Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Nsre-46-2019.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Area
Subarea
26Nsre/46/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina
v právnej veci navrhovateľa
Meno a priezvisko: F.. V. H. Bydlisko: Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo (príp. súpisné číslo): I. XXX Názov obce: I. PSČ: XXX XX
o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu
rozhodol:
Súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamieta
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom na zápis podaným dňa 08.02.2019 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov.
Vyšší súdny úradník dňa 18.02.2019 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmietol vykonať zápis do obchodného registra.
O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 18.02.2019.
Navrhovateľ dňa 01.03.2019 podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.
Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 285 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v rozsahu danom § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd podľa § 286 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov:
1. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z., registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len "zápis") z predložených listín preverí, či
a) návrh na zápis podala oprávnená osoba,
b) je návrh na zápis úplný,
c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom,
d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom,
e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh,
f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti.
2. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z., registrový súd pred zápisom tiež preverí, či údaje, ktoré sa majú zapísať do obchodného registra, sú v súlade s aktuálnymi hodnotami referenčných údajov; to neplatí pre údaje, ktoré nie sú referencované alebo ktoré ako zdrojové údaje vznikajú zápisom do obchodného registra.
3. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z., za neúplný sa považuje návrh na zápis,
a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta,
b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom,
c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
d) ktorý je nezrozumiteľný,
e) v ktorom sú uvedené údaje v rozpore s odsekom 2.
4. Z predloženého návrhu na zápis vyplývalo, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd do obchodného registra zapísal spoločnosť s ručením obmedzeným s obchodným menom EkoVolt s.r.o. Uvedené obchodné meno bolo v rovnakej podobe použité aj vo všetkých predložených prílohách.
5. Vyšší súdny úradník odmietol vykonať zápis z dôvodu nezrozumiteľnosti návrhu na zápis, s poukazom na podobu obchodného mena, nakoľko použitú skratku dodatku obchodného mena, označujúcu právnu formu založenej obchodnej spoločnosti, vyhodnotil ako nesúladnú s ustanovením § 107 Obchodného zákonníka.
6. Podľa § 8 Obchodného zákonníka, obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka, obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.
8. Podľa § 107 Obchodného zákonníka, obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "spoločnosť s ručením obmedzeným", postačí však skratka "spol. s r. o." alebo "s. r. o.".
9. Navrhovateľ zotrval na požiadavke vykonania zápisu navrhovanej podoby obchodného mena založenej spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom v texte námietok uviedol, že Obchodný zákonník sa vo vzťahu k používaniu dodatku označujúceho príslušnú právnu formu venuje výlučne možnosti uvedenia skrátenej verzie označenia príslušnej právnej formy, a to v podobe uvedenia začiatočných písmen jednotlivých slov tvoriacich dodatok právnej formy oddelených bodkami, bez kladenia gramatických alebo iných podmienok používania konkrétnej skratky právnej formy, napr. povinnosti uvádzania skratky právnej formy s určitým počtom zákonom stanovených medzier, prípadne jeho uvedenia bez medzier. Rovnako takéto požiadavky nekladie zákon č. 530/2003 Z. z. a obdobne ani Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V nadväznosti na uvedené, prihliadnuc na ustálenú prax registrových súdov Slovenskej republiky, zakladateľ obchodnej spoločnosti zvolil použitie obchodného mena s dodatkom právnej formy v jej skrátenej podobe bez uvedenia medzier medzi jednotlivými slovami označujúcimi právnu formu spoločnosti.
10. Podľa názoru navrhovateľa argumentácia súdu uvedená v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu je extenzívna, bez opory v zákone, v právnej teórii alebo súdnej praxi a predstavuje významný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe registrových súdov Slovenskej republiky, z ktorej je evidentné, že nedostatky vytýkané príslušným súdom sú ojedinelou požiadavkou nad rámec zákona a ustálenej právnej praxe, o čom svedčí aj množstvo obchodných spoločností a družstiev zapísaných do obchodného registra, ktoré majú dodatky označujúce právnu formu neobsahujúcu medzery pri použití skratky právnej formy medzi jednotlivými slovami. Navrhovateľ zdôraznil, že takýto významný a zákonom, právnou teóriou alebo právnou praxou nepodložený odklon od ustálenej praxe registrových súdov je možné kvalifikovať ako svojvoľnosť súdu. Súčasne doplnil, že takáto svojvôľa môže mať ďalekosiahle následky na tisíce vzniknutých spoločností, ktorých dodatky obchodných mien by nenapĺňali podmienky kladené súdom na ich obchodné mená. Takýto prístup by predstavoval nielen mimoriadny zásah do právnej istoty týchto subjektov, ale pri extenzívnom výklade aj dôvod na zrušenie enormného množstva spoločností, prípadne družstiev. Podľa názoru navrhovateľa by navyše takéto spoločnosti boli povinné tento protiprávny stav odstrániť, čo by znamenalo dodatočné náklady súvisiace s úhradou príslušných poplatkov a čo by následne znamenalo podstatné zvýšenie administratívnej záťaže tak príslušných okresných úradov, ako aj príslušných registrových súdov. Na základe uvedeného je zrejmé, že uvedený výklad môže nepriaznivo ovplyvniť nielen činnosť obchodných spoločností a družstiev, a rovnako činnosť orgánov verejnej moci.
11. Záverom poukázal navrhovateľ na to, že Štvrtá správa o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky nie je normatívnym textom, a preto z nej nemožno vyvodzovať žiadne práva a povinnosti subjektov práva a rovnako nemôže byť podkladom, resp. základom rozhodovacej praxe registrových súdov.
12. Súd preskúmal námietky podané navrhovateľom, formulár návrhu na zápis a jeho prílohy, pričom dospel k záveru, že námietkam nemožno vyhovieť.
13. Obchodným menom obchodných spoločností a družstiev je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri spolu s dodatkom označujúcim ich právnu formu. Zákon umožňuje použiť dodatok označujúci ich právnu formu buď v plnom znení alebo ho nahradiť skratkou, avšak vždy len takou skratkou, ktorá je v súlade s jej podobou použitou v texte príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
14. Dodatok určujúci právnu formu obchodnej spoločnosti je obligatórnou súčasťou jej názvu, pričom pri spoločnosti s ručením obmedzeným možno podľa § 107 Obchodného zákonníka použiť dodatok „spoločnosť s ručením obmedzeným“, prípadne toto slovné spojenie nahradiť skratkami s. r. o. alebo spol. s r. o.
15. V skratke s. r. o. písmeno s. je skratka slova spoločnosť, r. je skratka slova ručením, o. je skratka slova obmedzeným. Preto podľa Pravidiel slovenského pravopisu (Pravidlá slovenského pravopisu. 3., upravené a doplnené vyd. Bratislava: Veda 2000) sa za každou zložkou skratky píše bodka. Predložka s sa v tejto skratke neuvádza. V skratke spol. s r. o. písmená spol. skracujú slovo spoločnosť, písmená r. a o. sú skratkami slov ručením obmedzeným. Za každou zložkou skratky, ktorá sa končí bodkou, dáva sa medzera. Písmeno s nie je skratkou slova, ale predložkou pred slovom ručením, preto sa za ním nepíše bodka. Dodatok uvedený za kmeňom obchodného mena sa oddeľuje čiarkou a medzerou, napr. EkoVolt, s. r. o. (viď aj jazyková poradňa na internete: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1873/).
16. Súd nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľa, podľa obsahu ktorej odmietnutie súdu vykonať zápis nemalo oporu v zákone. Obchodný zákonník jasne stanovuje prípustné formy skratiek dodatkov označujúcich právnu formu obchodných spoločností a družstiev, pričom niet pochybností o tom, že tieto skratky musia byť uvádzané a používané v korektnej podobe, pričom nemožno opomínať záväznosť zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že registrový súd, ktorý je kauzálne príslušný na konanie vo veciach obchodného registra, je povinný zabezpečiť, aby údaje, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, zodpovedali súčasne aj požiadavke jazykovej správnosti. Preto vzhľadom na zistenie, že obchodné meno, ktoré sa navrhovalo zapísať do obchodného registra, nebolo z jazykového hľadiska súladné s požiadavkami kladenými zákonom na podobu obchodného mena, bolo podľa názoru súdu dôvodné vykonanie zápisu odmietnuť a zvolený postup považuje za legitímny prostriedok na zabránenie tomu, aby sa obchodné meno obsahujúce jazykový nedostatok zapísalo do obchodného registra.
17. Na zdôraznenie správnosti odmietnutia vykonania zápisu súd uvádza, že obchodný register je v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka verejným zoznamom zákonom ustanovených údajov a súčasne podľa § 4 ods. 9 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona je zdrojovým registrom registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej ako „register právnických osôb“). Základné požiadavky kladené na zapisované údaje pri zápise údajov do obchodného registra stanovuje zákon č. 530/2003 Z. z., ktorý v § 2 vymedzuje, ktoré údaje sa zapisujú do obchodné registra a následne v § 6 a § 7 upravuje postup registrového súdu pri registrácii. S poukazom na právnu úpravu obchodného registra a jeho postavenie ako zdrojového registra pre referenčný register ( pre register právnických osôb), je odôvodnená aj požiadavka na jazykovú správnosť údajov zapisovaných do obchodného registra, a preto nemožno spochybniť oprávnenie registrového súdu preverovať, či údaje, ktoré sa navrhujú do obchodného registra zapísať, spĺňajú podmienky na vykonanie zápisu, a to aj z hľadiska jazykového. V tomto prípade podmienky na vykonanie zápisu neboli splnené, a preto súd v zhode s názorom vyššieho súdneho úradníka považuje návrh na zápis za nezrozumiteľný.
18. Ohľadom tvrdenia navrhovateľa, že registrový súd sa odmietnutím vykonania zápisu v tomto prípade odklonil od ustálenej praxe registrových súdov, pričom z pohľadu navrhovateľa možno zvolený postup kvalifikovať za svojvoľnosť súdu, súd uvádza, že okolnosť, že doterajšia prax registrových súdov bola odlišná, neznamená, že súd sa od nej nemôže a nemá odkloniť. Ako už bolo spomenuté, je žiaduce, aby údaje, ktoré sú referenčnými údajmi (pozri aj § 49 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), boli v zdrojových registroch zaevidované v jazykovo správnej podobe. Z listu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 28592/2018-15/86612, adresovaným okresným súdom v sídle krajského súdu, vyplýva požiadavka, aby registrové súdy dôsledne dodržiavali jazykovú správnosť pri editovaní údajov a napĺňaní obchodného registra ako zdrojového registra právnických osôb. Hoci súd nie je pri svojej rozhodovacej činnosti stanoviskami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky viazaný (majú len odporúčací charakter), súd dospel k záveru, že s cieľom splnenia tohto cieľa je dôvodné doterajšiu prax, v dôsledku ktorej boli do obchodného registra zapisované údaje o obchodných menách, ktoré nie sú v korektnej podobe, zmeniť. Preto pokiaľ sa uvedie v návrhu nesprávna podoba dodatku označujúceho právnu formu, súd by ju nemal akceptovať, ale mal by navrhovateľa vyzvať na odstránenie nedostatku spočívajúceho v uvedení nesprávnej podoby obchodného mena. Navrhovateľ sa domnieva, že takto zvolený postup súdu môže predstavovať zásah do právnej istoty podnikateľov a mohol by byť dôvodom na zrušenie enormného počtu obchodných spoločností alebo družstiev. Tento argument však súd musí vyhodnotiť ako neopodstatnený. V súlade so zásadou jednotnosti obchodného mena je potrebné, aby právnická osoba používala svoje obchodné meno v takom znení, v akom ho má zapísané v obchodnom registri. Preto zmena praxe registrového súdu nemôže mať dosah na subjekty, ktorých obchodné meno už do obchodného registra bolo zapísané, pričom v úradnom styku sú povinné používať ho v podobe (hoc aj chybnej), v akej sú zaevidované v obchodnom registri. Preto podľa názoru súdu niet dôvod ich meniť, je však potrebné dbať na to, aby do budúcna boli navrhované a do obchodného registra zapisované obchodné mená v korektnej podobe. Súčasne súd na doplnenie uvádza, že pokiaľ v praxi dôjde k použitiu kmeňovej časti obchodného mena alebo k použitiu dodatku označujúceho právnu formu v odlišnej forme, než v akej sú zaevidované v obchodnom registri, avšak obchodnú spoločnosť je možné identifikovať, táto nepresnosť nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
19. V prípade, ak by súd v rozpore s návrhom navrhovateľa uviedol v obchodnom registri dodatok označujúci právnu formu v korektnej forme, t.j. s medzerami za bodkami, uvedený zápis by mohol následne vyvolať problém pri plnení ohlasovacích a registračných povinností voči daňovému úradu, nakoľko by existovala nezhoda medzi obchodným menom zapísaným v obchodnom registri a v živnostenskom registri. Preto súd považuje zvolený postup registrového súdu za legitímny prostriedok na zabránenie tomu, aby sa predmetné obchodné meno obsahujúce jazykový nedostatok zapísalo do obchodného registra.
20. Z uvedeného vyplýva, že súd nemal inú možnosť na to, aby docielil zápis obchodného mena v zákonom dovolenej podobe, ako odmietnutím vykonať zápis, pričom navrhovateľ bol podrobne oboznámený s nedostatkom, ktorý bránil vykonaniu zápisu a taktiež bol dostatočne poučený o tom, ako tento nedostatok odstrániť. Keďže navrhovateľ neodstránil nedostatok, ktorý bránil vykonaniu zápisu, pričom na vykonanie zápisu nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 530/2003 Z. z. v spojení s § 6 ods. 3 písm. d) tohto zákona, súd námietky navrhovateľa zamietol.
21. Záverom súd konštatuje, že rozhodnutia iných registrových súdov nie sú s poukazom na § 193 Civilného sporového poriadku rozhodnutiami, ktorými je súd viazaný (argumentum a contrario), pričom súd podrobne zdôvodnil, prečo požadovaný zápis nemožno vykonať a objasnil dôvody, ktoré ho viedli k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe. Súčasne podľa názoru súdu zamietnutím námietok v tejto veci nemôže dôjsť ani k porušeniu princípu právnej istoty (k pojmu právna istota viď článok 2 Civilného sporového poriadku). Navrhovateľ správne poznamenal, že Štvrtá správa o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky nie je pre súd záväzná, súd však považoval za dôvodné odkázať na závery v nej obsiahnuté, nakoľko by malo byť primárne v záujme podnikateľa, aby používal obchodné meno spĺňajúce zákonné štandardy.
22. V prípade, že spolu s odvolaním bude súdu predložený úradný záznam Okresného úradu Žilina, odboru živnostenského podnikania, v ktorom bude obchodné meno podnikateľského subjektu uvedené v korektnej podobe, súd vykoná zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v konaní o odvolaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh, § 363 Civilného sporového poriadku).