dňa XX.X.XXXX bol W. odborový zväz polície ako odborová organizácia zapísaný do evidencie Y. vnútra SR. Y. v súlade § 225 a nasl. zák.č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov T. zboru, L. informačnej služby, A. väzenskej a justičnej stráže SR a A. polície oznámil, že ako odborová organizácia začína pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý má povinnosť poskytovať odborovej organizácii potrebnú súčinnosť a plniť ďalšie povinnosti v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zák.č. XX/XXXX Zb. M. zároveň požiadal o zriadenie kancelárie v sídle KR PZ v V., ul. V. č. X , XXX XX V. a podľa možnosti materiálno - technické zabezpečenie (č.l. XX).
XX. N. zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že žalobca zastúpený jeho predsedom U. V. upovedomil R.. C. V. - podpredsedu vlády SR a ministra vnútra SR , ako aj povereného zástupcu zodpovedného za kolektívne vyjednávanie, že dňa XX.novembra XXXX o XX.XX hodine z iniciatívy Y. vnútra SR ako zamestnávateľa prebehlo nimi poverenou osobou stretnutie s príslušnými odborovými zväzmi k začatiu predkolektívneho vyjednávania , ktorého záverom malo byť kolektívne vyjednávanie o znení konkrétnej kolektívnej zmluvy medzi MV SR ako zamestnávateľom a príslušnými odborovými zväzmi pôsobiacimi v rámci MV SR najmä T. zboru. T. boli členovia I. SR a W.. Zo strany zamestnávateľa boli oboznámení, že sú predložené dva návrhy kolektívnej zmluvy a tak podľa § 3a ods. X poverený zodpovedný pracovník na kolektívne vyjednávanie a prípravu kolektívnej zmluvy na podpis ako zamestnávateľ konštatoval, že nebol uvedený paragraf naplnený a nedošlo k zhode medzi prítomnými zástupcami odborových zväzov. H. im do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX poslednú možnosť dohodnúť sa na jednom návrhu. K dohode nedošlo (napriek snahe kompetentných členov W. dohodnúť sa s kompetentnými členmi I. SR najmä z dôvodov kategorického odmietania zo strany predsedu I. v SR. Y. oznámil, že žalobca nemal možnosť vidieť ani návrh kolektívnej zmluvy predložený I. v SR pred týmto stretnutím , nakoľko im nebol poskytnutý k nahliadnutiu ani zo strany I. SR (ktoré ho vypracovalo), ani zo strany Y. vnútra SR (ktorému bol predložený), preto sa ani nemôžu pripojiť k návrhu kolektívnej zmluvy I. SR. Q. nepoznajú konkrétny návrh kolektívnej zmluvy predložený I. SR, zo skúseností z minulých rokov predpokladajú, že rozdiely sú v troch zmenách, a to že navrhli zvýšenie platov na rok XXXX o XX % (kľudne mohol byť návrhu aj X %, X % prípadne X,X % ako predbežne vyjednávalo V.), cenu stravného lístka na hodnotu X,- eur, čo nebolo konečné (zákon NR SR o výške stravného sa vydáva tiež ku koncu roka a mal by byť poslancami NS SR zvýšený o určitú valorizáciu). M. zásadnou zmenou a požiadavkou na zapracovanie do pripravovanej kolektívnej zmluvy na rok XXXX je to, že ako odborový partner pre zamestnávateľa a jeho podriadených funkcionárov nie je len väčšinový I. v SR, ale aj odborový zväz W. s menším počtom členov, ktorý podľa ods. l článku XX D. SR vznikol nezávisle od štátu a združili sa do tohto odborového zväzu policajti (nečlenovia I. SR) na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. E. zamestnávateľ preto nemôže žalovaný podľa ods. X čl. XX D. SR obmedzovať počet odborových organizácií. A. ďalej poukázal na to, že už tretí rok zvýhodňuje jeden odborový zväz pred iným tým, že nezapracoval ako odborového partnera odborový zväz W. do kolektívnej zmluvy po jeho vzniku. M. zvýhodňuje členov I. SR oproti novovzniknutému W.. S. OZP SR majú vytvorené priaznivé pracovné prostredie Y. vnútra SR k svojej odborárskej činnosti, pričom MV SR poskytuje jej členom a to vedeniu I. SR kancelárske priestory, zapožičiava formou zmluvy služobné motorové vozidlá , zabezpečuje účasť na rôznych rokovaniach s vedením MV SR a jej subjektov, kde je rokované o hospodárskych a sociálnych záujmoch aj členov W., dokonca poniektorých členov I. SR ustanovil do činnej zálohy s poskytnutím služobného platu, ďalej rôznym organizačným zložkám v rámci I. SR poskytuje miestnosti a služobné motorové vozidlá z pracovísk na miesta, kde sa konajú zasadnutia jednotlivých rád v rámci I. SR, ako aj poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat a účasť v rôznych komisiách v rámci jednotlivých subjektov patriacich pod Y. vnútra SR. I. tomu odborovému zväzu W. aj napriek písomným požiadavkám na vytvorenie priaznivého pracovného prostredia Y. vnútra SR a rovnakých podmienok či už poskytnutím kancelárskych priestorov na celoslovenskej, ale aj regionálnej úrovni, zapožičania aspoň jedného služobného vozidla pre potreby W., k zapracovaniu regionálnych zástupcov W. za členov komisií v rámci MV SR a subjektov patriacich pod MV SR a za týmto účelom využívania služobných vozidiel, nebolo doposiaľ umožnené (č.l. XX,XX).
XX. N. žalobcu zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalobca zastúpený T. U. V. predložil ministrovi vnútra C. V. návrh na zmenu nariadenia Y. vnútra SR č. XXX/XXXX o rekreačnej starostlivosti, ktoré nariadenie podľa žalobcu nerešpektuje rovnosť odborových organizácií a diskriminuje členov odborového združenia. Z odôvodnenia návrhu na zmenu nariadenia vyplýva, že pôvodný text nariadenia nereflektuje vznik novej odborovej organizácie v polícii a diskriminujúco určoval na prerokovanie pri rekreačných poukazoch policajtov I. v SR napriek tomu, že policajt nebol jeho členom a zastupuje ho iná odborová organizácia. U. „odborový zväz" bol totiž doposiaľ vysvetľovaný iba v tomto zúženom význame slova. M. spôsobom bol podľa žalobcu policajt, ktorý bol v inej odborovej organizácii, diskriminovaný oproti policajtovi, ktorý bol v I. SR (č.l. XX). N. žalobcu zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalobca zastúpený predsedom U. V. predložil ministrovi vnútra SR C. V. návrh na zmenu ďalšieho nariadenia č. XX/XXXX z XX.X.XXXX o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka T. zboru , ktoré nariadenie podľa žalobcu nerešpektuje rovnosť odborových organizácii a diskriminuje členov W.. A. súčasne predložil konkrétny návrh na zmenu nariadenia. Z odôvodnenia návrhu na zmenu predmetného nariadenia vyplýva, že pôvodný text nariadenia nereflektuje vznik novej odborovej organizácie v polícii a diskriminujúco určoval do komisie pre hodnotenie policajta I. v SR napriek tomu, že policajt nebol jej členom a zastupuje ho iná odborová organizácia. M. spôsobom bol podľa žalobcu policajt, ktorý bol v inej odborovej organizácii, diskriminovaný oproti policajtovi, ktorý bol v I. v SR (č.l. XX). N. žalobcu zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalobca zastúpený predsedom U. V. predložil ministrovi vnútra SR C. V. ďalší návrh na zmenu nariadenia č. XX zo X.X.XXXX o vybraných platových náležitostiach príslušníkov T. zboru , prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ, ktoré nariadenie podľa vyjadrenia žalobcu nerešpektuje rovnosť odborových organizácii a diskriminuje členov W.. A. súčasne predložil konkrétny návrh na zmenu nariadenia (č.l. XX).
XX. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom zo dňa X.X.XXXX označeného ako „T. hodnotenia príslušníka T. zboru - vymenovanie komisie" mal súd preukázané, že žalobca v zastúpení gen. T.. M. J. - prezident T. zboru , podľa čl. X ods. X písm. a) nariadenia ministra vnútra SR č. XXX/ XXXX o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov T. zboru , vymenoval komisiu na preskúmanie hodnotenia za rok XXXX plk. Y.. U. J., služobne zaradeného vo funkcii riaditeľ C. hraničnej a cudzineckej polície T. úradu hraničnej a cudzineneckej polície T. T. zboru. Zo šiestich členov komisie, predseda a dvaja členovia komisie boli policajti a zvyšní traja členovia komisie boli zástupcami I. zväzu polície v L. republike (č.l. XX).
XX. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom zo dňa X.X.XXXX označeného ako „W. so zložením komisie vymenovanej prezidentom PZ podľa čl. X ods. X písm. a) nariadenia vnútra SR č.XXX/XXXX o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov PZ a pozastavením jej výkonu do prehodnotenia jej členov - zaslanie" súd zistil, že plk. Y.. U. J. oznámil T. T. zboru svoj nesúhlas s vymenovanou komisiou , s jej zložením, nakoľko je možnosť zaujatosti pre troch členov menovaných z radov I. SR. T. nich ako aj pre ostatných členov I. SR je podľa januárového vydania novín T. z roku XXXX len parazitom, keďže nikto voči výrokom predsedu I. SR p.Y. na zasadnutí predsedov základných organizácií I. v decembri XXXX neoponoval, čiže sa stotožňoval. Y. žiadal o prehodnotenie členov komisie a zároveň o výmenu troch členov komisie za odborové zväzy a to z I. SR z dôvodu zaujatosti za troch členov komisie z W. ( čl. XX bod l s poukázaním na čl. XX bod X D. SR členom) (č.l. XX).
XX. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako „ A. o zriadenie kancelárie a materiálno -technického zabezpečenia - odpoveď" oznámil žalobcovi, že „v súlade s § 228 zákona č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov T. zboru, L. informačnej služby, A. väzenskej a justičnej stráže SR a A. polície služobný úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie. T. materiálno-technickým zabezpečením sa rozumie vybavenie kancelárie (nábytkom, výpočtovou technickou) a nie bezplatné poskytnutie kancelárie. V. zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov T. zboru na rok XXXX je uzatvorená medzi rezortom MV SR v zastúpení ministrom vnútra SR a I. zväzom polície v SR. W. odborový zväz polície nie je zmluvnou stranou vyššie spomínanej kolektívnej zmluvy, teda sa na U. nevzťahujú práva ani povinnosti v zmysle tejto zmluvy. Z uvedeného dôvodu Z. podpory V. nie je oprávnené vyhovieť U. žiadosti. A. U. oznamujeme, že nakoľko je administratívna budova na V. X v V. plne obsadená, nie je možné U. v tejto budove poskytnúť kanceláriu. L. U. žiadame o zaslanie informácie, na základe čoho uvádzate sídlo U. W. odborového zväzu na V. 8, keď v tejto budove nesídlite" (č.l. XX).
XX. A. zastúpený R.. R. W. T., generálnym riaditeľom personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, listom zo dňa X.XX.XXXX žalobcovi vo veci návrhu na zmenu nariadenia ministra vnútra SR č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX o rekreačnej starostlivosti k iniciatíve žalobcu oznámil, že „v súlade s platnou právnou úpravou, zákonom č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, L., A. SR a ŽP v znení neskorších predpisov, zákonom č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov a V. zmluvou uzatvorenou na rok XXXX pre príslušníkov T. zboru je odborovým partnerom služobného úradu I. zväz polície v SR. W. odborový zväz polície takéto postavenie nemá. Z kolektívnej zmluvy vyplývajú konkrétne záväzky, ktorých plnenie zabezpečujú zmluvné strany, ktoré sú v zmluve aj bližšie určené. H. právny stav je nutné rešpektovať. Na základe uvedeného nie je dôvodné sa U. návrhom zaoberať (č.l. XX).
XX. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX zastúpený gen. T.. M. J. - prezidentom PZ vo veci návrhu nan zmenu nariadenia ministra vnútra SR č. XX/XXXX Z.z. ohodnotení výkonu štátnej služby príslušníka PZ - vrátenie spisového materiálu, k iniciatíve žalobcu oznámil, že v súlade s platnou právnou úpravou , zákonom č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, L., A. a ŽP v znení neskorších predpisov, zákonom č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov a V. zmluvou uzatvorenou na rok XXXX pre príslušníkov PZ, je odborovým partnerom služobného úradu I. zväz polície v SR. W. odborový zväz polície nemá takéto postavenie. Z kolektívnej zmluvy vyplývajú konkrétne záväzky, ktorých plnenie zabezpečujú zmluvné strany, ktorú sú v zmluve aj bližšie určené. H. právny stav je nutné rešpektovať. Na základe uvedeného nie je dôvodné sa vašim návrhom zaoberať(č.l. XX).
XX. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu - predsedu W. odborového zväzu polície p. U. V. vyplynulo, že od roku XXXX je výsluchovým dôchodcom. G., že myšlienka založiť nový odborový zväz vznikla v hlavách policajtov, ktorí dlhodobo pociťovali určitú diskrimináciu zo strany zamestnávateľa a nedostatočné zastúpenie odborovou organizáciou, ktorej boli členmi. A nie sú prví, ktorí takúto novú odborovú organizáciu v rámci zamestnávateľa založili a tak na základe L., ktoré boli zaslané na Y. vnútra SR, dňa XX.X.XXXX boli zapísaný ako W. odborový zväz polície. L. si svoju zákonnú povinnosť a informovali ministra vnútra a prezidenta T. zboru o začatí svojej činnosti. I. má založené a odpoveď p. bývalého prezidenta T. zboru bola, doslova, čo od neho chceme. L. s p. ministrom vnútra sa im za tri roky nepodarilo. A. ďalej uviedol, že k prvému kolektívnemu jednaniu predchádzalo predkolektívne jednanie, na ktoré boli pozvaní prvýkrát, bolo to v roku XXXX, kde sa mali stretnúť s členmi I.. M. predkolektívneho jednania sa zúčastnil zástupca p. M. H., ktorý doniesol náš návrh kolektívnej zmluvy. O tom, ako to prebiehalo, ho p. H. informoval. T. OZP ako prvé uviedol, čo si to vlastne dovolili vzniknúť, kto im dal právo dať si názov W. odborový zväz polície, lebo oni vyzerajú ako starý, a by ani nepredkladali návrh kolektívnej zmluvy, pretože budú od začiatku tvrdiť, že nie sú v zhode. W. boli zamestnávateľom zavolaní na prvé kolektívne vyjednávanie. Zo strany zamestnávateľa ako rozhodca bol p. W.. V. vošli dnuka, prvá otázka p. predsedu bola, či došlo k vzájomnej zhode. U. menej celé rokovanie viedol p. Y., p. W. len pritakával a mali dojem, že celé to vedie p. Y. a nie p. W.. W. došlo k tomu, že sa spýtali p. Y., či došlo k zhode, ktorý uviedol, že nedošlo k žiadnej zhode a že sme v nezhode. C. na to tým, že predložili návrh, ale ani nemali možnosť ho prerokovať. Z. to trvalo cca X minúť, kde rozhodca p. W. to uzatvoril vzhľadom k tomu, že nedošlo k zhode. T., že rezort ministerstva vnútra bude kolektívnu zmluvu uzatvárať len s majoritnou odborovou organizáciou , poďakovali im s tým, že môžu upustiť miestnosť. I. sa to systematicky cielene dvakrát a potom, čo sa stretli s novými odbormi požiarnikov (či aj oni majú také problémy, že ich nechcú akceptovať) zistili, že nie, že majú pridelenú kanceláriu a normálne sú akceptovateľní. T. nechápali, či vnímanie rezortu ministerstva vnútra má dva uhly pohľadu. K samotnej diskriminácii a k postaveniu W. voči I. uviedol, že samotné výberové konanie k polícii prebieha tak, že pri prijímacom konaní policajta sedí súčasne v komisii člen I. , ktorý pri podpise a prijatí do služobného pomeru predkladá listinu, kde vlastne novoprijatí policajti ani nevedia, čo podpisujú a súčasne podpisujú členstvo v I.. M. spôsobom si odborová organizácia nezákonným spôsobom udržiava majoritnú väčšinu. W. druhá náborová vlna prebieha v rámci V. na L. odbornej škole policajného zboru, kde lídrom odborového zväzu je nemenovaný telocvikár, že forma nátlaku pri vykonávaní telesných previerok je robená tak, že tí, ktoré podpíšu , nemajú problém. V súvislosti s propagáciou a prezentovaním W. urobili dožiadanie na okresné riaditeľstvo V.-okolie. Po dvoch mesiacoch urgencie im bolo oznámené, že žiadosť W. sa stratila a po ďalších dvoch mesiacoch dostali odpoveď, že nie sme partnerom pre okresné riaditeľstvá a samotný rezort ministerstva vnútra, takže žiadnu prezentáciu
robiť nemôžu. Čo sa týka členskej základne W., členmi sú dvaja výsluhoví dôchodcovia a zvyšok činní policajti. Ku kolektívnemu vyjednávaniu v roku XXXX uviedol, že po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov sa kolektívneho vyjednávania zúčastnil aj právny zástupca žalobcu. Na otázku právneho zástupcu, kto bude zapisovateľom, bolo mu povedané, že nie je zvykom robiť zápis. W. požiadal, či z uvedeného kolektívneho vyjednávania v rámci dôkazového materiálu si môže vyhotoviť zvukový záznam, tento súhlas dostal. Aj pri poslednom predkolektívnom jednaní na otázku predsedu zo strany zamestnávateľa, či sú vo vzájomnej zhode alebo nezhode , žalobca tvrdil, že k zhode došlo. T. Y. povedal, že nedošlo k zhode. T. sa p. Y., na základe čoho nedošlo k zhode. T. zástupca predložil p. W. niekoľko dôležitých otázok, ktoré ho v danom prípade dostali do patovej situácie (ak jedná odborová organizácia tvrdí, že sme v zhode a druhá tvrdí, že sme v nezhode). V roku XXXX pán W. povedal, že vzhľadom k tomu, že je rozhodca, o tom ako rozhodol, nás bude písomne informovať a dá ďalší termín kolektívneho vyjednávania, čo sa však nestalo. A. nebol žiadnym spôsobom upovedV.omený, len z médií a odborových novín sa dozvedeli, že bez W. bola opäť uzatvorenV.na zmluva vyššieho stupňa na rok XXXX. C. ministerstva vnútra opätovne dotazovali, prečo W. nebolo prizvané. T. W. ďalej uviedol, že diskriminácia voči W. stále je a pokračuje. K prenasledovaniu a zneužívaniu systému ministerstva vnútra uviedol, že členov W. žalovaný prenasleduje veľmi sofistikovaným spôsobom , prenasledujú riditeľov obvodných oddelení, kde sú členovia W. zamestnaní . Na stránke, ktorú žalobca podrobne vedie, sa nachádza aj článok o tom, akým spôsobom mobing a bossing ministerstvo vytvára. Sú to nástroje ako kariérny rast a hodnotiace kritéria. Q. kritéria a rast samotného policajta sú v rozpore so zákonom o štátnej službe , je to interné nariadenie a nástroj na odstránenie nepohodlných policajtov. M. policajti sú zastavení v kariérnom raste, nepostupujú, majú služby, v ktorých sú kontrolovaní viac k pomere k ostatným policajtom a následkom toho policajti, ktorí majú záujem vstúpiť do W., majú strach tam vstúpiť a nevstupujú. T. disciplinárnych konaní v jednom mesiaci bolo vedených voči M. H.. Y. len jediný vykonanú kontrolu v spisoch za to, že sa mal zúčastniť predkolektívneho jednania. Na otázku žalovaného k vyjadreniu p. Y. v roku XXXX vo veci prejednávania kolektívnej zmluvy na rok XXXX, predseda W. znova uviedol : T. Y. potvrdil, že nie sme vo vzájomnej zhode. My sme tvrdili, že sme v zhode a on tvrdil, že nie sme v zhode. Ja som bol osobne prítomný. Z tohto stretnutia kolektívneho vyjednávania v roku XXXX na kolektívnu zmluvu na rok XXXX je vyhotovený zvukový záznam. M. zvukový záznam bol vyhotovený so súhlasom pána W., predsedajúceho (čl.XXX-XXX).
XX. Z výsluchu svedka Y.. U. J. vyplynulo, že od X.X.XXXX je na výsluhovom dôchodku. T. pracoval na T. T. zboru, úradu cudzineckej a hraničnej polície a bol zaradený ako riaditeľ C. cudzineckej a hraničnej polície v T.. Je členom W.. L. uviedol, že nesúhlasil so služobným hodnotením za rok XXXX, preto v zmysle nariadenia o služobnom hodnotení podal odvolanie voči služobnému hodnoteniu za rok XXXX. W. X.X.XXXX mu prišlo ustanovenie hodnotiacej komisie, ktorá bola v súlade s nariadením ministra vnútra SR , ale nie v súlade s D. SR. V. bol členom W., traja členovia komisie mali byť z tohto odborového zväzu. S. hodnotiacej komisie boli z I. zväzu polície v SR. U prezidenta T. zboru sa voči ustanoveniu komisie hneď odvolal, ale na jeho odvolanie voči zostaveniu komisie mu žiadna odpoveď neprišla. H. XX.X.XXXX mu elektronickou poštou bolo oznámené, že hodnotiaca komisia v zložení, v akom bola ustanovená, odsúhlasila hodnotenie jeho nadriadeného v plnom rozsahu. R. nadriadeným bol plukovník Dr. N. Z., ktorý stále pôsobí na D. cudzineckej a hraničnej polície v F.. Q. ho nadriadený , ale odvolacia komisia ktorá posudzovala jeho odvolanie, pozostávala zo zástupcov MV SR, ktorých určil prezident PZ a troch odborárov a títo boli členmi I.. K otázke vzťahov svedka s čelnými predstaviteľmi I. v SR uviedol, že tieto vzťahy boli štandardné do decembra XXXX. T. sa vzťahy zhoršili pre výmeny názorov s odborovým predákom p. Y. z I. . U. jeho osobe sa p. Y. vyjadril telefonicky veľmi nepekne a neslušne a potom o všetkých tých, ktorí neboli členmi I. v SR sa vyjadril tak, že parazitujú na jeho výhodách, čo bolo prezentované aj v článku T. z januára XXXX. L. uviedol, že sa ho to veľmi dotklo, pretože nie je žiadnym parazitom a rád by sa zúčastňoval aj na veciach, ktoré riešia odborové zväzy. T. podal aj podnet pre podozrenie z trestného činu ohovárania na K. MV SR, ktorý mu bol do troch dní zamietnutý ako neopodstatnený. Čo sa týka služobného hodnotenia, svedok uviedol : V roku XXXX mal hodnotenie s výsledkom A, čo je najlepšie. Za rok XXXX mal hodnotenie s výsledkom B, kde mu chýbal jeden bod do hodnotenia A. V roku XXXX za rok XXXX , keď bol jeho nadriadený vymenený, ohodnotil ho stupňom D, neštandardne o dva stupne nižšie. U. bolo to, že nedostal finančnú odmenu, ktorá sa dostáva za služobné hodnotenie A alebo B. D. bol potrestaný za jednanie s odborármi polície SR . Po roku a trištvrte pred jubilejnou odmenou, ktorá je raz za život, dostal pokarhanie. T. dostal účelovú kontrolu a ďalší trest. V. nechcel odstúpiť zo svojej funkcie, dostal správne konanie vo veci zníženie osobného príplatku. So žalovaným je
v súdnom konaní a predmetom konaní sú tri disciplinárne opatrenia , ktoré mu boli udelené a s ktorými nesúhlasí, boli účelové. V. sa vedú v F..
XX. Z výsluchu svedka Y.. U. V. vyplynulo, že je predsedom I. zväzu polície L. republiky od X.XX.XXXX. Je v činnej službe v služobnom pomere u žalovaného. G., že so žalobcom sa stretol pár krát stretol, bolo to asi dvakrát na kolektívnom vyjednávaní , buď v rokoch XXXX-XXXX alebo XXXX-XXXX, kde bol účastníkom kolektívneho vyjednávania a v tom čase vykonával funkciu podpredsedu I. zväzu polície L. republiky. K okolnostiam svedok uviedol, že štandardne boli prizvaní zástupcom zamestnávateľa - Y. vnútra SR ku kolektívnemu vyjednávaniu, boli prizvaní aj zástupcovia W.. Za Y. vnútra SR p. W. ich vyzval, či idú v zhode s návrhom na kolektívnu zmluvu. H. strana sa vyjadrila, že sú v zhode napriek tomu, že návrh ich kolektívnej zmluvy ani nevideli. Zo strany I. SR bolo vyjadrenie také, že nie sú v zhode, lebo návrh kolektívnej zmluvy bol vyslovene jednoznačne ich. V. tieto veci už boli odovzdané, I. SR nebol ochotný v posledných sekundách pristúpiť k niečomu na doplnenie. T. názoru svedka „Ja si myslím, že teda pokiaľ máme postupovať v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní a v zhode, tak zhodu musia vysloviť všetky strany, tak zamestnávateľ postupoval tak, že keďže nie sme v zhode, tak v zmysle § 3a pristupoval ku ďalšiemu kolektívnemu vyjednávaniu s našim odborovým zväzom, keďže sme väčší odborový zväz počtom členov. T. štandardne prebehlo kolektívne vyjednávanie, či už oni mali medzi sebou nejaké písomné sťažnosti alebo niečo voči tomuto, ja už neviem". To bolo v roku XXXX. V ďalšom roku bol prítomný aj právny zástupca. I. SR nesúhlasilo s čiastkovým návrhom, ktorý podal W., takže v tom istom zmysle zamestnávateľ postupoval a ďalej kolektívne vyjednávanie pokračovalo len s I. SR. V ďalšom priebehu v lani bol už len písomný styk , kde W. poskytli návrh I. SR a keďže dali do neho svoje pripomienky, pre I. SR to bolo neprijateľné , preto znova vyhlásili zamestnávateľovi, že nepostupujú v zhode a tým pádom bolo prizvané ku kolektívnemu vyjednávaniu len I. SR , „teda lebo už dopredu bolo vyjadrenie , že nepostupujeme v zhode". L. ďalej uviedol, že v zmysle zákona odborovým orgánom vyššieho stupňa je odborový orgán s organizáciami, kde ich odborový zväz má základné organizačné jednotky rozmiestnené po celom L. a štruktúrovo sú postavené na úroveň sociálneho partnera na území, čiže okresný riaditeľ a tak, Y. orgánom sú krajské rady odborového zväzu polície, ktoré sú postavené na úroveň v čase, keď to ešte aj bolo a existovalo, na úroveň uzatvárania podnikových kolektívnych zmlúv, ktoré sa aj uzatvárali v tom čase. U. kolektívnu zmluvu uzatvárala na úrovni Y. vnútra s I. zväzom polície L. republiky. Y. to zakotvené v stanovách preto, lebo toto existovalo. Y. krajské riaditeľstvá nemajú subjektivitu . To neznamená, že to nanovo nemôže existovať alebo to neexistuje. U. odborový orgán, aj keď nie je nikde definovaný, vychádza z toho, že vyšší odborový orgán je zlúčením nejakých organizačných jednotiek, alebo na najvyššej úrovni konfederácie odborových zväzov, ktorý vyjednáva. H. prax toto prináša, takýmto spôsobom je v každom sektore vykonávané kolektívne vyjednávanie . V toto smere má I. SR za to, že je vyšším odborovým orgánom, keďže majú svoje organizačné jednotky. W. je to len osobný názor svedka, tak to v praxi funguje. V. porovná štruktúru W., kde sami W. uvádzajú v stanovách, že organizačné jednotky v rámci W. nie sú zriaďované a ich orgány W. sa presne rovnajú orgánom základných organizácií I. SR. Na otázku poverenej zástupkyne žalovaného „T. v roku XXXX neboli so žalobcom v zhode" svedok uviedol : „W. odborový zväz funguje XX rokov, zakladali sme ho na zelenej lúke, tiež to nebolo jednoduché vytvárať určité podmienky . V rámci kolektívneho vyjednávania, na ktoré bolo predvolané W., ktoré zakladalo svoje postavenie na tom, že náš odborový zväz je v ponímaní starý alebo končiaci a nefunkčný, nemohli sme s W. postupovať v zhode, lebo principiálne ich požiadavky sa nezhodovali s našimi návrhmi". Na otázku sudkyne, v čom sa nezhodovali požiadavky W. s návrhmi I. SR, svedok uviedol : „V prvom momente ich nároky na vstup do kolektívneho vyjednávania do kolektívnej zmluvy boli postavené na tú úroveň, o ktorú sme my bojovali XX rokov a mali sme brať do úvahy aj podmienky zamestnávateľa, či sú možnosti realizovateľné. V porovnaní s počtom členov, keď my máme X a pol a oni XXX členov. Na otázku poverenej zástupkyne žalovaného, „či si spomína na niektorý konkrétny návrh žalobcu, s ktorým I. SR nesúhlasil, keď sa vyjednávala kolektívna zmluva na rok XXXX" svedok uviedol : „W. návrh spočíval v tom, že W. malo byť ako partner uvedený v kolektívnej zmluve". Na otázku poverenej zástupkyne žalovaného „ v čom konkrétne videli nezhodu v roku XXXX pri kolektívnej zmluve", svedok uviedol : „Y., že v roku XXXX z ich strany bol predložený aj nejaký písomný návrh a naša kolektívna zmluva z roku XXXX v podstate bola len doplnená v roku XXXX o požiadavky W., aby boli partnerom zamestnávateľa. K. návrh bol taký, aby boli partnerom. My sme sa vyjadrili, že nejdeme v zhode s takýmto návrhom a predkladáme vlastný návrh".
Na otázku poverenej zástupkyne žalovaného svedok ďalej uviedol : „My sme pri návrhu kolektívnej zmluvy na rok XXXX poslali návrh tejto zmluvy na emailovú adresu žalobcu, na ich oficiálnu emailovú adresu a vrátili sa nám pripomienky v tom istom ponímaní, ako za predchádzajúce roky. Z toho dôvodu sme nesúhlasili s týmito pripomienkami a zamestnávateľovi sme podali písomnú informáciu, že nevystupujeme v zhode". Na otázku poverenej zástupkyne žalovaného, „či sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvárala už pred vznikom W.", svedok uviedol : „P., uzatvárali sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj predtým a predtým sme aj podnikové kolektívne zmluvy uzatvárali v rámci krajských riaditeľstiev. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného „z akého dôvodu sa začali uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa" svedok uviedol : „F. to ten dôvod, že pred X rokmi došlo k zmene organizačnej štruktúry Y. vnútra a T. T. zboru a v tom čase bola krajským riaditeľstvám zrušená právna subjektivita. T. kolektívne zmluvy, ktoré sa v minulosti uzatvárali na úrovni krajských riaditeľstiev, to je to, čo pred piatimi rokmi prestalo fungovať, ale nie je vylúčené, že sa to znova vráti, lebo organizačná štruktúra sa môže zmeniť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu svedok potvrdil, že na rok D. preposlali (bol doručený) žalobcovi návrh kolektívnej zmluvy na rok XXXX , ku ktorému sa mal žalobca vyjadriť do XX.XX.XXXX. H. XX.XX.XXXX NI. doručil I. SR mail, v ktorom poukázal na to, že upravili len zopár základných vecí a obsahovo sú stotožnení s I. SR. H. X,XX.XXXX podpredseda Bc. H. poslal mail I. SR, kde sa dotazoval, v čom konkrétne nie je zhoda, keďže doplnili len ako partnera W.. Na mail OZP SR neodpovedalo W.. Na otázku súdu, „z akého dôvodu je treba uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa , ak je jediný zamestnávateľ Y. vnútra SR", svedok uviedol : „ U. z minulosti. Na úrovni ministerstva sa uzatvárala kolektívna zmluva vyššieho stupňa a na nižších úrovniach sa uzatvárali podnikové kolektívne zmluvy. Y. názor je taký, že aj dnes by sa mohli uzatvárať podnikové kolektívne zmluvy, napriek tomu, že zamestnávateľ je jeden, pretože štruktúrovo je členený na viacero organizačných celkov. Na otázku právneho zástupcu žalobcu svedok ďalej uviedol , že nemá spočítané, koľko kancelárií bolo poskytnutých Y. vnútra základným organizáciám I. v SR, bolo to na základe dohody medzi predsedami základných organizácií a krajských rád, s funkcionármi zamestnávateľa ako sociálneho partnera na ich úrovni. T. existovali nejaké voľné priestory, tak im boli poskytnuté v zmysle kolektívnej zmluvy. I. zväz má X miestností, klasická kancelárska miestnosť X x X, 4 x 5. V J., v M. a v A. má základná odborová organizácia vlastnú kanceláriu. Y. vnútra poskytlo odborovému zväzu tri služobné motorové vozidlá (Q. M. a dve V. L. ) , zariadenie kancelárií, tri počítače. A. majú vlastné. Na odborovú činnosť sú úplne uvoľnené X osoby. M. osoby poberajú služobný plat a platí ich Y. vnútra. S. základných odborových organizácií I. SR majú na čas nevyhnutne potrebný na činnosť odborového orgánu nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy, služobného príjmu. T. kolektívnej zmluvy ide o čas nevyhnutne potrebný na činnosti odborových orgánov plus na administratívnu činnosť podľa počtu členov základnej organizácie (v mesiaci do XXX členov na l deň, nad XXX členov X dni). M. nárok majú na čas nevyhnutný aj revízori účtov, prípadne podpredseda, ak zastupuje predsedu. S. krajských odborových rád majú nárok ako základná organizácia takisto na nevyhnutne potrebný čas na činnosť v orgáne ako krajskej rady. T. krajskej rady má plus jeden deň a máme X krajských rád. Na otázku súdu svedok ďalej uviedol : I. SR nominuje svojich členov do všetkých poradných orgánov Y. vnútra SR. Ku konštatovaniu, že nebudú vystupovať v zhode uviedol, že W. nemôže byť ponímaný ako odborový zväz už len vychádzajúc z počtu členov, má to na mysli aj zákon. T. by mali XX základných organizácií, ktoré by mali byť prizvané k rokovaniu o kolektívnom vyjednávaní.
XX. Po právnej stránke súd prejednávanú vec posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :
XX. T. článku l ods. l D. L. republiky L. republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, W. sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
XX. T. článku XX ods. l D. L. republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. A. práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné , nepremlčateľné a nezrušiteľné.
XX. T. článku XX ods. X D. L. republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území L. republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti , jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. W. nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
XX. T. článku XX ods. X D. L. republiky nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
XX. T. článku XX ods. X D. L. republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. M. obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
XX. V zmysle čl. l ods. l písm. b) H. o diskriminácii (H. o diskriminácii v zamestnaní a povolaní) XXXX uverejnený oznámením federálneho ministerstva zahraničných vecí XXX/XXXX Zb. na účely tohto H. výraz „diskriminácia" zahŕňa : b)akékoľvek iné rozlišovanie , vylučovanie alebo dávanie prednosti, ktoré má za následok znemožnenie alebo porušenie rovnosti príležitostí alebo zaobchádzania v zamestnaní alebo povolaní, ktoré môže určiť zúčastnený členský štát po prerokovaní s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ také organizácie existujú, a s inými príslušnými orgánmi".
XX. T. § 2a zákona č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov T. zboru, L. informačnej službe, A. väzenskej a justičnej stráže a A. polície (ďalej len zákon č . XX/XXXX Z.z.), práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovno všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
XX. T. ust. § 2 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a doplnení niektorých zákonov (ďalej len antidiskriminačný zákon) , dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
XX. T. ust. § 3 ods. l antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti , poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
XX. T. ust. § 5 ods. l antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § X ods. l.
XX. T. ust. § 9 ods. X antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. T. ust. § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Y. sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo alebo poskytol primerané zadosťučinenie. T. ust. § 9 ods. X antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. L. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
XX. T. ust. § 9a antidiskriminačného zákona, ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem, patrí právo domáhať sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie aj právnickej osobe podľa § 10 ods. l. M. osoba sa môže domáhať najmä určenia, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav.
XX. T. ust. § 11 antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len žalobca). A. je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len žalovaný). A. je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
XX. T. ust. § 135 ods. X písm. f) zákona č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov T. zboru, L. informačnej služby, A. väzenskej a justičnej stráže L. republiky a A. polície (ďalej len zákon č. XX/XXXX Z.z.), je služobný úrad povinný umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávať kontrolu plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania.
XX. T. ust. § 137 zákona č. XX/XXXX Z.z., príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby. T. má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
XX. T. ust. § X25 ods. l a 2 zákona č. XX/XXXX Z.z., v súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány. L. úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom a) T. potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok, b) W. na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti, c) W. na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, d) W. služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe.
XX. T. ust. § 226 ods . X až X zákona č. XX/XXXX Z.z., policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 4X ods. l písm. c) . T. sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne , akú naposledy zastával. Ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § X3. T. zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas. I. funkcionárom podľa odseku X sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
XX. T. § 227 ods. l až 3 zákona č. XX/XXXX Z.z., služobný pomer policajta nesmie byť skončený pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne. T., ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. L. nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 19X ods. l písm. b), c), d), e), f) g). T. podľa § 192 ods. l písm. d) možno vykonať len so súhlasom ministra. Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas nadriadeného podľa odseku 2, rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.
XX. T. § 228 ods. l až 2 zákona č. XX/XXXX Z.z.,, sa súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov, b) vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania, c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej , kúpeľnej , rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov, d) vyjadrovať sa o návrhoch na prevelenie policajta, na pozbavenie výkonu štátnej služby a o návrhoch na rozvrhnutie základného času služby v týždni, e) vyjadriť sa o návrhu na povolanie policajta na plnenie úloh inšpekčnej služby podľa § X6a. L. úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.
XX. T. ust. § X ods. 2 zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie.
XX. T. ust. § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívnou zmluvou je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je štát.
XX. T. ust. § 3a ods. l zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie. T. ust. § 3a ods. X zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ak u zamestnávateľov pôsobia popri sebe odborové organizácie, môžu príslušné vyššie odborové orgány vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa vyššie odborové orgány nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je organizácia zamestnávateľov oprávnená uzatvoriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s príslušným vyšším odborovým orgánom odborových organizácií s najväčším počtom členov u týchto zamestnávateľov alebo s príslušnými vyššími odborovými orgánmi ostatných odborových organizácií, ktorých súčet členov u týchto zamestnávateľov je väčší ako počet členov odborových organizácií s najväčším počtom členov u týchto zamestnávateľov.
XX. T. ust. § 32 ods. l zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní , príslušným odborovým orgánom (príslušným vyšším odborovým orgánom) sa na účely tohto zákona rozumie odborový orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie.
XX. Na základe zisteného skutkového stavu a citované zákonné ustanovenia súd uzavrel, že žaloba je podaná dôvodne. V prejednávanej veci nie je sporné , že u žalovaného pôsobia dve odborové organizácie. R. z nich je W. odborový zväz polície (žalobca) zastúpený predsedom U. V. (ďalej len W.) , ktorý začal svoju činnosť XX.X.XXXX a ktorý podľa vyjadrenia žalobcu zastupuje záujmy viac ako XXX členov z radov polície a zamestnancov. H. odborovou organizáciou je I. zväz polície v L. republike zastúpený jeho predsedom Y. Y., ktorý podľa vyjadrenia žalovaného má cca X.XXX členov. M. je nesporné , že dňa XX.XX.XXXX bola podpísaná V. zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov T. zboru na rok XXXX medzi zamestnávateľom Y. vnútra L. republiky na jednej strane a I. zväzom polície v L. republike na strane druhej, kde zo strany zamestnávateľa bol použitý postup podľa § 3a ods. X zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní. M. postup bol uplatnený aj v roku XXXX pri prejednávaní V. zmluvy na rok XXXX a v roku XXXX pri prejednávaní V. zmluvy na rok XXXX.
Y. stranami spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je to, či žalovaný mohol V. zmluvu vyššieho stupňa uzavrieť so žalobcom resp. že žalovaný nemohol kolektívu zmluvu so žalobcom uzavrieť, pretože by to bolo v rozpore so zákonom č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní , a teda že žalovaný žiadnym spôsobom neporušil práva žalobcu. L. medzi stranami je ďalej zodpovedanie otázky, či nezapracovanie subjektu W. ako odborového partnera do kolektívnej zmluvy zvýhodňuje členov jednej odborovej organizácie , v tomto prípade I. zväzu polície v L. republike pred druhou odborovou organizáciou, ktorou je W. odborový zväzu polície a tým diskriminuje členov žalobcu ako odborovej organizácie a v súvislosti s tým otázka unesenia dôkazného bremena.
XX. U. zo znenia antidiskriminačného zákona (§ 11ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z.) a súdnej praxe ohľadne dôkazného bremena v sporoch , kde osoby tvrdia, že voči ním došlo k priamej či nepriamej diskriminácii platí, že dôkazné bremeno neťaží len a výlučne žalovanú stranu, ale ťaží aj žalobcu. A. musí prioritne uniesť dôkazné bremeno ohľadne skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii resp. porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. A. musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. L. musí tvrdiť, čo je pohnútkou diskriminačného konania. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania (G. NS SR sp.zn. XCdo XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX). M. podľa uznesenia D. súdu SR sp.zn. IV ÚS XX/XX zo dňa XX.apríla XXXX dôkazné bremeno nie je len povinnosťou žalovaného, ale rovnako žalobca musí preukázať ním tvrdené skutočnosti. G. postupnosť prechodu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného je zrejmá a nesporná. To, či žalobca v takomto spore unesie dôkazné bremeno, záleží od výpovednej hodnoty ním predložených dôkazných prostriedkov.
XX. T. žalovaného ust. § 3 ods. X písm. c) a § 32 ods. l zákona č. X/XXXX Zb. jednoznačne upravuje, s kým má žalovaný v postavení zamestnávateľa podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. T. žalovaného I. zväz polície v SR je odborovým zväzom, ktorý vo svojej štruktúre združuje aj nižšie odborové organizácie na každom krajskom riaditeľstve T. zboru, z toho dôvodu má postavenie vyššej odborovej organizácie. A. ako zamestnávateľ preto bol oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa práve a výlučne len s I. v SR ako s vyššou odborovou organizáciou. T. žalovaného žalobca je síce pomenovaním „zväz", v skutočnosti podľa zverejnených stanov je iba odborovou organizáciou na podnikovej úrovni, ktorá nemá vytvorené žiadne ďalšie nižšie štruktúry, preto žalobca nie je vyšším odborovým orgánom. T. podľa žalovaného žalovaný nemohol podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa so žalobcom , pretože mu to neumožňuje zákon č. X/XXXX Zb. , ani žiadny iný právny predpis platný na území SR. Ak by súd pripustil , že žalobca je vyšším odborovým orgánom oprávneným uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa ( s čím sa žalovaný nestotožňuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti), podľa ust. § 3a ods. X zákona č. X/XXXX Zb. by mohol žalovaný uzavrieť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa len s I. v SR z dôvodov, že a) žalobca sa s I. v SR nedohodol na spoločnom postupe a b) I. v SR má väčší počet členov ako žalobca (v pomere cca XXXX v prospech I. v SR). T. žalovaného tak žalobca nebol účastníkom kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ako zmluvná strana v súlade so zákonom, preto nebol oprávnený pripomienkovať jej znenie alebo sa inak priamo podieľať na navrhovaní jej obsahu. V konaní žalovaného pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nemohlo dôjsť k diskriminácii žalobcu, pretože žalovaný vo vzťahu ku žalobcovi vychádzal z právne záväzného znenia zákona č. X/XXXX Zb. T. žalobca deklaruje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v porovnaní s I. v SR, v tomto prípade ide o dva subjekty s odlišným právnym postavením. Ak zákon predpokladá, že na uzatváranie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa vyžaduje splnenie zákonných náležitostí, ktoré žalobca v tom čase jednoznačne nespĺňal, potom nemohlo dôjsť k akejkoľvek diskriminácii na strane žalobcu. A. tak žiadnym spôsobom neporušil práva členov žalobcu, keď kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na rok XXXX podpísal s I. v SR, pretože žalovaný postupoval v súlade so zákonom. A. tvrdí, že k diskriminácii došlo tým, že kolektívna zmluva nereflektuje existenciu žalobcu. I. kolektívnej zmluvy je zodpovednosťou žalovaného a žalovaný nemôže podpísať kolektívnu zmluvu, ktorá obsahuje diskriminačné ustanovenia voči žalobcovi. K. konkretizácia je obsiahnutá v žalobe. A. poukazuje, že žalovaný nesprávne uvádza pojem vyššia odborová organizácia, nakoľko takýto pojem sa v zákon č. X/ XXXX Zb. nenachádza. S. XX D. SR nepozná pojem „odborový zväz", ale len odborová organizácia. Za podstatné žalobca považuje to, že odborová organizácia vznikla na základe práva slobodne združovať jednotlivcov na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. W. je dôležitý názov odborovej
organizácie ani jej štruktúra, ale účel. G. § 32 ods. l zákona o kolektívnom vyjednávaní pozná iba pojem príslušný vyšší odborový orgán. T. odborovým orgánom (príslušným vyšším odborovým orgánom) sa na účely tohto zákona rozumie odborový orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie. A. nehovorí o vyššej odborovej organizácii. A. o kolektívnom vyjednávaní hovorí, kto je oprávnený uzavierať kolektívnu zmluvu v § 3 písm a) : v mene zmluvnej strany (§2 ods. 2) rokovať a uzavierať kolektívnu zmluvu môže zástupca príslušného odborového orgánu , ktorého oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej organizácie, prípadne z vnútorného predpisu príslušného odborového orgánu. G., kto je oprávnený uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa nemôže byť na rozhodovaní zamestnávateľa, ale zákon ju dáva do rúk odborovej organizácie. T. skutočnosťou ako vnútorná organizačná štruktúra odborovej organizácie je to, či odborová organizácia pôsobí u viacerých zamestnávateľov, pre ktorých platí kolektívna zmluva vyššieho stupňa . A. má svojich členov a vnútornú štruktúru riadenia na každom V. riaditeľstve PZ. T. žalobcu žalovaný sám prakticky poprel svoju vlastnú argumentáciu vlastným rozdielnym prístupom, ktorý nasvedčuje diskriminácii. G. V. zmluvu vyššieho stupňa s I. zväzom zmenových hasičov, ktorý rovnako ako žalobca nemá osobitné odborové organizácie, ale združuje členov u rôznych zamestnávateľov žalovaného. T. žalobcu meritom žaloby je najmä nedodržiavanie ods. X článku XX D. SR a žalovaný v ním vydaných interných aktoch riadenia vrátane kolektívnej zmluvy spomenutej v žalobe naďalej zvýhoďňuje jednu odborovú organizáciu pred inou. A. nezmenil svoje predpisy, ktoré sú opísané v žalobe. H. potup je vidno pri poskytovaní materiálnych výhod, ktoré čerpá I. zväz polície a jeho členovia oproti W. a jeho členom, ktoré nie sú založené ani na zásade rovnosti, ale ani na zásade proporcionality.
XX. T. rozhodovaní vo veci samej súd vychádzal z nesporných skutočností a nasledovných úvah : T. čl. XX ods. 1, X D. L. republiky, každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. I. organizácie vznikajú nezávisle od štátu. I. počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné. T. § 2a zákona č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe príslušníkov T. zboru, L. informačnej služby, A. väzenskej a justičnej stráže L. republiky a A. polície, práva upravené týmto zákonom sa zaručujú všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenej kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. T. § 2 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. - antidiskriminačný zákon, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupiny, zdravotného postihnutia, veku , sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. A. W. odborový zväz polície bol dňa XX.X.XXXX zapísaný do evidencie Y. vnútra L. republiky ako odborová organizácia. L. žaloba dňa XX.X.XXXX oznámil žalovanému, že ako odborová organizácia začína pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý má povinnosť poskytovať odborovej organizácii potrebnú súčinnosť a plniť si ďalšie povinnosti v súlade so zákonom č. XX/XXXX Z.z. M. žalobca požiadal o zriadenie kancelárie v sídle KR PZ v V. na ul. V. č. X a o ďalšie materiálno -technické zabezpečenie. Na základe uvedeného súd považuje za nesporné, že žalobca je legitímnou odborovou organizáciou. V zhode s právnym názorom žalobcu súd konštatuje, že žalovaný nesprávne uvádza pojem vyššia odborová organizácia. M. pojem sa v zákone č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní v platnom znení nenachádza. M. v zhode s právnym názorom žalobcu súd konštatuje, že článok XX D. L. republiky nepozná pojem „odborový zväz", ale len „odborová organizácia". Za podstatné súd považuje to, že táto odborová organizácia vznikla na základe práva slobodne združovať jednotlivcov na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. W. je dôležitý názov odborovej organizácie, ani jej štruktúra, ale účel, pre ktorý vznikla. A. č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní v ust. § 32 ods. l v rámci záverečných a prechodných ustanovení definuje pojem „príslušný vyšší odborový orgán" . T. odborovým orgánom (príslušným vyšším odborovým orgánom) sa na účely tohto zákona rozumie odborový orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie. A. nehovorí o vyššej odborovej organizácii.
A. č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní v ust. § 3 písm.a) hovorí , kto je oprávnený uzatvárať kolektívnu zmluvu. V mene zmluvnej strany (§ 2 ods. 2) rokovať a uzavierať kolektívnu zmluvu môže a) zástupca príslušného odborového orgánu, ktorého oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej organizácie, prípadne z vnútorného predpisu príslušného odborového orgánu. U. na vyššie uvedené, vyjadrenia žalovaného, že I. zväz polície v L. republike je odborovým zväzom, ktorý vo svojej štruktúre združuje aj nižšie odborové organizácie na každom V. riaditeľstve T. zboru a z toho dôvodu má postavenie vyššej odborovej organizácie (žalovaný ako zamestnávateľ bol preto oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa práve a výlučne len s I. SR ako vyššou odborovou organizáciou), podľa názoru súdu nie sú správne. T. ide o žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca je síce svojim pomenovaním „zväz" , v skutočnosti podľa zverejnených stanov je iba odborovou organizáciou na podnikovej úrovni, ktorá nemá vytvorené žiadne ďalšie nižšie štruktúry, preto nie je vyšším odborovým orgánom (a preto žalovaný nemohol podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa so žalobcom, pretože mu to neumožňuje zákon č. X/XXXX Zb., ani žiadny iný právny predpis platný na území L. republiky). S týmto názorom sa konajúci súd nestotožňuje. Zo L. W. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že organizačné jednotky v rámci W. nie sú zriaďované. L. za podstatné považuje to, že odborová organizácia pôsobí u viacerých V. riaditeľstiev T. zboru. V danej veci žalobca tvrdil a preukázal, že má svojich členov a vnútornú štruktúru riadenia na každom V. riaditeľstve T. zboru. K. ponímanie podľa názoru súdu by bolo v rozpore s koncepciou materiálno-právneho štátu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na žalobcom spomínaný W. D. súdu SR sp.zn. PL ÚS XX/XX z XX.mája XXXX, v ktorom sa konštatuje : „V. materiálneho právneho štátu akcentuje vo vzťahu k zákonodarcovi požiadavku rešpektovania základných práv a slobôd v rámci normatívnej regulácie spoločenských vzťahov. T. názoru ústavného súdu je povinnosťou všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané (m.m. I . ÚS XX/XX, I. ÚS XX/XX). V. materiálneho právneho štátu zahŕňa zároveň požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá má zaistiť primeranosť použitého právneho prostriedku vo zvolenej legislatívnej regulácii vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonodarcom (zákonodarcom deklarovaného účelu právnej regulácie) a súlade zvoleného legislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami vytvárajúcimi koncept materiálneho právneho štátu (obdobne napr. PL ÚS XX/XX). T. materiálneho právneho štátu tak spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX predseda W. U. V. vo veci zhody W. s I. v SR pri vyjednávaní kolektívnej zmluvy na rok XXXX uviedol, že W. odborový zväz polície plne súhlasil s návrhom kolektívnej zmluvy predloženým I. zväzom polície v SR, za prítomnosti zástupcu I. zväzu polície v SR p. Y. a predsedajúceho pána W.. Y. do dokázať zvukový záznam. T. Y. tvrdil, že stále budú v nezhode s W. odborovým zväzom polície. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX súd pristúpil na návrh žalovaného k výsluchu Y.. U. V. - súčasného predsedu I. zväzu polície v SR, ktorý sa zúčastnil kolektívneho vyjednávania v rokoch XXXX-XXXX (na roky XXXX a XXXX) a v roku XXXX na rok XXXX. L. na otázky žalovaného, žalobcu i súdu objasnil súdu dôvody, pre ktoré I. zväz polície v SR trval na tom, že nie je v zhode s W. odborovým zväzom polície. Z výsluchu svedka vyplynulo, že jediným dôvodom bola skutočnosť, že I. v SR nechcel resp. neakceptoval žalobcu ako partnera pri uzatváraní kolektívnej zmluvy. A. opak tvrdenia žalobcu (napriek výsluchu navrhnutého svedka Y.. V. - súčasného predsedu I. v SR) nepreukázal, preto súd považoval vyjadrenia žalobcu vo veci zhody resp. nezhody, po výsluchu svedka Y.. U. V., za nesporné. U. na tieto skutočnosti považuje súd postup zamestnávateľa podľa § 3a ods. X zákona č. X/XXXX Zb. o kolektívnom vyjednávaní za nedôvodný. L. konštatuje, že po tom, čo V. riaditeľstvá T. zboru stratili subjektivitu a jediným zamestnávateľom sa stalo Y. vnútra L. republiky, jediným zamestnávateľom tak policajtov združených v I. zväze polície v SR , ako aj policajtov združených v W. odborovom zväze polície, bolo a je Y. vnútra L. republiky. T. názoru súdu povinnosťou žalovaného ( Y. vnútra SR) ako jediného zamestnávateľa, u ktorého pôsobia legitímne dve odborové organizácie , bolo rešpektovať existenciu ďalšieho odborového subjektu - W. odborového zväzu polície, pristúpiť ku kolektívnemu vyjednávaniu s obidvoma odborovými partnermi a uzatvárať kolektívne zmluvy (konkrétne v roku XXXX V. zmluvu na rok XXXX, v roku XXXX V. zmluvu na rok XXXX a v roku XXXX V. zmluvu na rok XXXX), s obidvoma odborovými organizáciami ako odborovými partnermi. W. existenciu ďalšej odborovej organizácie zohľadniť v jednotlivých ustanoveniach kolektívnych zmlúv a v interných predpisoch žalovaného. Y. I. zväzu polície v SR prehlasovať, že nie je v zhode s W. odborovým zväzom polície, mal súd nepochybne preukázaný výsluchom predsedov oboch odborových organizácií. F. povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa,
u ktorého pôsobia súčasne dve odborové organizácie, aby vo vzťahu k týmto odborovým organizáciám postupoval v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, pričom dôvodmi I. v SR , „že nie sú v zhode s W." sa vôbec nezaoberal. V. žalovaný nereflektoval existenciu žalobcu ako odborovú organizáciu a odborového partnera, konanie žalovaného tak, ako je žalobcom popísané v jednotlivých bodoch žaloby, podľa názoru súdu naplnilo pojmové znaky diskriminácie podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. - antidiskriminačný zákon, podľa ktorého diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. l , ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba. H. znenie predpisov žalovaného (V. zmluvy, interných predpisov žalobcu) tak ako sú popísané v žalobe, nepochybne bráni vykonávať práva žalobcu zaručené D. L. republiky a zasahuje do práv členov žalobcu vo vzťahu k ich právu združovať sa a realizovať svoje práva prostredníctvom odborovej organizácie.
XX. U. na vyššie uvedené odôvodnenie a úvahy súdu, súd vyhovel žalobe a konštatuje, že žalovaný svojim konaním diskriminoval žalobcu a jeho členov z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti a porušil tak zásadu rovnakého zaobchádzania. V. porušenie zásady rovnakého zaobchádzania trvá aj v čase vyhlásenia rozsudku, súd súčasne uložil žalovanému aj povinnosť zdržať sa konania, ktoré by diskriminovalo žalobcu a jeho členov a porušovalo zásadu rovnakého zaobchádzania spôsobom popísaným tak, ako to uviedol súd vo výrokovej časti druhého výroku.
XX. V. mal súd preukázané, že žalovaný svojim konaním diskriminoval žalobcu a jeho členov a porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ako aj vzhľadom na skutočnosť, diskriminácia žalobcu a jeho členov trvá, v súlade s ust. § 9 ods. X a § 9a zákona č. XXX/XXXX Z.z. - antidiskriminačný zákon, súd priznal žalobcovi aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške X.XXX eur, nakoľko mal za to, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby ( žalobcu a jeho členov). A. s názorom žalobcu výšku priznanej nemajetkovej ujmy v sume X.XXX eur považoval súd za symbolickú vzhľadom na dobu trvania (od roku XXXX doteraz) a dôvod diskriminácie (odborová činnosť).
XX. T. ust. § 9a citovaného zákona, ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem, patrí právo domáhať sa ochrany na rovnaké zaobchádzanie aj právnickej osobe podľa § 10 ods. l . A. podľa názoru súdu je takouto osobou.
XX. Za dôvodné a spravodlivé považoval súd aj uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi a zverejniť toto ospravedlnenie formou tlačovej správy žalobcu na svojej hlavnej internetovej stránke, aj vo svojom periodiku „A." spôsobom, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje na vyjadrenia svedka J. pod bodom XX tohto rozsudku alebo na dôkaz na čl. XXX spisu (výňatok z časopisu odborového zväzu T. január XXXX na parazitovaní nečlenov odborármi vyrokovaných benefitoch), ktoré dôkazy okrem iného opodstatňujú, aby súd uložil žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi a jeho členom aj formou tlačovej správy na hlavnej internetovej stránke aj vo svojom periodiku „A.".
XX. L. z dôvodu hospodárnosti konania nevyhovel ďalšej žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu opätovného zabezpečenia svedka Y.. Y. Y. - bývalého predsedu I. SR na ďalšom pojednávaní (ktorého žalovaný na pojednávanie nezabezpečil a ktorý sa podľa žalovaného pojednávania nezúčastnil z dôvodu plnenia iných povinností) , nakoľko z výsluchu súčasného predsedu I. v SR Y.. U. V. mal súd nepochybne preukázané okolnosti , za ktorých dochádzalo k uzatváraniu kolektívnych zmlúv na roky rokoch XXXX, XXXX, XXXX len medzi zamestnávateľom Y. vnútra SR na jednej strane a odborovým partnerom I. v SR na strane druhej (z dôvodu oznámenia I. v SR, že I. v SR nie je v zhode s W. resp. že je v nezhode). L. predseda I. v SR Y.. V. sa popri bývalom predsedovi I. v SR Y.. Y. zúčastnil jednaní organizovaných zamestnávateľom Y. vnútra SR a I. v SR pri kolektívnom vyjednávaní, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi. U. svedka Y.. V. nie sú v rozpore s tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobcom. H. vykonané dokazovanie v tomto smere súd považoval za úplne dostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
XX. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. § 2X2 ods. 3 Z., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. L. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
XX. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § X55 ods. l Z. (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci ) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
57. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradná (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.l CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procenej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného priadku.