Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoKR-40-2018.pdf
PDF · 120.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoKR/40/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu FADEN-SK, s.r.o., so sídlom Zámocká 34, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 648 821, právne zastúpeného IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanej: Ing. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX C. G. M., právne zastúpenej Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o vrátenie plnenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/15/2017-110 zo dňa 1. júna 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/15/2017-110 zo dňa 1. júna 2018 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 17.03.2016, uzatvorená medzi úpadcom, a to spoločnosťou FADEN-SK, s.r.o., so sídlom Zámocká 34, 811 01 Bratislava, IČO: 44 648 821 ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značka Škoda Fabia, ev. č. KM893AO, je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu FADEN-SK, s.r.o., so sídlom Zámocká 34, 811 01 Bratislava, IČO: 44 648 821, ďalej uložil žalovanej povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu FADEN-SK, s.r.o., peňažnú náhradu v sume 2.198,- Eur a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorá bola podaná mailom dňa 16.11.2017 a listinne doplnená dňa 20.11.2017, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 17.03.2016 uzatvorená medzi úpadcom a žalovanou je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu FADEN- SK, s.r.o. a zároveň žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 3.198,- Eur do všeobecnej podstaty úpadcu. Nárok odôvodnil tým, že zistil, že dňa 17.3.2016 bola uzavretá zmluva, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla značky Škoda Fabia, ev. č. KM893KO za kúpnu cenu 1.000,- Eur. Žalovaná následne vozidlo predala spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. dňa 7.5.2016 za kúpnu cenu 3.198,- Eur. Žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu a uzavretím týchto zmlúv získala na úkor veriteľov úpadcu plnenie vo výške 2.198,- Eur.
2. Okresný súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina cˇ.k. 5K/9/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 18.11.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Účinky zverejnenia nastali dňa 19.11.2016 a keďže žaloba bola podaná dňa 20.11.2017, posúdil okresný súd, že bola podaná v zákonnej lehote. Námietku žalovanej o nedodržaní lehoty vyhodnotil okresný súd ako neopodstatnenú, keďže kúpna zmluva bola uzavretá dňa 17.03.2016, konkurzné konanie bolo začaté dňa 16.06.2016, a teda právny úkon so spriaznenou osobou bol vykonaný počas posledných 3 rokov pred začatím konkurzného konania.
3. Okresný súd mal z výpisu z obchodného registra na úpadcu zistené, že žalovaná bola v období od 05/2013 do 06/2016 spoločníčkou úpadcu. Keďže spoločníčkou bola v čase uzatvorenia predmetných zmlúv, je daná jej spriaznenosť s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“). Preto v prípade odporovania právnych úkonov urobených v prospech spriaznenej osoby prechádza na túto spriaznenú osobu dôkazné bremeno o tom, že právny úkon nebol odporovateľný a súčasne sa prezumuje úpadok úpadcu, ak žalovaný v konaní nepreukáže opak. Odporované právne úkony ako úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR a ako úkony ukracujúce podľa § 60 ZKR, sú tak úkony, pri ktorých sa nevyžaduje preukazovanie, že úpadca bol v úpadku.
4. Okresný súd mal z účtovného denníka úpadcu preukázaný doklad pod položkou 16ID004 - kúpnopredajná zmluva auto, predaj auta za 1.000,- Eur. Žalobca síce nedisponoval písomnou formou kúpnej zmluvy, avšak v zmysle Obchodného zákonníka je možné uzavrieť danú zmluvu aj v ústnej forme, čomu nasvedčuje údaj evidovaný v účtovníctve úpadcu. Podľa oznámenia dopravného inšpektorátu bol úpadca držiteľom motorového vozidla Škoda Fabia, rok výroby 2008, do 18.3.2016, kedy bol vykonaný prevod držby na žalovanú. Žalovaná ako predávajúca dňa 7.5.2016 uzavrela so spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, s.r.o. ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj daného vozidla za kúpnu cenu 3.198,- Eur. Okresný súd považoval za vyvrátené tvrdenie žalovanej, ktorá poprela uzavretie kúpnej zmluvy s úpadcom, keďže z dokazovania bolo preukázané, že iný prevod vozidla z úpadcu nebol vykonaný, okrem prevodu na žalovanú. Z výpisu z obchodného registra ďalej vyplynulo, že žalovaná sa stala spoločníčkou úpadcu. Podľa okresného súdu bola kúpna zmluva, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha, uzavretá dňa 17.03.2016 pravdepodobne v ústnej forme, čo vyplýva jednak z účtovníctva úpadcu, pričom úpadca vlastnil iba 1 motorové vozidlo, a tiež z oznámenia dopravného inšpektorátu a z toho, že k prevodu držby vozidla z úpadcu na žalovanú došlo 18.03.2016 po zaplatení kúpnej ceny dňa 17.03.2016.
5. K námietkam žalovanej, že nemala vedomosť o zmluve a že jej účasť v spoločnosti úpadcu bola len formálna a že odporované úkony nevykonala, poukázal okresný súd na to, že žalovaná je osoba plne spôsobilá na právne úkony, plnoletá a majetkovú účasť u úpadcu mala viac ako 3 roky. Žalovaná na jednej strane tvrdila, že nemala vedomosť o prevodoch vozidla, avšak zo zmluvy so spoločnosťou AUTOSERVIS AAA AUTO, s.r.o. vyplýva, že túto podpísala a uzavrela ako predávajúca a zároveň uviedla, že pri predaji vozidla zobrala peniaze jej matka. Tvrdenie žalovanej, že úpadcovi kúpnu cenu nezaplatila, považoval okresný súd za irelevantné, nakoľko právny poriadok umožňuje, aby za kupujúceho kúpnu cenu zaplatila tretia osoba, čo nič nemení na tom, že vozidlo nadobudla žalovaná. Aj skutočnosť, že pri predaji vozidla žalovanou finančné prostriedky prevzala jej matka, je vecou dohody medzi nimi a nesmie to byť na úkor veriteľov. Je nepochybné, že žalovaná mala z úpadcovho úkonu prospech, keď sa stala vlastníčkou vozidla a následne ho na základe písomnej kúpnej zmluvy predala za oveľa vyššiu cenu. Dokazovanie ohľadom tvrdenia žalovanej, že bolo podané trestné oznámenie na účtovníčku úpadcu z dôvodu sprenevery, okresný súd nevykonal, keďže ho nepovažoval za hospodárne, efektívne ani relevantné. Keďže žalovaná vozidlo, ktoré nadobudla, predala tretiemu subjektu za vyššiu cenu, bol právny úkon, na základe ktorého sa stala vlastníčkou vozidla, bez primeraného protiplnenia. Žalovaná vozidlo odpredala za sumu o 2.198,- Eur vyššiu, než za akú cenu ho nadobudla. Okresný súd tak posúdil, že žaloba je opodstatnená, keďže žalovaná je spriaznenou osobou a ako spoločníčka úpadcu si mala byť vedomá svojho konania. Bolo nepochybné, že úpadca bol držiteľom iba tohto jedného vozidla, ohľadom ktorého bola dňa 18.3.2016 zapísaná ako vlastníčka žalovaná. Vo vzťahu k námietke ohľadom preukázania, že úpadca bol v čase úkonov v konkurze (okresný súd poznamenal, že zástupca žalovanej mal pravdepodobne na mysli v úpadku), okresný súd uviedol, že v zmysle § 58 ZKR sa úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá, ak sa nepreukáže opak. V konaní opak preukázaný nebol, pričom žalobca trval na tom, že dlžník bol v úpadku už od roku 2014, čo preukazuje účtovná závierka z roku 2014 a 2015, a to titulom predĺženia podľa § 3 ods. 3 ZKR. Keďže v danom prípade sa úpadok predpokladal, nebolo potrebné túto skutočnosť preukazovať. V čase uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy mal úpadca viac veriteľov, ktorí si následne prihlásili svoje pohľadávky v konkurze (Soc. poisťovňa, VŠZP, a.s., Slovenská sporiteľňa,...). Okresný súd zároveň s ohľadom na určenie, že predmetná kúpna zmluva je neúčinná, zaviazal žalovanú vrátiť do podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 2.198,- Eur ako rozdiel zaplatenej kúpnej ceny pri nadobudnutí a získanej ceny z predaja. Zároveň okresný súd žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná cestou právneho zástupcu odvolanie. V odvolaní namietla, že už vo svojom vyjadrení k podanej žalobe vzniesla námietku preklúzie, nakoľko podľa jej názoru podal žalobca žalobu na súde po uplynutí jednoročnej lehote odo dňa vyhlásenia konkurzu. Okresný súd v rozsudku uviedol, že žaloba bola podaná mailom dňa 16.11.2017 a doplnená listinne dňa 20.11.2017. Podľa názoru žalovanej Civilný sporový poriadok už nepozná podania v mailovej podobe, a preto je za správne potrebné považovať až podanie zo dňa 20.11.2017 v listinnej podobe. Konkurz bol zverejnený v obchodnom vestníku dňa 18.11.2016, účinky vyhlásenia konkurzu teda nastali dňa 19.11.2016 a žalobca mal žalobu podať do 19.11.2017. Žalobca žalobu podal až 20.11.2017, čiže po lehote.
7. Žalovaná ďalej v odvolaní namietla, že okresný súd sa nezaoberal základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti, a to existenciou ukracujúceho právneho úkonu. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že kúpnou zmluvou zo dňa 17.3.2016, ktorou mala nadobudnúť od úpadcu osobné motorové vozidlo za cenu 1.000,- Eur, a jeho následným predajom za cenu 3.398,- Eur (poznámka krajského súdu správne malo byť uvedené 3.198,- Eur) nemohla spôsobiť úpadok dlžníka. Podľa žalovanej je za ukracujúci právny úkon potrebné považovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka a je potrebné skúmať takéto ukrátenie ku dňu vykonania právneho úkonu. Predložením účtovnej závierky žalobca nepreukázal, že ku dňu uzavretia ústnej kúpnej zmluvy a ani ku dňu uzavretia druhej kúpnej zmluvy bol dlžník v úpadku a že tieto právne úkony spôsobili aj vzhľadom na nízku hodnotu úpadok dlžníka a ukrátili veriteľov. Žalovaná tiež poukázala na to, že nie je možné namietať neúčinnosť dvoch právnych úkonov (kúpna zmluva I. a II.), nakoľko pri kúpnej zmluve I. bol zmluvnou stranou úpadca, ale pri kúpnej zmluve II. úpadca nebol zmluvnou stranou, a preto sa nemožno domáhať neúčinnosti tohto druhého právneho úkonu. Žalobca nepreukázal, že ukracujúcim právnym úkonom darovacia zmluva I. (poznámka krajského súdu správne malo byť zrejme uvedené kúpna zmluva I.) došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku úpadcu, či v dôsledku tohto úkonu došlo k ukráteniu v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzného konania. Žalovaná ako odvolací dôvod označila nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní zároveň žalovaná predložila návrh na oslobodenie od náhrady trov konania podľa § 257 CSP, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná je fyzická osoba, je nemajetná, pracuje v spoločnosti KIA s mesačným zárobkom cca 600,- Eur a za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje aj samotný charakter sporu, kedy bolo neoprávnene priznané prekludované právo. Žalovaná tak žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že tvrdenia v odvolaní považuje za účelové a zjavne nesprávne. Žalobca súčasne považuje odvolanie za nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné, nakoľko žalovaná uvádza viaceré skutočnosti, ktoré s konaním nesúvisia. K námietke preklúzie práva odporovať právnemu úkonu žalobca uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňom 19.11.2016 a žaloba bola žalobcom okresnému súdu doručená emailom, t.j. v elektronickej podobe bez autorizácie v súlade s § 125 ods. 2 CSP dňa 16.11.2017, čím bola zachovaná ročná zákonná lehota podľa § 57 ods. 2 ZKR. Následne bola žaloba dodatočne doručená dňa 20.11.2017 v listinnej podobe, čím bola zachovaná lehota 10 dní podľa § 125 ods. 2 CSP. Podanie sa tak považuje za doručené dňom, kedy bolo doručené do elektronickej podateľne a doplnenie podania v listinnej podobe môže byť uskutočnené do 10 dní od doručenia podania v elektronickej podobe. Námietku preklúzie považuje žalobca za neopodstatnenú a zjavne nesprávnu.
9. K námietke ohľadom splnenia hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu žalobca uviedol, že podľa § 58 ods. 2 ZKR je odporovateľným aj právny úkon bez primeraného plnenia, ktorý bol uskutočnený počas úpadku, a nielen taký úkon, ktorý úpadok spôsobil. Je nepochybné, že ak počas úpadku došlo k prevodu majetku z úpadcu na tretiu osobu, dochádza k zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku čoho dostanú veritelia nižšie uspokojenie svojich pohľadávok, ako by tomu bolo v prípade, ak by k prevodu majetku počas úpadku nedošlo. K zmenšeniu majetku dochádza najmä v prípade, ak sa úpadcovi nedostane za ním poskytnuté plnenie protiplnenie primerané tak ako to predpokladá § 58 ods. 1 ZKR. Okresný súd sa v bode 9 odôvodnenia rozsudku vyporiadal s predpokladmi odporovateľnoti a prihliadol aj na spriaznenosť žalovanej s úpadcom, pričom zdôraznil prezumpciu úpadku podľa § 58 ods. 2 veta druhá, ktorú žalovaná počas konania nevyvrátila. Úpadca bol v úpadku vo forme predĺženia už v účtovnom období roka 2014 a 2015 a tento stav sa nezmenil ani v účtovnom období roka 2016, počas ktorého bola kúpna zmluva uzatvorená. Predĺženie úpadcu preukázal príslušnými účtovnými závierkami.
Žalovaná ako spriaznená osoba nevyvrátila zákonnú domnienku existencie úpadku v čase uskutočnenia právneho úkonu. Kúpna zmluva tak bola uzatvorená v čase úpadku, čím bola splnená hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu.
10. K návrhu žalovanej na oslobodenie od náhrady trov konania žalobca uviedol, že žalovaná dostatočne neodôvodnila a nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Svojím charakterom prebiehajúce konanie nie je žiadnym spôsobom osobité a rozsudok, ktorý bol v konaní vyhlásený, nepriznáva žalobcovi prekludované právo. Ďalšie tvrdenia v odvolaní nesúvisia s prejednávanou vecou, nakoľko žalobca sa v konaní domáhal určenia odporovateľnosti kúpnej zmluvy a nie ďalších právnych úkonov ani Kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2016 ani Darovacej zmluvy z roku 2014, na ktoré bez ďalšieho odôvodnenia poukazovala žalovaná. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
11. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaná písomne nereagovala.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovanej uvádza, že žalovaná ako prvý odvolací dôvod vymedzila námietku preklúzie uplatneného práva žalobcu z dôvodu oneskoreného podania žaloby. Žalovaná v tomto smere argumentovala úpravou Civilného sporového poriadku, ktorý už podľa jej vyjadrenia nepozná podania na súd v emailovej podobe. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že táto námietka žalovanej nie je dôvodná. V konaní bolo nesporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 221/2016 zo dňa 18.11.2016, a účinky vyhlásenia konkurzu tak nastali dňom 19.11.2016. V ustanovení § 57 ods. 2 ZKR zakotvená lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu do jedného roka od vyhlásenia konkurzu uplynula dňom 19.11.2017. Z obsahu spisového materiálu plynie, že žaloba bola žalobcom odoslaná Okresnému súdu Žilina dňa 16. novembra 2017 o 18:09 hod. (č.l. 1 spisu) mailovou poštou na adresu podateľne okresného súdu. Na č.l. 8 súdneho spisu je zažurnalizovaný originál písomného vyhotovenia žaloby datovaný dňa 14.11.2017, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 20.11.2017. V zmysle ust. § 125 ods. 1 CSP je pritom možné podanie urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia je potrebné podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu a ak sa takéto podanie dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, tak sa na podanie neprihliada. V prejednávanom prípade možno uzavrieť, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná elektronicky, emailovou poštou odoslanou dňa 16. novembra 2017 a následne bola v lehote do 10 dní doplnená v listinnej podobe doručením jej originálu okresnému súdu dňa 20.11.2017, teda v zákonom stanovenej lehote. Žaloba tak bola zo strany žalobcu podaná včas, v lehote v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR.
16. Žalovaná ďalej v odvolaní namietla, že okresný súd sa nezaoberal základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciou ukracujúceho právneho úkonu, za ktorý podľa jej vyjadrenia možno považovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka ku dňu vykonania právneho úkonu. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal, že ukracujúcim právnym úkonom došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý odvolací dôvod žalovaná subsumovala pod ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP ako nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Ohľadom právneho posúdenia veci krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje krajský súd, že predmetom žalobou uplatneného nároku je žalobná žiadosť o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 17.3.2016 uzatvorená medzi úpadcom a žalovanou je voči veriteľom v konkurznej veci úpadcu neúčinná a žalobca zároveň žiadal žalovanej uložiť povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 2.198,- Eur. V kontexte takto uplatneného žalobného nároku tak nemôže obstáť ďalšia odvolacia námietka žalovanej ohľadom namietania neúčinnosti dvoch právnych úkonov - kúpnej zmluvy I. a kúpnej zmluvy II., keďže predmetom konania je neúčinnosť len jedného právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovanou.
18. Okresný súd vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu konštatoval postavenie žalovanej ako spriaznenej osoby vo vzťahu k úpadcovi, z čoho vyvodil vecne správny záver, že v prípade takýchto právnych úkonov, urobených v prospech spriaznenej osoby, sa v zmysle ust. § 58 ZKR predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia dotknutého právneho úkonu. Okresný súd rovnako z vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru o existencii dotknutého právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovanou, ktorá zmluva vyplýva z účtovnej evidencie úpadcu a tiež z údajov zistených z Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava. Následne okresný súd za konštatovania, že vzhľadom na ďalšiu, následne uzatvorenú kúpnu zmluvu ohľadom toho istého motorového vozidla, ktoré bolo odpredané za sumu o 2.198,- Eur vyššiu, sa jedná o úkon bez primeraného protiplnenia, uviedol, že v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy sa úpadok dlžníka predpokladal, pričom v konaní nebol preukázaný opak. Okresný súd v tomto smere poukázal aj na účtovnú závierku z roku 2014 a z roku 2015, z ktorej podľa okresného súdu plynie úpadok titulom predĺženia v zmysle § 3 ods. 3 ZKR. Zároveň okresný súd uviedol, že v čase uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy mal úpadca viacero veriteľov, ktorí si následne svoje pohľadávky prihlásili v konkurze.
19. Krajský súd zvýrazňuje, že predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, existencia právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, účinnosť tohto právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil. Ako už bolo krajským súdom konštatované, okresný súd vecne správne vyhodnotil otázku preukázania existencie žalobou napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy a tiež podanie žaloby žalobcom ako správcom v zákonom stanovenej lehote.
20. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovanej považuje krajský súd za potrebné poukázať, že v zmysle úpravy zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sú jednotlivé skutkovo-právne podstaty odporovateľnosti právnych úkonov uvedené v ust. § 58, § 59, § 60 a § 61 ZKR zároveň viazané na naplnenie podmienky zakotvenej v ust. § 57 ods. 4 ZKR. Podľa tohto zákonného ustanovenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti preukázanie, že daným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov úpadcu. Žalobca je tak nositeľom dôkaznej povinnosti a musí preukázať, že napadnutým právnym úkonom kúpnej zmluvy bola ukrátená pohľadávka veriteľa, resp. veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní svoju pohľadávku prihlásili. Keďže v konkurznom konaní ide o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ však musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, t.j. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť, a zároveň musí byť táto pohľadávka veriteľom prihlásená v konkurznom konaní. V prejednávanom prípade mal okresný súd preukázané, že v čase uzavretia odporovanej kúpnej zmluvy mal úpadca viac veriteľov, ktorí si pohľadávky v konkurze prihlásili, a zároveň konštatoval, že úpadok dlžníka sa vzhľadom na postavenie žalovanej ako spriaznenej osoby úpadcu predpokladá a že tento bol v podobe predĺženia preukázaný účtovnými závierkami z roku 2014 a z roku 2015.
21. K týmto záverom okresného súdu krajský súd uvádza, že len samotné uzatvorenie napadnutej zmluvy za súčasnej existencie prihlásených pohľadávok veriteľov a konštatovanie o úpadku dlžníka v čase uzatvorenia dotknutej kúpnej zmluvy ešte bez ďalšieho neznamená, že by zo strany žalobcu bolo v konaní preukázané ukrátenie veriteľa. Ak žalobca tvrdil, že právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2016 ukrátil uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si pohľadávku prihlásili v konkurznom konaní, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a za tým účelom okresnému súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie relevantného dokazovania. Úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislá od toho, či sa majetok dlžníka dotknutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľmi. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu sa vyžaduje preukázanie, že dotknutým právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nie je možné konštatovať, či napadnutým úkonom kúpnej zmluvy došlo aj k reálnemu ukráteniu veriteľa/veriteľov, v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo. Táto základná primárna hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právneho úkonu nebola zo strany žalobcu preukázaná. V konaní pred okresným súdom k tejto základnej otázke nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a preto v tejto časti sú závery rozhodnutia súdu prvej inštancie predčasné.
22. Pokiaľ žalobca poukazoval na predpoklad existencie úpadku v zmysle uvedených zákonných ustanovení s tým, že existencia úpadku bola preukázaná aj účtovnými závierkami za roky 2014 a 2015, tak ako sú tieto založené na č.l. 23, resp. 29 spisu, tak z obsahu týchto listinných dôkazov je zistiteľná výlučne informácia o stave majetku úpadcu, o jeho záväzkoch a o rozdiele majetku a záväzkov, teda o jeho vlastnom vnímaní ako účtovnej jednotky v danom účtovnom období, ktoré predchádzalo momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu. Samotná účtovná závierka je však len dokladom informatívnym a dokladom, ktorý spolu s výkazom ziskov a strát, súvahou a poznámkami k súvahe, ktoré doklady predložené neboli, predstavuje ucelený zdroj informácií o účtovnom stave konkrétnej účtovnej jednotky. Samotné účtovné závierky úpadcu k 31.12.2014 a k 31.12.2015 bez ďalšieho nemôžu preukázať ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR, keďže sa jedná o doklady, ktoré preukazujú stav majetku a záväzkov úpadcu pred tým, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu. Len samotné závery vyplývajúce z účtovnej závierky za obdobie predchádzajúce uzatvoreniu odporovaného právneho úkonu kúpnej zmluvy nemôžu preukázať konkrétny ekonomický dopad tohto odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív, v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po ich uskutočnení. Preto aj v prípade skutkovej podstaty právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa ust. § 58 ZKR a v prípade ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR bez ohľadu na prezumpciu úpadku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu (§ 58 ods. 2 ZKR) možno takémuto úkonu úspešne odporovať len vtedy, ak ním došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Úspešnosť odporovateľnosti tak závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu, aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, a to k okamihu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu pri splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Samotná skutočnosť preukázania úpadku automaticky neznamená ukrátenie podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, resp. zistených pohľadávok a ani od spriaznenosti úpadcu a žalovanej. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu a k tomuto momentu hodnotiť, či právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ak malo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dôjsť uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, potom bolo potrebné v konaní ustáliť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou tejto zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. V danom prípade ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, pričom v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vyhodnotenie tohto zákonného predpokladu absentuje.
23. K svojmu záveru odvolací súd dopĺňa, že tento vychádzal z hmotnoprávnej podmienky pre odporovateľnosť, a to podmienky preukázania ukrátenia veriteľa, prípadne veriteľov úkonom, ktorému sa odporuje. Podstatou úspešnej odporovateľnosti nielen podľa zákona č. 7/2005 Z.z., ale aj podľa ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka je preukázanie zákonnej podmienky, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Pokiaľ právny úkon dlžníka nebude spĺňať zákonnú podmienku, že ním aj došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, prípadne veriteľov, tak nebude možné takémuto právnemu úkonu s úspechom odporovať. Ak úprava zákona č. 7/2005 Z.z. pri odporovateľnosti právnym úkonom vyžaduje preukázanie ukrátenia veriteľov, tak táto podmienka v takomto konaní musí byť aj preukázaná, nemôže byť predpokladaná, a to ani s ohľadom na postavenie žalovanej ako spriaznenej osoby úpadcu. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že to, či nastalo ukrátenie, je nevyhnutnou, zákonom vyžadovanou podmienkou odporovateľnosti právnemu úkonu.
24. Krajský súd za konštatovania dôvodnosti námietky nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom uvádza, že pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený postup prvoinštančného súdu nemožno naprávať pred odvolacím súdom, ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu, vydané na základe takéhoto nesprávneho postupu, zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové rozhodnutie vo veci samej.
25. Na základe uvedeného zhodnotenia ohľadom nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie a s ohľadom na predčasnosť ním vyslovených právnych záverov pristúpil krajský súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie. V rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti žalobcu, bude potrebné k dátumu účinnosti napadnutej kúpnej zmluvy zisťovať, aký bol stav majetku dlžníka, t.j. zoznam aktív, pasív, výsledný stav majetku a či po uzavretí tohto právneho úkonu podľa preukázaného stavu majetku, uvádzaných aktív, pasív, z výsledného majetku, dlžník disponoval dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľov a či dlžník mal, resp. nemal majetok k tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľov. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu. Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti tomuto nároku je nositeľom dôkazného bremena žalovaná.
26. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
27. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.