Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Tk-2-2018.pdf
PDF · 138.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tk/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.03.2019 pred predsedom senátu JUDr. Romanom Reištetterom a prísediacich N. I. M. G.. K. I. v trestnej veci obžalovanej D. Č., J.. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaná: D. Č., nar. XX. XX. XXXX I. L., trvale bytom O., t. č. v ÚVV a ÚVTOS G. G., H. X, G. G.,
u z n á v a s a v i n n o u , ž e dňa 21. 06. 2018 v čase okolo 13.00 h v meste O. v priestoroch pod mostom ponad potok O., nachádzajúcom sa na zjazde z rýchlostnej cesty V. do mesta O., po predchádzajúcej konzumácii alkoholu, vzájomnej hádke a opakovaných vyhrážkach zabitím fyzicky napadla svojho druha M. Z., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. a to tak, že zobrala doposiaľ presne nezistený kuchynský nôž, ktorým ho tri krát bodla veľkou intenzitou do oblasti ľavej strany brucha pod rebrami, ľavého pleca a ľavej sedacej oblasti, pričom v prípade bodnutia do brucha mu spôsobila bodnú ranu brušnej steny s penetráciou do dutiny brušnej s poškodením pečene a masívnym krvácaním do dutiny brušnej, teda jednalo sa o zranenie ťažké s dĺžkou liečby a práceneschopnosti 3 - 4 týždne, priamo ohrozujúce život poškodeného, vyžadujúce operačný zákrok a následnú hospitalizáciu, ktoré zranenie bez urgentného operačného zákroku so zastavením krvácania z pečene, by pravdepodobne malo za následok smrť poškodeného vykrvácaním.
t e d a
dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle iného usmrtiť a taký čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo.
č í m s p á c h a l a
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
za to sa o d s u d z u j e
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b), § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 13 (trinástich) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. sa trest vykoná v Ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa ukladá obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa ukladá obžalovanej ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona sa ukladá zhabanie veci, a to:
1. kuchynský nôž o dĺžke cca 18,5 cm s rukoväťou z plastickej hmoty oranžovej farby, s dĺžkou čepele cca 8,5 cm 2. kuchynský nôž o dĺžke cca 21,5 cm s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby, s dĺžkou čepele cca 11,5 cm.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná povinná nahradiť škodu poškodenej W. L. K., M..N.., N. N. H. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX vo výške 1.638,87 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal dňa 06.12.2018 pod sp. zn. H. XX/XX/XXXX- XX obžalobu na obvinenú D. Č., J.. XX.XX.XXXX I. L., trvale bytom mesto O., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21. 06. 2018 v čase okolo 13.00 h v meste O. v priestoroch pod mostom ponad potok O., nachádzajúcom sa na zjazde z rýchlostnej cesty V. O.o mesta O., po predchádzajúcej konzumácii alkoholu, vzájomnej hádke a opakovaných vyhrážkach zabitím fyzicky napadla svojho druha M. Z.Á., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. a to tak, že zobrala doposiaľ presne nezistený kuchynský nôž, ktorým ho tri krát bodla veľkou intenzitou do oblasti ľavej strany brucha pod rebrami, ľavého pleca a ľavej sedacej oblasti, pričom v prípade bodnutia do brucha mu spôsobila bodnú ranu brušnej steny s penetráciou do dutiny brušnej s poškodením pečene a masívnym krvácaním do dutiny brušnej, teda jednalo sa o zranenie ťažké s dĺžkou liečby a práceneschopnosti 3 - 4 týždne, priamo ohrozujúce život poškodeného, vyžadujúce operačný zákrok a následnú hospitalizáciu, ktoré zranenie bez urgentného operačného zákroku so zastavením krvácania z pečene, by pravdepodobne malo za následok smrť poškodeného vykrvácaním.
Na základe podanej obžaloby súd vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.
Obžalovaná D. Č. uviedla, že k spáchanému skutku sa priznáva, ale nie tak, ako bol kvalifikovaný v obžalobe, teda nie k vražde. S poškodeným žili ako druh a družka. Rozhodne poškodeného nechcela zabiť, ani sa mu nevyhrážala. Z. Q. aj ostatní svedkovia klamali. Keď mali medzi sebou hádku s poškodeným, tak Z. Q. vravel, že sa jej nezastane. Pravdou bolo, že ho pichla nožom do ramena, raz do brucha a tretí raz už nevedela kam, lebo bola opitá a to preto, lebo ju rozčúlil, udrel ju palicou pod oko a po hlave, lebo žiarlil. Nôž obžalovaná potom odhodila. Bili sa často, lebo boli obidvaja žiarliví, a aj keď prišla rodina a potom odišli, tak sa pobili. On si už odsedel 4 roky, lebo napadol jej sestru Z.. Obžalovaná nechcela poškodeného zabiť, chcela mu len ublížiť. Ak by sa mu vyhrážala, tak by s ním nežila. Ako ďalej uviedla, poškodený ju udrel päsťou do oka a palicou do hlavy pred skutkom potom ju bolela vo väzbe hlava, točila sa jej. Bolo pravdou, že to lekárke pri ošetrení neuvádzala, neboli to viditeľné zranenia a nechcela, aby mal z toho zle poškodený. Nôž, ktorým ho pichla mal zelenú rúčku. Následne obžalovaná ukázala zhruba dĺžku a šírku čepele. Predseda senátu poukázal, že celá dĺžka bola cca 25-30 cm, a čepeľ hrúbky 5-10 cm. Nôž kupovali v O., keď tam boli na nákupe asi deň pred skutkom, kúpili aj salámu, rožky a víno a tiež ten nôž, pretože staré nože, ktoré mali a to jeden s oranžovou rúčkou a druhý s čiernou boli tupé. Potom, ako pichla M. nôž odhodila v afekte preč, nevedela kde, prvýkrát niekoho pichla. Potom v tom strachu išla preč, že ho pichla, išla zbierať špaky k hotelu, kde ju už chytili policajti. Pamätala si, že ho pichla do ramena, potom do boku a potom asi do zadku. Keď uviedla na polícii, že ho pichla do pečene, tak to asi niekde čítala. M. mal oblečené, keď ho pichla čierne tielko a šušťáky. Nevedela presne uviesť, v akom poradí a kde ho pichla. Potom čo prokurátor navrhol predložiť k nahliadnutiu obžalovanej zaistené nože, uviedla, že áno boli to ich nože, avšak s tými, ale M. nepichla.
Ten nôž, s ktorým ho pichla bol väčší, ako zaistený čierny nôž, ale nie až dvakrát. Nôž videla H. Z., matka poškodeného, a tiež to vravela jeho bratovi S.. M. mama bola s nimi v obchode, takže videla, čo kupovali, keď sa vrátili, tak pili biele aj červené víno, potom M.Á. išiel do N. H. Z. G., kde bývajú v takej búde. Obžalovaná tam prišla za nimi, tam pili tiež, aj sa hádali. K. im tam nalieval víno, potom išli spolu späť, pod most, kde bývali, tam zase pili a zase sa hádali, potom si už viac nepamätala. Búda nebola ďaleko od mosta. Nevedela presne uviesť vzdialenosť k bratovi. M. ešte v deň skutku bol kúpiť červené víno, poslala ho. Uvedené víno vypili s M., tiež aj s F. K. a Z. G. pod mostom, a potom išli do tej búdy. Pili narovnako. M. pil biele víno sám a obžalovaná s K. červené víno. V tej búde bola aj matka poškodeného H. Z., opila sa, potom ju Z. dala do búdy. Bol tam aj Z.Á. Q., tento ich aj najprv odtiaľ vyhodil, lebo sa s M. hádali, potom sa tam znova vrátili. Z. Q. pil len pivo. Všetci boli opití, asi až na Z. Q., ten bol triezvy, ten pil len pivo. Poznala M. Z. veľa rokov, keď sa v roku 2017 vrátil z výkonu trestu, tak sa dali dokopy, žili spolu rok. Bývali pod mostom alebo v pivnici alebo v útulku, mali normálny vzťah, varili si spolu, M. chodil aj do roboty do L.. Často sa hádali najmä v poslednej dobe. Spolu aj pili, potom sa často bili ako karate, na druhý deň boli ale dobrí, normálne fungovali, žiarliví boli vtedy, ak prišli ku nim dievčatá, s ktorými on predtým žil, tak obžalovaná žiarlila, alebo keď prišli jeho bratia, tak zase žiarlil on, preto sa potom bili. V čase skutku ju najprv M. napadol, chytil ju za vlasy a udrel, kričala, chcela, aby sa jej zastal Z. Q., ale on povedal, že sa do nich starať nebude, a odišiel do búdy, potom M. pichla, vtedy tam už boli sami. Následne odhodila nôž a odišla k hotelu, ako už uviedla. Vedela, že M. už zranený išiel za S. Z.. Dokopy mohla sama vypiť, tak liter alebo dva litre vína sama. Váži asi 45 kg a vysoká je asi 140 cm. Nebolo jej úmyslom poškodeného zabiť. M. Z. ju veľakrát napadol, polámal jej ruku, rebrá, porezal ju na líci, do hlavy ju udrel. M. sedel v base, lebo dopichal jej sestru nožom Z. a aj svojho brata Z. Z.. Nebola to pomsta z jej strany. Obžalovaná k prečítanej výpovedi Z. G. uviedla, že nebolo pravdou, čo hovorila Z. G., že poškodenému vybila zuby a podobne. Bolo to klamstvo. Pravdou bolo, že sa hádali aj bili, ale zuby mu isto nevybila, ani hlavu mu nerozbila. Je to jeho bývalá švagriná, ktorá žila s jeho bratom, je to všetko klamstvo. K prečítanej prokurátorom výpovedi H. Z. z prípravného konania obžalovaná uviedla, že bol to výmysel. Poškodený je jej synáčik. Pravdou nebolo, že by mu mala rozťať obočie, alebo že ho pichla nožničkami. Tiež nebola pravda, že sú celá rodina takí, to by boli celá rodina pozatváraní. Tiež nebola pravda, že tam vtedy nebola, bola tam, spala vtedy u Z. G. a bola opitá.
Svedok - poškodený M. Z. uviedol, že žije ako druh s obžalovanou. Nepamätá si absolútne nič z uvedeného skutku, bol opitý, všetci veľa v ten deň pili a to rôzny alkohol, tvrdý ako aj víno. Vedel, že mu potom vraveli, že išiel za bratom a švagrom. Prebral sa až na druhý deň po operácii, odvtedy si už pamätá. Náhradu škody od obžalovanej si neuplatňoval. Dali sa dokopy asi v apríli 2017, keď ho pustili z výkonu trestu, spočiatku žili dobre, ako druh a družka, ľúbil ju aj ju bude ľúbiť, nevedel čo sa stalo, ani prečo, či žiarlivosť alebo čo, veľa pili. Problémy s ňou nemal. Stalo sa, že jej dal facku, aj že sa hádali. Najprv bývali v pivničných priestoroch, čo im dalo mesto, potom ich ale vyhodili, tak boli 7-8 mesiacov vonku, bývali pod mostom. Vtedy začali viac piť, chodili ku nim všelijakí ľudia, tak pili s nimi. Skutok sa stal asi hneď potom, ako dostali sociálne dávky. Najprv pili sami, ale potom sa vraj presunuli ďalej, hovorili mu chlapci, ale to si už nepamätal, keďže miešal tvrdé s vínom. Bol taký opitý, že si ani nepamätal, že bol pichnutý, ani to necítil. Vedel len z rozprávania, že sa mali presunúť, vedľa to tej chatrče, a potom išli naspäť, ale si to nepamätal. Nevedel ani rozprávať v nemocnici, keď ho prvýkrát vypočúvali, robili na neho nátlak. Potom čo prokurátor navrhol prehrať videozáznam z výsluchu poškodeného zo dňa 22.06.2018 na č. l. 93 uviedol, že nože, ktoré sa nachádzali na súde sú ich, ale oni ich mali požičané. Aj si s obžalovanou kúpili nejaký nôž, ale vraj zmizol. Nepamätal sa, aký to bol nôž, hodili ho do košíka. Potrebovali vlastný nôž, tak si požičali od švagra. Ten nôž, čo kúpili, mohol byť taký ako predložený oranžový, lebo kebyže je taký ako predložený čierny, tak asi by neprežil. Po otázke predsedu senátu svedok - poškodený vypovedal, že sa nebili, ale je pravda, že sa hádali ako v každej rodine, stalo sa, že jej vylepil, ale nebola to bitka, ona ho neudrela, on ju udrel dlaňou, päsťou nie, ani palicou, ani iným predmetom. Ako uviedol ďalej, čo vypovedal v prípravnom konaní, tak sa možno stalo, presne si to už nepamätá, ale mohlo to tak byť, pýtali sa na to policajti, nevedel z kadiaľ to mali, on to nejako neriešil. To, čo vypovedal je pravda, ale to nikde neriešil. Skutok si nepamätal, ako už uviedol, vedel len z počutia, čo uviedol. V priebehu dňa vypije, tak za dve, tri hodiny 4 fľašky vína, jedna fľaša má 1,5 litra. Pred skutkom vypil možno dve takéto fľaše vína, pár pohárikov tvrdého, bolo toho 1 liter, pili viacerí to tvrdé, nevedel koľko vypil. D. pila fakticky to, čo on. Pili rovnako. D. sa mu nevyhrážala, že ho zabije pred skutkom. Či sa mu vyhrážala, keď ho pichla, tak to nevedel, vraveli mu, že hej. Nemal obavu, žeby ho mohla zabiť, ak by mal, tak s ňou už nežije. Nevedel prečo ho napadla nožom, či z nejakej žiarlivosti, alebo kvôli čomu. Domnieval sa, že ho nechcela zabiť. Je s ňou nejakých 14-15 mesiacov a nemyslel si to. Bol vo výkone trestu za obdobný čin, ako je tu jeho družka, mal pichnúť bývalú priateľku, je to sestra D. Č.. V jednom
konaní bolo, že napadol aj brata nožom. Tvrdil, že sa nebili, pravdou bolo, že sa hádali, a sem tam jej dal facku. To, žeby sa mali biť, si musela vymyslieť. Ten nôž, čo kúpili v O. videl asi 10 sekúnd, takže nevedel povedať s určitosťou veľkosť, ani farbu rúčky. Vzťah s obžalovanou už nie je v podstate žiadny, aj keď ju ľúbi, občas si písali, na návšteve nebol. Po prehratí videozáznamu z výpovede poškodeného, a to z nemocnice z č. l. 104, poškodený uviedol, že už si spomenul, čo vypovedal. Nevedel, že je to tá znalkyňa, čo bola prítomná na hlavnom pojednávaní. Vypovedal to, čo vedel, čo si vtedy pamätal, dnes si už niektoré veci nepamätal.
Znalkyňa S.. V. X., zotrvala na záveroch zo svojho znaleckého posudku. Mala vedomosť ešte pred vypracovaním znaleckého posudku, že obžalovanej bolo namerané 0,78 mlg/l alkoholu v dychu o 17.00 hod.. Čo sa týkalo odbrzďujúceho účinku alkoholu na obžalovanú, tak v tomto prípade pri požití alkoholu sa stráca kontrola nad niektorými povahovými vlastnosťami človeka, a teda ak tento bol impulzívny, tak sa pod vplyvom alkoholu táto vlastnosť prejaví. Ona sa prejaví aj pri triezvom stave, ale tu môže byť kontrolovaná, kontrola požitím alkoholu sa znižuje až minimalizuje. Čo sa týkalo účinkov alkoholu na organizmus obžalovanej, tak u nej zistila zvýšenú toleranciu na alkohol, čo je jedno z kritérium závislostí, a teda obžalovaná je zvyknutá na zvýšené požívanie alkoholu, pozná svoje správanie, keď je pod vplyvom alkoholu, pričom miera požitia alkoholu sa u nej prejavuje inak ako u človeka nezvyknutého na alkohol. Obžalovaná vo výsluchu uviedla, že sa necíti byť veľmi opitá, teda na mol, nameranú hodnotu alkoholu nepovažovala za vysokú. Pokiaľ uviedla, že si niektoré okolnosti skutku nepamätala, tak toto považovali s kolegyňou za účelové poskytovanie informácií. Podľa nich nešlo o výpadky pamäte v súvislosti s požitím alkoholu, pretože do určitého momentu si všetko pamätala. K skutku udávala rôzne, podľa nich účelové informácie, že raz si to pamätala, potom nie, čo sa týkalo skutku, tiež to nesúviselo s mentálnou výbavou, lebo potom by tak rôzne a zmetene vypovedala aj o ďalších skutočnostiach. Znalkyňa si tiež nemyslela, že by mala mať tzv. alkoholické okno, vzhľadom na nameranú hodnotu alkoholu. Okno by nasledovalo až keby sa vyspala po skutku a potom by si nepamätala. Pokiaľ išlo o výpoveď poškodeného, tak u tohto si všimli po príchode do pojednávacej miestnosti, že sa s obžalovanou na seba pozreli, a táto si dala prst na ústa, z čoho teda vyplývalo, že by mal byť ticho. Tiež sa im javila výpoveď poškodeného ako účelová, ale nevedela z akého dôvodu. Týmto môže chrániť buď sám seba, alebo aj obžalovanú. Čo sa týkalo spätného výpočtu alkoholu krvi v čase skutku, k tomu uviedla, že tento sa odbúrava tých 0,13 mlg/l za hodinu, a teda podľa toho by to bolo vypočítané, nič by to nemenilo na tom, čo vypovedala. Zo zisteného prepočtu medzi 1,82-2,6 promile ide o stredne ťažkú až ťažkú opitosť, avšak neplatilo to pre obžalovanú, a teda osobu závislú na alkohole. Obžalovaná bola skôr v ľahkom stupni opitosti. Ešte uviedla, že takýto človek, aj v prípade, ak by mu bola nameraná hodnota 4 promile, nemusel by klinicky javiť známky opitosti. Organizmus je na to zvyknutý. Ovládacie schopnosti boli nepodstatne forézne znížené. Znalci toto presne neurčujú, v takomto prípade je osoba trestne zodpovedná, ďalším stupňom sú podstatne znížené až vymiznuté rozpoznávacie schopnosti. Čo sa týkalo svedka - poškodeného, teda jeho prvej výpovede, hneď po operácii v noci, tak sa nevedela vyjadriť, či ten jeho stav mal vplyv na jeho výpoveď, ale bol poučený, s tým, že mohol a nemusel vypovedať, tiež to bolo za prítomnosti lekára aj psychológa.
Znalec S.. S. M., zotrval na svojich záveroch vypracovaného znaleckého posudku. Poradie bodných rán nebolo možné určiť. Uvedenými bodnými ranami boli priamo ohrozené duté orgány tela, teda žalúdok a hrubé črevo a bola poškodená pečeň. Pri mierne inom smerovaní bodného kanála by mohlo dôjsť k poraneniu priečnemu hrubého čreva, žalúdka, ako aj veľkých ciev, ktoré sa nachádzajú tesne za žalúdkom. Pokiaľ uviedol, že dĺžka bodného kanála je 15 cm, tak to zároveň neznamená, že aj dĺžka čepele bola 15 cm, mohla byť dlhšia alebo aj kratšia napr. 10 cm, lebo brušná stena je elastická a pri preliačení mohlo ísť aj o kratší nôž, dĺžku čepele nevedel. Takúto ranu, možno spáchať, teda aj kratším nožom, ale musí ísť o vyššiu intenzitu, kedy sa rukoväť noža zaborí do tela obete a brušná stena sa preliači dovnútra, a následne po vybratí noža sa vráti späť do pôvodného stavu. V tomto prípade, však nebola zistená veľká intenzita vpichu, keďže nebol zistený odtlačok rukoväte pri vpichu. Skôr predpokladal, že je pravdepodobnejšie, že nôž mal dlhšiu čepeľ, ako je bodný kanál, teda viac ako 15 cm. Vylúčil v tomto prípade náhodne napichnutie poškodeného o nezafixovaný nôž. Čo sa týkalo pleca, tak tu bolo zranenie spôsobené väčšou intenzitou, keďže nôž prepichol celé plece. Nôž musel prekonať kožu, podkožie svalstvo a opäť podkožie a kožu, bolo to nad koncom kľúčnej kosti. Prepichnutý bol aj trapézový sval. Relatívne blízko je podkľúčna tepna. Ak by mala trafiť túto tepnu, tak by musela viesť iným smerom ranu a to zhora nadol, alebo prípadne bližšie, cca 8 cm. Nôž držala obžalovaná zrejme čepeľou von od palca, a bodala skôr zospodu nadol. Čo sa týkalo zranenia nadbruška a pleca, tu držala nôž tak,
ako uviedol pravdepodobne, pri treťom zranení išlo o povrchové zranenie, tu sa nedalo určiť ako držala nôž. Aj toto zranenie na zadku mohlo byť spôsobené, že obžalovaná stála tvárou k poškodenému, ako aj sama uviedla. Čo sa týkalo zranenia oblasti brucha išlo o život ohrozujúce zranenie, ktoré by v prípade neposkytnutia lekárskej pomoci došlo k vykrvácaniu, preto musel poškodený podstúpiť operačný zákrok na zastavenie krvácania z pečene. Laická prípadná prvá pomoc by v tomto prípade nebola dostatočná. Pokiaľ uviedol, že zranenia mohli vzniknúť aj dvojbritvým nožom, tak po oznámení záverov skúmania z mechanoskopie uviedol, že skôr to zranenie bolo spôsobené jednoplytkým nožom. Čo sa týkalo vpichu brušnej dutine, tak útočník musel použiť väčšiu silu na prekonanie odevu, kože a podkožia, potom už v dutine brušnej to išlo ľahko, takmer bez odporu. Z dôležitých orgánov zasiahol nôž len pečeň a to v troch segmentoch z celkových osem, ktoré sa nachádzajú v pečeni. Segmenty, ktoré boli trafené nožom boli také, ktoré sú viac krvácavé, čo závisí od množstva ciev v danom segmente, takže to muselo byť operačne riešené, ináč by s veľkou pravdepodobnosťou došlo k vykrvácaniu. Niektoré poranenia iných segmentov sa dajú liečiť aj ináč, než operačne. Priemerná liečba u zdravého jedinca v takomto prípade je mesiac, vzhľadom na tom, že poškodený už po prepustený z nemocnice nebol na ďalších kontrolách, takže sa nevedel vyjadriť. Funkčné následky týchto zranení nie sú. Zostávajú len jazvy. Aj vzhľadom na nižšiu postavu obžalovanej takéto zranenia mohla spôsobiť obžalovaná. Tiež vzhľadom na to, že išlo o nôž s užšou čepeľou, zistená bola šírka 3 cm, tak takýto vpich bolo ľahšie realizovať. Ku kvalite noža sa nevedel vyjadriť, ale mohlo ísť aj o menej pevný, aj kuchynský nôž.
Znalkyňa K.. Š. N., zotrvala na záveroch svojho posudku. Jej zistenia sa potvrdili aj na pojednávaní. Alkohol u obžalovanej vystupňoval a vyhrotil jej agresívne črty povahy. Čo sa týkalo jej výpovede, a teda vypovedaní niekedy rôznych okolností, k tomu uviedla, že toto nie otázka jej mentálnej úrovne, táto na to nemá vplyv, skôr mohlo ísť o zvýšenú emocialitu vzhľadom na spáchaný skutok, pre ktorú si môže niektoré detaily skutku nepamätať. Jej odchod po spáchaní skutku z miesta činu si myslela, že nebol cielený, teda, že by sa nejako zbavovala zodpovednosti za skutok, ale skôr išlo o úľakovú reakciu a spanikárenie. Pre praktický život je dobre zorientovaná, vzhľadom na to, že veľmi neráta, nemeria, nemusí poznať presné rozmery v centimetroch a podobne, skôr u nej prevažujú emócie a vtedy sa racionalita znižuje. Obžalovaná nemala dobrú duševnú kontrolu nad emóciami. Základné veci si pamätala, problém mohol byť s detailmi. Vedela čo robila. Pokiaľ obžalovaná ukázala rôzne miery, čo sa týkalo noža, tak mohol zohrávať úlohu aj časový odstup. Mentálna zaostalosť tam nehrala zásadnú úlohu. Znalkyňa bola s ňou na prvom výsluchu poškodeného v nemocnici, výsluch bol realizovaný na základe súhlasu lekára vo foajé nemocnici. Poškodený najprv odpovedal na otázky, potom už vypovedal aj sám. Mala za to, že jeho výpoveď bola jeho vlastnou produkciou, neprejavoval známky nespôsobilosti vypovedať, držal sa ranu, reagoval na otázky. Bola oboznámená s výpoveďou poškodeného a to čo je tam aj naozaj vypovedal. Ešte si pamätala, že vravel, že ona je taká, že je výbušná, že jej to vravel, tak toto nie je zaznamenané vo výpovedi. Bolo to tak, ako uviedla, on sám uviedol to, čo je napísané vo výpovedi.
Svedok Z. Q. uviedol, že D. Č. aj s M. Z. prišli ku nemu do chartrče v ten deň asi okolo 08.00-09.00 hod.. Pili u neho, potom sa pobili, obidvaja sa sácali na zemi po skle, tak ich vyhodil z tade preč, potom sa zase vrátili, presne nevedel kedy, oni zase pili s Z. G., potom sa zase hádali a zase sa pobili, tak ich zase vyhodil. Potom išiel ku nim pod most a D. sa mu sťažovala, že ju M. udrel nejakým drúkom po hlave, ale svedok jej povedal, že jej nepomôže, ona povedala, že ide toho buzeranta dopichať, zabije ho, následne sa svedok vrátil do chatrče. Potom za ním prišiel O. Č., že M. je pobodaný, tak sa išiel pozrieť, sedel tam krvavý v takom kresle, pomáhali mu ešte s Z. G.. V danej chatrči, okrem obžalovanej a poškodeného boli aj Z. G.Á. a tiež tam v priebehu dňa prišiel F. K. M. H. Z., pričom prišli veľmi opití a ľahli si spať v chatrči, počas návštev obžalovanej s poškodenou už spali, nevedel, či tam už boli aj ráno. Z. G. mala trochu vypité. Keď boli u nich, tak obžalovaná vyrývala do M., nadávala mu do buzerantov, že jej rozbil bedňu na hudbu, že ho zabije, bili sa navzájom, ale skôr ho bila obžalovaná, lebo M. bol veľmi opitý, aj preto ich svedok vyhadzoval. Keď vravel, že počul krik D., tak vtedy bol vo svojej chatrči, čo je asi 200-250 metrov od mosta, tak tam pribehol, že čo sa deje, D. sa držala za hlavu. Tiež bol blízko brat obžalovanej O. Č., ktorý býva na druhej strane pod mostom, asi 100-150 metrov od obžalovanej. Okrem osôb, ktoré svedok uviedol, ktoré boli u neho, nevedel, či tam bol aj O. Č.. Keď kričala D., že ju udrel M., tak vtedy kričala pomóc, pomóc, tak svedok tam pribehol. Po skutku, keď bol M. dopichaný, tak išiel najprv k bratovi obžalovanej O. Č. a ten potom utekal za ním, potom prišli k poškodenému a volali políciu.
Svedok S. Z. uviedol, že býva pod druhou časťou mosta s O. Č., keď videl, že ide jeho brat, resp. mu O. povedal, že ide jeho brat, zbadali, že je krvavý, tak svedok išiel k nemu s čistou košeľou. Svedok nepočul
predtým ani žiadny krik ani nič, ale potom sa dopočul, že ho dopichala D., to miesto je dosť ďaleko od nich. Potom zavolal záchranku. Na miesto potom prišla aj Z. G., táto ešte pomáhala M., keďže tento aj odpadol, dávala mu umelé dýchanie, prebrala ho. Ona opitá nebola. K D. M. M. nechodil, nevedel nič o nejakých nožoch, oni bývali sami. Vedel, že sa hádali, lebo to počul, ale sa do nich nestarali. Čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda. Následne prokurátor prečítal výpoveď svedka S. Z. z č. l. 153, v rámci ktorého svedok uviedol, že dňa 21.06.2018 na obed okolo 13-tej hodiny, ale presne nevedel kedy, sedel na stoličke pri N. pod mostom, kde teraz býva a pil kávu a zrazu ho upozornil jeho priateľ s ktorým žije O. Č., ktorý má 25 rokov a je ako bezdomovec, že k nim po chodníku od O., kde pod mostom býva jeho brat M. Z., že je bez tielka a že je zakrvavený a drží si rukou brucho. Potom si brat M.Á. sadol na kameň, tam ako sa chodník pripíjal na plochu pod mostom, kde žijú pri N. a za chvíľu si presadol na umelohmotnú stoličku pri stole pri N., kde keď svedok zbadal, že má poškodený bolesti a že z neho tečie veľa krvi, tak mu povedal, aby si ľahol na chrbát na matrace a snažil sa mu košeľou zastaviť krvácanie. Keď videl ako z neho cvargá krv z brucha sa mu zazdalo, že vidí črevá, tak hneď telefonoval na číslo 155 a volal záchranku. Spomenul si, že kým volal políciu tak brat M. Z.Á. prestal dýchať a Z. G., ktorá má okolo 40 rokov mu začala dávať umelé dýchanie, ktoré mu dávali až do príchodu záchranky. Poškodený nepovedal kto ho pichol, ale svedok hneď vedel, že pichala D. Č., lebo už pred dvoma mesiacmi, dakedy koncom apríla 2018 svedok počul pod mostom pri N. veľký krik, a keď tam pribehli aj s O. Č.Č., tak videl ako jeho bratovi M. Z. tiekla krv z ľavej strany hrudníka ako je srdce a ako keby to tam mal bodnuté vidličkou. Vtedy ho bodla D. Č. a videla to aj Z. G.. Záverom uviedol, že nevidel, že by mal jeho brat s D. nejaký fyzický konflikt. Nepočul ani vyhrážky D. I. M.. Nevedel ako ďaleko od nich bývali, nevedel rozlíšiť vzdialenosti. Nepočul D. kričať niečo predtým, ako ku nim prišiel jeho brat dobodaný, ale predtým hádku počul.
Svedok O. Č. odmietol vypovedať, pretože vo vzťahu k obžalovanej je blízka osoba - brat.
Svedok F. K. uviedol, že o skutku nevie nič. Potom o dva týždne sa dozvedel, čo sa stalo. Mal vypité, tak išiel vtedy spať do búdy k Z. Q., búda patrila jeho bratovi. Nevedel čo sa tam dialo pod mostom, tam nebol, nalieval im, ale to bolo pred dvoma dňami predtým. Nevyhrážala sa mu. Následne prokurátor prečítal zápisnicu z výpovede svedka F. K. z č. l. 169, v ktorej bolo uvedené, že bolo pravdou to, že sa D. Č. vyhrážala M. Z.. Vyhrážala sa za to, že M. Z. dopichal jej sestru Z. Č.. Ona mu to furt vykrikovala, že mu to vráti a to aj spravila. Ona to viackrát vravela aj svedkovi, že sa pomstí za svoju sestru. Konkrétne skutočnosť, že obžalovaná pichla svojho druha sa dozvedel od jej švagrovcov - Z. Z.. Ďalej uviedol, že pravdou je aj to, že sa mu D. vyhrážala na tom mieste, kde šijú topánky, že ho dopichá, že sa mu pomstí za jej sestru, že raz to urobí. Čo aj urobila. Toto mohlo byť, tak týždeň alebo mesiac pred skutkom. F. K. býval inde s bratom Z. Q.. To, že sa skutok stal sa rozšírilo raz dva, O. je malá. Počul, že sa mu vyhrážala, ale nevedel, či to bolo v ten deň, keď sa stal skutok, ale ani nevedel, v aký deň sa to stalo. Je to tak, ako uviedol, vyhrážala sa mu za O., kde šijú topánky. Záverom uviedol, že tam bol s ním aj bez neho, nevedel, či tam bol vtedy, keď sa mu mala vyhrážať. Na otázky predsedu senátu svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť, či potom prišiel do búdy aj s H. Z. alebo s kým.
Následne podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovanej, obhajcu a prokurátora bola prečítaná zápisnica z výsluchu svedkyne Z. G. z čl. 145-149, kde Z. G. plne zotrvala na svoje predošlej výpovedi k tejto veci zo dňa 21.06.2018. Nič nechcela na nej meniť, vypovedala pravdu. Uviedla, že včera ráno sedela pri tej búde kde bývali spolu s Z. Q. M. H. Z.. Niekedy ráno k nim prišiel M. Z., H. syn, ktorý doniesol dvojlitrovku bieleho vína, spýtal sa či si môže prisadnúť k nim s čím súhlasili. Po chvíli tam prišla D. Č.. Spolu s M. žijú pod mostom ako je diaľnica, je to kúsok od nich ako sedeli. Ona si tiež ku nim slušne prisadla, púšťali si tam hudbu, spolu sa bavili, tancovali a ona potom začala M. mame mrzko nadávať a Z. to rozčúlilo a vyhodil ju preč. Dovtedy sa ešte s M., D. nehádala. Oni dvaja z tade potom odišli. Potom po nejakej dobe, nevedela ako dlho to bolo, prišiel ku nim O. Č.M., D. brat, ktorý bol rozrušený a poprosil Z. Q., aby išiel zavolať políciu a záchranku. Kričal, že D. dopichala M.. Z. Q. utekal do O. na políciu a svedkyňa sa išla pozrieť ku mostu, kde bývajú M. N. D.. Keď tam dobehla, bola tam aj D. a policajti, D. už mala putá na rukách a M. tam už nebol. M. bol už pri tom druhom moste, neďaleko toho miesta, kde býva jeho brat S. Z. N. O. Č., a tam býva aj H. Z.. M. tam sedel na stoličke, bol celý krvavý. Prihovárala sa mu, on však nevnímal. Snažila sa ho prebrať, prihovárala sa mu a prefackala ho. Dala mu tiež umelé dýchanie z úst do úst na čo sa on prebral. Nespýtala sa ho čo sa stalo, len sa ho opýtala či ju pozná, na čo on poklýval hlavou a povedal jej meno. Sám jej tiež nepovedal čo sa stalo. Mal na sebe oblečené tričko a mikinu. Na ľavom ramene mal ranu, jednu vyššie a druhú nižšie a vľavo
na bruchu mal veľkú dieru, z ktorej mu tiekla krv. Vidieť mu bolo aj črevá. Nevedela čo robiť, len mu dala na brucho mikinu a stiahla mu ju, aby nekrvácal. Potom prišla záchranka.
Ďalej bola prečítaná zápisnica z výsluchu svedkyne H.J. Z. z čl.161-165, kde svedkyňa H. Z. uviedla, že s D. Č. nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Je to družka jej syna M. Z.. Nevedela o ničom. Keď D. Č. pichla jej syn, pritom nebola. V ten deň bola u druhého syna vo I.. O tom, že jej syna dopichala D. Č. sa dozvedela tak, že jej syn K. volal, že M. dopichala D.. S druhým synom V. išla do L. do nemocnice. Ako je ďalej uviedla, poškodený a obžalovaná stále pili a nevedeli kde sú. O všetkom jej hovoril O. Č.F. a jej syn. Hovorili jej, že poškodeného pichla D. a jej syn išiel ešte krvavý k nim a D. ušla a chytili ju potom policajti v O.. Vzťah medzi nimi bol taký, že on si vypil a ona ho bila. Bola ako chlap, proste ho týrala. Bila ho hlava nehlava, čo chytila, tým ho udrela či palica či pekáč. Večne bol jej syn bitý. Ona ho mlátila. D. Č. bola veľmi žiarlivá a potom ho mlátila. Ďalej uviedla, že obžalovaná sa jej synovi vyhrážala. Vtedy, keď si kupovali nôž, tak mu povedala, že týmto nožom ťa dopichám. Svedkyňa to nebrala vážne, pretože oni sa takýmto spôsobom rozprávali, ale nakoniec to urobila. Ten nôž kupovali dva dni predtým ako sa to stalo asi 18.06.2018. Aj v minulosti a aj teraz keď sa vráti obžalovaná je to schopná spraviť. Celá ich rodina sú takí. V minulosti mu nožničkami pichala do nohy, rozbila mu obočie. Proste ho bila hocičím. On ju chce aj teraz za ňou plače ako uviedla svedkyňa vo svojej výpovedi. A aj keď ju pustia, tak s ňou bude. Nôž, ktorý si spolu kúpili bol bielozelený, dlhý 25 až 30 cm. Hľadali ho aj s policajtmi. Takto sa k sebe správali odkedy boli spolu. Týždeň bolo dobre a potom začali piť a hlušili sa. Najhoršie to bolo, keď prišli dávky. Vedomosť o tom, že jej syn by nejak fyzicky napadol obžalovanú, svedkyňa nemala.
Podľa § 268 ods. 2 sa so súhlasom prokurátora, obžalovanej a obhajcu sa prečítal znalecký posudok
- Znalecký posudok H. K. Č..K.-H.-N.-D.-XXXX/XXXX (mechanoskopia) č. l. 237-240,
- Znalecký posudok H. K. Č.D..K.-H.-N.-D.-XXXX/XXXX (daktyloskopia) č. l. 241-243,
- Znalecký posudok H. K. Č.D..K.-H.-N.-D.-XXXX/XXXX (biológia a genetická analýza) č. l. 245-249,
- Odborné vyjadrenie F.. O. A. (toxikológia) č. l. 254-265,
Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy.
- Zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou č. l. 281 - 295, - obžalovaná uviedla: obžalovaná popísala miesto bývania jej a jej brata na fotografiách 1-10 je miesto, kde bývali s M., na fotografii č. 12, 22, 25-30 bolo miesto, kde býval jej brat O. Č. N. S. Z.. Tá búda, kde býval Q. bola tak vľavo od nich na lúke, zhruba medzi dvoma mostami, kde bývali ona a pri druhom brat, nevidno ju na fotografiách.
- Vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov poisťovňou W. L. K., a. s. č. l. 310-313,
- Odpis z registra trestov D. Č. č. l. 342,
- Trestný rozkaz Okresného súdu L. XT XXX/XXXX zo dňa 17.08.2013 č. l. 317-318,
- Správy a posudky na obvinenú D. Č.M. č. l. 330 - 340,
Podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov. Podľa § 145 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe. Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaná spáchala obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, tým, že svojim konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle iného usmrtiť a taký čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutok spáchala obžalovaná, pričom jej konanie kvalifikoval v zmysle obžaloby.
Čo sa týka skutku samotnému k tomuto sa obžalovaná priznala, teda že pichla viackrát poškodeného
- svojho druha a nôž potom odhodila, pretože sa spolu hádali a boli opití, žiarili na seba a poškodený ju predtým udrel palicou do hlavy. Poprela, že by ho chcela zabiť. To, že poškodeného naozaj pichla obžalovaná nepriamo potvrdili svedkovia S.J. Z., Z. G. M. Z. Q., ktorý síce pri skutku neboli, ale pomáhali následne zachraňovať poškodeného. Tiež je zrejmé, že počas skutku s poškodeným nikto okrem obžalovanej nebol. Poškodený si skutok nepamätá. Spáchanie skutku obžalovanou potvrdzujú aj biologické stopy krvi poškodeného na oblečení obžalovanej. Viacerí svedkovi potvrdili, že sa obžalovaná poškodenému vyhrážala, že ho zabije a že sa pomstí za to, že pichol jej sestru. Svedkovia tiež potvrdili, že sa obžalovaná s poškodeným sa bežne navzájom bili, ale že často bila len obžalovaná poškodeného.
Súd vzhľadom na uvedené uznal vinu obžalovanej, pričom sa musel vysporiadať s právnou kvalifikáciu skutku v zmysle obžaloby. Súd mal za to, že obžalovaná sa dopustila obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu. Obhajoba navrhovala, aby sa skutok prekvalifikoval a bol považovaný za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona, s následkami ťažkej ujmy na zdraví. Súd sa s tým nestotožnil, poukazujúc pritom na závery znaleckého posudku S.. S. Á., z ktorých vyplýva, že v prípade zranenia oblasti brucha išlo o život ohrozujúce zranenie, ktoré by v prípade neposkytnutia lekárskej pomoci došlo k vykrvácaniu, preto musel poškodený podstúpiť operačný zákrok na zastavenie krvácania z pečene. Uvedenými bodnými ranami boli priamo ohrozené duté orgány tela, teda žalúdok a hrubé črevo a bola poškodená pečeň. Pri mierne inom smerovaní bodného kanála by mohlo dôjsť k poraneniu priečnemu hrubého čreva, žalúdka, ako aj veľkých ciev, ktoré sa nachádzajú tesne za žalúdkom. Z uvedeného dôvodu protiprávne konanie obžalovanej nemohol súd kvalifikovať ako ublíženie s ťažkou ujmou na zdraví, ale ako pokus vraždy. Napriek tomu, sa súd v určitom smere zhoduje s obhajobou v tom zmysle slova, že obžalovaná nechcela doslovne „zavraždiť“ poškodeného, a teda nekonala v priamom úmysle, ale v nepriamom úmysle, ktorý bolo nutné skúmať ako aj zohľadniť. Všetky tieto skutočnosti znamenajú toľko, že obžalovaná si musela byť vedomá následkov, ktorých sa dopúšťa, keď poškodeného pichla nožom do oblasti brucha, ako aj do ďalších častí tela. Súd prihliadol aj na vyjadrenie obžalovanej, ktoré napokon aj zohľadnil pri výmere trestu v tom zmysle, že nechcela, aby poškodený bol zbavený svojho života, chcela ho len vystrašiť. Na strane druhej, bodné zranenia boli také závažné, že ak by skutočne poškodenému nebola poskytnutá rýchla a odborná zdravotná pomoc, tak by zomrel.
O určitom negatívnom postoji obžalovanej ku skutku hovorí aj tá skutočnosť, že po spáchaní skutku nôž, ktorým bodla poškodeného zahodila, tento sa ani nenašiel a potom išla k hotelu zbierať cigaretové ohorky, bez toho, aby niekomu skutok oznámila, čo hovorí o jej benevolentnom prístupe k následkom svojho činu a tiež k životu poškodeného, keďže táto sa ani nepresvedčila, ako vážne je poškodený zranený. Uvedené správanie sa obžalovanej podporuje názor súdu o zavinení formou nepriameho úmyslu obžalovanej, teda že bola uzrozumená s tým, že poškodený môže aj zomrieť, pretože ho nechala samého s bodnými zraneniami, vrátane zranenia brucha, čím prejavila svoj nezáujem o ošetrenie poškodeného, čo tiež podporuje právnu kvalifikáciu daného skutku.
Vzhľadom na uvedené uznanie viny v zmysle obžaloby a vyporiadanie sa s právnou kvalifikáciou skutku, súd následne rozhodoval o treste. Zároveň skúmal spôsob, povahu daného činu ako aj osobu páchateľa. V prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vraždy ustanovenej v § 145 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona umožňuje Trestný zákon uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 20 (dvadsať) rokov - 25 (dvadsaťpäť) rokov. Pri určený druhu a výške trestu súd zohľadnil aj život obžalovanej pred spáchaním trestného činu. Navrhovanú dolnú hranicu trestnej sadzby zo strany obžaloby vo výmere 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne súd považoval za neprimerane prísnu. Prvý dôvod, pre ktorý súd považoval uloženie takého trestu ako za neprimerane prísneho je tá skutočnosť, že poškodený spáchanie uvedeného skutku prežil, aj keď síce nie zásluhou obžalovanej, čo si súd uvedomuje, ale zásluhou ďalších svedkov, ktorí privolali rýchlu zdravotnú pomoc. Súd uznal obžalovanej ako poľahčujúcu okolnosť to, že sa priznala k spáchanému trestnému činu a trestný čin úprimne oľutovala, ako aj to, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Súd bral v úvahu aj životné podmienky v akých žili spoločne obžalovaná a poškodený, spoločne žili ako bezdomovci pod diaľničným mostom aj to, že obidvaja v čase skutku boli značne pod vplyvom alkoholu. Z dokazovania tiež vyplynuli neustále hádky medzi obžalovanou a poškodeným, ktoré obžalovaná na hlavnom pojednávaní popierala. Prikloniť sa je možné k takým úvahám, že život v takej komunite v akej spoločne žili ako druh a družka, ktorá vplýva na život bez domova a celkový spôsob ich spolužitia, vyvoláva konflikty, ktoré sú považované v ich miere alebo myslení za celkom bežné, a to nielen u obžalovanej a poškodeného ale aj u ďalších osôb. Dokázané tiež bolo, že sám svedok - poškodený
v minulosti dopichal sestru obžalovanej, za čo bol odsúdený Rozsudkom Okresného súdu L. N.. L.. XT/XXX/XXXX zo dňa 12.10.2012, a teda, obžalovaná mohla vykonať daný skutok aj ako pomstu poškodenému, čím sa mu aj vyhrážala, ale táto skutočnosť nebola jednoznačne preukázaná ako motív daného skutku, pričom od dopichania sestry obžalovanej po tento skutok uplynuli približne 4 roky. Takéto správanie sa je bežné v rómskom etniku ako aj v podmienkach bezdomovcov, ktoré sú pre túto skupinu iné, oveľa ťažšie a náročnejšie ako je bežný život ľudí z čoho vyplýva aj násilnosť a agresívnosť. Hodnoty ako aj priority takejto skupiny ľudí sú úplne iné ako v bežnej spoločnosti, čo napokon viedlo aj k spáchaniu uvedeného skutku, ktorý je predmetom tohto konania. Vyjadrujúc sa teda k verbálnym vyjadreniam obžalovanej, spojených so slovami „zabijem Ťa“, je súd toho názoru, že sa síce obžalovaná verbálne prejavila v tejto rovine, v tom zmysle slova, že ho chce zabiť, ale súd to bral s rezervou, pretože je evidentné, že v každodennom vzájomnom spolužití obžalovanej a poškodeného bolo bežné vyslovenie niekoľko takýchto a iných obdobných vyhrážok bez nejakých následkov. Ako bolo súdu zrejmé pre objasnenie aj tejto veci, z registra trestov, obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná, a to Trestným rozkazom Okresného súdu L. Č..H.. XT/XXX/XXXX zo dňa 17.08.2013 za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, a to práve za slovné vyjadrenia „zabijem Ťa“, „podpálim to tu“, pričom k naplneniu nebezpečných vyhrážok priamo nepristúpila vo vzťahu k osobám, ktorým sa nebezpečne vyhrážala. Tiež sa dopustila viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.
Počas hlavného pojednávania bolo teda preukázané, že obžalovaná konala v nepriamom úmysle, pričom aj z výpovede poškodeného bolo vypovedané, že má rád obžalovanú a stále majú vzťah. Uvedené skôr predpokladá to, že nechcela, aby poškodený zomrel, ale bola s tým uzrozumená. Súd sa vyporiadal aj so stanoviskom obhajoby, ktorá namietala právnu kvalifikáciu skutku, pričom ak by obžalovaná neurobila vpich do brušnej dutiny poškodenému, ktorým vážne ohrozila jeho život, dalo by sa uvažovať aj o ťažkej ujme na zdraví.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sud použil § 39 ods. 1 Trestného zákona a mimoriadne znížil trest pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona, pretože na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania, pričom za takýto trest aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov nepodmienečne. Súd obžalovanú nezaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, tak ako ukladá ust. § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ale do stredného stupňa stráženia, keďže so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovanej má za to, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jej náprava lepšie zaručená. V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX M. Č.. XX/XXXX súd uložil obžalovanej protialkoholické liečenie ambulantnou formou ako aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. Keďže trestný čin bol spáchaný so zbraňou, súd uložil aj ochranné opatrenie a to zhabanie veci - kuchynský nôž o dĺžke cca 18,5 cm s rukoväťou z plastickej hmoty oranžovej farby, s dĺžkou čepele cca 8,5 cm a kuchynský nôž o dĺžke cca 21,5 cm s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby, s dĺžkou čepele cca 11,5 cm. V rámci adhézneho konania v tomto konaní rozhodoval aj o náhrade škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, a preto zaviazal obžalovanú nahradiť škodu poškodenej W. L. K., M..N.., N. N. H. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX škodu vo výške 1.638,87 Eur. Poškodený M. Z. si nárok na náhrady škody v rámci adhézneho konania neuplatnil, z uvedeného dôvodu súd nemusel o nároku na náhradu škody v tomto konaní rozhodovať.
S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.