Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Er-1720-2007.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
40Er/1720/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: H. Q., nar. XX.X.XXXX, Z. - V. - X., o vymoženie 33,19 € s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: F.. W. W., Q.., sídlo exekútorského úradu A. XXXX, XXX XX W. nad N., pod sp. zn. EX 2231/2007, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. U k l a d á povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 17,48 € do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 2.4.2007 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.4.2007 bolo Okresným súdom Košice I vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX * ktorým súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora F.. W. W..
2.Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňa 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s § 21 ods. 13 posledná veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Dňa 7.4.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie podľa §§ 58 ods. 1 a 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len EP). Dôvodom je uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty v ktorej má byť exekučné konanie nie len začaté ale aj skončené ( § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov ( Zákon o priestupkoch).
4.Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ďalej len EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7.Súd v tomto prípade pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2005, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 20.1.2005, č. L. ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2005 a vykonateľnosť dňa 6.2.2005. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o lehotu prekluzívnu, k zániku práva došlo dňom 6.2.2008, pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. Na základe uvedených skutočností nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.
8.Podľa § 200 ods. 2 EP účinného v čase začatia exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9.Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10.Podľa § 197 ods. 1 EP účinného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11.Podľa § 200 ods. 1 EP účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12.O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2005, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, pričom v danom prípade ide o prekluzívnu lehotu ktorej uplynutím zároveň došlo aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť. nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie, nakoľko v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie exekúcie. Rovnako nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, tým pádom nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného podľa § 197 ods. 1 EP, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.
13.Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
14.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
15.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
16.Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
17.Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19.Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
20.Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
21.Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:
za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitosti, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov a do elektronickej databázy prijatých návrhov.............................................................................................................................50 min. za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia..................................................................30 min. za vypracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie..........................................................50 min. predvolanie povinného....................................................................................................30 min. vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + uplatnenie trov exekúcie......................50 min. vypracovanie vrátenia poverenia.....................................................................................10 min. vypracovanie vyúčtovania exekučného konania .............................................................30 min. Spolu: 250 min = 5x 6,64= 33,20 €
2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:
a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 € c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................................3,32 € Spolu.................................................................................................................................6,64 €
3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
a) poštovné .................................................................................................................6,32 € b) hotové výdavky spojené s vedením spisu...............................................................3,32 €
Celkové trovy exekúcie s DPH.........49,48 € + DPH 20% 9,90 €.........................59,38 €
22.Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak, že na časovej odmene nepriznal odmenu za úkony: za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitosti, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov a do elektronickej databázy prijatých návrhov 50 min. paušálnu odmenu 6,64 € v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nakoľko podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44), pričom ide o náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Ani za vypracovanie Žiadosti o udelenie poverenia..30 min., za spracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie..50 min. pretože v prípade týchto úkonov, ktoré sú zahrnuté aj do odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1 písm. a), c), cit. vyhlášky, ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, preto priznanie aj časovej odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti, ktorý je taxatívne uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky a má byť správne odmenený iba paušálnou sumou a nie podľa času potrebného na jeho uskutočnenie, je neprípustné a v rozpore s cit. vyhláškou. Súd je toho názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64 EUR. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008. Súd obdobne postupoval aj v prípade žiadosti o udelenie poverenia a spracovania upovedomenia o začatí exekúcie, a za úkony priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. a),c) vyhlášky.
23.Pokiaľ ide o úkony: predvolanie povinného a vypracovanie vrátenia poverenia ako aj vypracovanie vyúčtovania exekučného konania, považoval ich súd za administratívne úkony, nie je možné za tieto úkony exekútorovi priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v prospech oprávneného.
24.Časovú odmenu priznal súd exekútorovi vo výške 6,64 € za úkon: vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + uplatnenie trov exekúcie v trvaní 50 min., pretože ho považoval za čas účelne vynaložený na vykonanie týchto úkonov. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a nie počet týchto úkonov.
25. Náhradu trov exekúcie súd priznal v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti za úkony: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 € a za písmeno c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 spolu 6,64 €.
26.V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 1,29 € + 20% DPH (pozostávajúce: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 0,96 € + predvolanie povinnému 0,33 €). V prípade ostaných doručovaní za žiadosť o udelenie poverenia sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy ( doručenka) o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy respektíve podľa pečiatky v súdnom spise žiadosť bola podaná osobne, a v prípade podnetu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú v jednej obálke bolo viac podaní a preto súd ich náhradu nepriznal.
27.Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 17,48 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny spolu vo výške 14,57 € + DPH 20 % 2,91 €, pozostávajúcu z paušálnej odmeny v zmysle ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 2 x 3,32 € = 6,64 € a z časovej odmeny vo výške 6,64 €+ DPH v zmysle ust. § 14 ods. 1,2 cit. vyhlášky a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 1,29 EUR + DPH (poštovné).
28. Súd posudzoval aj nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov konkrétne za kancelársky materiál 3,32 €. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Uvedené rieši stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.4.2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
29. V prípade hotových výdavkov pokiaľ ide o poštovné 1,40 € za vrátenie poverenia a za konečné vyúčtovanie exekúcie á 1,40 €, ide o poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie, súd poukazuje na to, že náhrada hotových výdavkov, tak ako to vyplýva už z názvu tohto inštitútu, sa týka iba výdavkov, ktoré exekútor už vynaložil pri výkone exekúcie, nie je možné priznať náhradu za niečo, čo exekútor ešte nerealizoval a súd ani nemôže v čase rozhodovania zistiť, akým spôsobom ( poštou alebo osobne) uvedený administratívny úkon zrealizuje, preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné ako budúce výdavky po zastavení exekúcie 2 x 1,40 € za vrátenie poverenia, vyúčtovanie exekúcie.
30.Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekúcie a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 C.s.p.).