Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-9-2018.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2019, v trestnej veci obžalovaného T. O. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného T. O. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/23/2014 zo dňa 22.11.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaného T. O. H. G. O. H. Ľ. H. , nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom X. Č.. XX, C.. L.,
uznáva vinným, že
- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 18.00 hod. na asfaltovej ceste v katastri obci X., okr. L., v časti s miestnym názvom T. Y., fyzicky napadol Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX tak, že ho päsťami rúk udieral do oblasti hlavy, kopol ho do rozkroku a po jeho páde na zem ho udieral do celého tela a po tomto ho odtiahol do priekopy, kde ho ešte ležiaceho ďalej fyzicky napádal, pričom poškodený utrpel pomliaždenie a opuch jarmovej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramenného zhybu, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena a viacnásobné pomliaždenie hrudníka a brucha s nevyhnutnou dobou liečenia 5 až 6 dní, a súčasne na tomto mieste fyzicky napadol aj jeho manželku T.G. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju udrel päsťou ruky do oblasti hlavy následkom čoho utrpela pomliaždenie sánky vľavo s dobou liečenia 5 až 6 dní, teda
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
čím spáchal
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Za to mu u k l a d á
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona pri neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona peňažný trest vo výške 160,- (stošesťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 28/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, Y. V., nar. XX.XX.XXXX v X., C.. L.C., X. X. Č.. XX, C.. L. a T. V., nar. XX.XX.XXXX v L., X. X. Č.. XX, C.. L., odkazuje s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného T. O. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
- dňa X.X.XXXX v čase okolo 18.00 hod. na asfaltovej ceste v katastri obci X., okr. L., v časti s miestnym názvom T. Y., fyzicky napadol Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX tak, že ho päsťami rúk udieral do oblasti hlavy, kopol ho do rozkroku a po jeho páde na zem ho udieral do celého tela a po tomto ho odtiahol do priekopy, kde ho ešte ležiaceho ďalej fyzicky napádal, pričom poškodený utrpel pomliaždenie a opuch jarmovej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramenného zhybu, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena a viacnásobné pomliaždenie hrudníka a brucha s nevyhnutnou dobou liečenia 18 až 20 dní, a súčasne na tomto mieste fyzicky napadol aj jeho manželku T. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju udrel päsťou ruky do oblasti hlavy následkom čoho utrpela pomliaždenie sánky vľavo a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 14 až 16 dní.
Za to mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri nezistení žiadnej priťažujúcej ani poľahčujúcej okolnosti úhrnný peňažný trest vo výške 160,- eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 28/A, Bratislava, škodu vo výške 68,70 eur a poškodenému Y. V. škodu vo výške 550,- eur a poškodenej T. V. škodu vo výške 472,- eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré smerovalo proti výroku o vine aj proti výroku o treste namietal, že v prípravnom konaní sa uskutočnili výsluchy svedkov, pri ktorých sa zúčastnil a aktívne do týchto výsluchov zasahoval splnomocnenec poškodených Y. H. T. V., pričom toto bolo v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý nepriznáva poškodenému právo zúčastňovať sa v prípravnom konaní na výsluchoch svedkov a pri výsluchu aktívne vystupovať a viesť výsluch kontradiktórnym spôsobom. Takéto právo má poškodený pred súdom podľa § 272 Tr. poriadku so súhlasom predsedu senátu. Podľa § 46 ods. 1 Tr. poriadku má poškodený práva tam uvedené, nie je tam však právo zúčastniť sa na výsluchu a klásť vypočúvaným otázky. Rovnako tak podľa § 54 ods. 1 Tr. poriadku sa môže splnomocnenec poškodeného zúčastniť všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený, keďže poškodený nemá právo zúčastniť sa výsluchov svedkov, klásť im otázky, nemá také právo ani splnomocnenec. Prítomnosťou splnomocnenca a poškodených pri výsluchu svedkov, jeho aktívnym zasahovaním pri vykonávaní týchto dôkazov, došlo k závažnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku a na také dôkazy nemôže súd ani prihliadať. Išlo o konfrontáciu medzi svedkyňou P. W. a Y. V. a T. V. zo dňa 16.04.2014, o konfrontáciu medzi svedkom T. U. a T. V. zo dňa 16.04.2014, výsluch Y. V. zo dňa 07.11.2012, konfrontáciu zo dňa 22.05.2013 medzi obžalovaným O. a poškodenou T. V. a Y. V., výsluch svedkyne P. W. zo dňa 12.03.2013 a výsluchy svedkov P.J. T., T. U., T. S., Ľ. H. zo dňa 07.03.2013 a výsluch obžalovaného T. O. zo dňa 20.12.2012. Sankciou za takto vykonané dôkazy v prípravnom konaní malo byť konštatovanie o neunesení dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam a výrok súdu o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. a) alebo c) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, resp. že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ by sa krajský súd nestotožnil s názorom o nezákonnosti dôkazov, tieto dôkazy by považoval za zákonné, namietal, že nebolo vykonanými dôkazmi preukázané, že skutok sa stal a ani to, že ho spáchal práve obžalovaný.
Rozsudok okresného súdu je založený jedine na výpovedi poškodených Y. H. T.G. V., ktorých tvrdenia, podľa jeho názoru, mali podporiť svedkovia P. W. a T. U., ktorí mali byť očitými svedkami, avšak títo svedkovia napadnutie nepotvrdili a ide o zásadný dôkaz o vine, resp. o tom, že poškodení klamali. Uvedení svedkovia jednoznačne vyvrátili tvrdenia poškodených a odmietli, žeby v uvedený deň alebo aj kedykoľvek inokedy boli svedkami takéhoto napadnutia. Z toho možno podľa názoru odvolateľa vyvodiť jediný záver, že sa skutok nestal. Pokiaľ by sa stal, títo svedkovia, ktorých označili poškodení, by toto potvrdili. Ďalej namietal, že okresný súd vykonané dôkazy nehodnotil podľa § 12 ods. 12 Tr. poriadku, či išlo o zákonné dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Dôkazy, výsluchy členov súboru, súd v podstate bagatelizoval a neprikladal im žiadny význam, napriek tomu, že všetci zhodne konštatovali, že obžalovaný chodil na každú skúšku medzi prvými, v predstihu, na tom nič nemení ani to, že niektorí z nich si presne po takom dlhom čase nepamätali, kto bol dňa 08.08.2012 na skúške, či tam bol, kedy presne prišiel obžalovaný. Nesporne však z týchto výpovedí vyplýva, že pred každou skúškou tam bol obžalovaný medzi prvými a v predstihu. Záver súdu, že ich výpoveďami je vyvrátená obrana obžalovaného, že v čase útoku bol v kaviarni a čakal na skúšku, je v príkrom rozpore s výpoveďami členov súboru. Podľa jeho názoru, konštatovanie súdu, že všetci vypovedali všeobecne, nezodpovedá obsahu týchto výpovedí a je to aj v rozpore s tým, čo vypovedal P. T. dňa 20.04.2015 na okresnom súde, ktorý uviedol, že sa nestalo, že by obžalovaný niekedy chýbal na skúške alebo že tam nebol hodinu pred skúškou. Podobne tak vypovedal svedok Y. U., ďalej aj svedok S. a svedok Y. R.. Svedok Y. Y. uviedol, že v ten deň stretol Y. V., žena s ním nešla a mal roztrhané tričko, nie však tepláky, ako tvrdil V. v konaní. Potvrdil, že keď tam prišiel, už tam obžalovaný sedel. Ďalej poukázal na to, že súd nevyhodnotil rozpory vo výpovediach Y. V. a T. V. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a medzi nimi navzájom, pričom poukázal na konkrétne výpovede. Podľa jeho názoru okresný súd nemal uveriť výpovediam poškodených, pretože okrem rozporov, na ktoré už poukázal, zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia plynie, že títo majú výraznú snahu javiť sa v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a majú až fabulačné tendencie i schopnosť zapamätať si a správne reprodukovať prežité je znížená a dominujú hostilné postoje čo najviac poškodiť obžalovanému. Napriek tomu však okresný súd vyhodnotil znalecký posudok tak, že znalec mal konštatovať, že prvotné výpovede oboch poškodených boli najpravdivejšie a z toho vyvodil záver o ich pravdovravnosti. Takýto záver je však v rozpore so záverom znaleckého posudku a nemá v ňom žiadnu oporu, pretože znalec nikde a nikdy nekonštatoval, že prvotné výpovede sú najobjektívnejšie, resp. že prvotné výpovede poškodených v tomto konaní sú najobjektívnejšie. Naopak, zo znaleckého posudku psychológa jednoznačne možno urobiť iba taký záver, ktorý vyplýva aj z ostatných dôkazov, že poškodení si príbeh vymysleli v snahe poškodiť obžalovanému a k ich poraneniam došlo iným spôsobom a iným páchateľom. Záver znaleckého posudku znalca T.. W. o charaktere poranení a spôsobu ich vzniku, nie sú v žiadnom prípade dôkazom o tom, že tieto poranenia spôsobil obžalovaný. Toto rozhodnutie súdu, keďže nebolo jednoznačne preukázané, že k zraneniam poškodených došlo na základe konania obžalovaného, je v rozpore so zásadou in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Za uvedenej dôkaznej situácie mal podľa názoru odvolateľa okresný súd na tieto pochybnosti prihliadať a hodnotiť ich v prospech obžalovaného, ak ich nehodnotil priamo, ako dôkazy, vylučuje svoj podiel obžalovaného na skutku. Taktiež poukázal na to, že poškodený nárok na náhradu škody, ktorý je potrebné uplatniť podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku najneskôr do skončenia vyšetrovania, neuplatnil, uplatnil až dňa 11.06.2014 na okresnej prokuratúre po tom, čo už bolo skončené vyšetrovanie. Preto okresný súd nemal priznať nárok na náhradu škody, pretože bol uplatnený po uplynutí lehoty stanovených v § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, prípadne § 285 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však považoval za potrebné ešte dopočuť znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, T.. T. W., preto na verejnom zasadnutí v tomto smere dokazovanie doplnil. Z jeho výpovede pritom vyplynuli skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv na zmenu skutkových okolností ako aj právnej kvalifikácie skutku.
Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že tento spáchal práve obžalovaný, aj keď obžalovaný spáchanie skutku poprel, keď uviedol, že s poškodenými má dlhoročne zlé vzťahy, títo ho sledujú, napádajú, urážajú ľudí, ktorí k nemu chodia, neustále ho fotografujú, pričom majú konflikty aj s inými ľuďmi v obci. Vylúčil, aby on bol prítomný na mieste činu, lebo v tom čase sa on nachádzal na skúške folklórneho súboru Brežina.
Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, teda pokiaľ ide o skutok týkajúci sa toho, že obžalovaný napadol poškodených a že im spôsobil poranenia, je však obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďami poškodených, a to Y. V. a T. V., keď títo uviedli, že po tom, čo sa Y. V. vrátil z práce, poškodení išli na pozemok za obec zbierať uhorky, následne, keď mali v rukách vedrá s uhorkami, cestou ich na motorke videl syn obžalovaného, za krátku dobu k nim prišiel obžalovaný a najskôr napadol Y. V. tak, že ho udieral päsťami rúk do hlavy a neskôr ho kopol v rozkroku a keď tento spadol na zem, kopal ho ďalej na zemi, následne napadol aj T. V. tak, že ju udrel päsťami do hlavy. V tomto smere krajský súd nemal pochybnosti, pretože poškodení ihneď po skutku oznámili skutok na polícii a ešte v ten istý deň ako to vyplýva z výpisu zo zdravotnej dokumentácie, boli ošetrení vo FNsP Prešov. Pritom už pri svojom prvom ošetrení dňa 8.8.2012 okolo 22.00 hod. uviedli ošetrujúcemu lekárovi, že boli napadnutí obžalovaným, ktorý je ich susedom.
Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že v prípravnom konaní bol pri výsluchu svedkov ako aj obvineného prítomný splnomocnenec poškodených, resp. jeho koncipient musí krajský súd prisvedčiť obhajobe, takýto postup Trestný poriadok nepripúšťa ani v súčasnosti a nepripúšťal ani v čase vedenia výsluchu a ide o pochybenie orgánov činných v trestnom konaní. Splnomocnenec poškodeného má právo zúčastniť sa hlavného pojednávania, alebo verejného zasadnutia v konaní o dohode o vine a treste a v konaní o odvolaní, nemá právo byť prítomný v prípravnom konaní pri výsluchu obvineného a už vôbec nemôže klásť otázky ani nijak inak zasahovať do úkonov prípravného konania. V danom prípade bol splnomocnenec prítomný pri úkonoch a navyše aj kládol otázky pri výsluchoch svedkov, obvineného, čo zákon nepripúšťa. Jedinou výnimkou je prítomnosť pri výsluchu svedka, ktorého priamo konkrétny advokát zastupuje na základe plnej moci, pretože článok 37 ods.2 Listiny základných práv a slobôd stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi či orgánmi verejnej správy a to od začiatku konania. Svedkovi jeho advokát môže vysvetliť obsah práva odoprieť výpoveď, či konkrétne v danom prípade svojou výpoveďou sa nemôže dostať do nebezpečenstva trestného stíhania a podobne. V žiadnom prípade však nemôže byť za danej právnej úpravy splnomocnenec poškodeného prítomný pri výsluchoch svedkov, ktorých nezastupuje, či výsluchu obvineného a už vonkoncom im nemôže klásť otázky tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Teda pokiaľ bol splnomocnenec poškodených prítomný v prípravnom konaní pri výsluchu svojich klientov poškodených T. H. Y. V., nedošlo k porušeniu zákona, na otázky, ktoré položil tento splnomocnenec a na odpovede na ne však nie je možné prihliadať.
Vo veci boli ďalej vypočutí v konaní pred okresným súdom ako svedkovia členovia folklórneho súboru Brežina, a to Y. U., švagor obžalovaného, ktorý potvrdil, že dňa 08.08.2012 začal nácvik súboru o 18.00 hod. a pol hodiny pred ním, sa stretli v krčme aj obžalovaný. K osobe poškodeného uviedol, že tento nadáva ľuďom, fotí ich, napáda podnikateľskú činnosť obžalovaného. Svedok Ľ. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skúška súboru 08.08.2012 začala o 18.00 hod., v ten deň si nepamätá, aby mali dobrovoľní hasiči nácvik. Jeho výpoveď z prípravného konania však na hlavnom pojednávaní na okresnom súde nemohla byť prečítaná, lebo dňa 06.02.2013 bol pri výsluchu v rozpore so zákonom prítomný splnomocnenec poškodených. Svedok T. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skúšky súboru začínajú okolo 18.00 - 18.30 hod., záleží od harmonikára, obžalovaný chodí na všetky skúšky, dňa 08.08.2012, keď došiel svedok, obžalovaný tam už bol. Výpovede ostatných členov súboru z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní na okresnom súde prečítané. Svedok Y. Y. uviedol, že skúšky súboru začínali o 19.00 hod., v ten deň stretol poškodeného V., ktorý mal roztrhané tričko. Svedok K. L. uviedol, že skúšky začínajú, keď príde harmonikár z Hermanoviec, obžalovaný je na skúške skôr ako svedok. Svedok L. U. uviedol, že skúšky v lete začínajú o 19.00 hod., v zime začínajú skôr. Svedok L. U. 12.05.2014 uviedol, že skúšky súboru začínajú okolo 18.00 hod., keď príde harmonikár. Svedok P. J., harmonikár uviedol, že skúšky začínajú okolo 18.00 - 19.00 hod., podľa toho, ako sa dohodnú. Svedok Y. P. presný čas začiatku skúšok neuviedol. Žiaden z týchto svedkov, keďže svedkovia boli vypočutí s časovým odstupom pol roka od skutku a viac, sa nevedel vyjadriť konkrétne ku dňu 08.08.2012, kedy presne začala skúška súboru.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj ďalší svedkovia, a to P. T., majiteľa krčmy a potravín v obci X., ktorý potvrdil, že členovia folklórneho súboru sa pred nácvikom stretávajú uňho v krčme, nácvik začína okolo 18.00 - 19.00 hod. a obžalovaný ako aj niektorí členovia prichádzajú hodinu až polhodinu pred nácvikom. Z krčmy po miesto, kde mali byť napadnutí poškodení, je vzdialenosť 500 - 600 metrov.
Svedkyňa P. W. poprela, aby v deň skutku jazdila na motocykli so synom obžalovaného a aby sledovala poškodených. Poškodený na ľudí kričí, nadáva im, každý sa ho bojí, v minulosti napadol jej brata a po skutku kričal aj po nej.
Svedok T. U. rovnako tak poprel, aby sa dňa 08.08.2012 nachádzal na mieste skutku a aby videl jeho priebeh, v ten deň nejazdil na motocykli, on motocykel nevlastní, v čase skutku mal tréning dobrovoľných hasičov, má však vodičské oprávnenie na vedenie motocykla.
Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa H. L., policajtka OO PZ S. B. P., ktorá potvrdila, že jej bol pridelený priestupkový spis, následne bolo zistené, že práceneschopnosť poškodených bola dlhšia, preto bol spis postúpený na trestné stíhanie. Svedkyňa potvrdila, že medzi obvineným a poškodenými sú konflikty a títo opakovane podávali rôzne oznámenia. Pokiaľ boli tejto svedkyni či už v prípravnom konaní, resp. v konaní pred súdom kladené otázky k tomu, čo o skutku vypovedal obžalovaný, resp. iné vyťažované osoby, takýto postup nie je zákonný, keďže o obsahu výpovede obvineného nemožno policajta vypočúvať, na to slúži zápisnica o výsluchu obvineného.
V konaní pred okresným súdom bol vypočutý aj znalec z odboru psychológie, ktorý u oboch poškodených konštatoval snahu javiť sa v lepšom svetle, vzhľadom na dlhodobo negatívny vzťah s obžalovaným aj snahu priťažiť mu, zníženú schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, z ktorého dôvodu osoby poškodených majú zníženú vierohodnosť.
Na posúdenie poranení poškodených bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý bol aj v konaní pred súdom prvého stupňa vypočutý a ktorý uviedol, že poškodený Y. V. (dňa 08.08.2012, keď bol prvýkrát o 22.02 hod. ošetrený na traumatologickej pohotovostnej službe FNsP J. A. Reimana v Prešove) utrpel dňa 08.09.2013 pomliaždenie a opuch jarmovej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramenného zhybu, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena, ktoré poranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť od 5 - 6 dní a viacnásobné pomliaždenia hrudníka a brucha, pričom k úplnému vyliečeniu dochádza za 18 - 20 dní a mohli vzniknúť tak, ako to uviedol poškodený, znalec vylúčil vznik týchto poranení pádom. Vo vzťahu k poškodenej T. V. tento znalec konštatoval, že táto dňa 08.08.2012 utrpela (na ošetrení bola 08.08.2012 o 22.11 hod. rovnako vo FNsP Prešov) pomliaždenie sánky vľavo s dĺžkou liečenia 5 - 6 dní a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 14 - 16 dní a k jej poraneniam mohlo dôjsť tak, ako to uviedla táto vo svojej výpovedi, teda úderom päsťou do oblasti sánky.
Krajský súd však považoval za potrebné dopočuť znalca z odboru zdravotníctva a farmácie k niektorým rozporom a preto na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie. K poraneniam poškodeného Y. V., ktorého práceneschopnosť v trvaní 18 až 20 dní, bola spôsobená najzávažnejším poranením, a to pomliaždením hrudníka a brucha, znalec na otázku uviedol, že pri vyšetreniach a to 08.08.2012, 13.08.2012 a 23.08.2012 sa poškodený V. vôbec na bolesť brucha a hrudníka nesťažoval, naopak dňa 13.08.2012 je v lekárskej správe výslovne uvedené, že hrudník a brucho ho nebolí, sťažoval sa iba na bolesť pravého ramenného zhybu a keďže znalec pri ustálení dĺžky práceneschopnosti vychádzal zo subjektívnej výpovede poškodeného, podľa názoru krajského súdu, nebolo objektívne preukázané, že by poškodený utrpel dňa 08.08.2012 také poranenie brucha a hrudníka, pre ktoré by sa liečil 18 - 20 dní. Z tohto dôvodu potom bolo nutné upraviť skutok, pokiaľ ide o poranenia Y. V. tak, že dĺžka liečenia podľa poranení, na ktoré sa v skutočnosti sťažoval, trvala 5 až 6 dní. Pokiaľ ide o rozsah poranení poškodenej T. V., tu krajský súd konštatuje, že podvrtnutie krčnej chrbtice nebolo u poškodenej zistené pri jej prvom ošetrení dňa 08.08.2012, ale až 13.08.2012, teda o 5 dní po tomto úraze, pritom toto poranenie bolo aj objektívne potvrdené RTG vyšetrením, ale aj tento dôkaz vyhodnotil krajský súd v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže toto poranenie nebolo objektívne potvrdené pri prvom vyšetrení 08.08.2012, nebolo ho možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností pripísať konaniu obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že dňa 08.08.2012 po dlhoročných nedorozumeniach medzi obžalovaným a poškodenými ako susedmi, došlo k napadnutiu poškodených tak, ako ho títo popísali a v čase približne o 18.00 hod. počas toho, ako títo odchádzali zo záhrady s pozberanou úrodou uhoriek. Krajský súd nezistil dôvod, prečo by neuveril výpovediam poškodených, ktorí bezprostredne po skutku oznámili skutočnosti OO PZ S. B. P. a následne boli ešte v ten istý deň vyšetrení na pohotovosti vo FNsP v Prešove, kde bolo zistené, že títo utrpeli poranenia, pričom znaleckým dokazovaním bolo zistené, že mechanizmus vzniku týchto poranení zodpovedá popisu, ako vypovedali poškodení. Práve naopak, obrana obžalovaného, ktorý tvrdil, že sa na mieste činu nemohol objektívne nachádzať, lebo v tom čase prebiehal nácvik folklórneho súboru, kde bol prítomný, nebol potvrdený ani jednou z výpovedí všetkých vypočutých členov súboru, ako aj vlastníka miestnej krčmy, ktorí jednoznačne uviedli, že k presnému času, kedy sa začal nácvik súboru dňa 08.08.2012 sa nevedia vyjadriť, vyjadrovali sa naopak v tom zmysle, že je to rôzne, podľa toho, kedy dôjde harmonikár, v lete mali nácviky okolo 19. hodiny a vzhľadom na to, že miesto nácviku je od miesta, kde došlo k napadnutiu poškodených vzdialené podľa výpovede svedkov 500 - 600 metrov a z výpovedí svedkov plynie, že obžalovaný mal motocykel, účasť obžalovaného na nácviku súboru v inkriminovaný deň výpoveď poškodených nevyvracia. Tu krajský súd zdôrazňuje, že nebol ustálený úplne presný čas útoku, tento uviedli poškodení len odhadom, tento sa mohol stať aj o 17.45 hod., pritom mal obžalovaný dostatok času dostaviť sa do 18.00 do krčmy, kde sa stretol s ďalšími členmi folklórneho súboru. Ani výpovede svedkov W. a U. výpoveď poškodených nevyvrátili, keď jednak výpovede týchto svedkov o tom, že sa na mieste činu v danom čase nenachádzali, nebola potvrdená inými dôkazmi, ktoré neboli vykonané, čím by sa dala overiť pravdivosť ich výpovedí a jednak svedkyňu W. mali poškodení vidieť ako prechádzala okolo nich pred ich napadnutím, avšak samotný incident nevidela, pritom podľa názoru krajského súdu poškodení nemuseli objektívne spoznať osobu, ktorá sa pohybovala na motocykli, rovnako tak hodnotí krajský súd aj výpoveď svedka U., ktorého tiež mali poškodení vidieť, ako sa pohybuje na motocykli, pritom samotný svedok uviedol, že podobných tipov ľudí ako je on pohybujúcich sa v ich obci na motocykloch je viac a ľudia si ich môžu pomýliť. Teda vykonaným dokazovaním nebol presne na minútu preukázaný čas spáchania skutku a taktiež z výpovedí všetkých členov folklórneho súboru neplynie, že jednoznačne v konkrétny deň bol obžalovaný T. O. presne o určitej hodine a minúte na skúške. Pokiaľ ide o námietky ohľadom prítomnosti splnomocnenca poškodeného pri výsluchoch svedkov v prípravnom konaní, tu krajský súd okrem už vyššie uvedeného dodáva, že ide predovšetkým o výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného, títo boli opakovane vypočutí aj v konaní pred súdom. Poškodení napriek menším rozporom jednoznačne opakovane konzistentne vypovedali tak, že ich napadol obžalovaný, ktorý mal motív konať ako konal, pretože poškodený má s nim a inými obyvateľmi obce dlhoročné konflikty.
Keďže došlo k zmene v skutkovom stave tak, že bola na základe výpovede znalca znížená doba práceneschopnosti poškodených, krajský súd preto musel upraviť aj právnu kvalifikáciu skutku. Vykonaným dokazovaním mal krajský súd za preukázané, že obžalovaný tým, že fyzicky napadol na mieste verejnosti prístupnom poškodených, sa dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, avšak nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, keďže porucha zdravia u poškodených nepresiahla sedem dní. Následne krajský súd uložil obžalovanému peňažný trest v rovnakej výmere ako súd prvého stupňa, avšak súd prvého stupňa nesprávne nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že v minulosti viedol riadny život. Pre prípad, že by bol výkon trestu úmyselne zmarený, potom krajský súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca. Poškodených, Union zdravotnú poisťovňu, Y. V. H. T.Á. V. s ich nárokom na náhradu škody, odkázal na civilný proces, keďže nebola výška škody jednoznačne ustálená. Pokiaľ ide o námietku obhajoby v tom smere, že poškodení neskoro uplatnili škodu, tu krajský súd konštatuje, že poškodení Y. V. a T. V. škodu uplatnili včas, a to ešte dňa 30.04.2014, ako to plynie z č. l. 348 vyšetrovacieho spisu, pričom preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa konalo dňa 05.06.2014.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.