Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/X, V., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.9.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.9.2020, ktorým tento ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2019 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku na základe zistenia, že žalobkyňa nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a nespĺňa tak podmienky invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

2. Uvádzala, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko záver posudkovej komisie nebol verifikovaný názorom znalca z príslušného odboru a vyšetrenie jej osoby ako účastníka konania nebolo realizované posudkovým lekárom pri preskúmaní jej zdravotného stavu v Senici ani na ústredí Sociálnej poisťovne v Bratislave, pričom posudkový lekár urobil záver iba z lekárskych správ zo dňa 11.4.2019 a 5.6.2019 a aj jej následné posudzovanie bolo vykonané bez osobnej účasti. Žalobkyňa má za to, že ňou predložené lekárske správy potvrdzujú výrazné obmedzenie výkonnosti organizmu a zhoršenie zdravotného stavu. Poukazovala tiež na to, že v Českej republike jej bol invalidný dôchodok priznaný a že na Slovensku je držiteľkou preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2020 potvrdil podľa o sociálnom poistení rozhodnutie žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2020, ktorým žalobkyni podľa a v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 28. augusta 2019, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 28. augusta 2019 nie je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2020 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Trnave zo dňa 21. júla 2020, podľa ktorého nie je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20%. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, t. j. aj na základe novo doložených lekárskych správ a nálezov. V odvolacom konaní však neboli predložené žalobkyňou také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného, v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych správa nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidná tak, ako je vyššie uvedené. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Z rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého generálny riaditeľ žalovaného vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného bolo vydané na základe správne vyhodnoteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení platnými a účinnými v čase rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok žalobkyne. Presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Odvolací orgán žalovaného dospel k záveru, že správna úvaha žalovaného v odôvodení vydaných rozhodnutí, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, bola náležite odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného bolo vydané na základe dostupnej lekárskej dokumentácie. Ak žalobkyňa predložila súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaný nemohol posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a tieto lekárske správy budú podkladom pre rozhodnutie v ďalšom konaní. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, má žalobkyňa možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenia jeho sumy. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

5. K námietke žalobkyne týkajúcej sa posúdenia zdravotného stavu v jej neprítomnosti žalovaný uvádzal, že v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, sa zdravotný stav žalobkyne posudzoval posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, ústredie bez jej prítomnosti, a to na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Lekársky posudok vyhotovený posudkovou komisiou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorého rozdielnosť posudkových záverov žalobkyňa v správnej žalobe poukázala, nie je relevantný dôkaz pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a percentuálnej miery invalidity. Spôsob a postup posudzovania zdravotného stavu na účely zistenia invalidity u žiadateľa o invalidný dôchodok upravuje a v prílohe č. 4 vymedzuje ochorenia a zdravotné postihnutia, podľa stupňa závažnosti a prináležiaci rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je vypracovaný podľa iného právneho predpisu ( alebo v znení neskorších predpisov a prílohy tohto zákona), iným postupom, a za úplne odlišným účelom ako posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia

podľa Z posudku posudkovej komisie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nevyplývajú žiadne také zistenia, o ktoré by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovaného mali pri posudzovaní invalidity, resp. určení jej percentuálnej miery, oprieť, či z nich vychádzať, pretože takýto posudok je vypracovaný za iným účelom (sociálne dôsledky zdravotného stavu v rôznych oblastiach bežného života) a upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť, alebo prekonať aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti. Taktiež je nedôvodná námietka žalobkyne týkajúcej sa priznaného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky, pretože žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie môže postupovať len podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré okrem iného presne určujú podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok poistenca a nemôže sa od nich v žiadnom prípade odchýliť.

6. Podľa (, ):

§ 2 ods. 1 - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 2 ods. 2 - Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1 - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 190 - Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

§ 202 ods. 2 - Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203 ods. 2 - Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení:

§ 70 ods. 1 - Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 71 ods. 1 - Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 71 ods. 2 - Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

§ 71 ods. 3 - Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

§ 153 ods. 1 - Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

§ 153 ods. 2 - Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa a) so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie kontrolu 1. posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, 2. dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, b) posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

§ 153 ods. 3 - Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

§ 153 ods. 4 - Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením, e) posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

§ 153 ods. 5 - Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

§ 153 ods. 6 - Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

§ 153 ods. 7 - Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.

§ 153 ods. 8 - Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

§ 153 ods. 9 - Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

7. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

8. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 4.9.2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie organizačnej zložky zo dňa 25.10.2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

9. V priebehu konania pred správnym orgánom bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia, závery ktorých boli obsahom posudkov zo dňa 28.8.2019, 4.12.2019 a 21.7.2020 na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne zaradeného podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly II. položky 4, písm. a) zhodne stanovujúcich mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20% prislúchajúcich zistenému zdravotnému postihnutiu.

10. Pri vypracovaní odborného lekárskeho posudku zo dňa 21.7.2020 boli vyhodnotené žalobkyňou predložené správy z lekárskych vyšetrení (onkohematologické, onkologické, endokrinologické) zo dňa 11.4.2019, 5.6.2019, 2.10.2019, 7.11.2019, 21.11.2019, 3.3.2020, 8.6.2020 a 16.6.2020.

11. Žalobkyňa v konaní netvrdila nevyhodnotenie niektorej z lekárskych správ dokladujúcich jej zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovými lekármi, všeobecne namietala nesprávnosť

- nedostatočnosť vyhodnotenia jej dokladovaného zdravotného stavu, záver o ktorom nedostatku neumožňuje žiaden z predložených dokladov, z ktorých nevyplýva diagnostikovanie iného zdravotného postihnutia ovplyvňujúceho schopnosť zárobkovej činnosti žalobkyne ako stanoveného posudkovými lekármi, ani nesprávnosť stanovenia závažnosti zisteného postihnutia v čase jeho posudzovania.

12. Posudková činnosť v danom prípade bola realizovaná zákonom (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) stanovenými subjektami - posudkovými lekármi sociálneho poistenia, pričom nesprávnosť či neobjektívnosť odborných lekárskych posudkov a v súvislosti s tým nezákonnosť rozhodnutia o žiadosti žalobkyne nespôsobuje samotná skutočnosť, že posúdenie jej zdravotného stavu bolo vykonané v jej neprítomnosti, nakoľko ide o postup predpokladaný v krízovej situácii (za ktorú sa považuje obdobie trvania mimoriadnej situácie, ktorá bola vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky z 11.3.2020 a trvala počas celého zvyšku roka 2020, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19) ustanovením § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

13. V súlade s právnym názorom žalovaného nesprávnosť žalobou napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodzovať zo skutočnosti, že žalobkyni bol rozhodnutím príslušných orgánov sociálneho zabezpečenia Českej republiky invalidný dôchodok priznaný (na základe zistenia poklesu jej pracovnej schopnosti o 35%), ani zo skutočnosti, že žalobkyni bolo rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 22.7.2020 priznané postavenie ťažko zdravotne postihnutej osoby.

14. Pre stanovenie ťažkého zdravotného postihnutia je podľa () určujúcou miera funkčnej poruchy - nedostatku telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov.

15. Invalidita nie je synonymom ťažkého zdravotného postihnutia, ide o dva samostatné inštitúty podliehajúce kompetencii rozdielnych správnych orgánov i rozdielnej právnej úprave, medzi ktorými (inštitútmi) nie je priama súvislosť v tom zmysle, že každá ťažko zdravotne postihnutá osoba musí spĺňať aj podmienky invalidity, a naopak, že invalidná osoba musí spĺňať aj podmienky ťažkého zdravotného postihnutia.

16. V neposlednom rade nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pre posudzovanie ktorého je pre súd podľa rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemožno vyvodzovať ani zo skutočnosti, že v ďalšom konaní správny orgán vyhovel následnej žiadosti žalobkyne a rozhodnutím zo dňa 28.12.2021 jej s účinnosťou od 16.3.2021 invalidný dôchodok priznal.

17. Nakoľko súd, vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, v žalobou napadnutom rozhodnutí a jeho vydaniu predchádzajúcom postupne správnych orgánov vo veci nezistil pochybenia odôvodňujúce prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia, žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

18. V konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko tomuto účastníkovi v konaní ani žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.