Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcov: 1. Y. N., nar. X.X.XXXX, XXX XX Q. D. XX, občan SR, 2. P. W., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, občan SR, 3. G. O., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. X. 3, občan SR, všetci právne zastúpení: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: U. W., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Q. D. XXX, prechodne bytom Q. D. XX, občan SR, v konaní o vypratanie nehnuteľností, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. D., zapísané na LV č. XXXX- ako C-KN parc. č. 784/6 vo výmere 414 m2 - trvalé trávne porasty, na LV č. XXXX - ako C- KN parc. č. 84/2, vo výmere 212 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č. 85/1, vo výmere 412 m2- záhrady a C-KN parc. č. 322/3, vo výmere 19m2 - zastavané plochy a nádvoria a na LV č. XXXX - stavba so súpisným číslom XX, rodinný dom - postavený na parc. č. 84/1, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom v 1. až 3. rade proti žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. - 3. rade sa žalobou podanou dňa 17.10.20147 domáhali vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Q. D., zapísanej na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. 784/6 vo výmere 414 m2, trvalé trávne porasty, žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Q. D., zapísaných na LV č. XXXX, ako C-KN parc. č. 84/2, vo výmere 212 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č. 85/1, vo výmere 412 m2, záhrady a C-KN parc. č. 322/3, vo výmere 19 m2, zastavané plochy a nádvoria a žalobca v 3. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Q. D., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba so súpisným číslom XX, rodinný dom, postavená na parc. č. 84/1. V uvedených nehnuteľnostiach pôvodne býval so súhlasom ich vlastníkov U. C., nar.X.XX.XXXX, ktorý je príbuzný žalobkýň v 1. a 2. rade. Menovaný nemal kde bývať, preto vlastníci súhlasili s tým, aby tieto nehnuteľnosti užíval. Ide pritom o osobu, ktorá javí známky pokročilej demencie a nevie sa sám o seba postarať. Po istom čase sa do uvedených nehnuteľností bez akéhokoľvek súhlasu ich vlastníkov, alebo bez akéhokoľvek právneho dôvodu nasťahoval žalovaný a užíva predmetné nehnuteľnosti neoprávnene.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. V písomnom stanovisku uviedol, že žaloba sa nezakladá na pravde. U. C. ešte pred exekúciou svoj majetok predal, preto nemôže jeden majetok predávať dva- krát. Poukázal na to, že vlastná rodina ho šikanovala a dôkazy v tejto veci súdu predloží v lehote 10 dní. Peniaze, ktoré žalovaný do toho investoval chce naspäť so 100% úrokom, lebo len za dvere zaplatil 24- tis. Sk. U. C. je duševne chorý a oni zneužili jeho slabosti. Žiadal celý prípad odložiť na neurčito, lebo celý prípad rieši NSSR a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K stanovisku žalovaného právny zástupca žalobcov uviedol, že žalovaný účelovo skresľuje skutočnosť a vo svojich vyjadreniach nehovorí pravdu. Navyše svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, čo je nakoniec aj pochopiteľné, keďže vzhľadom na nepravdivosť týchto tvrdení ani žiadne dôkazy predložiť nemôže. Dôrazne odmietajú, že by sa nevhodne správali k p. U. C., bratovi ich otca. Naopak, práve konanie žalovaného proti p. C. vykazovalo znaky využívania, zastrašovania a pod. Podľa vyjadrenia p. C. sa tento so žalobcami nekontaktoval lebo to mal zakázané žalovaným. Z uvedeného dôvodu sa im dlhodobo vyhýbal. Poukázal na tú skutočnosť, že p. C. má vážne zdravotné problémy, v dôsledku čoho bola Okresným súdom Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp.zn. 2Ps/23/2017 obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony. Vyššie uvedená situácia sa zmenila po tom, čo ich p. C. požiadal o pomoc, a to z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu a strachu. Preto začali vybavovat' pre neho dôchodok, ako aj umiestnenie v špecializovanom sociálnom zariadení, na ktoré dokonca musia finančne prispievať. Tvrdenia o údajnom šikanovaní p. C. sú teda úplne scestné a účelové. Žalobkyne v 1.a 2. rade nadobudli predmetné pozemky na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2016 od svojho otca. Žalobca v 3. rade zas nadobudol predmetný rodinný dom na základe príklepu udeleného v rámci exekučného konania EX 2/2004, 3Er/5/2004 súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom. Žalovaný tvrdí, že p. C. svoj majetok predal pred exekúciou vedenou proti nemu pod sp.zn. 3Er/5/2004. Ak by skutočne došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva, nebol by p. C. vedený ako výlučný vlastník stavby so súp.č. XX, a teda by v rámci prebiehajúceho exekučného konania nemohol túto stavbu predať. Z nehnuteľností tvoriacich predmet sporu bol p. C. pôvodne vlastníkom len stavby so súp.č. XX, ktorú, ako uviedli vyššie, v rámci exekučného konania nadobudol žalobca v 3. rade. Pozemky tvoriace predmet sporu pôvodne vlastnili rodičia žalobcov v l. a 2, rade, teda ich p. C. nemohol predať, ako to tvrdí žalovaný. Napriek tomu sa žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu správa ako vlastník týchto nehnuteľností a nechce ich opustiť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Napriek opakovaným výzvam tieto nehnuteľnosti nechce opustit' a vypratať a bráni žalobcom v ich užívaní. S návrhom žalovaného na prerušenie konania nesúhlasia, nakoľko majú za to, že na takýto postup nie sú splnené zákonom stanovené podmienky a navyše na to ani nie je žiadny relevantný dôvod. Žalovaný doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol oprávnený predmetné nehnuteľnosti užívať, preto majú za to, že nimi podaná žaloba je dôvodná.

4. Žalovaný odmietol stanoviska žalobcov a podal sťažnosť proti zaujatosti. Keďže žalovaný námietku zaujatosti ničím neodôvodnil, súd v zmysle § 52 ods. 2 C.s.p. na ňu neprihliadal. Taktiež súd doručil žalovanému oznámenie o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o pridelenie advokáta na ktoré sa musí obrátiť sám so svojou žiadosťou.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to výpismi z listov vlastníctva LV č.XXXX, XXXX, XXXX k.ú. Q. D. , fotodokumentáciou, uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa 3Er/5/2004 z 16.6.2008 /č.l. 43/ , zápisnicou o dražbe nehnuteľnej veci, rozhodnutím o povolaní vkladu vlastníckeho práva /č.l. 46/ , a zistil tento skutkový stav veci:

6. Podľa LV č.XXXX k.ú. Q. D. , okres X. S., žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností par. KN - C č. 784/6 TTP o výmere 414 m2, v 1/1. Titulom nadobudnutia vlastníctva bola kúpna zmluva zo dňa 22.1.2016 a rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 17.3.2016. Parcela KN - C 784/6 bola pôvodne /pred vypracovaním GO plánu/ parcelou reg. E KN č. 783.

7. Podľa LV č.XXXX, k. ú. Q. D.., okres X. S., žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc. KN - C č. 84/2 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 212 m2, parc. KN - C 85/1 - záhrady o výmere 412 m2, parc. KN - C 322/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, v 1/1 Titulom

nadobudnutia týchto nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa zo dňa 22.1.2016 a rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 17.3.2016.

8. Podľa LV č. XXXX k.ú. Q. D. , okres X. S., žalobca v 3. rade je výlučnym vlastníkom stavby - rodinného domu so súpisným č. XX, postavený na parc č. 84/1. Titulom nadobudnutia tejto nehnuteľností je uznesenie 3Er/5/04 právoplatné dňa 19.6.2008 - Z 1539/08.

9. Žalovaný na písomnú žiadosť žalobkýň v 1. a 2. rade odpovedal písomne 10.6.2016 tak, že uviedol, že ich žiadosť nemôže akceptovať lebo píšu bludy. O tom rozhodne Okresný súd.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2016 vyplýva, že parcely, ktoré sú predmetom konania a ktorých vypratania s žalobkyne v 1. A 2. dade domáhajú nadobudli od Y. C.. rod. C., nar. X.XX.XXXX. Vklad bol povolený rozhodnutím OÚ St. Ľubovňa, katastrálnym odborom pod V 286/2016 zo dňa 17.3.2016.

11. Z uznesenia 3Er/5/2004 zo dňa 16. júna 2008 vyplýva, že súd schválil udelenie príklepu vydražiteľovi

- žalobcovi v 3. rade G. O., r.č. XXXXXX/XXXX, T. X. 3, na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. Q. D., rodinný dom, súp. č. XX, par. č. 84/1 za najvyššie podanie v sume 30.000,- Sk. Predmetné uznesenie je teda titulom nadobudnutia nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XX k.ú. Q. D..

12. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že poukazuje na stanovisko právneho zástupcu, ktoré prezentoval a poukázala na to, že takýto stav trvá po dobu cca 15 rokov, kedy žalovaný začal okupovať sporné nehnuteľnosti, nasťahoval sa k ich krstnému - U. C., ktorého v podstate využíval na rôzne práce a vlastne takúto dobu tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu užíval. Vzhľadom na jeho postoj oni nemali k týmto nehnuteľnostiach žiaden prístup. Ide o brata ich otca, ktorému v podstate žalovaný zakázal rôznymi vyhrážkami s nimi komunikovať.

13. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že poukazuje na stanovisko právneho zástupcu, ktoré prezentoval a pre spresnenie uviedla, že otcov brat bol v minulosti vlastníkom akurát rodinného domu, ktorý bol následne vydražený v rámci exekučného konania žalobcom v 3. rade. Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti žalobkyne 1 1. a 2. rade tieto boli nadobudnuté od ich právneho predchodcu, čiže kúpnou zmluvou od ich otca. Žalovaný ani v minulosti nemal žiaden právny titul na užívanie sporných nehnuteľností.

14. Žalobca v 3. rade v plnom rozsahu súhlasil a poukázal na stanovisko svojho právneho zástupcu. Uviedol, že ani on nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom nemôže využívať aj keď v začiatkoch v podstate súhlasil, aby v rodinnom dome č. XX, tak ako to vyplýva z petitu žaloby býval p. U. C., čiže predchádzajúci vlastník, avšak aktuálne a aj dlhodobo je situácia taká, ako to vyplýva z podanej žaloby. T.č. predchádzajúci vlastník neužíva spornú nehnuteľnosť, čiže konkrétne rodinný dom č. XX. Tento je umiestnený v sociálnom zariadení, kde je o neho postarané a sporný rodinný dom naďalej bez právneho dôvodu užíva žalovaný. Užíva v takom slova zmysle, že v tomto dome riadne býva a odmieta nás do domu pustiť. tento stav trvá už dlhodobo. So žalovaným sa v podstate ani nestretol, a ani nemá vedomosť, že s predchádzajúcim vlastníkom mal niekto bývať.

15. Žalovaný okrem svojho zamietavého stanoviska nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť užívania nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu ani dôkazy o jeho prípadnom vlastníctve.

16. Právny zástupca žalobcov uviedol, že pán C., teda predchádzajúci vlastník predmetného domu tento užíval, vlastne jeho mentálny a zdravotný stav menovaný zneužil a prisťahoval sa bez akéhokoľvek súhlasu k nemu a v podstate žalobcovia tento stav dá sa povedať ticho a zo strachu tolerovali, pretože žalovaný bol do istej miery agresívny a vyhrážal sa im, tak ako sa vyhrážal p. C.. Situácia sa zmenila vtedy, keď p. C. poprosil alebo ušiel od žalovaného a poprosil ich, že sa k nemu nechce vrátiť a za pomoci žalobkýň v 1. a 2. rade je umiestnený v sociálnom zariadení a následne boli riešené kroky smerujúce k obmedzeniu jeho spôsobilosti na právne úkony a zabezpečenie mu starostlivosti, pretože táto ani z dôvodu žalovaného nebola zabezpečovaná.

17. Vzhľadom na to, že pôvodný vlastník rodinného domu U. C. mal záväzky neuhradené voči Zdravotnej, sociálnej poisťovni, vlastne toto bolo dôvodom, že jeho majetok, v tomto prípade rodinný dom bol exekvovaný a v rámci dražby vydražený žalobcom v 3. rade.

18. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Možno ho vymedziť ako objektívnym právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V tomto pojmovom vymedzení je zreteľne obsiahnutý prvok výlučnosti charakterizujúci právne postavenie vlastníka. Jeho podstata spočíva v schopnosti vlastníka založenej zákonom vylúčiť každého okrem seba samého z pôsobenia na vec.

20. Občianskoprávne prostriedky, ktoré má vlastník pri ochrane svojho práva k dispozícii, možno rozdeliť na všeobecné a osobitné. Osobitnými prostriedkami ochrany vlastníckeho práva sú dve vlastnícke žaloby, ktoré poznalo už rímske právo, a to žaloba na vydanie veci ( rei vindicatio) a zapieracia žaloba (actio negatoria). Hmotnoprávne predpoklady týchto žalôb sú upravené v § 126 ods. 1. Občianskeho zákonníka. Obdobné právo na ochranu ako vlastník má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 ods. 2).Takouto osobou môže byť nielen oprávnený držiteľ, ale aj nájomca, vypožičiavateľ a pod. Hmotnoprávnym základom reivindikačnej žaloby je skutočnosť, že určitá vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby než jej vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastnícke právo k veci. Reivindikačnou žalobou sa možno s úspechom domáhať vydania veci len za predpokladu, že žalovaný zadržiava žalobcovu vec bez právneho dôvodu, t j. neoprávnene.

21. V danej právnej veci bola zo strany žalobcov podaná žaloba, ktorou sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to z dôvodu ich neoprávneného užívania zo strany žalovaného. Zo strany žalobcov bola snaha vec mimosúdne vyriešiť, pričom žalovaný s tým nesúhlasil. Ako súd vyššie uviedol, reivindikačnou žalobou sa vlastníci veci môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, a to v prípade ak je ich vlastníctvo k veci preukázané. Zo strany žalobcov na preukázanie ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam boli predložené Listy vlastníctva č. XXXX, LV č. XXXX a č. XXXX, k.ú. Q. D., v zmysle ktorých žalobcovia sú zapísaní ako výluční vlastníci nehnuteľnosti, vypratania ktorých sa domáhajú .

22. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a jeho obrana v konaní spočívala v skutkových tvrdeniach o tom, že on ma kúpnopredajnú zmluvu ohľadom sporných nehnuteľnosti, avšak žiaden dôkaz o tomto tvrdení súdu nepredložil.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že nárok žalobcov uplatnený v tomto konaní je dôvodný. Vlastnícke právo žalobcov k sporným nehnuteľnostiam mal súd za preukázané, tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sú užívané žalovaným a vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobcov, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

25. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danej právnej veci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcom priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.