Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členov senátu Q.. W. N. J. T. L., v trestnej veci obžalovaných L. L., M.. XX.X.XXXX F. A. J. U. N., M.. XX.X.XXXX F. A. stíhaných pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaní: 1/ L. L., M.. XX.XX.XXXX F. A., trvale bytom L. C., Q. XXXX

2/ U. N., M.. XX.XX.XXXX F. A., trvale bytom L. C., Q., XXXX

s ú v i n n í, ž e

obžalovaný L.Á. L. J. obžalovaný U. N.

v presne nezistenom čase dňa 29.12.2016 v čase asi o 11:00 hodine v Moravskom Lieskovom, časť Bučkovec, u Adamíkov po predchádzajúcej dohode vošli na neoplotené pozemky k domom číslo XXX a XXX spoločne rozbili zasklenie okna domu číslo XXX vlastníka poškodeného P. W., cez takto vzniknutý otvor vnikli do domu, kde odcudzili dve plechové 5 litrové kanistre s benzínom, dve 0,75 litrové fľašky vína, 0,7 litrovú fľašku Starej Mysliveckej a harddisk počítača presne nezistenej značky, litrovú fľašku vodky, baseballovú palicu, palicu na minigolf, golfové loptičky žltej farby, dva páry pracovných rukavíc a kartovú hru, čím poškodenému P. W. celkovo spôsobili škodu 201, 38 €,

t e d a

obžalovaný L.Á. L. J. obžalovaný U. N. spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného uvedený čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný L.Á. L. a obžalovaný U. N.

prečin porušovanie domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný L. L.:

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, a to rozsudku č.k. 2T/77/2017 - 378 zo dňa 16.11.2017, právoplatného čo do viny a trestu dňa 2.12.2017, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu so skúšobnou dobou 5 rokov, nakoľko trest uložený skorším rozsudkom súd pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Obžalovaný U. N.:

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 993/16/3304-39 na obžalovaných L. L., M.. XX.X.XXXX F. A. J. U. N., M.. XX.X.XXXX F. A. stíhaných pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovaným kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obaja obžalovaní odpovedali : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaných : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaných : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaných : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaných : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaných: áno.

Nakoľko obžalovaný L. L. ako aj obžalovaný U. N. odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranným opatrením. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal za vinných z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 8.3.2019 vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku L.. L. G. č. 10/2018 a oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak ako je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania, ďalej súd oboznámil podstatný obsah spisov Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/31/2016, 1T/127/2017, 2T/77/2017 a na hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2019 vyhlásil rozsudok.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, pri obžalovanom L. L. aj na to, že skutok spáchal ešte ako mladistvý, uložil obžalovaného U. N. ako druh trestu trest odňatia slobody a to vo výmere 13 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov a u obžalovaného L. súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko predchádzajúci trest vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 5 rokov považoval za ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Pokiaľ ide o obžalovaného L. L., podľa odpisu z registra trestov a oboznámených spisov Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/31/2016, 1T/127/2017, 2T/77/2017, obžalovaný bol doposiaľ 3 krát odsúdený za trestný čin a to majetkového charakterku, pričom posledné odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/77/2017 - 378 zo dňa 16.11.2017, právoplatným dňa 2.12.2017 čo do viny a trestu, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a skúšobnou dobou na 5 rokov. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 2 krát postihnutý za priestupok drobnej krádeže. Zo správy obce vyplýva, že obžalovaný nepožíva v obci dobrú povesť bez bližšej konkretizácie.

Pokiaľ ide o obžalovaného U. N., podľa odpisu z registra trestov, tento bol doposiaľ 6 krát odsúdený za trestný čin a to medzi rokmi 1995 - 2001. Obžalovaný, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, bol 1 krát postihnutý za spáchanie drobného priestupku. Z obce bližšie hodnotený nie je. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného U. N. zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). Zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného L. L. zistil taktiež dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). Nezistil u neho žiadnu priťažujúcu okolnosť, nakoľko celá predchádzajúca trestná činnosť bola u neho spáchaná v súbehu. U obžalovaného L. L. prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu predchádzajúcim odsúdeniam, nakoľko tento skutok spáchal dňa 29.12.2016, teda skôr ako boli vyhlásené ostatné jeho odsudzujúce rozhodnutia za iné trestné činy, pričom posledné a najprísnejšie odsúdenie bolo za zločin krádeže rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/77/2017 - 378 zo dňa 16.11.2017, právoplatným dňa 2.12.2017 na 3 roky podmienečne s probačným dohľadom a skúšobnou dobou 5 rokov. Vzhľadom na to, že v tomto konaní, sa obžalovaný spáchania skutku dopustil ešte ako mladistvý, v jeho prípade sa trestnú sadzba podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 1 - 5 rokov znižovala v zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona na polovicu, teda 6 mesiacov až 30 mesiacov. Na základe uvedeného ako aj s prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností a spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy , súd mal za to, že trest uložený predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/77/2017

- 378 zo dňa 16.11.2017, právoplatným dňa 2.12.2017 na 3 roky (teda viac ako je možné v rámci tohto konania obžalovaného uložiť podľa základnej trestnej sadzby mladistvého) podmienečne s probačným dohľadom a maximálnou skúšobnou dobou 5 rokov je dostatočný za ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného. Súd pritom prihliadol okrem toho, že skutok spáchal obžalovaný ako mladistvý aj k jeho postoju k spáchanej trestnej činnosti, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Podľa názoru súdu nebolo potrebné u obžalovaného pôsobiť na neho prísnejším súhrnným trestom, nakoľko tento by musel byť už nepodmienečný (vzhľadom na maximálne uložený podmienečný trest v konaní 2T/77/2017), ktorý nepodmienečný trest by podľa názoru súdu už nebol v súlade so zásadami pre ukladanie trestov, preto súd od uloženia súhrnného trestu v súlade s ustanovením § 44 Trestného zákona upustil. Obžalovaného U. N. súd odsúdil zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona od 1 do 5 rokov, pričom táto sa vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností 2:1 oproti priťažujúcim znižovala podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona v hornej hranici o jednu tretinu. Trest súd teda ukladal v sadzbe 12 mesiacov až 44 mesiacov. Súd sa pri konečných úvahách o ukladaní trestu a jeho výmere riadil základnými zásadami pre ukladanie trestu popísanými vyššie a dospel k záveru, že u obžalovaného je postačujúcu uložiť mu trest odňatia slobody len mierne nad dolnou hranicou trestnej sadzby, teda vo výmere 13 mesiacov za súčasného podmienečného odkladu výkonu trestu so skúšobnou dobou 24 mesiacov. Na jednej strane, obžalovaný bol už 6 krát odsúdený za spáchanie trestnej činnosti, na druhej strane súd pri rozhodovaní o treste vždy zohľadňuje aj časové hľadisko páchania predchádzajúcej trestnej činnosti, pričom v tomto prípade je zrejmé, že od posledného odsúdenia (a aj spáchania trestného činu obžalovaným) uplynulo viac ako 15 rokov, počas ktorých viedol riadny život, preto podľa názoru súdu je uložený trest primeraný, zákonný a spravodlivý, spĺňa funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Súd pritom prihliadol aj na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, že sa tento priznal a spáchanie trestného činu úprimne oľutoval. Záverom súd dodáva, že obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom. Hoci je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, podľa znaleckého posudku L.. L. G. č. 10/2018 prečítaného na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Trestného poriadku, obžalovaný mohol vzhľadom na svoj duševný stav rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Hoci obžalovaný v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou, v prípade skutku nešlo o konanie pod vplyvom jeho duševnej poruchy, právne povedomie obžalovaného je dostatočné na to, aby chápal protiprávnosť skutku. Znalkyňa nenavrhla obžalovaného uloženie liečenia, nakoľko spáchaný trestný čin nesúvisí s jeho duševnou poruchou. Konaním obžalovaných vznikla poškodenému P. W. škoda vo výške 201,38 €, ku ktorej poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že si škodu v rámci trestného konania neuplatňuje, pretože mu bola v celej výške zo strany poisťovne uhradená. Nárok na náhradu škody tak prešiel na základe zákonnej cesie a uzatvorenej zmluvy poškodeného so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa na túto spoločnosť, ktorá dňa 6.3.2018 oznámila, že sa nepripája z dôvodu hospodárnosti k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody v zmysle § 46 Trestného poriadku a z uvedeného dôvodu nežiada náhradu škody v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené, keďže ani jeden z poškodených škodu v rámci trestného konania nežiadal nahradiť, rozsudok neobsahuje ani výrok o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.