Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cpr-20-2018.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cpr/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, S., právne zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., so sídlom Národná 10, Žilina proti žalovanému: PACO ROMANO, s. r. o., so sídlom Jenisejská 1434/55, Košice - mestská časť Nad Jazerom, IČO: 50 166 271, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy vo výške 1242 eur, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného voči žalobkyni listom zo dňa 22. októbra 2018 z dôvodu podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.
Súd konanie v časti o uplatnenie náhrady mzdy vo výške 1242 eur zastavuje.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 27.12.2018 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného zo dňa 22.10.2018 voči žalobkyni z dôvodu ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné, ďalej aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1242 eur a náhradu trov tohto konania.
2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že dňa 31.05.2017 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej prijal žalovaný žalobkyňu do pracovného pomeru na pozíciu: asistent predaja s nástupom do práce dňa 01.06.2017. Miestom výkonu práce bolo podľa pracovnej zmluvy Obchodné centrum ATRIUM DUBEŇ, pričom podľa bodu 4. pracovnej zmluvy bol pracovný pomer uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným na dobu určitú do 31.05.2018. Podľa bodu 5. boli mzdové podmienky dohodnuté tak, že za vykonanú prácu žalovaný poskytne žalobkyni mzdu vo výške 522 eur a výplatný termín bol stanovený na 30. deň nasledujúceho mesiaca. Žalobkyňa pokračovala vo výkone práce pre žalovaného v zmysle pracovnej zmluvy aj po dátume 31.05.2018 s vedomím žalovaného za rovnakú mzdu bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene pracovných podmienok, a teda pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú sa v zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka práce zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. O skutočnosti, že žalobkyňa pokračovala vo výkone práce pre žalovaného s vedomím žalovaného svedčí aj výkaz práce za mesiac jún 2018, júl 2018 a výplatné pásky za uvedené mesiace. Dňa 21.08.2018 bola žalobkyni zo strany žalovaného predložená dohoda o skončení pracovného pomeru z toho istého dňa, v zmysle ktorej žalovaný navrhol žalobkyni skončiť pracovný pomer založený pracovnou zmluvou ku
dňu 22.08.2018. So skončením pracovného pomeru dohodou o skončení však žalobkyňa nesúhlasila, a preto predmetnú dohodu nepodpísala. Dohodu žalovaný predložil z dôvodu, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol začiatkom mesiaca august 2018 incident ohľadne čerpania dovolenky, kedy vo výplatnej páske za mesiac júl 2018 bolo vykázané čerpanie dovolenky v počte 19 dní, avšak žalobkyňa čerpala len 7 dní. Dovolenka 19 dní bola síce preplatená, ale žalobkyňa mala záujem dovolenku čerpať, nie preplatiť, nakoľko žalobkyňa bola stále v pracovnom pomere. Po upozornení žalobkyne, že uvedené čerpanie dovolenky tak, ako uviedol žalovaný vo výplatnej páske za mesiac júl 2018 sa nezakladá na pravde žalovaného rozčúlilo a žalobkyni argumentoval tým, že on to tak robil vždy, robí a robiť bude. Žalobkyňa v tejto súvislosti kontaktovala dňa 14.8.2018 prostredníctvom SMS správy ekonómku žalovaného pani U. a požiadala ju o opravu výplatných pások za mesiac júl 2018. Na uvedené žalovaný kontaktoval žalobkyňu telefonicky dňa 21.08.2018 s tým, že sa rozčuľoval, že prečo požaduje opravu výplatnej pásky. Následne však do týždňa bola oprava výplatnej pásky žalovaným vykonaná, avšak žalovaný vyzval žalobkyňu, aby si okamžite podala výpoveď. Žalobkyňa uviedla, že si výpoveď nepodá na čo reagoval, že do 3 hodín je v Žiline a výpoveď žalobkyni donesie on. Následne medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. prišiel osobne do predajne žalovaného žalovaný v Žiline a predložil žalobkyni dohodu o skončení. Žalobkyňa uviedla, že s dohodou o skončení nesúhlasí, na čo žalovaný kontaktoval ekonómku pani U. a tá mu na hlasitý odposluch poradila, aby žalobkyni navrhol, že predajňa sa zatvára a aby žalobkyni ponúkol prácu v Košiciach a bude na žalobkyni, či prácu príjme alebo nie. Žalobkyňa na to reagovala, že to sa takto nerobí, nech jej to dá žalovaný písomne. Žalovaný na toto reagoval s tým, že žalobkyni zašle ponuku poštou domov, že sa predajňa v obchodnom centre ATRIUM DUBEŇ v Žiline ruší, zatvára a že jej ponúka prácu v Košiciach. Žalobkyňa súčasne odovzdala žalovanému všetky doklady, dva kľúče od predajne a jeden kľúč od zadného vchodu. Pri uvedenom incidente bola prítomná pani T. J., ktorá nastupovala dňa 15.08.2018 do práce u žalovaného. V dňoch od 22.08.2018 do 23.08.2018 žalobkyňa čerpala pracovné voľno a následne od 24.08.2018 až do 28.09.2018 vrátane sa stala žalobkyňa dočasne práceneschopnou. V dňoch 22.08.2018 až 30.10.2018 bola predajňa žalovaného, resp. miesto výkonu práce žalobkyne v Žiline dočasne zrušené, a teda žalobkyňa ani nemala možnosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v mieste výkonu práce. Uvedená skutočnosť je preukázaná aj z informácií Inšpektorátu prácu Košice zo dňa 19.11.2018 označená ako „odpoveď na podnet“, v ktorom inšpektorát uviedol, že žalobkyňou uvedené nevyhovujúce pracovné podmienky inšpektorát práce nezistil, nakoľko miesto výkonu práce
- pracovisko v zmysle pracovnej zmluvy bolo dočasne zrušené. Dňa 26.10.2018 žalobkyňa prevzala listinu s názvom „okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovení § 68 Zákonníka práce v platnom znení - oznámenie“, v zmysle ktorého žalovaný žalobkyni oznámil, že sa rozhodol v súlade s ustanoveniami § 68 ods. 1) písm. b) a nasledujúcich Zákonníka práce dňom doručenia (odmietnutia) tohto oznámenia okamžite skončiť pracovný pomer, ktorý bol medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru konštatoval, že v súlade s ustanoveniami § 70 Zákonníka práce akt okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonáva zamestnávateľ písomne so skutkovým vymedzením dôvodov, ktoré nemožno zameniť s inými, resp. dôvod dodatočne meniť. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa mala dopustiť závažného a opakovaného porušenia pracovnej disciplíny tým, že si nedôsledne plnila svoje pracovné povinnosti, najmä porušením ustanovenia §81 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, to znamená pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na žalobkyňou vykonávanú prácu, čo sa malo podľa žalovaného prejaviť v tom, že žalobkyňa od 01.10.2018 bezdôvodne nenastupovala do práce. Ďalej žalovaný uviedol, že takéto konanie žalobkyne trvalo aj napriek tomu, že od 29.09.2018 bola práceschopná a do práce po skončení pracovnej neschopnosti nenastúpila a svoju neprítomnosť podľa žalovaného žalobkyňa náležite neospravedlnila. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný ďalej uviedol, že opísané konanie kvalifikoval ako neospravedlnenú absenciu a toto konanie považoval žalovaný za konanie v rozpore s jeho záujmami. Týmto správaním mala žalobkyňa hrubo porušiť povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, najmä zo Zákonníka práce a vnútroorganizačných predpisov. Následne žalovaný opakovane uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa porušila vyššie uvedeným konaním povinnosti vyplývajúce z ustanovení Zákonníka práce a k nemu viažucej sa platnej judikatúry (dlhodobá neospravedlnená absencia), jedná sa podľa žalovaného o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom pokračovanie pracovného pomeru by negatívne vplývalo na pracovnú morálku ostatných zamestnancov a v dôsledku tohto konania žalobkyne žalobkyňu nemožno považovať za spoľahlivú osobu, ktorá neposkytuje záruku riadneho výkonu práce. Následne bol zo strany žalobkyne v mesiaci september 2018 podaný podnet na Inšpektorát práce
v Košiciach, týkajúci sa nedodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov žalovaným, a to konkrétne vo vzťahu k neoprávnenej ústnej hodinovej výpovedi zo strany zamestnávateľa, k preplatenej dovolenke v mesiaci január 2018, na ktorú vznikol nárok v roku 2017, k nariadeniu pracovať 7 dní po sebe nasledujúcich v 12 hodinových zmenách, k nesprávnemu preplácaniu práce nadčas, k stravným lístkom poskytovaným v nesprávnom počte, k nevyhovujúcim pracovným podmienkam, k neposkytnutiu pracovnej prestávky. Na podnet žalobkyne bola u žalovaného vykonaná kontrola, pričom Inšpektorát práce v Košiciach v liste - odpoveď na podnet zo dňa 19.11.2018 konštatoval, že z dokladov, ktoré predložil zamestnávateľ bolo zistené, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 70 Zákonníka práce dňom 31.10.2018. Kontrolou dokladov - evidencie pracovného času, výplatných pások a dokladov preukazujúcich vyplatenie mzdy - výpisu z bankového účtu, ktoré predložil zamestnávateľ k výkonu inšpekcie bolo zistené, že v roku 2017 vznikol nárok na dovolenku 10 dní, a v roku 2018 16,50 dňa. V roku 2018 sa čerpalo z tejto dovolenky 10,50 dňa. Nevyčerpanú dovolenku 16 dní zamestnávateľ krátil v mesiaci 10/2018 z dôvodu neospravedlnených zameškaných zmien - absencie. Inšpektorát práce Košice ďalej konštatoval, že kontrolou dokladov - evidencie pracovného času a výplatných pások bolo zistené, že zamestnávateľ prestávku na odpočinok a jedenie započítal do pracovného času, nakoľko túto prestávku ste mali v primeranom čase bez prerušenia práce. Vami uvedené nevyhovujúce pracovné podmienky Inšpektorát práce Košice nezistil, nakoľko Vaše miesto výkonu práce - pracovisko, v zmysle pracovnej zmluvy, bolo dočasne zrušené.
3. Žalobkyňa má teda za to, že ukončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru podľa ustanovení § 68 Zákonníka práce zo dňa 22.10.2018, ktoré bolo žalobkyni doručené 26.10.2018 je neplatné. Žalobkyňa argumentovala tým, že v dňoch od 22.08.2018 až do 30.10.2018 bola prevádzka žalovaného dočasne zatvorená, pričom žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bezdôvodné nenastúpenie do práce od 01.10.2018, teda počas dočasného zatvorenia prevádzky, t. j. v čase kedy podľa žalovaného vznikli dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru existovali na strane žalovaného prekážky v práci. V okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú dôvody skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzené tak, aby nebolo možné tieto dôvody dodatočne zameniť s iným skutkom, ktorý by bol možný považovať za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, resp. žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru presne nevymedzil konkrétne konanie žalobkyne, ktoré považuje za opakované a závažné porušenie pracovnej disciplíny. K týmto bodom žalobkyňa uviedla, že od 22.08.2018 do 30.10.2018 bolo miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy dočasne zrušené, a teda žalobkyňa ani v dňoch od 01.10.2018 nemohla vykonávať prácu v prevádzke, nakoľko miesto výkonu práce - pracovisko v zmysle pracovnej zmluvy bolo dočasne zrušené, pričom poukázala na § 142 ods. 3 a § 143 ods. 3 Zákonníka práce. Tiež uviedla, že z bodu 5. pracovnej zmluvy vyplýva, že miestom výkonu práce je obchodné centrum ATRIUM DUBEŇ, pričom po tom, ako bola dočasne zrušená prevádzka žalovaného v tomto centre, žalovaný nevyzval žalobkyňu na uzatvorenie akejkoľvek dohody o zmene pracovných podmienok podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce a tiež nepostupoval ani podľa ustanovenia § 55 Zákonníka práce a žalobkyňu nepreradil na inú prácu. K dôvodom skončenia pracovného pomeru v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyňa uviedla, že tieto nie sú dostatočne skutkovo vymedzené, pretože žalovaný len konštatoval ako dôvod na okamžité skončenie závažné opakované porušenie povinností zo strany žalobkyne ako zamestnanca, pričom neuviedol konkrétne porušenie, ale len všeobecne odkázal na ustanovenia § 81 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, ktoré citoval. Žalobkyňa má za to, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru nedostatočne skutkovo vymedzil dôvody, pre ktoré by mal so žalobkyňou rozviazať pracovný pomer. Pre formálnu platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce požaduje, aby v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo uvedené konanie, ktoré napĺňa uplatnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a toto nebolo možné zameniť s iným dôvodom resp. konaním. Poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval konkrétne porušenie ustanovení pracovnej zmluvy alebo dokonca neuviedol ustanovenia vnútroorganizačných predpisov, na ktoré v okamžitom skončení pracovného pomeru odkazuje. Žalovaný ďalej nekonkretizoval, v ktoré konkrétne dni sa mala žalobkyňa dopustiť porušenia pracovnej disciplíny. Na základe vyššie uvedených skutočností mala teda žalobkyňa za to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú dôvody skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzené tak, aby nebolo možné tieto dôvody dodatočne zameniť s iným skutkom, ktoré by bolo možné považovať za dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.
4. Žalobkyňa sa ďalej domáhala aj náhrady mzdy, pričom poukázala na platné ustanovenia Zákonníka práce a uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za dobu dvoch mesiacov. Doplnila, že za mesiac august 2018 nemá výplatnú pásku, nakoľko aj napriek výzvam jej ju žalovaný nezaslal.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. 6. Pred otvorením pojednávania konaného dňa 13.03.2019 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobrala žalobu v časti o náhradu mzdy vo výške 1242 eur späť a požiadala konanie v tejto časti zastaviť, nakoľko uviedla, že žalovaný napriek výzvam žalobkyne nepredložil výplatnú pásku za mesiac august 2018, a teda žalobkyňa nevie z tohto dôvodu presne vyčísliť náhradu mzdy, pričom vo zvyšnej časti zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že chce najskôr, aby sa rozhodlo o základe a keď si žalovaný splní povinnosť, bude sa domáhať aj náhrady mzdy. Doplnila, že túto skutočnosť žiada zohľadniť aj pri výroku o trovách konania, pretože z dôvodu zavineného konania žalovaného, ktorý nepredložil výplatné pásky, žalobkyňa zobrala žalobu v časti náhrady mzdy späť z dôvodu hospodárnosti. 7. Právna zástupkyňa žalobkyne po otvorení pojednávania v plnom rozsahu zotrvala na zvyšnej časti žaloby, a teda domáhala sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018. 8. Sudca v zmysle §181 ods. 2 Civilného sporového poriadku určil, že medzi sporovými stranami nezostala žiadna sporná skutočnosť, pretože žalovaný podanú žalobu nesporoval, k žalobe sa nevyjadril, pričom súd uviedol, že vykoná dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a návrhy dôkazov, ktoré navrhla žalobkyňa. Podľa predbežného právneho posúdenia sa žaloba žalobkyne v časti, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru javila ako dôvodná. 9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na zvyšnej časti žaloby, opísala skutkové okolnosti, ktoré predchádzali okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktoré uviedla aj v písomnom vyhotovení žaloby, pričom doplnila, že pokiaľ jej žalovaný vytýkal neskoré príchody, dochádzala do Žiliny 15 kilometrov a každý vedel, že bola jediná zamestnankyňa, pričom v predajni bola od začiatku do konca, práce ju bavila, vždy bola v predajni pred 08.00 hod., pričom pracovná doba a otváracia doba bola od 09.00 hod., čiže nie je pravdou, že by nedodržiavala pracovný čas. Nemala nárok ani na obednú prestávku a dopadla takto. Na otázky sudcu uviedla, že počas celej doby trvania pracovného pomeru nedostala žiadne písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, alebo akúkoľvek inú písomnú alebo ústnu výtku.
10. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 11. Žalobkyňa nastúpila do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.05.2017 v Košiciach, pričom dátum nástupu do práce bol 01.06.2017, bola prijatá na pozíciu asistent predaja, pričom miestom výkonu práce bolo obchodné centrum ATRIUM DUBEŇ v Žiline. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.05.2018, pričom bola dohodnutá za vykonanú prácu mzda vo výške 522 eur, pričom výplatný termín bol stanovený na 30. deň nasledujúceho mesiaca. Pracovný čas bol dohodnutý na 40 hodín týždenne. Bola dohodnutá skúšobná doba na dobu 3 mesiacov. Žalobkyňa pokračovala vo výkone práce pre žalovaného aj po dátume 31.05.2018, kedy sa mal skončiť pracovný pomer s vedomím žalovaného bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene pracovných podmienok, a teda pracovný pomer sa v zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka práce zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. Po incidente medzi žalovaným a žalobkyňou predložil žalovaný žalobkyni dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 21.08.2018, ktorú žalobkyňa odmietla podpísať. Po slovnej roztržke medzi zástupcom žalovaného a žalobkyňou ohľadom čerpanej dovolenky v mesiaci júl 2018 zástupca žalovaného telefonicky kontaktoval žalobkyňu, aby si okamžite podala výpoveď. Keď to žalobkyňa odmietla, následne sa dostavil za niekoľko hodín zástupca žalovaného do predajne a predložil žalobkyni uvedenú dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila, pričom zástupca žalovaného po tejto skutočnosti reagoval tak, že predajňa sa v obchodnom centre ATRIUM DUBEŇ v Žiline ruší, zatvára a že jej ponúka prácu v Košiciach. Na to mu žalobkyňa odovzdala všetky doklady, dva kľúče od predajne a jeden kľúč od zadného vchodu. Následne žalobkyňa v dňoch od 22.08. do 23.08.2018 čerpala pracovné voľno a od 24.08.2018 do 28.09.2018 bola dočasne práceneschopná. V dňoch od 22.08.2018 až do 30.10.2018 bola predajňa žalovaného, resp. miesto výkonu práce žalobkyne v Žiline dočasne zrušené. Dňa 26.10.2018 následne prevzala žalobkyňa listinu s označením „okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovení § 68 Zákonníka práce v platnom znení -
oznámenie“, v zmysle ktorého žalovaný oznámil žalobkyni, že sa rozhodol v súlade s ustanoveniami §68 ods. 2 písm. b) a nasledujúcich dňom doručenia tohto oznámenia skončiť pracovný pomer. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že v súlade s ustanoveniami § 70 Zákonníka práce akt okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonáva zamestnávateľ písomne so skutkovým vymedzením dôvodov, ktoré nemožno zameniť s iným, respektíve dôvod dodatočne meniť. Žalobkyňa sa mala dopustiť závažného a opakovaného porušenia pracovnej disciplíny tým, že si nedôsledne plnila svoje pracovné povinnosti, najmä porušením ustanovenia § 81 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, to znamená pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na žalobkyňou vykonávanú prácu, čo sa malo podľa žalovaného prejaviť v tom, že žalobkyňa od 01.10.2018 bezdôvodne nenastupovala do práce. Takéto konanie žalobkyne trvalo aj napriek tomu, že od 29.09.2018 bola práceschopná a do práce po skončení pracovnej neschopnosti nenastúpila a svoju neprítomnosť podľa žalovaného žalobkyňa náležite neospravedlnila. Opísané konanie kvalifikoval ako neospravedlnenú absenciu, a toto konanie považoval žalovaný za konanie v rozpore s jeho záujmami. Týmto správaním mala žalobkyňa hrubo porušiť povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, najmä zo Zákonníka práce a vnútroorganizačných predpisov. Následne žalovaný opakovane uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa porušila vyššie uvedeným konaním povinnosti vyplývajúce z ustanovení Zákonníka práce a k nemu viažucej sa platnej judikatúry (dlhodobá neospravedlnená absencia), jedná sa podľa žalovaného o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom pokračovanie pracovného pomeru by negatívne vplývalo na pracovnú morálku ostatných zamestnancov a v dôsledku tohto konania žalobkyne žalobkyňu nemožno považovať za spoľahlivú osobu, ktorá neposkytuje záruku riadneho výkonu práce.
12. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu
13. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
14. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
15. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
16. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj náhrady mzdy. Pred otvorením pojednávania žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala žalobu v časti o uplatnenie náhrady mzdy vo výške 1242 eur späť a požiadala konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa zobrala žalobu späť pred otvorením pojednávania, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný a s poukazom na uvedený dispozičný úkon zo strany žalobkyne súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania teda ostalo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 22.10.2018.
17. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba žalobkyne je v tejto časti dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.05.2017 v Košiciach, pričom dátum nástupu do práce bol dňom 01.06.2017, bola prijatá na pozíciu asistent predaja, pričom miestom výkonu práce bolo Obchodné centrum ATRIUM DUBEŇ v Žiline. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.05.2018, pričom bola dohodnutá za vykonanú prácu mzda vo výške 522 eur, pričom výplatný termín bol stanovený na 30. deň nasledujúceho mesiaca. Pracovný čas bol dohodnutý na 40 hodín týždenne. Bola dohodnutá skúšobná doba na dobu 3 mesiacov. Žalobkyňa pokračovala vo výkone práce pre žalovaného aj
po dátume 31.05.2018, kedy sa mal skončiť pracovný pomer s vedomím žalovaného bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene pracovných podmienok, a teda pracovný pomer sa v zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka práce zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. Po incidente medzi žalovaným a žalobcom predložil žalovaný žalobkyni dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 21.08.2018, ktorú žalobkyňa odmietla podpísať. Po slovnej roztržke medzi zástupcom žalovaného a žalobkyňou ohľadom čerpanej dovolenky v mesiaci júl 2018 sa zástupca žalovaného telefonicky kontaktoval žalobkyňu, aby si okamžite podala výpoveď. Keď to žalobkyňa odmietla následne sa dostavil za niekoľko hodín zástupca žalovaného do predajne a predložil žalobkyni uvedenú dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila, pričom zástupca žalovaného po tejto skutočnosti reagoval tak, že predajňa sa v obchodnom centre ATRIUM DUBEŇ v Žiline ruší, zatvára a že jej ponúka prácu v Košiciach. Na to mu žalobkyňa odovzdala všetky doklady, dva kľúče od predajne a jeden kľúč od zadného vchodu. Následne žalobkyňa v dňoch od 22.08. do 23.08.2018 čerpala pracovné voľno a od 24.08.2018 do 28.09.2018 bola dočasne práceneschopná. V dňoch od 22.08.2018 až do 30.10.2018 bola predajňa žalovaného, resp. miesto výkonu práce žalobkyne v Žiline dočasne zrušené. Dňa 26.10.2018 následne prevzala žalobkyňa listinu s označením „okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovení § 68 Zákonníka práce v platnom znení - oznámenie“ v zmysle ktorého žalovaný oznámil žalobkyni, že sa rozhodol v súlade s ustanoveniami § 68 ods. 2 písm. b) a nasledujúcich dňom doručenia tohto oznámenia skončiť pracovný pomer. Súd teda podrobil kontrole okamžité skončenie pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 22.08.2018 pričom zistil, že skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer je neurčité, nakoľko žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru nekonkretizoval konkrétne porušenia pracovnej disciplíny a pracovných povinností žalovanej, obmedzil sa iba na citovanie ustanovení Zákonníka práce, ktoré pojednávajú o povinnostiach zamestnancov. Ďalej uviedol, že od 01.10.2018 žalobkyňa ako zamestnanec bezdôvodne nenastúpila do práce, pričom jej konanie pretrvávalo i napriek tomu, že sa stala dňom 29.09.2018 práceschopnou a najbližší pracovný deň do práce nenastúpila. Toto jej konanie kvalifikoval ako neospravedlnenú absenciu. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalovaný zrušil svoju prevádzku v obchodnom centre ATRIUM DUBEŇ v Žiline, túto skutočnosť, ktorú tvrdila žalobkyňa žalovaný nesporoval, a preto nemohla mať žalobkyňa ako zamestnanec neospravedlnenú absenciu, nakoľko prevádzka bola zatvorená a teda miesto jej výkonu práce bolo zrušené. Na základe tejto skutočnosti existovali na strane žalovaného prekážky v práci, pretože žalobkyňa nemohla objektívne nastúpiť u žalovaného do zamestnania. Pokiaľ sa týka ďalších porušení pracovných povinností, ktoré uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 žalovaný, tieto nie sú konkretizované, nie je uvedený deň, ani konkrétne porušenie pracovných povinností zo strany žalobkyne ako zamestnanca. § 70 Zákonníka práce kladie prísne požiadavky na to, aby dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi najmä preto, aby sa vedel zamestnanec brániť. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 však tieto požiadavky nespĺňa. Žalovaný po tom, ako žalobkyňa odmietla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru a po tom, čo zrušil prevádzku, okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou ako zamestnancom. Pokiaľ však bližšie nekonkretizoval aké konkrétne pracovné povinnosti v ktorých dňoch, alebo mesiacoch toho ktorého roka mala porušiť, nejedná sa o riadne vymedzenie skutkových dôvodov, a preto súd ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 22.10.2018 je neplatné.
18. Okrem toho žalovaný v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by žalobkyňa porušila svoje pracovné povinnosti, že by nedodržiavala pracovný čas, začiatok pracovného času, resp. že by sa dopustila ďalších všeobecných porušení, ktoré uviedol v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaný bol v konaní nečinný, neprodukoval žiadne dôkazy, a preto sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobkyne ako zamestnanca.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá síce čiastočne zavinila zastavenie konania, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , nakoľko žalobkyňa bola v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru úspešná, pričom zavinila zastavenie konania v časti o uplatnenie náhrady mzdy vo výške 1242 eur. Žalobkyňa však zobrala žalobu v časti o náhradu mzdy vo výške 1242 eur späť pred otvorením pojednávania z dôvodu, že žalovaný napriek jej viacerým výzvam nepredložil výplatnú pásku za mesiac august 2018, a teda žalobkyňa nemohla vzhľadom na zavinené konanie zo strany žalovaného riadne vyčísliť uplatnenú náhradu mzdy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd preto zistil, že žalobkyňa nezavinila zastavenie konania bezdôvodne, ale vzhľadom na zavinené konanie zo strany žalovaného, a
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.