Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/215/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu V. N., a.s., so sídlom V., X. XXX/ A, C. XX XXX XXX, zastúpený R. kanceláriou L.. X. M., P.., s.r.o., so sídlom V. - mestská časť E., U. XX, C. XX XXX XXX proti žalovanej W. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom P., o zaplatenie 605,01 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Csp/113/2016-84 zo dňa 19. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 355,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 355,92 Eur od 10.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 04.01.2012 zmluvu o úvere č XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 700 Eur, pričom bola dohodnutá výška mesačnej splátky 25 Eur, počet splátok 50, celková výška nákladov 576,56 Eur, dátum konečnej splatnosti 09.03.2016, úroková sadzba 29,50 %, RPMN 39,91 %, priemerná hodnota RPMN 45,66 %, dátum prvej platby do 09.02.2012, dátum každej ďalšej platby k 9. dňu v mesiaci. Z poskytnutej sumy 700 Eur žalovaná k 31.08.2015 na úver zaplatila sumu 344,08 Eur. Veriteľ listom zo dňa 07.03.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť celého zostatku úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 823,88 Eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaná prevzala dňa 19.03.2014. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 5Csp/113/2016-69 zo dňa 02.01.2018 pripustil zmenu žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca P. banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca V. N., a.s. K., uzavretú medzi zmluvnými stranami, vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, upravenú v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je v zmluve identifikovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ. Súd prvej inštancie po posúdení úverovej zmluvy zistil, že v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že z dikcie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľskom úvere je zjavné, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne a zo zmluvy musí byť zrejmé, akú časť tej - ktorej splátky pripíše dodávateľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Vzhľadom na to, že úverová zmluva túto náležitosť neobsahuje, keďže obsahuje len uvedenie výšky splátky ako celku, rozhodol s poukazom na čl. 2 ods. 2 a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok,

sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013), odvolacích súdov (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/228/2014 zo dňa 22.10.2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/692/2015 zo dňa 31.05.2016, rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/396/2013 zo dňa 12.02.2014), od ktorých nevzhliadol dôvod sa odkloniť. Uviedol, že je mu známy aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej, ktorý poukazuje na existenciu nesúladu medzi znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľskom úvere, avšak pre súd je záväzné vnútroštátne právo. Vnútroštátny súd nemôže smernici priznať priamy ani nepriamy účinok a nemôže ani v kontexte predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ privodiť odklon od už ustálenej judikatúry. Nakoľko v úverovej zmluve chýba aj údaj o celkovej výške úveru (v zmluve je samostatne uvedená len výška úveru a celková výška nákladov a nie celková výška úveru, ktorú má tvoriť súčet poskytnutých peňažných prostriedkov a nákladov spotrebiteľa spojených s úverom), považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov a žalovaná zaplatila sumu 344,08 Eur, rozhodol, že žalobca má nárok len na vrátenie sumy rovnajúcej sa rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a žalovanou na úver zaplatenou sumou (bez zmluvného úroku a poplatkov). Vyhovel preto žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 355,92 Eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení § 262 ods. 1 a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v prejednávanej veci mal žalobca i žalovaná približne rovnaký úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súd porušil práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého účastník konania má právo na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II. ÚS 117/07). Podľa názoru žalobcu obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak súd, alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Ďalej žalobca uviedol, že z rozhodnutia Súdneho dvora C-42/15 vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať. Žalobca má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške, počte a termíne jednotlivých splátok. Z tohto dôvodu, podľa názoru žalobcu, nemožno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu je rovnako zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bola žalovaná na uvedenú skutočnosť upozornená priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru. Záver súdu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, považuje žalobca za rozporný s eurokonformným výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Poukázal tiež na to, že aj keď je ochrana spotrebiteľa dôležitým faktorom v spoločnosti, nemožno spotrebiteľovi poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa tohto rozumne konať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že zamietajúci výrok napadnutého rozsudku a výrok o náhrade trov prvoinštančného konania je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko sú vo výroku vecne správne.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 355,92 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 355,92 Eur od 10.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Aj keď žalobca v podanom odvolaní uvádza, že odvolanie podáva proti celému rozsudku, je z obsahu podaného odvolania zrejmé, že v odvolaní vyjadruje nesúhlas s výrokom, ktorým bola žaloba v zamietajúcej časti zamietnutá, preto odvolací súd preskúmal vec len ohľadne výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a závislý výrok o náhrade trov konania.

6. Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, predovšetkým smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES.

7. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z. z. je svojím obsahom transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do slovenského právneho poriadku.

8. Vzhľadom na to, aby mal spotrebiteľ už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšiu a neskreslenú informáciu, zákon ustanovuje povinnosť poskytnúť v každej ponuke informáciu, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch, zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa, vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu, výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku splátok a podobne. Uvedenie týchto informácií nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu (viď dôvodová správa k zákonu č. 129/2010 Z. z.). Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Túto povinnosť zákon zaviedol z dôvodu zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere.

9. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Len v prípade dostatočného množstva informácií má možnosť spotrebiteľ ponuky na trhu porovnať. Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzuje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. , a to v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. 10. V prípade, že povinnosti vymedzené zákonom nie sú dodržané, dôsledky porušenia týchto povinností upravuje ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ktoré ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany

- spotrebiteľa.

11. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili sporové strany, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na splácanie bežných úrokov a poplatkov. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká

časť bude v tej ktorej splátke (pričom jej výška je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.). Vychádzajúc z účelu Smernice a ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať spôsobom, ktorý nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. V tomto smere je potrebné dať v časti žalobcovi za pravdu, pretože odvolacie námietky s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, B. N. F. a.s. c/a M. V. sú dôvodné (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017).

12. Z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. V danom prípade zmluva o úvere, uzavretá medzi zmluvnými stranami, neobsahuje povinný údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka úveru, tak ako je uvedené aj v predmetnej zmluve, predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Jednoduchým matematickým výpočtom (tak ako v odvolaní argumentuje žalobca) možno zistiť, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet výšky úveru 700 Eur a celkovej výšky nákladov 576,56 Eur (spolu 1.276,56 Eur). Rovnako jednoduchým matematickým výpočtom, a to násobkom dohodnutého počtu splátok a výškou mesačnej splátky (50 x 25 Eur) možno zistiť, že celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu 1.250 Eur. Údaje, ku ktorým možno dospieť jednoduchým matematickým výpočtom, na ktorej argumentácia zakladá odvolanie žalobcu, predstavujú rozdielne matematické výsledky, a preto jednoznačný, určitý údaj o celkovej čiastke úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zo zmluvy nie je možné vyvodiť.

14. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Neuvedenie tohto údaju je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionované tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol žalobu nad sumu, predstavujúcu rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou žalovanou splateného úveru.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a závislý výrok o náhrade trov prvoinštancého konania potvrdil.

17. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko v odvolacom konaní jej trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .