Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-535-2015.pdf
PDF · 169.48 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/535/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: T. Š., trvalý pobyt XXX XX V. XXX, nar. XX.XX.XXXX, zast. Y.. T. N., advokát, R. XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Y.. Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XXX/X, XXX XX T., zast. Y.. T.. H. U., PhD., advokátka, so sídlom Z. XXX/X, XXX XX W. nad S., IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči pôvodnému žalovanému: T. X., bytom B. XXX/XX, XXX XX J. B. P., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len ako „T. X.“), po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 19C/535/2015-108 zo dňa XX.XX.XXXX, určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese X. N., obec: X.-m.č. B. T., katastrálne územie B. T., a to:
- 1-izbového bytu č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vo vchode Š. X na ulici Š. v X., postavený na pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo č. XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, a
- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, prislúchajúceho k bytu č. XX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX (ďalej spolu aj len ako „Nehnuteľnosti" alebo „Byt“).
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca ako predávajúci s G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX O. (ďalej aj len ako „G. T.“) Zmluvu o prevode vlastníctva bytu (ďalej len ako „Zmluva"), predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k Nehnuteľnostiam. Podľa Zmluvy sa G. T. zaviazal zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu vo výške 52.000,- eur (ďalej len ako „kúpna cena"), kúpna cena mala byť zaplatená pri podpise Zmluvy, čo sa ale nestalo, rovnako nebol vyhotovený preberací protokol, a to z dôvodov spočívajúcich na strane G. T.. Žalobca poskytol G. T. dodatočnú lehotu na splnenie záväzku na zaplatenie kúpnej ceny za Nehnuteľnosti, napriek viacerým výzvam kúpnu cenu ani čiastočne neuhradil, na základe čoho žalobca ako predávajúci listom zo dňa XX.XX.XXXX odstúpil od Zmluvy podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník") v spojení s ustanovením § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu omeškania G. T. so zaplatením kúpnej ceny; odstúpenie od Zmluvy bolo doručené G. T. dňa XX.XX.XXXX a nadobudlo účinnosť dňa XX.XX.XXXX. Následne lustráciou žalobca zistil, že G. T. previedol Nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. P.-XXXXX/XX na T. X.. V dôsledku odstúpenia od Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého právne účinky nastali ku dňu XX.XX.XXXX s účinkami ex tunc, t.j. „od začiatku", nastal rovnaký právny stav, ako keby Zmluva nebola nikdy uzatvorená a v danom prípade sa obnovil pôvodný stav vlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnostiam. K otázke právnych účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností poukázal žalobca na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca ďalej uviedol, že vychádzajúc z dátumu uzatvorenia Kúpnej zmluvy medzi G. T. a T. X. dňa XX.XX.XXXX je nepochybné, že G. T. v čase prevodu vlastníckeho práva vedel, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od Zmluvy k XX.XX.XXXX, teda ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi G. T. a T. X., a napriek tomu uzatvoril absolútne neplatnú kúpnu dňa XX.XX.XXXX, pretože G. T. nemohol platne previesť vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom nebol, teda T. X. nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam od nevlastníka. Naliehavý právny záujem žalobca preukazoval tým, že súčasný stav údajov zapísaných v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, vlastníkom Nehnuteľností je žalobca a nesúlad údajov zapísaných v katastri so skutočným právnym stavom možno odstrániť len prostredníctvom určovacieho návrhu, teda naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému právnemu stavu.
3. Uznesením č.k. 19C/535/2015-64 zo dňa XX.XX.XXXX súd vyzval pôvodného žalovaného, T. X., aby sa v súlade s ust. 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) k žalobe vyjadril. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX pôvodný žalovaný T. X. uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s G. T. Zmluvu, pričom žalobca tvrdí, že kúpna cena za Nehnuteľnosti nebola uhradená, v dôsledku čoho listom zo dňa XX.XX.XXXX odstúpil od Zmluvy, avšak podľa vedomosti žalovaného sa tieto tvrdenia nezakladajú na pravde, keď podľa vyjadrenia G. T. bola kúpna cena uhradená pri podpise Zmluvy tak, ako je to aj uvedené v Zmluve, teda v čase odstúpenia od Zmluvy neexistoval zmluvný ani zákonný dôvod na takýto úkon, a preto je odstúpenie neplatné. Namietal ďalej, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že kúpna cena nebola uhradená a že je nelogické, že žalobca odstúpil od Zmluvy po vyše dvoch rokoch od jej uzavretia z uvedeného dôvodu, pričom k žalobe nepriložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa domáhal jej zaplatenia už pred týmto odstúpením. Poukázal na v súdnej praxi aplikovanú doktrínu práv tretích osôb, ktorá je založená na podmienke dobromyseľnosti pri kúpe Nehnuteľností. Ak by aj zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy, avšak pôvodný žalovaný ako tretia osoba bol pri nadobudnutí dobromyseľný, čo aj bol, neobnoví sa vlastnícke právo predchodcu, čomu zodpovedajú rozhodnutia ÚS SR a ÚS ČR, ktoré tým povýšili dobromyseľnosť a vlastnícke právo ďalšieho nadobúdateľa nad vlastnícke právo prvého prevodcu.
4. Uznesením č.k. 19C/535/2015-108 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, súd pripustil zmenu žaloby tak, ako je uvedené v odseku 1 odôvodnenia vyššie a zároveň pripustil, na návrh žalobcu, aby z konania na strane žalovaného vystúpil T. X. a na jeho miesto vstúpila žalovaná z dôvodu následného prevodu Nehnuteľností na žalovanú.
5. V priebehu konania sa k žalobe vyjadrila žalovaná a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že Nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere, pri ich nadobúdaní nemala žiadnu vedomosť o tom, že by vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam bolo akýmkoľvek spôsobom spochybnené a už vôbec nie o tom, že by vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva, keď na predmetnom LV nebola zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Vo vzťahu k nadobudnutiu Nehnuteľností žalovanou uviedla, že táto Byt kúpila za účelom zabezpečenia si vlastného bývania, o jeho predaji sa dozvedela z občianskej inzercie, Byt bol po kompletnej rekonštrukcii a predával sa aj s novým zariadením a spotrebičmi, čomu zodpovedala aj cena. Po obhliadke Bytu žalovaná a predchádzajúci vlastník: N.. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X. (ďalej len ako „T. R.") uzatvorili dňa XX.XX.XXXX rezervačnú zmluvu k Bytu, na základe ktorej žalovaná požiadala banku o poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorý jej banka poskytla. Ani pred podpisom rezervačnej zmluvy, ani v čase podpisu úverovej a kúpnej zmluvy, dokonca ani v súčasnosti nebola a nie je na LV k Bytu zapísaná žiadna ťarcha ani poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná ako kupujúca uzatvorila s T. R. ako predávajúcim Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k Bytu na žalovanú za kúpnu cenu 91.000 eur, ktorá bola uhradená vo výške 9.820,00 eur dňa XX.XX.XXXX do notárskej úschovy notára Y.. T. L. a vo výške 81.180,-
eur z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého Tatra banka, a.s. Hnuteľné veci a zariaďovacie predmety Bytu (nová kuchynská linka so zrkadlovou zástenou; spotrebiče: elektrická varná doska, elektrická rúra, práčka, chladnička s mrazničkou; kúpeľňa s toaletou s umývadlom so sprchovým kútom, LED podsvietením, zrkadlom a pod.) nadobudla žalovaná samostatnou kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 12.000 eur, teda na kúpu Bytu so zariadením vynaložila spolu sumu 103.000 eur. Vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech žalovanej bol povolený Okresným úradom X., katastrálnym odborom XX.XX.XXXX pod P.-XXXXX/XXXX, k odovzdaniu a prevzatiu Bytu došlo dňa XX.XX.XXXX, o čom bol spísaný Protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností, od tohto dátumu žalovaná predmetný Byt až doposiaľ riadne užíva. Žalovaná poukázala na to, že za účelom úhrady časti kúpnej ceny bol žalovanej poskytnutý zo strany Tatra banka a.s., ktorá Byt posúdila z pohľadu rizikovosti, nemala pochybnosti o tom, že by vlastnícke právo prevodcu malo byť nejakým spôsobom spochybnené, v opačnom prípade by úver žalovanej neposkytla. Žalovaná vynaložila všetku možnú starostlivosť o to, aby predmetný Byt nadobudla riadne a bez akýchkoľvek pochybností; o právnom stave bytu sa už pred podpisom rezervačnej zmluvy informovala u prevodcu, pričom z jeho strany bola ubezpečovaná, že s predajom bytu nie je spojené žiadne riziko, čomu zodpovedajú aj príslušné vyhlásenia prevodcu v Zmluve o prevode vlastníctva bytu (čl. VIII. ods. 1 a 2 zmluvy). Žalovaná sa o spore dozvedela až dňa XX.XX.XXXX, kedy jej bolo doručené uznesenie o zmene subjektu na strane žalovaného. Žalovaná bola pri nadobúdaní Nehnuteľností dobromyseľná aj s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná namietala, že žalobca uvádza, že kúpna cena vo výške 52.000 eur mala byt' zaplatená pri podpise Zmluvy, čo sa ale podľa tvrdenia žalobcu nestalo a poukázala na vyjadrenie predchádzajúceho žalovaného, že podľa jeho vedomostí sa žalobcove tvrdenia o nezaplatení kúpnej ceny nezakladajú na pravde a kúpna cena bola uhradená pri podpise Zmluvy tak, ako je to aj uvedené v jej príslušných ustanoveniach. Žalovaná uviedla, že je nedôslednosťou žalobcu, ak kúpna cena uhradená nebola a žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Za otázne považovala, prečo žalobca od Zmluvy odstúpil až po viac ako dvoch rokoch od jej uzatvorenia, t.j. po tom, čo už viac ako dva roky bol ako vlastník predmetných Nehnuteľností zapísaný G. T., a že žalobca síce uvádzal, že ho na zaplatenie kúpnej ceny viackrát vyzýval, žiadny dôkaz o tom však nepredložil, prvýkrát tak žalobca G. T. písomne vyzýval na zaplatenie kúpnej ceny zrejme až listom, ktorým zároveň od Zmluvy odstúpil. Ďalej žalovaná namietala, že bez ohľadu na to, kedy presne bola uzatvorená kúpna zmluva medzi G. T. a predchádzajúcim žalovaným, má za to, že žalobca mal pri zachovaní bežnej opatrnosti odstúpenie od Zmluvy adresovať aj príslušnému Okresnému úradu, katastrálnemu odboru v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a v prípade, ak by okresný úrad mal vedomosť o tom, že žalobca od Zmluvy odstúpil, nemuselo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k Bytu na predchádzajúceho žalovaného a teda ani k ďalším následným prevodom. Z uvedených dôvodov je žalobcu možno považovať za nedbalého vlastníka, ktorý vlastným nedôsledným konaním zapríčinil, že predmetný Byt bol prevedený na ďalších nadobúdateľov, vrátane žalovanej, ktorá konala v dobrej viere a nebola schopná sa nijako dozvedieť o tom, ako Nehnuteľnosti opustili žalobcovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.
6. Neskôr v priebehu konania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že trvá na tom, že i napriek výzvam žalobcu G. T., tento kúpnu cenu neuhradil ani len čiastočne a poukázal na časový sled uzatvárania zmlúv, ktoré navodzuje dojem o organizovanom postupe pri prevode Nehnuteľností.
- v priebehu roka XXXX, a to aj v období pred septembrom XXXX, adresoval žalobca G. T. niekoľko výziev na úhradu kúpnej ceny,
- napriek vedomosti G. T. o výzvach a o reálnej hrozbe odstúpenia od Zmluvy zo strany žalobcu, uzatvoril dňa XX.XX.XXXX G. T. s T. X. Kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť,
- dňa XX.XX.XXXX žalobca odstúpil od Zmluvy,
- dňa XX.XX.XXXX G. T. odmietol odstúpenie od Zmluvy (hoci žalobca do toho času riadne obýval predmetný Byt, pričom G. T. do Bytu nikdy fyzicky nevstúpil, napriek tomu neinformoval žalobcu o existencii kúpnej zmluvy s T. X.),
- dňa XX.XX.XXXX G. T. podal na príslušný kataster nehnuteľností urýchlený návrh na vklad vlastníckeho práva,
- rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX kataster nehnuteľností rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech T. X. Žalobca požiadal o zápis poznámky na príslušné LV č. XXXX pre k.ú. B. T. dňa XX.XX.XXXX, kataster nehnuteľností túto poznámku aj vyznačil, o čom svedčí, že napr. ku dňu XX.XX.XXXX poznámka zapísaná na LV bola, následne došlo k jej výmazu, o jej výmaz žalobca však nikdy nepožiadal, dôvody jej zápisu nepominuli. K dobromyseľnosti žalovanej namietal žalobca, že žalobca návrhom zo dňa XX.XX.XXXX žiadal nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý tunajší súd zamietol a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Žalobca až do XX.XX.XXXX Byt riadne užíval a mal v držbe, XX.XX.XXXX zistil, že sú vymenené zámky, žalobca podal aj trestné oznámenie, ktoré bolo však odmietnuté. V intenciách uvedeného ho nemožno považovať za nedbalého vlastníka. Žalobca poukázal na kolíziu zásady nemo plus iuris na jednej strane a dobromyseľného nadobúdania od nevlastníka a odkázal na nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca poukázal na sled udalostí a že o skutočnosti, že G. T. neuhradil pri podpise Zmluvy v hotovosti kúpnu cenu ani len čiastočne svedčí výpoveď G. T. z vyšetrovacieho spisu, že sa so žalobcom stretol až rok po podpise Zmluvy, skutočnosť, že k osvedčeniu pravosti podpisov došlo u G. T. v O. a podpis žalobcu bol úradne osvedčený v X., že sa nikdy osobne nestretli pri podpise Zmluvy, teda G. T. nemohol uhradiť a neuhradil kúpnu cenu v hotovosti priamo pri podpise Zmluvy, ako aj skutočnosť, že žalobca zostal bývať v Byte, pričom G. T. sa v Byte nikdy neobjavil.
7. V priebehu konania sa opakovane vyjadrila žalovaná tak, že priamo zo žalobcom predloženého dôkazu - Zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola uhradená a ak k úhrade kúpnej ceny nedošlo zároveň pri podpise Zmluvy, takýto spôsob úhrady by reflektovalo aj príslušné znenie Zmluvy. V Zmluve žalobca svojim vlastnoručným osvedčeným podpisom uskutočneným pred notárom potvrdil, že kúpna cena bola uhradená pri podpise Zmluvy, jeho následné tvrdenia o tom, že kúpna cena uhradená nebola, sú za účelové a uskutočnené v snahe opäť získať Nehnuteľnosti, ktoré previedol na inú osobu, a za ktorú obdržal kúpnu cenu. Preto na tento prípad nemožno aplikovať závery uvedené v uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010, keď existencia určitej právnej skutočnosti (úhrada kúpnej ceny) bola priamo a nepochybne preukázaná dôkazným prostriedkom (Zmluvou). Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že kúpna cena uhradená nebola, teda nemohol platne odstúpiť od Zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny, absentuje právny základ na úspešné domáhanie sa vlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k údajnej organizovanosti pri prevode Nehnuteľností uviedla žalovaná, že nadobudla Nehnuteľnosti riadne, za účelom zabezpečenia si vlastného bývania a o žiadnej organizovanosti za účelom obohatenia sa na úkor žalobcu nemá vedomosť, toto tvrdenie žalobcu považuje za účelové a nepreukázané. Žalovaná Nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere, vynaložila všetku možnú starostlivosť na to, aby Byt nadobudla riadne a bez akýchkoľvek pochybností. V rozhodnom čase nebola poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní nebola na predmetnom LV v rozhodnom čase zapísaná a skutočnosť, že poznámka bola niekedy v minulosti na predmetnom LV zapísaná, kedy a z akého dôvodu bola vymazaná, nemôže byť na ťarchu žalovanej, ktorá pri nadobúdaní Nehnuteľností bola dobromyseľná a právny úkon urobila s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, ktorý bol podložený aj údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie (kataster nehnuteľností). Aj napriek žalobcom uskutočneným právny krokom (podanie žaloby, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrhu na zápis poznámky, trestného oznámenia), ho možno považovať za nedbalého vlastníka, keď pred notárom podpísal Zmluvu, podpisom ktorej potvrdil, že obdŕžal kúpnu cenu za Byt, podal návrh na vklad vlastníckeho práva k Bytu, pričom správa katastra návrhu vyhovela a do katastra nehnuteľností zapísala nového vlastníka, a až následne bol dlhé roky nečinný a po viac ako dvoch rokoch od uzatvorenia Zmluvy od tejto Zmluvy odstúpil a tvrdí, že kúpna cena nebola uhradená. Navyše, tak návrh na vydanie neodkladného opatrenia ako aj trestné oznámenie boli zamietnuté, resp. odmietnuté, čo len nasvedčuje tomu, že nárok žalobcu je nedôvodný. Žalobca vlastným nedôsledným konaním zapríčinil, že predmetný Byt bol prevedený na ďalších nadobúdateľov vrátane žalovanej, ktorá však konala v dobrej viere. Ohľadne dobromyseľnosti poukázala na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa definitívne priklonil k názoru, že vyššia ochrana by mala byť poskytnutá dobromyseľnému nadobúdateľovi ako pôvodnému vlastníkovi.
8. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
9. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
11. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
13. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
14. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalovanej, žalovanej, svedka T. R., oboznámením sa s obsahom spisu, s obsahom pripojených katastrálnych spisov a ostatnými predloženými listinami založenými v spise a po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav:
15. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že žalovaná potom, čo sa rozhodla kúpiť Byt, hľadala si inzeráty na internete, na portáli bazoš.sk našla inzerát na Byt v rámci súkromnej inzercie a oslovila T. R., s ktorým sa prvýkrát stretla na obhliadke Bytu a posledný krát pri preberaní Bytu, na obhliadke bola opakovane aj s členmi svojej rodiny. Usúdila, že Byt sa nachádzal v dobrej lokalite, bol v dobrom stave, po rekonštrukcii (boli vymenené rozvody, obklady, sanita, priečky zrejme menené neboli), následne komunikovala s T. R. emailom, dohodovali podmienky rezervačnej zmluvy. Pred samotnou kúpou si pozrela LV Bytu na internete, preverila T. R. v databáze dlžníkov, všetko bolo v poriadku. Poslala návrh rezervačnej zmluvy banke, následne som sa stretla v banke s T. R., podpísali rezervačnú zmluvu a začala oslovovať banky, vrátane Tatra banky a.s., kde má účet, za účelom zabezpečenia financovania kúpnej ceny vo výške 103.000 eur, banka po preverení Nehnuteľností odsúhlasila čerpanie úveru, okrem hypotekárneho úveru som si brala aj spotrebný úver. Cena Bytu bola trochu vyššia ako jej pôvodný predpoklad, časť kúpnej ceny jej pomohli uhradiť rodičia, časť zaplatila z vlastných zdrojov, celá kúpna cena sa platila na jeden účet prevodcu. Asi po týždni podpísali kúpne zmluvy u notára, súčasne s tým som vkladala asi 10.000 eur do úschovy s tým, že potom, čo banka uvoľní peniaze a dôjde k prepisu Bytu, budú jej odovzdané kľúče od Bytu. Po prevzatí Bytu investovala do jeho zariadenia ešte cca 2.000 eur. V Byte žalovaná bývala a býva, spláca hypotekárny aj spotrebný úver, mesačné predpisy za Byt, ktoré z dôvodu rekonštrukcie domu nie sú nízke, celkovo mesačné náklady predstavujú cca 600 eur. Do doručenia predvolania na pojednávanie nemala vôbec tušenie, že nejaké konanie prebieha, bol to pre ňu šok, Byt predtým preverila online na katasterportáli, overila si údaje podľa rezervačnej zmluvy pred jeho kúpou. Nadobúdaciu zmluvu T. R. nežiadala a ani nevidela, práve z dôvodu, že T. R. vlastnil Byt len cca mesiac sa ho pýtala, za akým účelom Byt kupoval a „na vzťah k Nehnuteľnosti“, odpovedal, že ho kúpil a prerobil, čo považuje žalovaná v dnešnej dobe za bežnú prax. Zrazu ostala prekvapená, že prebieha vo vzťahu k Bytu konanie na súde - za Byt zaplatila plnú kúpnu cenu, mohla si kúpiť hocijaký iný, je to pre ňu najväčšia životná investícia na obdobie 30 rokov splácania úveru. Celá transakcia trvala cca mesiac od oslovenia T. R. po uzavretie kúpnej zmluvy, viac-menej obdobie na posúdenie Nehnuteľností bankou, schválenie a čerpanie úveru.
16. Z výsluchu svedka, T. R., súd zistil, že Byt kúpil od manželov K., v čase kúpy bolo na LV zapísané len záložné právo v prospech mesta na nesplatenú časť kúpnej ceny. Byt kupoval s tým, že ho zrejme bude prenajímať, potom čo sa dozvedel, že čakajú dieťa, sa rozhodol Byt predať. O predaji Bytu od manželov K. sa dozvedel od známych, stretol sa s ich synom Y. K., on mu Byt ponúkol, o okolnostiach nadobudnutia Bytu nevedel nič, nespomína si presne, kúpnu cenu v akej výške hradil prevodom cez účet na účet uvedený v zmluve, cena nebola hradená cez hypotéku. Manželov K. zrejme osobne nestretol, stretol len syna, ten organizoval aj obhliadku a podpisoval za rodičov na základe plnej moci kúpnu zmluvu. Pracuje na trhu s nehnuteľnosťami cca 10 rokov, toto bolo zrejme jediná nehnuteľnosť, ktorú predával na vlastnú päsť, v čase kúpy a následného predaja Bytu pracoval a stále pracuje v RK I.. Tým, že boli známi, nepovažoval za zvláštne, že manželia K. vlastnili Nehnuteľnosti len jeden mesiac a potom ich predávali, LV bolo čisté, na LV nebola žiadna poznámka. G. T. nepozná, nepozná ani N.. O. W., nepoznal sa so žalovanou pred predajom, prvýkrát ju videl na obhliadke Bytu. Byt kupoval čiastočne prerobený, potom ho dorekonštruoval, vymieňal kuchynskú linku, elektriku, podlahy, obklad v kúpeľni, hodnotu rekonštrukcie nevie. O kúpu Bytu mal aj iných záujemcov. O prebiehajúcom súdnom konaní nemal vedomosť, až z predvolania na pojednávanie - ak by vedel, že prebieha súdne konanie, záujem o kúpu Bytu by nemal, považoval by to za nebezpečné. Byt žalovanej predal za trhovú cenu, primeranú.
17. Z LV č. XXXX pre k.ú. B. T. súd zistil, že aktuálnym vlastníkom Nehnuteľností je žalovaná a vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam bolo postupne prevedené:
- zo žalobcu na G. T. na základe Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX podľa P.-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
- z G. T. na T. X. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX podľa P.-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
- z T. X. (nie je preukázané z predložených podkladov) na manželov Y. H. H. K. Kúpnou zmluvou podľa P.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
- z manželov Y. H. H. K. na T. R. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX podľa P.- XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
- z T. R. na žalovanú Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX podľa P.-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.
18. Zo Zmluvy (Kúpna zmluva zo dňa zo dňa XX.XX.XXXX) súd zistil, že na jej základe žalobca ako predávajúci a výlučný vlastník Nehnuteľností previedol na G. T. ako kupujúceho Nehnuteľnosti za kúpnu cenu podľa dohody účastníkov vo výške 52.000 eur, ktorá bola uhradená pri podpise Zmluvy v hotovosti. Súčasne bolo dohodnuté „právo spätnej kúpy“ za rovnakých podmienok ako uvedených v Zmluve pre predávajúceho, ktoré zanikne, ak sa neuplatní u G. T. písomne najneskôr do XX.XX.XXXX, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
19. Z odstúpenia žalobcu od Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že s odkazom na uzavretú Zmluvu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odstúpil od Zmluvy z dôvodu, že kúpna cena vo výške 52.000 eur, ktorú sa G. T. ako kupujúci zaviazal zaplatiť žalobcovi pri podpise Zmluvy, uhradená nebola, rovnako nebol vyhotovený preberací protokol. Žalobca v odstúpení uvádza, že napriek viacerým výzvam žalobcu, s prísľubom G. T., že kúpnu cenu uhradí, nebola táto uhradená ani čiastočne. Odstúpenie nadobudne účinnosť, ak do 5 dní od jeho doručenia neuhradí G. T. kúpnu cenu. Podľa podacieho hárku zo dňa XX.XX.XXXX bola zásielka doručená adresátovi dňa XX.XX.XXXX.
20. Z listu G. T. - odpoveď na odstúpenie od zmluvy - zo dňa XX.XX.XXXX, adresované právnemu zástupcovi žalobcu súd zistil, že G. T. potvrdil doručenie odstúpenia od zmluvy dňa XX.XX.XXXX, ktoré ale absolútne odmieta a uviedol, že kúpna cena za predmet zmluvy bola vyplatená riadne a včas, pričom túto žalobca aj prevzal.
21. Z Rezervačnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi T. R. ako budúcim predávajúcim a žalovanou ako záujemcom súd zistil, že T. R. ako výlučný vlastník Nehnuteľností vyhlásil, že má záujem o ich predaj žalovanej ako záujemcovi najneskôr do XX.XX.XXXX, pričom kúpna cena vo výške 91.000 eur za Nehnuteľnosti bude hradená v časti 81.900 eur z hypotekárneho úveru poskytnutého bankou žalovanej. Na základe rezervačnej zmluvy žalovaná požiadala Tatra banka a.s. o poskytnutie hypotekárneho úveru. Z LV č. XXXX pre k.ú. B. T., ktorý si žalovaná zadovážila pred podpisom rezervačnej zmluvy (výpis zo dňa XX.XX.XXXX), vlastníkom bol T. R. podľa P.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ku dňu vyhotovenia výpisu nebola na LV žiadna ťarcha ani poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní.
22. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi T. R. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou súd zistil, že predmetom prevodu na žalovanú boli Nehnuteľnosti za kúpnu cenu 91.000 eur, ktorá bola uhradená v 2 splátkach: (1) prvá časť kúpnej ceny vo výške 9.820,00 eur bola žalovanou zložená dňa XX.XX.XXXX do notárskej úschovy notára Y.. T. L. na základe notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, W. XX/XXXX, podmienkou vydania tento časti kúpnej ceny bolo predloženie LV, kde ako výlučný vlastník Nehnuteľností bude zapísaná žalovaná a v časti C LV nebude zapísaná žiadna ťarcha, resp. po predložení originálu rozhodnutia Okresného úradu X., katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech žalovanej; (2) druhá časť kúpnej ceny vo výške 81.180 eur bola žalovanou uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého Tatra banka, a.s. K prevzatiu Nehnuteľností žalovanou od T. R. došlo dňa XX.XX.XXXX, čo potvrdzuje vyhotovený preberací protokol, súčasne s odpisom stavom meračov jednotlivých médií.
23. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere na bývanie zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi Tatra banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, súd zistil, že na jej základe bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 50.000 eur na účel nadobudnutia Nehnuteľností, pričom za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa bola uzavretá Záložná zmluva k Nehnuteľnostiam, v tom čase vo výlučnom vlastníctve T. R.. Zo Zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi Tatra banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, súd zistil, že na jej základe bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 31.180 eur na účel nadobudnutia Nehnuteľností, pričom za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa bola uzavretá Záložná zmluva k Nehnuteľnostiam, v tom čase vo výlučnom vlastníctve T. R.. Záložné právo zriadené v prospech veriteľa na zabezpečenie pohľadávok banky voči žalovanej je zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. B. T. podľa P.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
24. Z Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi T. R. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou súd zistil, že predmetom prevodu je súbor hnuteľných vecí špecifikovaných v zmluve (zariaďovacie predmety bytu) za kúpnu cenu 12.000 eur, splatnú v 2 častiach (1) vo výške 3.000 eur uhradená na základe rezervačnej zmluvy a (2) vo výške 9.000 eur na účet predávajúceho v deň podpisu zmluvy.
25. Z e-mailovej komunikácie za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX medzi žalovanou a T. R. pred podpisom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že žalovaná a T. R. si vykajú, prílohou emailov boli návrhy zmluvnej dokumentácie k Bytu a zariadeniu, žalovaná predkladá k nim pripomienky a oznamuje, že má predschválený úver v Tatra banke, vyjasňuje si rozlohu Bytu a žiada o informáciu, od koho Byt T. R. nadobudol a ako dlho ho vlastnil predchádzajúci vlastník. T. R. vyjasňuje nezrovnalosti vo výmere a uvádza, že vlastníctvo nadobudol štandardnou zmluvou od známeho, ako vie, predchádzajúci vlastník mal Byt niekoľko mesiacov, dostal sa do krízy a potreboval Byt predať.
26. Súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP mal súd za nesporné, že kúpna cena za Nehnuteľnosti aj súbor hnuteľných veci bola v plnom rozsahu uhradená žalovanou T. R..
27. Z návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, doručeného Okresnému úradu X., katastrálnemu odboru, č. L.-XXXX/XX súd zistil, že na základe potvrdení o začatí konania sp. zn. 19C/535/2015 požiadal žalobca o zápis informatívnej poznámky na LV č. XXXX pre k.ú. B. T., ktorá bola zapísaná na predmetné LV, čo je zrejmé aj z pripojeného LV ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. 86 a 225). Z pripojeného spisu katastrálneho spisu Okresného úradu X., katastrálneho odboru, č. L.-XXXX/XX súd zistil, že T. X. podaním zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o výmaz poznámky o začatí súdneho konania s odvolaním sa na uznesenie č.k. 19C/535/2015-32 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tunajší súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku a k podaniu pripojil uznesenie č.k. 19C/535/2015-32 zo dňa XX.XX.XXXX. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval Okresný úrad X., katastrálny odbor T. X. na predloženie originálu alebo úradne overenej kópie predmetného uznesenia s vyznačením právoplatnosti, v opačnom prípade bude považovať podanie za nespôsobilé na zápis do operátu KN, výzva bola T. X. doručená dňa XX.XX.XXXX a podaním zo dňa XX.XX.XXXX doložil T. X. úradne overenú fotokópiu uznesenia č.k. 19C/535/2015-32 zo dňa XX.XX.XXXX. Zo spisového obalu sp. zn. L.-XXXX/XX je zrejmé, že zápis - výmaz poznámky - bol vykonaný dňa XX.XX.XXXX, Š.O. Y., L. XXXX/XX.
28. Z LV č. XXXX pre k.ú. B. T. súd zistil, že na predmetnom LV nebola zapísaná poznámka:
- ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. 87) - zapísaný vlastník Nehnuteľností manželia K. (č.l. 87)
- ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. 152) - zapísaný vlastník Nehnuteľností T. R.
- ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. 153) - zapísaný vlastník Nehnuteľností T. R.
- ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. 85) - zapísaný vlastník Nehnuteľností žalovaná
- ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. 187) - zapísaný vlastník Nehnuteľností žalovaná
- ku dňu XX.XX.XXXX (č.l. 188) - zapísaný vlastník Nehnuteľností žalovaná
29. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
30. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
31. Podľa ust. článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
32. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
33. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
34. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
35. Podľa ust. § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
36. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
37. Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
38. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
39. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
40. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len ako „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
41. Podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
42. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
43. Súd v prvom rade posudzoval, ako základný predpoklad prípustnosti určovacej žaloby, existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (viď aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/179/2010, sp. zn. 5Cdo/60/1998 a sp. zn. 4Cdo/111/2008). V zmysle uvedeného mal súd za to, že určovacia žaloba je procesne prípustná a naliehavý záujem žalobcu bol preukázaný, nakoľko ako vlastník Nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiada žalobca určiť svoje výlučné vlastníctvo, je na príslušnom LV č. XXXX pre k.ú B. T. zapísaná žalovaná.
44. Prejednávaná vec súvisí ďalej s problematikou uplatnenia zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Najvyšší súd zaujal k tejto otázke v rozsudku z 26.01.2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016 stanovisko nasledovne: „K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva(nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napríklad to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa § 486 Občianskeho zákonníka a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje“ (viď publikáciu Občiansky zákonník II., P., J., X., K., U., O. a kol., B. C. H. X., 2015, str. 2087)“. V tomto rozhodnutí, ako aj v ďalších rozhodnutiach (napr. rozsudok z XX.XX.XXXX, sp. zn. 3Cdo/115/2016) NS SR zaujal stanovisko, že iba dobrá viera nadobúdateľa nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest ipse habet, pretože podľa súčasného právneho stavu dobrá viera nadobúdateľov je významná len potiaľ, že majú všetky práva oprávneného držiteľa v zmysle ust. 129 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda podľa tohto právneho názoru dobrá viera sama o sebe nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Naopak, NS SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011 uviedol: „Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe“.
45. Podľa súčasnej ustálenej judikatúry týkajúcej sa uvedenej zásady súd poukazuje na nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015, ktorým ÚS SR zaujal zásadný postoj v riešení tejto otázky a podľa právnej vety: „Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidva ústavné princípy - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom(katastrálnom) konaní“. Rovnaký právny názor zaujal aj ÚS ČR, ktorý v náleze sp. zn. III. ÚS 247/14, okrem iného, uviedol: „Ústavní soud zastává ve své nálezové judikatuře konstantní názor, že je třeba při posouzení nabytí vlastnictví k nemovitostem zapsaným v katastru nemovitostí od nevlastníka, důsledně zvažovat a hodnotit existenci dobré víry nového nabyvatele. Absencí posouzení dobré víry nabyvatele nemovitostí tak došlo k upřednostnění principu, že nikdo nemůže na jiného převést více práv než sám má před principem právní jistoty, ochrany dobré víry a důvěry v akty státu.“
46. Uvedené právne závery ÚS SR konzistentne potvrdzuje aj vo svojich nasledujúcich rozhodnu- tiach v obdobných právnych veciach (napr. I. ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017, I. ÚS 92/2018). Možno teda vyvodiť záver, že ustálenou rozhodovacou praxou je, že v konkrétnom prípade na základe konkrétnych skutkových okolností je možné uprednostniť princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa pred princípom, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Inými slovami, súčasná judikatúra zastáva stanovisko, že v konkrétnom prípade na základe zváženia všetkých okolností prípadu je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka aj len na základe princípu ochrany dobrej viery.
47. Súd sa na tomto mieste zaoberal otázkou platnosti odstúpenia žalobcu od Zmluvy listom zo dňa XX.XX.XXXX. Súd v konaní nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že k úhrade kúpnej ceny vo výške 52.000 eur nedošlo ku dňu podpisu Zmluvy, ako jednoznačne vyplýva zo Zmluvy. S tvrdením žalobcu, že i napriek výslovnému ustanoveniu v čl. II, druhý odsek Zmluvy, podľa ktorého: „Kúpna cena bola stanovená v zmysle dohody účastníkov na sumu 52 000,- eur, ktorá bola uhradená pri podpise zmluvy v hotovosti“, k úhrade kúpnej ceny (ani len čiastočne) G. T.W. nedošlo, a to i napriek (opakovaným) výzvam žalobcu na jej zaplatenie, sa súd nestotožnil, keď, ako správne uvádzala žalovaná, priamo zo Zmluvy ako listinného dôkazu vyplýva, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti pri jej podpise dňa XX.XX.XXXX. Samotné toto ustanovenie Zmluvy je potvrdením úhrady kúpnej ceny s notársky osvedčenými podpismi účastníkov na Zmluve. S ohľadom na vyššie uvedené považuje súd následné tvrdenie žalobcu o tom, že kúpna cena uhradená nebola, za účelové, vykonané až odstúpením od Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX po podpise kúpnej zmluvy medzi G. T. dňa XX.XX.XXXX, uskutočnené v snahe opäť získať Nehnuteľnosti, a zmariť tento prevod. Uvedenému nasvedčuje aj vyjadrenie pôvodného žalovaného v konaní - T. X. ako aj list G. T. zo dňa XX.XX.XXXX ako odpoveď na odstúpenie doručené mu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom namieta, že k úhrade kúpnej ceny došlo a odstúpenie odmieta. Súd poukazuje na to, že v Zmluve bolo dohodnuté súčasne „právo spätnej kúpy“ za rovnakých podmienok ako uvedených v Zmluve pre predávajúceho, ktoré zanikne, ak sa neuplatní u G. T. písomne najneskôr do XX.XX.XXXX, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Aj z tohto ustanovenia Zmluvy je možné dovodiť, že k úhrade kúpnej ceny (a aj následnému zápisu prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam) došlo, čo by odôvodňovalo dohodu účastníkov Zmluvy o spätnej kúpe „za rovnakých podmienok, ktorú ale zjavne žalobca v stanovenej lehote nevyužil.
48. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že kúpna cena bola v celosti uhradená a tvrdenie žalobcu o tom, že uhradená nebola, považuje za účelové a nepreukázané. Z uvedeného dôvodu žalobca teda nemohol platne odstúpiť od Zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny, teda požadované určenie vlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnostiam, nie je dôvodné, čo je podľa názoru súdu dôvodom na zamietnutie žaloby.
49. Ak by súd pripustil, že k úhrade kúpnej ceny podľa Zmluvy nedošlo, žalobca v konaní nepreukázal, že doručil G. T. ním tvrdené opakované výzvy na zaplatenie kúpnej ceny, žiadny dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil. Žalobca od Zmluvy priamo odstúpil až po viac ako 2 rokoch od jej uzatvorenia z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, čo je samo o sebe nelogické. Prvýkrát tak žalobca preukázateľne vyzval G. T. na zaplatenie kúpnej ceny až súčasne s týmto odstúpením, a to v čase, keď už G. T. uzatvoril kúpnu zmluvu s T. X. ako kupujúcim (kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX), ktorá bola uzavretá pred doručením odstúpenia G. T. dňa XX.XX.XXXX. Poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie záväzku na zaplatenie kúpnej ceny Nehnuteľností tak žalobca nijak nepreukázal.
50. Aj za predpokladu, že by bolo možné dospieť k záveru, že odstúpenie žalobcu od Zmluvy je platné a dôvodné, v dôsledku čoho by bol prevod z G. T. na T. X., a tým aj následné prevody by boli, prevodom vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam „od nevlastníka“, súd by v zmysle aktuálnej ustálenej judikatúry zvažoval a hodnotil existenciu dobrej viery žalovanej a v tejto súvislosti sa teda zaoberal tým, či v prejednávanej veci možno uprednostniť princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa - teda žalovanej pred princípom, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Žalovaná bola podľa názoru súdu dobromyseľná, že T. R. je ako predávajúci výlučným vlastníkom Nehnuteľností, tento bol zapísaný na príslušnom LV ako vlastník a žalovaná konala v dôveru a hodnovernosť tohto zápisu podľa ust. § 70 katastrálneho zákona. V konaní nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná v dobrej viere nebola. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná nadobudla Nehnuteľnosti, vrátane Bytu od predávajúceho, s ktorým sa predtým osobne nepoznali, žalovaná pred podpisom prevodných zmlúv ako aj úverových zmlúv zisťovala stav Bytu, vrátane stavu právneho, čo potvrdil aj svedok a vyplýva aj zo skutočnosti, že Tatra banka a.s. po preverení Nehnuteľností poskytla žalovanej úver za účelom úhrady časti kúpnej ceny. Žalovaná bola ubezpečovaná, že Nehnuteľnosti sú právne bez vád, čomu zodpovedá aj znenie kúpnej zmluvy. O dobrej viere žalovanej svedčí aj to, že Byt bol riadne inzerovaný, na účely nadobudnutia predmetného Bytu investovala značné finančné prostriedky, Byt kupovala za účelom zabezpečenia si bývania, čo je pre osobu v jej veku životná investícia, a zo správania žalovanej a úkonov žalovanej, vykonanej pred nadobudnutím Nehnuteľností ako aj po ňom je zrejmé, že nezanedbala žiadne svoje povinnosti. V čase nadobudnutia Nehnuteľností žalovanou nebola na LV č. XXXX pre k.ú. B. T. vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, z predložených listín a spisov katastra je zrejmé, že ani v čase keď nadobudli byt manželia K., poznámka na LV vyznačená nebola, pričom vymazaná bola už XX.XX.XXXX. Je teda možné dovodiť, že pri prevode vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam už minimálne pri dvoch predchádzajúcich vlastníkoch, poznámka na LV vyznačená nebola. K spôsobu výmazu poznámky súd uvádza, že je možné súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že sa o jej výmaz nijak nepričinil, súd však uvádza, že dôvody ako, prečo a či oprávnene a v súlade so zákonom, došlo k výmazu poznámky na príslušnom LV, nie je dôvodné skúmať vo vzťahu k posúdeniu právneho postavenia žalovanej, keď je zrejmé, že žalovaná bola v čase kúpy Nehnuteľností dobromyseľná, o tejto poznámke nemala pri nadobúdaní Nehnuteľností vedomosť a rovnako sa ani ona sama o jej výmaz žiadnym spôsobom nepričinila. V prípade, ak má žalobca za to, že zo strany orgánov štátnej správy na úseku katastra došlo k pochybeniu pri výmaze poznámky, má žalobca iné právne nástroje domáhať sa ochrany; avšak ani prípadné pochybenie orgánov štátnej správy na úseku katastra nemôže zaťažovať žalovanú, aj s ohľadom na verejnosť a hodnovernosť údajov katastra.
51. Naopak, súd ma za to, že žalobcu je možné považovať za nedbalého vlastníka, keď vlastnoručne pred notárom podpísal dňa XX.XX.XXXX Zmluvu (pričom nie je relevantné, čo namieta žalobca, že k osvedčeniu podpisov došlo na rôznych notárskych úradoch v rôznych mestách v SR), v ktorej svojim podpisom potvrdil, že kúpna cena bola uhradená pri podpise Zmluvy, a až následne tvrdí, že kúpna cena uhradená nebola. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že v prípade, ak kúpna cena mala byť uhradená pri podpise Zmluvy, pričom uhradená nebola, ide jednoznačne o nedbanlivosť žalobcu, keď napriek tomu, že kúpna cena uhradená nebola, poskytol takéto vyhlásenie a dokonca podal návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech G. T.. Nemôže v tejto súvislosti ostať bez povšimnutia, že žalobca vykonal úkon odstúpenia od Zmluvy (XX.XX.XXXX) až po viac ako 2 rokoch od uzatvorenia Zmluvy (XX.XX.XXXX), a že i napriek výslovnému tvrdeniu žalobcu opakované výzvy adresované G. T.N. na zaplatenie kúpnej ceny nepreukázal, následne od Zmluvy odstúpil (napriek tomu, že na odstúpenie od Zmluvy nemal dôvod), a to v čase, keď už G. T. uzatvoril kúpnu zmluvu s T. X. ako kupujúcim (kúpna zmluva zo dňa 23.09.2014), ktorá bola uzavretá pred doručením odstúpenia. Vzhľadom na uvedené považuje súd odstúpenie za účelové. Na ťarchu žalobcu je aj skutočnosť, že tento nedoručil odstúpenie od Zmluvy aj príslušnému Okresnému úradu, katastrálnemu odboru v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, na ktoré by pri rozhodovaní o povolení vkladu v prospech T. X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol povinný prihliadať a ktoré mohlo mať vplyv na povolenie vkladu. Následné úkony a právne kroky žalobcu - podanie tejto určovacej žaloby, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, trestného oznámenia, o ktorých bolo príslušnými orgánmi právoplatne rozhodnuté, a tieto boli zamietnuté alebo odmietnuté, posúdil súd ako snahu o sanovanie prípadných pochybení alebo zmarenie prevodu Nehnuteľností, a to aj s ohľadom na časový odstup ich vykonania od podpisu Zmluvy, a ani tieto úkony podľa názoru súdu nie sú spôsobilé vyvrátiť posudzovanie postupu a konania žalobcu ako nedbalého vlastníka, ktorý bol nedbalý a následne aj dlhodobo nečinný.
52. Žalobcom namietaný časový sled uzatvárania kúpnych zmlúv na Nehnuteľnosti, odôvodňujúci záver o organizovanom postupe pre ich prevode, súd nepovažoval jednak za preukázaný a vo vzťahu k posúdeniu právneho postavenia žalovanej za relevantný, keď žalovaná nadobudla predmetné Nehnuteľnosti riadne, za okolností ako je popísané vyššie, z ktorých žiadna ani len nenasvedčuje jej účasť na akejkoľvek „organizovanosti“. Rovnako námietky žalobcu, že tento užíval byt až do XX.XX.XXXX a uvádzanú skutočnosť, že G. T. v Byte nikdy nebol a kľúče od Bytu stratil, sú pre posúdenie prejednávanej veci bez významu, keď užívanie Bytu nemá vplyv na posúdenie postavenia žalovanej vo vzťahu k nadobudnutiu Nehnuteľností. Žalovaná nadobudla Nehnuteľnosti vypratané, so zariaďovacími predmetmi tak, ako je uvedené v preberacom protokole, od T. R., o predchádzajúcom užívaní Bytu nemala a ani nemusela mať žiadnu vedomosť.
53. Za tohto stavu je súd toho názoru, že je v súlade s požiadavkou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov, aby v prejednávanej veci bola daná prednosť ochrane dobrej viery žalovanej pred princípom ochrany vlastníckeho práva žalobcu ako pôvodného vlastníka predmetného bytu.
54. Žalobcom navrhnuté návrhy na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov G. T. a T. X. súd zamietol a považoval ich, aj vzhľadom na vyššie uvedené, z dôvodu, že súd mal za preukázané listinnými dôkazmi - Zmluvou a odpoveďou G. T. zo dňa XX.XX.XXXX, že kúpna cena bola žalobcovi uhradená pri podpise Zmluvy, a teda žalobca nemal dôvod na odstúpenie od Zmluvy, za nadbytočné a nehospodárne. Pre potreby zistenia skutkového stavu a z dôvodu v konaní preukázanej dobromyseľnosti žalovanej (a minimálne jedného jej bezprostredne predchádzajúceho právneho predchodcu), nepovažoval súd výsluchy žalobcom navrhnutých svedkov za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
55. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Dôkazy, ktoré súd považoval za potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil.
56. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanej v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, v dôsledku čoho mala plný úspech vo veci žalovaná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.